Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224730
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1212224730.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava
- Dúbravka, so sídlom Žatevná 2, 844 02 Bratislava, IČO: 00 603 406, proti žalovanému: I.L.R., spol. s
r.o., so sídlom Papraďová 5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 729 571, zastúpenému: JUDr. Evou Kliniecovou,
advokátkou, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie istiny

22.669,92,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č.
k. 42Cb/192/2012-592 zo dňa 13.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. k.
42Cb/192/2012-592 zo dňa 13.09.2018 o d m i e t a .

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právny predchodca
žalobcu sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 26. 9. 2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 16.280,62,- € a na náhradu trov konania.

Právny predchodca žalobcu svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mal na základe písomnej zmluvy
o dielo vykonať stavebné práce v objekte nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na Saratovskej ul. č. 2
A - Dom kultúry. Žalovaný svoje stavebné práce nevykonal podľa zmluvy o dielo ani podľa písomnej
ponuky, dielo malo vady a práce neboli vykonané včas, pričom súčasne bola na základe žalovaným
zvoleného stavebného postupu spôsobená škoda. Žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád,
bola mu poskytnutá lehota na odstránenie vád, keďže žalobca dielo neprevzal. Žalovaný však trval

na uhradení plnej dojednanej sumy, čo mu žalobca aj uhradil vo viere, že vady odstráni. Nakoľko
žalovaný vady neodstránil, žalobca odstúpil od zmluvy. Zdôraznil, že po odstúpení od zmluvy žiadal,
aby žalovaný v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vrátil časť poskytnutého plnenia vo výške
11.277,11,-€ s DPH, keďže práce v tomto objeme požadovaných finančných prostriedkov nevykonal
a náhradu škody, ktorá bola spôsobená na majetku žalobcu nevhodným technologickým postupom vo
výške 2.384,- € s DPH.

2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16. 6. 2014 sp. zn. 42 Cb 192/2012-232 pripustil zmenu petitu
v časti istiny s príslušenstvom s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.669,92,- €
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 22.669,92,- € od 17. 9. 2012 do zaplatenia a
nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 Obch. zákonníka, § 1 ods. 2 Obch. zák.,
ako aj na ust. § 15 ods. 1 a 2 Obch. zák. , § 536 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák., taktiež poukázal na ust.§ 546 ods. 1 Obch. zák., § 548 ods. 1, § 560 ods. 1 Obch. zák., ako aj na ust. § 564 a § 436 ods.
1 Obch. zák. a § 436 ods. 2 Obch. zák.. Súd prvej inštancie tiež poukázal na ustanovenie § 437
ods. 1 Obch. zák., § 373 Obch. zák., § 351 ods. 1 a 2 Obch. zákonníka. Po vyhodnotení výsledkov

dokazovania dospel súd k záveru, že medzi sporovými stranami bola uzavretá v písomnej forme platná
Zmluva o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalovaný realizoval pre žalobcu
stavebné práce - oprava strechy fóliou FATRAFOL 810 s termínom plnenia od 28. 9. do 31. 10. 2009 za
vhodných poveternostných podmienok. Na základe uzavretej zmluvy o dielo boli práce žalovaným ako
zhotoviteľom vykonané a následne odovzdané a prevzaté žalobcom ako objednávateľom. Súd v konaní

skúmal, či došlo k riadnemu odovzdaniu diela, nakoľko žalobca tvrdil, že dielo nebolo protokolárne
odovzdané a podpísané za žalobcu oprávnenou osobou.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dielo bolo riadne
odovzdané dňa 12. 5. 2010, kedy bola podpísaná zápisnica o odovzdaní diela. Za žalobcu zápisnicu
podpísali pán N. F., Z.. H. U. a R.. J. F.. Svedkovia N. F. ako správca budovy a Z.. U. ako manager

žalobcu boli oprávnení podpísať zápisnicu o odovzdaní diela, s poukazom na ust. § 15 ods. 1 a 2 Obch.
zák.. Konateľ žalovaného Ing. Jacenko nemohol aj v prípade prekročenia rozsahu oprávnenia vedieť
o tejto skutočnosti, nakoľko z výpovedi svedka Z.. U. vyplynulo, že tento komunikoval za žalobcu s
konateľom žalovaného, dával kľúče od strechy pracovníkom žalovaného a púšťal ich na strechu. Taktiež
bol aj vymenovaný riaditeľkou žalobcu do výberovej komisie, ktorá mala rozhodnúť o dodávateľovi na

základenajvýhodnejšejceny.Svedok N.F.bolsprávcabudovy aakosámvosvojejvýpovediuviedol,bol
oprávnený naprevzatiediela,čovyplývaloajzjehopracovnejnáplne. Zhľadiskazistenéhoskutkového
stavu súd uviedol, že žalovaný práce na diele vykonal, dielo odovzdal a žalobca faktúru za vykonané
práceajuhradil. Žalobcasivkonaníuplatňovalnároky poodstúpeníodzmluvyatovráteniečastiplnenia
- ceny za práce, ktoré žalovaný podľa žalobcu nevykonal a náhradu škody za vadne vykonané dielo.

Žalobca v konaní tvrdil, že platne odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia povinností žalovaného pri
zhotovení diela a to, že v lehote určenej žalobcom žalovaný vady diela neodstránil a dielo riadne a včas
nedokončil, dielo riadne neodovzdal, čím porušil svoju povinnosť. Žalobca preto písomne dňa 8.8. 2011
odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy súd vyhodnotil ako neplatné, nakoľko zo strany žalovaného
nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, ktorá by zakladala právo žalobcovi od zmluvy odstúpiť.

Dielo bolo vykonané a riadne odovzdané v súlade s čl. VIII bod 8.1 a bod 8.3. zmluvy. Práce, ktoré
boli fakturované konečnou faktúrou, boli zo strany žalovaného aj vykonané. Vady, ktoré sa týkali prác
žalovaného, žalovaný odstránil a ďalšie vady, ktoré sa na diele vyskytli nesúviseli s prácami žalovaného
a nevznikli nevhodným technologickým postupom. Vyplýva to najmä zo znaleckého posudku znalca
Ing. Ratulovského. Žalobca uhradil celú cenu diela. Je irelevantné, že teraz žalobca tvrdí, že to bolo

v dobrej viere, že žalovaný vady odstráni. Žalobca, podľa názoru súdu prvej inštancie, preto nemá
nárok na vrátenie časti poskytnutého plnenia, ani na náhradu škody. V prípade, ak by súd zaviazal
žalovaného na vrátenie časti poskytnutého plnenia a náhradu škody, došlo by na strane žalobcu k vzniku
bezdôvodného obohatenia.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný nevykonal práce podľa zmluvy, cenovej kalkulácie
a projektovej dokumentácie. Podľa vyjadrenia žalovaného to bolo z dôvodu nepriaznivých
poveternostných podmienok. Žalovaný v konaní tvrdil, že z dôvodu, že nebol schopný pre nepriaznivé
poveternostné podmienky splniť dielo v lehote určenej zmluvou, vypracoval Dodatok č. 1 k zmluve kde
zároveň uviedol, že upúšťa od realizácie opravy strechy pôvodným spôsobom. Návrh Dodatku č. 1

mal nechať u žalobcu na sekretariáte. Nepreukázal, že dodatok č. 1 bolo doručený žalobcovi. Súpis
skutočne vykonaných prác zahŕňal aj položky 11 a 12 a bol súčasťou konečnej faktúry, ktorá bola zo
strany žalobcu uhradená. Žalobca sa minimálne doručením konečnej faktúry dozvedel o prácach v
zmysle položiek 11 a 12 a faktúru nakoniec uhradil, čím zmenu realizácie schválil. V konaní žalobca
nepreukázal, že faktúra bola uhradená žalobcom pod nátlakom na riaditeľku J.. G.. D..

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si dal v konaní vypracovať znalecký posudok znalca
Ing. Nagya na ohodnotenie prác, ktoré žalovaný nevykonal a na náhradu škody za zatečený interiér.
Podľa tohto znaleckého posudku žiadal zaviazať žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia a na
náhraduškody. Jepravdou,akotvrdilznalecIng.Nagy vosvojomznaleckomposudkuč.1/100,žesúpis

prác nezodpovedá zmluvne dohodnutej skutočnosti. Podľa znaleckého posudku Ing. Ratulovského
však žalovaný vykonal práce v sume, ktorá mu bola zo strany žalobcu vyplatená. Ako znalec uviedol,
žalovaným fakturovaná suma 98.511,47,- € s DPH zodpovedá vykonanej práci žalovaného v zmysle
súpisov vykonaných prác. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ďalšou podstatnou skutočnosťou priuplatnenísináhradyškody akodruhéhonárokuzostranyžalobcujeokremvyjadreniaIng.Ratulovského
aj skutočnosť, ktorá vyplýva najmä z projektovej dokumentácie, že šikmá strecha, kde boli najviac
zatečené priestory, nebola predmetom opravy - sanácie. Ako sa vyjadril znalec Ing. Ratulovský, časť

strechy, ktorú mal žalovaný opravovať je zakreslená v projektovej dokumentácii a založená v spise na č.
l.368-369 amánázovpôdorysasanovanáplocha jeoznačenášráfovaním.Šikmé častistrechy neboli
predmetom sanovania, projektová dokumentácia ani dodávky prác zhotoviteľom. Ku škode interiéru
znalec konštatoval, že znalecký posudok č. 101/2011 znalca Ing. Nagya nerieši, či prišlo k zatečeniu
priestorov v priamom súvise s prácami žalovaného ako zhotoviteľa. Podľa znalca Ing. Ratulovského

nedošlo, nakoľko zatečený priestor je mimo plochy sanácie zhotoviteľa. Podľa názoru tohto znalca
poškodenie parkiet zatečením nevzniklo v priamej súvislosti s prácami dodávateľa, t. j. žalovaného,
zatečená plocha je mimo plochy strechy, ktorá bola evidentne poškodená nie v ploche položenej
fólie ale v poškodenom obvodovom plášti, ktorý bol na veľkej ploche odtrhnutý od fasády. Súd
prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že znalec Ing. Ratulovský konštatoval, že objednávateľ, teda
žalobca neurčil v zmluve ako stavebný dozor konkrétnu osobu. V zmluve o dielo chýbalo, kto bude

pre žalovaného ako zhotoviteľa partnerom pre riešenie vecí technických a zároveň kontrolovať práce
žalovaného.

7. Aj zo zápisnice z Mestskej časti Bratislava - Dúbravka z ohliadky zo dňa 14.4.2010 vyplýva, že
predseda komisie Ing. Bednár upozornil na vážny nedostatok a to, že nebol zabezpečený stavebný

dozor odborne spôsobilou osobou, ďalej, že je zanedbaná bežná údržba strechy a zistený odpadnutý
Feálový obklad.

8. Na podklade týchto skutočností mal súd za to, že žalobca v súdnom konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku tak pri vrátení časti poskytnutého plnenia, aj pri

náhrade škody a preto návrh zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a priznal plnú náhradu trov konania žalovanému, ktorý bol v spore
úspešný voči neúspešnému žalobcovi.

9. Proti tomuto rozsudku sa po uplynutí zákonnej lehoty odvolal žalobca. Žalobca poukázal na

skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo a ako sa súd vysporiadal s
podstatnou skutočnosťou a to s ustanovením čl. VI, bod 6.1 Zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ
zodpovedá za to, že predmet zmluvy bude zhotovený v súlade so záväzkami zmluvy, podľa technických
noriem a všeobecne záväzných právnych predpisov, že bude spôsobilý k zmluvnému účelu a že
počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v zmluve najmä s poukazom na tvrdenie znalca

Ing. Nagya, že zrealizované ukončenie hydroizolácie nezodpovedá STN 73-1901 ani všeobecným
predpisom realizácie striech.

10. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s ďalšou
podstatnou otázkou a to s tvrdením znalca Ing. Nagya, že v pôvodnom rozpočte nebola vynechaná

žiadna položka, ktorá by znemožňovala realizáciu predmetnej strechy na základe projektovej
dokumentácie. Zdôraznil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nesprávne založil na tom, keď
sa priklonil k tvrdeniu žalovaného, že zmenu technologického postupu si vyžiadali nepriaznivé
poveternostné podmienky, ktoré nastali až po začatí prác. Súd sa v konaní nevysporiadal s dôkazom
založeným v spise, že v rozhodnom čase nebolo daždivé počasie i keď iba mierne a jednak ani s

tvrdením znalca Ing. Nagya, že v pôvodnom rozpočte nebola vynechaná žiadna položka, ktorá by
znemožňovala realizáciu predmetnej strechy na základe projektovej dokumentácie.

11. Má za to, že žalovaný nebol oprávnený svojvoľne bez súhlasu žalobcu zmeniť spôsob vykonávania
prác, nerealizovať niektoré práce a svojvoľne si meniť položky. Túto skutočnosť neospravedlňuje ani

tvrdenie žalovaného, že žalobca nebol súčinný pri dohode o novej cenovej ponuke. V tomto smere súd
prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé,
prečo sa súd stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Ratulovského a prečo sa nestotožnil so
závermi uvedenými v znaleckom posudku Ing. Nagya. Zdôraznil, že oproti pôvodnej technológii, jej
svojvoľnou zmenou žalovaným došlo k navŕtaniu viac ako 8.000 dier do pôvodného strešného plášťa

kde preniká voda pod strešnou krytinou zhotovenou žalovaným. Zatekanie pod strešný plášť zhotovený
žalovaným a následne cez otvory pod pôvodnú strešnú krytinu spôsobuje pretekanie vody aj do iných
častí objektu ako len do miestností, nachádzajúcich sa bezprostredne pod miestom realizácie krytiny
žalovaným.12. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že nemožno súhlasiť aj s tvrdením súdu prvej inštancie o
relevantnosti zápisnice o odovzdaní diela zo dňa 21.05.2010, ktorú mal podpísať p. J. F., v tom čase

poslanec miestneho zastupiteľstva, ktorý na to nemal žiadne oprávnenie, p. N. F., ktorý priznal, že ju
podpísal iba pod nátlakom a jediným teda ostal iba Z.. U., na základe toho, že žalovaného vpúšťal do
objektu. V Zmluve o dielo bolo výslovne uvedené, že jedinou osobou oprávnenou konať za žalobcu
bol výlučne jej štatutárny zástupca. Žalobca ďalej zdôraznil, že v odôvodnení napadnutého rozsudku
absentuje jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia

a tiež chýba dôsledné vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu
žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že má za to, že predmetné odvolanie bolo
podané po zákonnej lehote. Žalobca zdôraznil, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13.9.2018 mu
bol doručený dňa 23.10,2018. Spolu s odvolaním boli právnej zástupkyni žalovaného do elektronickej
schránky doručené aj kópie poštových obálok, z ktorých je zrejmé, že žalobca dňa 7.11.2018, t. j. v

posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty, v ktorej môže byť odvolanie podané, podal odvolanie na pošte
Bratislava 42.

13. Zároveň z tejto pripojenej poštovej obálky vyplýva, že predmetná zásielka bola dňa 08.11.2018
doručená na Okresný súd Bratislava IV. Z došlej poštovej obálky priloženej k odvolaniu vyplýva, že

Okresný súd Bratislava IV., nevedno kedy adresuje nejakú zásielku Okresnému súdu Bratislava II. Na
základe vyššie uvedeného postupu žalobcu pri podávaní odvolania s poukázaním na ustanovenie §
362 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa odvolanie podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia a s
poukazom na ust. § 362 ods. 2 CSP, podľa ktorého odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané
v lehote na príslušnom odvolacom súde, žalovaný zastáva názor, že žalobca nepodal odvolanie proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava II riadne a včas.

14. V texte odvolania žalobca tvrdí, že sa domáha finančnej náhrady za zle vykonané stavebné práce,
resp. práce vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou nevhodným technologickým postupom,
výsledkom čoho bolo neustále zatekanie do objektu žalobcu. Žalovaný sa nestotožňuje s takýmto

tvrdením žalobcu, nakoľko v konaní na súde prvej inštancie nebolo preukázané, že nevyhnutná zmena
technologického postupu pri vykonávaní hydroizolačných prác žalovaným spôsobila neustále zatekanie
do objektu žalobcu. Poukázal na to, že v prílohe Znaleckého posudku 26/2017 zo dňa 14.2.2017
vypracovanéhoIng.RatulovskýmjepriloženáCenováponukazodňa19.08.2009,ktoráobsahujepresné
výmery a rozsah prác. ktoré sa mali realizovať. Z priloženého Súpisu skutočne vykonaných prác je

zrejmé, že žalovaný v pozícii zhotoviteľa aj pri nevyhnutnej zmene technologického postupu dodržal
zmluvne dohodnutý výmer prác. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobca
reklamoval dielo viackrát, prvá reklamácia bola v priebehu realizácie diela, na čo žalovaný odpovedal
písomne dňa 26.11.2009, s tým, že zatekanie interiéru spôsobil havarijný stav jestvujúcej živičnej krytiny
a nie neodborné konanie žalovaného.

15. Ďalšie zatečenie strechy reklamoval žalobca dňa 16.4.2010, na ktoré žalovaný odpovedal dňa
23.4.2010 s tým, že zatekanie spôsobila utrhnutá rohová lišta obvodového plášťa strechy a nie
neodborné konanie žalovaného.

16. Ďalšia reklamácia sa vôbec netýkala tej časti strechy, ktorú mal opravovať žalovaný, išlo o zatečenie
do spoločenskej sály Domu kultúry Dúbravka, pričom žalovaný mal opravovať cca 1/3 strechy kultúrneho
domu, časť strechy nad spoločenskou sálou opravovať nemal. Žalovaný mal opravovať a opravoval iba
rovnú časť strechy, čo vyplýva z projektovej dokumentácie. Vada, ktorá bola reklamovaná a týkala sa
predmetu diela, bola za účasti znalca Ing. Nagya a projektanta odstránená. Žalovaný poukázal na to,

že ďalšie vady sa neodstraňovali z dôvodu, že vady, ktoré sa vyskytli na streche neboli vady, ktoré boli
spôsobené opravou strechy.

17. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že tento zmluvný vzťah a odôvodnenosť nároku žalovaného
na úhradu za vykonanie diela nie je možné posudzovať a odôvodniť iba ustanoveniami Obchodného

zákonníka, ale je potrebné prihliadnuť aj na ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Zmluva o dielo
č. 09/2009 medzi právnym predchodcom žalobcu v postavení objednávateľa a žalovaným v postavení
zhotoviteľa zo dňa 18.09.2009 bola uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobcapočas konania pred súdom prvej inštancie ani raz nepoukázal na skutočnosť, že v tejto veci by sa malo
prihliadať aj na ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní.

18. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými na strane 2 a 3 podaného odvolania,
opierajúcich sa o tvrdenia znalca Ing. Nagya, týkajúcich sa skutočnosti, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s viacerými otázkami, týkajúcimi sa realizovaných hydroizolačných prác.

19. Po striktnom dodržaní vysúťaženej cenovej ponuky a tým dohodnutého technologického postupu, by

z dôvodu pretrvávajúceho daždivého počasia i nástupu zimy mohol žalovaný spôsobiť rozsiahle škody
na objekte žalobcu. V prípade, že by žalovaný vykonal práce tak ako boli uvedené v cenovej ponuke,
došlo by k masívnemu zatečeniu celého objektu. Žalovaný síce nikdy nenamietal, že sondy sa bežne
robia vo vybraných častiach strešného plášťa, ale žalobca vykonal sondy bez vedomia žalovaného ako
zhotoviteľa diela, čím zasiahol do zhotoveného diela, na ktoré žalovaný poskytuje záruku v trvaní 10
rokov.

20. Znalec Ing. Ratulovský k posúdeniu znalca Ing. Nagya uviedol, že nemá žiadne pripomienky ani
voči metodickému postupu, ani voči vyhodnoteniu, jedine v čom sa znalci líšia je názor na funkciu
stavebného dozoru, ktorý mal byť z pohľadu znalca Ing. Ratulovského stanovený objednávateľom
stavebných prác, t. j. žalobcom. V stavebnej praxi je obvyklé, že realizáciu stavebných prác dodávateľa

kontroluje odborne spôsobilá osoba, ktorú stanovuje obvykle investor. Skutočnosti ohľadom oprávnenia
prevziať za žalobcu dielo, resp. podpísať zápisnicu o odovzdaní diela súd prvej inštancie podľa
žalovaného ustálil správne. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca, ktorý zotrváva na všetkých svojich dôvodoch
podaného odvolania. Má za to, že odvolanie bolo podané riadne a včas. Zdôraznil, že aj keď žalovaný
poukazuje na ustanovenie § 362 ods. 1 a 2 CSP, opomína však poukázať na ustanovenie § 121 ods.
5 CSP, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené

elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Aj z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že žalobca dňa 7. 11 2018 odovzdal zásielku na poštovú prepravu orgánu, ktorý má
povinnosť ju doručiť, pričom táto bola adresovaná Okresnému súdu Bratislava II. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby súd rozhodol tak ako je uvedené v odvolacom petite.

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie zo strany žalobcu nebolo podané včas. Z predloženej
doručenky založenej na čísle listu 610 je zrejmé, že napadnutý rozsudok bol žalobcovi Mestskej
časti Bratislava - Dúbravka doručený dňa 22.10.2018 o 12:23 elektronicky. Taktiež bol elektronicky
doručovaný predmetný rozsudok aj právnej zástupkyni žalovaného, ktorý bol doručený dňa 26. 10. 2018.
Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie zo strany žalobcu proti uvedenému rozsudku bolo podané na

poštu dňa 7. 11. 2018. Podľa ustanovenia § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa
nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť, určujúca začiatok lehoty. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že lehota na podanie odvolania sa začína počítať od 23. 10. 2018, t. j. nasledujúci deň po tom, ako bol
napadnutý rozsudok žalobcovi doručený.

23. Podľa ustanovenia § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

24. Podľa ustanovenia § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie
urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

25. Je nesporné, že žalobca podal odvolanie na pošte dňa 7. 11. 2018. Lehota na podanie odvolania

uplynula dňa 6. 11. 2018. Z uvedeného je teda zrejmé, že odvolanie zo strany žalobcu bolo podané
oneskorene 1 deň po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. Prihliadnuc k uvedenej skutočnosti odvolací
súd s poukazom na ustanovenie § 386 písm. a) CSP odvolanie odmietol ako oneskorene podané.26. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 a 2 a § 255 CSP a náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému,
ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).