Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Korbašová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 19P/225/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204731
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719204731.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom JUDr. Miroslavou Korbašovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. Š.,

K.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí
a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka Q. Š., K.. XX.XX.XXXX,
bytom G. Č.. XX a otec O. Ď., K.. XX.XX.XXXX, bytom I. X. Č.. XX v konaní o návrhu manžela matky:
Q. Š., K.. XX.XX.XXXX, bytom G.O. Č.. XX na osvojenie maloletého za účasti Okresnej prokuratúry
Martin, takto

r o z h o d o l :

Maloletý O., K.. XX.XX.XXXX je od právoplatnosti tohto rozhodnutia osvojencom osvojiteľa Q. Š., K..
XX.XX.XXXX.

Osvojiteľ bude zapísaný v knihe narodení matričného úradu Q. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým číslom XXX ako otec maloletého dieťaťa namiesto biologického otca.

Osvojenec bude mať priezvisko Š..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 20.11.2019 sa manžel matky domáhal osvojenia

maloletého. Uviedol, že s matkou maloletého sa zosobášili dňa XX.XX.XXXX. Pred svadbou sa poznali
približne 1,5 roka. V spoločnej domácnosti s maloletým a jeho matkou býva asi 2 roky. S maloletým má
vytvorený veľmi dobrý vzťah, dokonca ho oslovuje tatino. Trávia spolu veľa času, hrajú sa spolu, snaží sa
mu vo všetkom pomáhať. S matkou maloletého majú aj spoločnú maloletú dcéru, ktorá sa narodila dňa
XX.XX.XXXX. Medzi deťmi nerobí žiadny rozdiel, berie ich obe ako vlastné deti, stará sa o ne s rovnakou
láskou a starostlivosťou. Otec maloletého naposledy videl, keď mal 2,5 mesiaca, od tej doby o neho
neprejavuje žiaden záujem. Od narodenia maloletého si otec neplní vyživovaciu povinnosť. Maloletý sa

na otca nepýta, nepozná ho, nemá k nemu vytvorený žiaden vzťah.

2. Uznesením č.k. 19P/225/2019-13 zo dňa 13.12.2019 súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka pre konanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Martin.

3. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 11.12.2019 vyjadrila súhlas s osvojením maloletého manželom.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Pojednávania nariadeného v tejto veci sa kolízny opatrovník nezúčastnil, súd v zmysle § 31 CMP
pojednával v jeho neprítomnosti.5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, manžela matky, otca maloletého dieťaťa,
vyjadrením Okresnej prokuratúry Martin, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis -

sobášny list, potvrdenie o zdravotnom stave zo dňa 10.12.2019, správa Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin zo spolupráce matky a manžela matky zo dňa 24.01.2020 a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Manžel matky na pojednávaní zotrval na podanom návrhu.

7. Matka s návrhom manžela súhlasila. Uviedla, že vzťah maloletého s manželom je dobrý, maloletý
si na neho zvykol, oslovuje a berie ho ako otca. Otca maloletý nepozná, nemajú spolu žiadny vzťah.
Keď mal maloletý približne dva a pol mesiaca, dala otcovi vzhľadom na to, ako sa správal, na výber,
že buď zmení svoje správanie alebo opustí spoločnú domácnosť. On si v podstate okamžite vybral
odchod zo spoločnej domácnosti s tým, že vtedy ešte hovoril, že sa o maloletého bude zaujímať a starať.
Kontakt s maloletým už potom nebol žiadny, otec ho od opustenia spoločnej domácnosti nevidel. Otec

si vyživovaciu povinnosť neplní.

8. Otec súhlasil s návrhom manžela matky. Potvrdil, že s maloletým sa, od opustenia spoločnej
domácnosti s matkou, nevidel. Vyživovaciu povinnosť si neplní riadne a včas pre nedostatok finančných
prostriedkov.

9. Zástupca Okresnej prokuratúry Martin navrhol návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

10. Z listín tvoriacich súdny spis vyplýva, že:
- matka maloletého uzatvorila manželstvo s Q. G. dňa XX.XX.XXXX, pričom manželia uzavreli dohodu

o priezvisku Š. a o priezvisku ich detí Š. (sobášny list);
- maloletý je fyzicky primerane vyvinutý, psychomotorický vývin primeraný veku, nenavštevuje žiadnu
odbornú ambulanciu (potvrdenie o zdravotnom stave zo dňa 10.12.2019);
- neboli zistené počas párovej konzultácie na RPPS také okolnosti, ktoré by predstavovali prekážku
alebobyohrozovalicelkovýfyzickýaduševnývývinmaloletého.Zuvedenéhodôvodusajavíakovhodné

vyhovieť návrhu manžela matky (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo spolupráce
matky a manžela matky zo dňa 24.01.2020).

11. Podľa § 97 ods. 1 a 2 § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), osvojením vzniká medzi osvojiteľom

a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa
vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké
práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

12. Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže

osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel
stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou
prekážkou.

13. Podľa § 101 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného

maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 105 Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec
manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods.
3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

15. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi
osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý
mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy
medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

16. Podľa § 108 ods. 1 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na
základe oznámenia súdu.17. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine a s prihliadnutím na všetky podmienky
osvojenia súd návrhu manžela matky v plnom rozsahu vyhovel. Podmienky na takéto rozhodnutie
považoval súd za splnené, keďže manžel matky má plnú spôsobilosť na právne úkony a jeho osobné

predpoklady a to tak zdravotné, osobnostné, ako aj morálne zaručujú, že osvojenie bude v záujme
maloletého dieťaťa (§ 98 Zákona o rodine). Medzi maloletým a manželom matky je primeraný vekový
rozdiel (§ 99 ods. 1 Zákona o rodine) a osvojenie je v záujme maloletého s poukazom na nezáujem otca
a už vytvorené rodinné a citové väzby (§ 99 ods. 2 Zákona o rodine). Otec maloletého na vyslovil súhlas
s osvojením. Otec o maloletého nejaví dlhodobo záujem, dlhodobo si neplní vyživovaciu povinnosť.

Matka maloletého vyjadrila s osvojením súhlas (100 ods. 3 Zákona o rodine). Zdravotný stav osvojenca a
osvojiteľa nie je v rozpore s účelom osvojenia, osvojiteľ je oboznámený so zdravotným stavom dieťaťa a
bol poučený o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia (§ 104 Zákona o rodine). Maloletý prejavil túžbu po
zmene a chce byť osvojencom manžela matky, ktorého sám označuje za otca. V súlade s § 105 Zákona o
rodine súd určil priezvisko osvojenca a osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa, teda sa bude volať Š..

18. V zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 57 CMP o trovách konania súd rozhodol tak, že ani jednému
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na
priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie urobil.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.