Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14Er/301/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707208240
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7707208240.3

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika- Ministerstvo vnútra
SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému B. o vymoženie 23,24 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II.SúdnemuexekútoroviJUDr.MichaloviKruppovipriznávatrovyexekúcievovýške57,90eurnaktorých
úhradu zaväzuje oprávneného v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu že mu tak ukladá rozhodnutie č.k
2006/01009 zo dňa 02.02.2006 vydané Obvodným úradom, Michalovce. Okresný súd Michalovce

následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa
zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.01.2017 požiadal súdny exekútor súd o

zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom
šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v
budúcnosti nadobudne.

3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konanie začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

6. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého
exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť
ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho

osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas
10 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celu uvedenúdobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, nie je vlastníkom
nehnuteľnosti,resp.hnuteľnýchvecí,zktorýchpredajombyvýťažokpresahovalnákladydražby,rovnako
nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí

mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základektorýchvšeobecnýsúdobligatórnezastavíexekúciu(§57ods.1Exekučnéhoporiadku)alebona
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu

majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové
pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným
spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného

počasdostatočnedlhejdobyvedeniaexekučnéhokonanianezmenili-súdnymexekútoromnebolzistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní
nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od
1.4.2017,kdezákonzverilv§61nods.1písm.d)súdnemuexekútorovivydaťupovedomenieozastavení

exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.Vdanomprípadeexekúciabolabezúspešne
vedená po dobu 10 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo
napriek opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na

úhradu trov exekúcie.

8. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.

9. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

10. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.13. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

14. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

15. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhlášky“), základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú
hodinu.Súdnyexekútorjepovinnývyhotoviťčasovúšpecifikáciujednotlivýchúkonovexekučnejčinnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

16. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

17. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

19. Súdny exekútor žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 110,69
eur pozostávajúce položiek časovej odmeny vo výške 6,64 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2
vyhlášky, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške
19,92 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 78,82 eur, a DPH z odmeny.

20.Časovúodmenuvzmysle§14ods.1písm.a,ods.2vyhláškysisúdnyexekútoruplatnilvovýške6,64
eur za 40 min vynaložených na výkon exekúcie pozostávajúcu z uskutočnených úkonov: zaevidovanie
návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 20 min, vyúčtovanie trov
exekúcie-20min.Súdvšakvdanomprípadenároknačasovúodmenunepovažovalzadôvodu,nakoľko
sa jedná o nie úkony exekučnej činnosti, t.j. úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného alebo k jeho

zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom
v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene (v danom prípade paušálnej) súdneho exekútora je zahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd tiež dodáva
že za úkon vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia patrí súdnemu exekútorovi paušálna odmena
za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú si súdny exekútor uplatnil. Keďže v danom

prípade si súdny exekútor uplatnil duplicitne aj paušálnu odmenu za tieto úkony, ktorá mu je priznaná,
časová odmenu mu preto v danom prípade z dôvodu duplicitnosti nároku za daný úkon priznaná nebola.
Zohľadňujúc vyššie uvedené súd časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi
nepriznal.

21. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 3 a § 15 ods. 1
vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 19,92 eur za vykonanie 6 úkonov
odmeňované paušálnou sumou. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že nárok exekútora je dôvodný
a každý úkon má oporu v predloženom spise a bol skutočne vykonaný, a teda súd priznal súdnemu
exekútorovi odmenu vo výške 19,92 eur. Z predloženého spisu je zrejmé, že súdny exekútor vrámci

výkonu exekúcie vykonal tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu
na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu,
zisťovanie platiteľa mzdy povinného, ďalšie zisťovanie majetku povinného.22. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 34,00
eur, pozostávajúce z nákladov poštovného. Z predloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora
vyplýva že tento si uplatňuje náhradu výdavkov za to, že vrámci tejto exekúcie uskutočnil 5 pracovné

cesty do miesta bydliska povinného na trase Michalovce - Vinné a späť. K uplatnenému cestovnému súd
uvádza, že exekútorom uplatnený nárok na pracovnú cestu nepovažuje za dôvodný a oprávnený. Je
potrebné uviesť, že súdny exekútor síce založil do spisu cestovný príkaz, avšak v spise sa nenachádza
ani jedna správa z uskutočnenej pracovnej ceste, žiaden záznam čo bolo účelom pracovnej cesty,
aký bol výsledok miestneho šetrenia, prečo ju uskutočnil a pod. Nemenej dôležitým je samotný fakt,

že v prípade opakovaných pracovných ciest má súd zato, že súdny exekútor konal neefektívne, kde
ním vykonávaný spôsob exekúcie a náklady s tým spojené nepomerne prevyšujú vymáhaný nárok,
a ako je zrejmé, nezistil žiaden majetok. Za zmienku stojí aj fakt, že pokiaľ súdny exekútor zvolí
šetrenie majetkových pomerov pracovnou cestou, uskutočňovanou opakovane, stojí za zmienku spojiť
pracovnú cestu súčasne vrámci viacerých exekúcií a náklady pomerne rozdeliť. Súdny exekútor zvolil
neefektívny a nehospodárny spôsob exekúcie. S poukazom na uvedené súd nárok nepovažoval za

dôvodný, nehospodárny a neefektívny a preto ho nepriznal.

23. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej
hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty,

v danom prípade o sumu 3,98 eur uplatnenú súdnym exekútorom z odmeny.

24. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora,
na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 57,90 eur.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade

zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).