Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 6Er/585/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710208169
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3710208169.4

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00
151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ Trenčín, so sídlom
Trenčín, Jilemnického 1, proti povinnému: M. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. P. XXXX/XXX, XXX XX O. K., o
vymoženie 199,16 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Klaudie Boorovej Dzurikovej
na Exekútorskom úrade so sídlom Bánovce nad Bebravou, Mlynská 3, pod sp. zn. EX 10117/10C, o

sťažnosti oprávneného, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č.k. 6Er/585/2010 - 14 zo dňa 08.04.2019

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č.k. 6Er/585/2010 - 14 zo dňa 08.04.2019 súd výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom

II. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur na účet súdneho exekútora Mgr.
Klaudie Boorovej Dzurikovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu
podal oprávnený dňa 24.04.2019 sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,
že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka oprávneného nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť pred 31. 08. 2008, teda v čase platnosti a účinnosti § 88 zákona č. 372/1990 Zb., podľa

ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov
od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Uviedol, že v danej veci je zjavné, že pohľadávka bola
vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty. Na preklúziu prihliada súd z
úradnej povinnosti. Súd mal použiť právnu úpravu v znení do 31. 08. 2008, pretože ide o ustanovenie
hmotno-právnej povahy v konaní s trestno-právnymi prvkami, pričom ide o inštitút správneho trestania.
Túto právnu úpravu je nutné aplikovať napriek tomu, že neskôr bola novelou priestupkového zákona

zrušená. Je potrebné vychádzať z toho, že pokuta v danom prípade systémovo spadá pod sankcie za
porušenie zákonných povinností v trestno-právnej rovine. Hierarchicky ide o nižší stupeň previnenia. Pri
posudzovaní previnenia sa musí prihliadať na princípy trestného práva. Preklúzia a zánik zodpovednosti
sú inštitúty hmotného práva a zákaz retroaktivity je základným princípom trestného práva, rovnako ako
použitie normy výhodnejšej pre páchateľa. Aj s poukazom na Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. Snj84/02 je zrejmý záver, že v rámci inštitútu správneho trestania ako úseku verejného

práva, sa musí v tejto veci uplatniť priaznivejšia úprava pre páchateľa priestupku, a to aj s ohľadom
na to, že v súvislosti s o zmenou uvedeného ustanovenia zákona o priestupkoch do 01. 08. 2008
nie je splnená podmienka existencie prechodných ustanovení, ktoré by v súvislosti s touto zmenou
ustanovovali iný režim. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu úmrtia povinného s poukazom,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O zastavení exekúcie súd rozhodol takmer 11 rokov
od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné

vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote čím
bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu. Uplatneniepráva zo strany oprávneného v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty nie je nijakým spôsobom ohraničené
časovým intervalom alebo hranicou, ktorá by oprávnenému určovala v akom úseku plynutia prekluzívnej
doby má podať návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na súdnu judikatúru je zrejmé, že pokiaľ

oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na
zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty
určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu ako aj postup exekútora nemôže ovplyvniť.
Súdny exekútor môže účelne vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej
lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je dôvodné ani zákonné. Rovnako je

na posúdenie aj skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo až po uplynutí takmer desiatich rokov od
márneho uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval
exekučnékonanieaneprimeranýmspôsobomtaknavýšiltrovyexekúcienaúkoroprávneného.Exekútor
pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí
prekluzívnej lehoty. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci považuje oprávnený napadnuté
uznesenie za nesprávne a navrhuje aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa

zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie.

2. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 10.06.2019, v ktorom uviedol, že
zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napáda nie výrok súdu, ale jeho odôvodnenie. Podľa § 358 CSP

odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie, ako opravný prostriedok, je
zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu
rozhodnutia odvolanie prípustné nie je a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len
výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie. Súdny exekútor vzhľadom k uvedenému požiadal súd, aby v
zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je odvolanie prípustné a ponechal uznesenie súdu prvej inštancie v platnosti.
3. Povinný sa k sťažnosti oprávneného nevyjadril.

4. Podľa § 239 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie
vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom

uznesenia nie je prípustná.

5. Podľa § 240 Civilného sporového poriadku, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané.

6. Podľa § 243 Civilného sporového poriadku, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne
a čoho sa sťažovateľ domáha.

7. Podľa § 244 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

8. Podľa § 245 Civilného sporového poriadku, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy,
ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

9. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 250 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť
zamietne. (2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia
uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide
odôvod,abysabezzbytočnéhoodkladurozhodloozastaveníkonania,vktoromsavymáhapohľadávka,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie,
ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní svojich trov, vydá oprávnenému.

12. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.13. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd
prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa

doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z
poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech
bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na
súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie o zastavení exekúcie a o trovách
exekúcie. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou - oprávneným. Súd sa oboznámil s obsahom
sťažnosti ako i obsahom spisového materiálu.

15. Predmetná exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu - rozhodnutia o priestupku č.k.

ORP-284/DIPB-SK-2007 zo dňa 07.11.2007, právoplatného dňa 27.11.2007 a vykonateľného dňa
13.12.2007.

16. V čase vydania, právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o priestupku ako exekučného titulu
stanovoval zákon o priestupkoch prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za

priestupok tak, že táto bola určená dĺžkou - 3 roky a začiatkom plynutia lehoty - od uplynutia lehoty na
zaplatenie pokuty. Táto úprava sa v zákone o priestupkoch nachádzala len do prijatia novely vykonanej
zákonom č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2008. Od tohto dátumu nie je v zákone stanovená
prekluzívna lehota na vykonanie exekučných titulov vydaných podľa zákona o priestupkoch. Je zrejmé,
že do účinnosti novely dňa 01.09.2008 trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu, na

podklade ktorého je vedená táto exekúcia, neuplynula, keď od uplynutia lehoty na zaplatenie pohľadávky
z exekučného titulu (13.12.2007) do účinnosti novely (01.09.2008) uplynul len necelý 1 rok. Od momentu
účinnosti novely teda dochádza k stretu staršej a novej právnej úpravy, ktorý rozpor bolo potrebné
interpretačne vyriešiť.

17. Tento rozpor bol doposiaľ riešený viacerými súdmi a svoj právny názor k danej problematike zaujal
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 26.06.2013, sp. zn. 6MCdo/12/2012, v ktorom
uviedol, že pri strete právnych úprav je potrebné uplatniť všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej
veci treba použiť znenie nového právneho predpisu. Svoj názor Najvyšší súd odôvodnil skutočnosťou,
že ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa (okrem iných) týkala novela tohto zákona

vykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z., bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o priestupkoch,
ktorá časť upravuje konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto
novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v
danomkonanípoužiťzneniestaršiehoprávnehopredpisualebonovéhozozásadtypickýchpreprocesné
právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v

konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších
právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ
ide o lehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona
nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona.

18. S prihliadnutím na uvedené sa súd stotožnil s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Mal tak za to, že z dôvodu nadobudnutia účinnosti novely zákona v čase, keď prekluzívna lehota na
vykonanie exekučného titulu podľa skoršej právnej úpravy ešte neuplynula, preklúzia exekučného titulu
nenastala. Preto nikdy nevznikol ani dôvod označený oprávneným v sťažnosti na zastavenie exekúcie.
Exekúcia tak mohla a mala ďalej pribiehať až do vymoženia celej pohľadávky alebo do chvíle, keď

nastane iný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.

19. Dôvodom na zastavenie exekúcie napokon bolo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, ktorú
skutočnosťpísomnýmpodanímzodňa28.03.2019súdnyexekútoroznámiltunajšiemusúdu.Namajetok
povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.06.2018, sp. zn.

XXOdK/XXX/XXXX. Súdny úradník tak postupoval správne, keď exekúciu na základe tohto dôvodu s
prihliadnutím na § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zastavil a rozhodol
aj o trovách exekúcie. Na náhradu nevyhnutných trov exekúcie bol správne a v súlade s § 203 ods. 3
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zaviazaný oprávnený.20. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sťažnosť oprávneného nebola dôvodná a rozhodnutie
súdneho úradníka správne a zákonné. Preto súd sťažnosť oprávneného v zmysle § 250 ods. 1 C.s.p.

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.