Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14Er/142/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707204161
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7707204161.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskejrepubliky,Pribinova2,BratislavaprotipovinnémuP.ovymoženie23,24eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi nepriznáva trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie pohľadávky ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak ukladá rozhodnutie
č. OVVS-2005/01259 zo dňa 10.3.2005 vydané Obvodným úradom v Michalovciach, predchodcom
oprávneného. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho
poveril vykonaním tejto exekúcie.

2.) Súdny exekútor podaním došlým súdu dňa 30.11.2017 žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

3.) Ako je zrejmé z obsahu súdneho spisu, exekučným titulom je rozhodnutie č. OVVS-2005/01259 zo
dňa 10.3.2005 vydané Obvodným úradom v Michalovciach.

4.) Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5.) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

6.) Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno

vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

7.) Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením

bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.8.) Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona
č.298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,

ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení
sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1

Zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.
Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné
rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

9.) V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

10.) Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v
zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva
verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej
adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna

úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

11.) Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta

nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej
normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase

aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

12.) Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a

nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

13.) Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre
účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje
vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava.
Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v

tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v
§ 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej
úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa
13.5.2008. Na dané rozhodnutie preto nie je možné aplikovať ani právne závery vyslovené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo/12/2012 zo dňa 26.6.2013, nakoľko prekluzívna

lehota uplynula do dňa 31.8.2008.14.) S poukazom na uvedené, nakoľko uplynutím času zaniklo právo priznané exekučným titulom, súd
s poukazom na uvedenú skutočnosť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15.) Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

16.) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

17.) Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade

so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

18.) V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi
trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia

zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú.
Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v
súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného
poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne
po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým

z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora,
ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo
je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie
exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom

prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti
exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo
zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných
registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v
prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva

svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené
skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s
prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže
presahovať viac ako 12 až 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody
pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.

19.) Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v
roku 2008, pričom súdny exekútor napriek uvedenej skutočnosti viedol exekúciu naďalej a, pričom po
vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie a uplatnil si v tejto súvislosti trovy exekúcie vo výške 71,64 eur.

20.) Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vyššie uvedeného roku, pričom od
vzniku uvedenej skutočnosti do doby podania návrhu na zastavenie exekúcie prešiel značne dlhý čas
(9 rokov), súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku.
Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom,

keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa
§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).