Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 6, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010042
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010042.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. apríla 2020
prejednal sťažnosť odsúdeného

H. O.,

nar. XX.XX.XXXX vo Q. O., trvale bytom P. W. - X. P., t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/8/2020 zo dňa 19.02.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/16/2019 zo dňa 08.02.2019 bol H. O. odsúdený
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 1 rok, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 0T/3/2018 zo dňa 02.02.2018 bol H. O. odsúdený
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.

Uznesením Okresného súdu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 0T/3/2018 zo dňa 07.05.2019 bolo
vyslovené jeho neosvedčenie sa v tejto skúšobnej dobe a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody

vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o

verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že

sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako

aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými
podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno prisvedčiť
jeho názoru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebných výmer všetkých

uložených trestov odňatia slobody.

Krajský súd už však nepovažuje za správny aj ďalší záver súdu prvého stupňa, že u odsúdeného bola
splnená aj prvá materiálna podmienka v podobe polepšenia sa.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia

výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci
rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného
prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu
trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v

odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení
povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu,
teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho
pobyte na slobode. Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného
(„Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...“ - § 66 ods. 1 Tr. zák.), ale ponecháva na úvahu

súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil
na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je
potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd uvádza, že správanie odsúdeného vo

výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z
ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie.

V hodnotení ústavu na výkon trestu sa uvádza, že odsúdený má zľahčujúci postoj k trestnej činnosti,
svoje konanie priznáva len do určitej miery, vinu externalizuje a pripisuje ju okolnostiam. Krajský súd k

tomuto uvádza, že takýto jeho postoj nemôže byť prejavom polepšenia, keď si odsúdený svoje negatívne
konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní väčšej časti všetkých uložených trestov odňatia slobody
neuvedomuje (nepripúšťa). O to viac to platí v situácií, keď vykonáva dokonca dva nepodmienečné
tresty odňatia slobody uložené pre ten istý trestný čin, pre ktorý bol uznaný vinným spolu až päťkrát.
Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného nemôže ani dospieť k záveru, že by po

podmienečnom prepustení viedol riadny život.

V prípade druhej materiálnej podmienky v zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd zastáva
názor, že hodnotenie osoby odsúdeného z pohľadu možností jeho nápravy a ustáleného rizika jeho
sociálneho zlyhania (recidívy) neumožňuje dospieť k rozumnému záveru, že na slobode nebude páchať

trestnú činnosť.

Náprava odsúdeného H. O. je podstatne sťažená, čo nepochybne vyplýva z doterajšieho počtu jeho
odsúdení (bol desaťkrát súdne trestaný) najmä pre tú istú trestnú činnosť - prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje,

že odsúdený trestnú činnosť páchal aj v skúšobných dobách podmienečných odsúdení, ako aj krátko
po tom, čo vykonal iné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naviac skutok vo veci Okresného súdu
Martin sp. zn. 0T/16/2019 spáchal v skúšobnej dobe ďalšieho podmienečného odsúdenia Okresným
súdom Bratislava III sp. zn. 46T/3/2018, v ktorej veci mu len dňa 09.02.2020 uplynula skúšobná doba.
Je možné preto konštatovať, že skôr uložené tresty odňatia slobody, ktoré si vykonal, prípadne hrozba

výkonu ďalších trestov odňatia slobody, ktorých výkon mu bol podmienečne odložený, ho neodradili od
ďalšieho páchania trestnej činnosti. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva ani pre krajský
súd dostatočnú záruku, že jeho protiprávne konanie sa už nebude opakovať.Účelom trestu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti, a trest má odrádzať aj
ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Odsúdený vykonáva dva tresty odňatia
slobody za obdobnú trestnú činnosť, pričom je nielen v záujme dovŕšenia jeho nápravy, ale aj splnenia

účelu uložených trestov odňatia slobody, aby si uložené tresty odňatia slobody aj riadne vykonal.
Ani ústav na výkon trestu neodporučil jeho podmienečné prepustenie. Riziko sociálneho zlyhania
odsúdeného aj ústav na výkon trestu zhodnotil ako vysoké.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.