Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/234/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200844
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Siebenstichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1416200844.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne O. S., bývajúcej v N., Š. X, zastúpenej advokátom
JUDr. Gabrielom Blehom, so sídlom v Bratislave, L. Dérera č. 2, proti žalovanému O. C., bývajúcemu v
W. U., Š. Č.. XXX, zastúpenému advokátom Mgr. Michalom Šalingom, so sídlom Bratislave, Konventná
č. 9, o určenie vlastníctva, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9 C 19/2016, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2019 sp. zn. 4Co/4/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 31. januára 2018 č. k.
9C/19/2016 - 105 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že je vlastníčkou bytu Č..

X D. Š. Č.. X S. N., nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX a č.
XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Bratislava - m.č. W., okres Bratislava IV,
katastrálne územie W. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, príslušenstve domu o veľkosti 4382/107759, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č.
XXXX s výmerou 227 m2, zastavené plochy a nádvoria, pre obec Bratislava - m.č. W., okres Bratislava
IV, katastrálne územie W. (ďalej len "byt"). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Rozhodol tak po vyhodnotení, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozsudkom zo dňa 26. marca 2014 č. k. 2 Co
130/2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 19. decembra 2012 č. k. 23C/112/2005-344,
ktorým súd prvého stupňa uložil O. S. povinnosť predmetný byt vypratať s odôvodnením, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 29. júna 2004 medzi O. C. a O. S.B., zastúpenou L.. A. G., predmetom ktorej
bol predaj sporného bytu, je platným právnym úkonom a O. S. tento byt užíva bez právneho dôvodu,

a je teda nesporné, že žalovaný je vlastníkom predmetného bytu. Žalobkyňa nepreukázala základnú
podmienku úspechu vlastníckej žaloby, ktorým je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia).
Podľa názoru súdu prípadné peňažné nároky žalobkyne voči L.. A. G. bolo vhodné riešiť prípadne
žalobou na plnenie, avšak vzhľadom na uvedený nedostatok nevzhliadol naliehavý právny záujem na
podanej žalobe, ktorou sa domáhala určenia vlastníctva k predmetnému bytu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 30. januára 2019 sp. zn. 4Co/4/2019
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožnil s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, vzhľadom na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci stav, odvolací súd
nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a vyvodil správny právny

záver, že žalobkyňa nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná, a na požadovanom určení nemá
naliehavý právny záujem. Svoje rozhodnutie aj v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Skonštatoval,že nekonkrétny nesúhlas žalobkyne s riadne odôvodneným záverom o nedostatku jej aktívnej vecnej
legitimácie v spore a o absencii jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nemohol
žiadnym spôsobom spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolanie žalobkyne vyhodnotil

ako nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa včas, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dovolanie. Namietala porušenie § 421 ods. 1 písm. c) CSP, napadnuté rozhodnutie žiadala
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodňoval tým, že právnym

úkonom-splnomocnením,ktorévdôverepodpísalaL..A.G.,bolauvedenádoomylu,keďžejejbytA..G.
predal a peniaze si ponechal. Dovolateľka nemala v úmysle byt predať, mala za to, že A.. G. jej poskytol
pôžičkuzaúčelomsplateniajejnedoplatkovspojenýchsúžívanímbytu.Namietala,žedoterajšiekonania
na súde sa vecou z tohto pohľadu vôbec nezaoberali, čo dovolateľka považuje za nespravodlivé a mimo
ducha zákona. Ďalej argumentuje tým že p. G. má na svedomí viacero podobných zištných, nelegálnych,
či amorálnych konaní, za čo bol trestne postihnutý nepodmienečným trestom odňatia slobody. Trestný

rozkaz proti p. G. pripojila k dovolaniu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol zamietnuť, nakoľko v ňom dovolateľka nekonkretizuje
dovolacie dôvody v zmysle zákona (§ 432 ods. 2, § 433 CSP), svoje tvrdenia ničím relevantným
nepodložila, nevymedzila riadne dovolací dôvod, neuviedla právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne a tiež v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Rozhodnutia súdu prvej
inštancie ako aj odvolacieho súdu považuje za vecne a právne správne. Trvá na tom, že žalobkyňa nie
je aktívne legitimovaná na podanie tejto žaloby voči žalovanému.

5. NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“)akosúddovolací(§35CSP)pozistení,že

dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť
dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421
CSP.

7. Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.

8. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. c) CSP.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 1 a ods. 2 CSP).

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom
dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je povinnosťou dovolateľa vysvetliť v
dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací
dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý
dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom a nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu

k doplneniu dovolania. Len v prípade, že dovolateľ správne naformuluje právnu otázku má dovolací súd
možnosť posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej
riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo či v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.11. Vo všeobecnosti treba považovať právne posúdenie za nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri
tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo

správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Nesprávnosťprávnehoposúdeniavecipretonemožnovymedziťnesprávnymčinedostatočnýmzistením
skutkovéhostavu,alelenargumentáciouspochybňujúcoupoužitieprávnejnormysúdomnadanýprípad,
alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.
12. V prípade § 421 ods. 1 písm. c) CSP je významnou tá otázka, na ktorej zodpovedaní odvolací súd

založil svoje rozhodnutie, pričom je známe, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu je rozhodovaná
rozdielne. Pritom však v dovolaní musí byť otázka riešená odvolacím súdom presne, jasne a zrejme
konkretizovaná, musí byť uvedené, ako sa s ňou odvolací súd vysporiadal a súčasne je potrebné
doplniť aj konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že táto otázka je
rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne.
13. Námietka dovolateľky, že považuje rozhodnutie za nespravodlivé, pretože sa súdy nezaoberali

jej uvedením do omylu právnym úkonom, na základe ktorého sa uskutočnil prevod vlastníctva
nehnuteľnosti, nie je možné považovať za kvalifikovanú právnu otázku, zakladajúcu dovolací dôvod
v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Za účelom posúdenia rozdielnosti rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
je potrebné otázku konkrétne vymedziť a následne uviesť v čom spočíva rozdielnosť rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu. Okrem toho, že dovolateľka nekonkretizovala právnu otázku, vo svojich

argumentoch neuviedla ani žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré by preukazovalo rozdielnosť jej
rozhodovania dovolacím súdom. Prostá polemika dovolateľky s právnymi názormi odvolacieho súdu, či
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu
právnej otázky, či neriešeniu skutkových zistení významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §
421 ods. 1 CSP. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a bez konkretizovania rozdielnosti

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých
procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v
súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa),
z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa danej problematiky
a následne posudzovať, či sa odvolací súd rozchádza v názoroch v nich vyjadrených; v opačnom

prípadebydovolacísúduskutočnilprocesneneprípustnýbezbrehýdovolacíprieskum,priečiacisanielen
(všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj
(konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová
S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016,
str. 1382 a tiež 3 Cdo 28/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017, 8 Cdo 50/2017, 8 Cdo 78/2017).

14. Nakoľko dovolací súd pri rozhodovaní vychádza len z dôvodov uplatnených a naformulovaných
dovolateľkou, ktorými je viazaný (§ 440 CSP), nie je možné vyvodiť z jej argumentácie žiaden
dôvod zakladajúci prípustnosť jej dovolania, potom jediným vyústením tohto konania bolo odmietnutie
dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP, keďže dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi, samozrejme bez toho, aby mal dovolací súd možnosť skúmať vecnú správnosť napádaného

uznesenia odvolacieho súdu.
15. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.