Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214566
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117214566.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci

žalobcu: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX P. F. E., proti žalovanému: Platiť sa oplatí s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, o
určenie zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky a o vrátenie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 759,57 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

U r č u j e , že zmluvná pokuta obsiahnutá v ustanovení bodu 1 písm. f) Dodatku k Zmluve o pripojení
verejných služieb, uzavretého medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10,
825 13 Bratislava, IČO: 35 763 463 a žalobcom dňa 27.08.2012, podľa ktorej „V prípade, ak Účastník
využil na základe tohto Dodatku ponuku Podniku aj na kúpu zľavneného PC/notebooku, je Účastník
povinný v prípade porušenia ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany Účastníka uvedenej v bode 2
tohto Dodatku, s ohľadom na poskytnutú zľavu z ceny PC/notebooku, uhradiť Podniku zmluvnú pokutu
vo výške súčtu sumy zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur a sumy zmluvnej pokuty pre PC/notebook

vo výške 250,- eur“, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

U r č u j e , že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení bodu 4 Dodatku k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb uzavretého medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825
13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom dňa 30.07.2012, podľa ktorej „V prípade porušenia záväzku
Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2, alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku
čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM-karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť zmluvnú
pokutu vo výške 414,92 eur“, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

V časti uplatneného nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 200,- eur žalobu z a
m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 58,2%, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 24.04.2017 domáhal voči žalovanému

určenia zmluvnej pokuty mobilného operátora ako neprijateľnej podmienky a súčasne vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 759,57 eur a súčasne primeraného zadosťučinenia, ktoré
špecifikoval doplnením žaloby dňa 02.05.2019 v sume 200,- eur.2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že podanou žalobou mieni odstrániť stav právnej
neistoty, ktorý na strane žalobcu vznikol zásahom do práv žalobcu ako spotrebiteľa. Uviedol, že s
právnym predchodcom žalovaného - so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalobca uzatvoril dňa

27.08.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - službu mobilný internet (ďalej len „Zmluva“), spolu
s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb a Zmluvou o kúpe PC/notebooku, periférneho
zariadenia. K uzavretiu predmetnej Zmluvy došlo po tom, čo žalobca navštívil predajňu Slovak Telekom,
a.s. z dôvodu potreby nového notebooku aj s internetovým pripojením pre jeho využitie v domácnosti, na
pripájanie aj bez káblového pripojenia. V čase tejto návštevy zamestnanec spoločnosti Slovak Telekom

predostrel žalobcovi ponuku, v rámci ktorej mal žalobca možnosť získať ako súčasť nového paušálu a
mobilného internetu aj notebook. Pred vyhotovením Zmluvy spolu s dodatkami zamestnanec spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. vyzval žalobcu na predloženie občianskeho preukazu a po vyhotovení zmlúv a
dodatkov poskytol tieto žalobcovi na podpis a to bez toho, že by žalobcovi bol poskytnutý dostatočný
časový priestor na prečítanie všetkých dokumentov.

3. Žalobca uviedol, že zo strany zamestnanca spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nebol upozornený na
spôsob označenia účastníka zmluvy, keď pri osobe žalobcu uviedol identifikačné číslo zavedené v
systéme spoločnosti. Žalobca v čase uzatvárania Zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ a zabezpečoval si
mobilný internet aj s notebookom pre domáce účely. V čase spísania Zmluvy s mobilným operátorom
dňa 27.08.2012 bol žalobca nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v P.

F. E., a to v období od 06.04.2011 do 31.10.2011 z dôvodu pozastavenia živnostenského oprávnenia.
Od 01.11.2011 žalobcovi zaniklo živnostenské oprávnenie úplne a nové osvedčenie o živnostenskom
oprávnení bolo žalobcovi vydané opätovne dňa 16.11.2015. Žalobca sa teda domáha ochrany svojho
práva ako spotrebiteľ a má za to, že v čase uzatvárania predmetných zmlúv a jej dodatkov nekonal v
zmysle svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda spĺňal definíciu spotrebiteľa

podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

4. Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému v postavení spotrebiteľa vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo tým, že žalobca zaplatil žalovanému
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. postúpenú pohľadávku na podklade faktúry č. 7502207652

vystavenejdňa08.03.2015,ktorejpredmetomsúzmluvnépokutyvovýške913,97eur.Žalobcanamietol,
že z predmetnej faktúry nevyplýva, z čoho zmluvné pokuty pozostávajú. Keď žalobca predmetnú
faktúru neuhradil spoločnosti Slovak Telekom, a.s., spoločnosť túto faktúru postúpila aj s ďalšími
pohľadávkami na žalovaného, ktorému žalobca uhrádzal na základe dohody pohľadávku v splátkach.
Žalovaný žalobcovi vyúčtoval nezaplatenú cenu za poskytnuté služby vo výške 1.077,32 eur v žalobe

špecifikovanými faktúrami, z toho 913,87 eur tvorí zmluvnú pokutu a suma 163,45 eur nezaplatené
mesačné poplatky. Z vyúčtovaného dlhu 1.077,32 eur žalobca zaplatil žalovanému sumu 923,02 eur, z
ktorejsumypredstavujezmluvnápokutasumu759,57euramesačnépoplatkysumu163,45eur.Žalobca
tak uplatňuje voči žalovanému nárok na vrátenie plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 759,57 eur, keď k úhrade zmluvnej pokuty došlo na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Žalobca sa súčasne domáha voči žalovanému zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške 200,-
eur.

5. Žalobca ďalej uviedol, že telefonicky a e-mailom žiadal spoločnosť Slovak Telekom, a.s. o poskytnutie
informáciekdôvodomfakturácietakvysokejzmluvnejpokutyžalobcoviakjejbližšejšpecifikácii.Najeho

dopyt dňa 16.03.2017 žalobca zistil, že spolu so službou mobilný internet k jeho tel. číslu a súčasnou
kúpou notebooku bola k základnej pokute 248,95 eur pripočítaná aj zmluvná pokuta za notebook vo
výške 250,- eur stanovená v spísanom Dodatku a k jeho druhému tel. číslu s programom Biznis Flexi
bola v čase spísania Dodatku stanovená výška zmluvnej pokuty 414,92 eur. Žalobca uviedol, že prvé
telef. číslo bolo žalobcovi pridelené na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 19.12.2002, uzatvorenej s

predchodcom Eurotel Bratislava, a.s., pričom každé dva roky žalobca podpisoval nový dodatok, vždy
s viazanosťou na 24 mesiacov. Posledný dodatok, ktorým žalobca disponuje, je zo dňa 28.04.2010,
ktorého kópia bola priložená k žalobe zo dňa 21.04.2017. Žalobca preto žiadal súd, aby vyžiadal od
právneho predchodcu žalovaného, t. j. spoločnosti Slovak Telekom, a.s. fotokópiu dodatku, na základe
ktorého bola vo faktúre č. 7502207652 fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 414,92 eur.

6. Žalobca spolu s podanou žalobou predložil súdu oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti
zo dňa 01.04.2011, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.04.2011, osvedčenie
o živnostenskom oprávnení zo dňa 16.11.2015 a Zmluvu o pripojení zo dňa 19.12.2002.7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a tento
poprel. Žalovaný má za to, že z dokumentácie, ktorá je žalobcom podpísaná, je zrejmé, že je pripravená

pre podnikateľa, nakoľko žalobca ako podnikateľ vystupoval a takto sa v zmluve definoval. Žalovaný má
za to, že pokiaľ žalobca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ, bolo jeho povinnosťou na uvedenú skutočnosť
právneho predchodcu žalovaného upozorniť, čo však žalobca neučinil a zmluvný vzťah tak uzatváral
v postavení podnikateľa. Žalovaný s poukazom na žalobcom predloženú dokumentáciu zdôraznil v nej
uvedené označenie žalobcu v zmluve ako fyzickej osoby podnikateľa, čomu zodpovedá aj zápis právnej

veci do registra Cb okresného súdu. Vo väzbe na označenú judikatúru európskych súdov žalovaný má
za to, že ak spotrebiteľ predstiera pri uzatváraní zmluvy, že má postavenie podnikateľa, napríklad preto,
že inak by druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok charakterizovať
ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá
viera je aj všeobecným princípom zmluvného práva.

8. Žalovaný s poukazom na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 21Cob/228/2013
zo dňa 24.06.2014 zdôraznil potrebu ochrany dobrej viery tretích osôb, pokiaľ zmluvná strana pri
uzatváraní zmluvy vychádza z určitých ekonomických parametrov a určitého právneho stavu, ktorý
navodila druhá zmluvná strana. Pokiaľ teda spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, napríklad preto,
že by inak druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok charakterizovať

ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu. Na obdobnú argumentačnú líniu žalovaný poukázal v
súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/262/2017 zo dňa 30.11.2017. Žalovaný
súčasne vyslovil domnienku, či mal žalobca v tejto veci i osobitný ekonomický motív založený na tom,
že zmluvné podmienky z hľadiska programu a odplaty mohli byť výhodnejšie pre podnikateľov ako pre
spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobca vo svojich doplňujúcich podaniach zotrvával na dôvodoch podanej žaloby, pričom vo vzťahu
k finančnému zadosťučineniu uplatnenému v sume 200,- eur žalobca poukázal na porušenie práva
žalobcu a úpravu vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.. Žalovaný
v rámci uplatnenej procesnej obrany odmietal a popieral tvrdenia žalobcu uvádzané v podaniach zo

dňa 01.02.2018 zo dňa 23.04.2019. Zotrvával na skutočnosti, že vzťah medzi právnym predchodcom
žalovaného a žalobcom je vzťahom obchodnoprávnym podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a
to vo väzbe na označené rozhodnutia Najvyššieho údu Slovenskej republiky, sp. zn. Obdo V 23/2003,
ktoré rozhodnutie sa zaoberá povahou obchodnej veci a s dôrazom na skutočnosť, že žalobca uzatvoril
s právnym predchodcom žalovaného „Dohodu o zmene v osobe účastníka zmluvy - dohodu o prevzatí

dlhu“ zo dňa 04.03.2008 a to pred vystavením dokladov, ktoré boli postúpené z právneho predchodcu
žalovaného na žalovaného, na základe ktorej došlo k zmene účastníka zmluvného vzťahu - žalobcu, a to
z fyzickej osoby na fyzickú osobu podnikateľa. Touto dohodou sám žalobca inicioval zmenu zmluvného
vzťahu medzi ním a právnym predchodcom žalovaného zo spotrebiteľského vzťahu na obchodnoprávny.
Predmetnú dohodu žalovaný pripojil ako dôkaz k svojmu vyjadreniu. Zdôraznil, že aj doklady, ktorými

právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobcovi cenu za poskytnuté služby, boli vystavené na
fyzickú osobu - podnikateľa s označením jeho identifikačného čísla. Žalovaný má za to, že ustanovenia
upravujúce spotrebiteľské vzťahy nie sú na daný prípad aplikovateľné. Pri uzatváraní zmluvného vzťahu
bol zo strany žalobcu predložený právnemu predchodcovi žalovaného doklad totožnosti - občiansky
preukaz, živnostenský list a úradný záznam o zmene údajov uvedených v živnostenskom liste. Žalobca

dal súhlas s využívaním týchto údajov právnemu predchodcovi žalovaného.

10. Žalovaný predložil súdu ako dôkaz Dohodu o zmene v osobe účastníka zmluvy o pripojení a
dohodu o prevzatí dlhu zo dňa 04.03.2008, živnostenský list žalobcu zo dňa 15.06.2001, úradný záznam
Obvodného úradu v Žiline, odbor živnostenského podnikania zo dňa 25.04.2006.

11. Z obsahu žaloby a písomných vyjadrení procesných strán je zrejmé, že žalobcom uplatnený
nárok súvisí s existenciou záväzkovo-právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zo dňa 27.08.2012 a na jeho základe
poskytnutých verejných elektronických komunikačných služieb. Medzi procesnými stranami základnou

spornou skutočnosťou je povaha predmetného záväzkového vzťahu, na ktorého základe sa žalobca
domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia a poskytnutie finančného zadosťučinenia
v rámci ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v zmluve.12. Žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 31.01.2020 v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby
a žiadal návrhu vyhovieť, zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 759,57
eur s dôrazom na skutočnosť, že v čase uzavretia predmetného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a

právnym predchodcom žalovaného žalobca nevystupoval v postavení podnikateľa, teda subjektu, ktorý
by vykonával obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť, a preto mal výlučne postavenie spotrebiteľa.
Žalobca zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy nebol žalobca držiteľom živnostenského oprávnenia.

13. Právny zástupca žalovaného s uplatneným nárokom vyslovil nesúhlas. Pridržiaval sa všetkých

svojich doterajších vyjadrení a prednesov. Žalovaný má za to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného je vzťahom obchodnoprávnym podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ktorý vznikol medzi podnikateľmi a týkal s ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný opätovne
zdôraznil požiadavku žalobcu na zmenu účastníka zmluvného vzťahu tak, aby žalobca mohol
pokračovať vo využívaní služieb ako podnikateľ v rámci zmluvného vzťahu, ktorý mal žalobca prvotne
uzatvorený. Svoju argumentáciu dotvrdzoval obsahom zmluvnej dokumentácie a v nej uvedeného

označenia žalobcu identifikačným číslom. Žalovaný uviedol, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu žalobca
predložil živnostenský list a ďalej skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal využívanie
poskytovaných služieb pre osobné účely, teda pre iný účel ako pre výkon svojej podnikateľskej
činnosti . Vo väzbe na už doteraz označenú judikatúru žalovaný zdôraznil, že na zmluvný vzťah, ktorý
vznikol medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, nemožno aplikovať spotrebiteľské právo,

keďže sa jedná o vzťah obchodnoprávny, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania.

14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a prednesmi
žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.

15. Medzi stranami spornou skutočnosťou je právne postavenie žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.08.2012 (č. l. 6) a Zmluvy o kúpe PC zo dňa 27.08.2012 a
jej Dodatku a vo väzbe na vyhodnotenie tejto základnej spornej skutočnosti posúdenie oprávnenosti
nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a existencie práva na zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia.

16. Skutočnosťou medzi stranami nespornou je uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb -
služba mobilný internet uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. a žalobcom ako účastníkom dňa 27.08.2012, na základe ktorej sa právny predchodca

žalovaného zaviazal žalobcovi zriadiť potrebný prístup k mobilnej elektronickej komunikačnej sieti
podniku a aktivovať a poskytovať žalobcovi program Služby uvedený v tabuľke č. 1 Zmluvy a žalobca
ako účastník sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb špecifikovanej
v predmetnej Zmluve. Spolu s predmetnou zmluvou zmluvné strany uzatvorili Dodatok k Zmluve, na
základe ktorého sa podnik zaviazal zriadiť účastníkovi prístup do siete internet a zaviazal sa zabezpečiť

účastníkovi predaj PC/notebooku periférneho zariadenia špecifikovaného v zmluve o kúpe a účastník
sa zaviazal po dobu viazanosti v lehote 24 mesiacov nepožiadať o deaktiváciu, resp. zrušenie služby,
prípadne nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by vzniklo podniku právo deaktivovať službu
odstúpením od zmluvy pod sankciou medzi stranami dojednanej zmluvnej pokuty.

17. Rovnako je nespornou skutočnosťou uzavretie Zmluvy o kúpe notebooku periférneho zriadenia za
zvýhodnenú kúpnu cenu žalobcom dňa 27.08.2012 a tiež uzavretie Dodatku k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytnutie služby Biznis Flexi, na základe ktorých boli
právnym predchodcom žalovaného vyúčtované žalobcovi ceny poskytnutých plnení a dohodnutá
zmluvná pokuta. Medzi stranami bolo nesporné, že právny predchodca žalovaného postúpil pohľadávky

z predmetných zmlúv a jej dodatkov na žalovaného, a to v celkovej sume 1.077,32 eur podľa
špecifikácie jednotlivých faktúr uvedených postupom v oznámení o postúpení pohľadávky žalobcovi zo
dňa 12.02.2016 (č. l. 35). Žalobca žalovanému nesporne uhradil v čase od 01.01.2016 do 20.04.2017
sumu 923,02 eur.

18. Pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku bolo potrebné zodpovedať otázku, či na
právny vzťah založený Zmluvou o pripojení zo dňa 27.08.2012 v znení jej dodatkov, ktorú uzavrel
žalobca s právnym predchodcom žalovaného so zmluvným označením podnikateľa, je možné aplikovať
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, to znamená, či aj napriek tomu, že žalobca je v zmluve označenýako podnikateľ s uvedením identifikačného čísla, požíva právnu ochranu ako spotrebiteľ, keď podľa ust.
§ 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ust. § 52 ods. 3 a 4

Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Na úvod je potrebné súdom zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že žalobca bol v predmetnej zmluve o
pripojení označený ako podnikateľ s uvedením identifikačného čísla ešte neznamená, že pri uzatváraní
a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a
teda že nejde o spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

20. Rovnako tak ani názov programu služieb vytvorený dodávateľom ako „Biznis Flexi“ nemôže sám

o sebe znamenať, že užívateľ stráca pri uzatvorení takejto zmluvy postavenie spotrebiteľa. Názov
programu služieb je potrebné chápať ako výraz marketingovej politiky dodávateľa, ktorého zmyslom je
osloviť cieľovú skupinu záujemcov o poskytované služby a odlíšiť službu od iných programov služieb
určených iným cieľovým skupinám. Teda samotné názvy programov nemôžu mať relevanciu pre právne
posúdenie zmluvných vzťahov. Pre posúdenie otázky, či žalobca ako fyzická osoba v zmluvnom vzťahu

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - Služba mobilný internet a k nej uzatvorených Dodatkov má
postavenie spotrebiteľa, je rozhodujúce preukázanie, či pri uzatváraní a plnení takejto zmluvy žalobca
skutočne konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Z vykonaných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní

verejných služieb zo dňa 27.08.2012 a k nej uzatvoreného Dodatku z toho istého dňa a rovnako Dodatku
zo dňa 30.07.2012 žalobca nebol držiteľom živnostenského oprávnenia, ktoré živnostenské oprávnenie
dňa 01.11.2011 zaniklo (výpis zo živnostenského registra žalobcu zo dňa 27.06.2017 - č. l. 61), pričom
žalobca bol na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. F. E. zo dňa 08.04.2011
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 06.04.2011 (č. l. 88). K opätovnému vzniku

živnostenského oprávnenia žalobcu došlo dňa 16.11.2015 (osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo
dňa 16.11.2015 - č. l. 99). Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že v čase uzatvárania sporných zmlúv
žalobca preukázateľne nemal živnostenské oprávnenie a nemal postavenie podnikateľa.

22. K námietke žalovaného o ochrane jeho dobrej viery o tom, že žalobca mal pri uzatváraní zmlúv

postavenie fyzickej osoby - podnikateľa nemôže uspieť, nakoľko žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia
a neoznačil žiadne dôkazy, na základe čoho právny predchodca žalovaného v dobrej viere vychádzal
z podnikateľského postavenia žalobcu v čase uzatvárania sporných zmlúv. Z obsahu žaloby ani z
vyjadrení procesných strán nevyplýva, že by si podnikateľské oprávnenie žalobcu druhá zmluvná
strana akýmkoľvek spôsobom overovala, pričom v čase uzatvorenia spornej Zmluvy zo živnostenského

registra podnikateľské oprávnenie žalobcu nevyplýva. Uvedené zistenie preukazuje tvrdenie žalobcu,
podľa ktorého žalobca pri uzatváraní zmluvy na výzvu zamestnanca právneho predchodcu žalovaného
predkladal ako doklad totožnosti občiansky preukaz. Absencia živnostenského oprávnenia žalobcu k
momentu uzatvárania relevantných zmluvných vzťahov vyvracia tvrdenie žalovaného o tom, že pred
podpisom zmluvných dokumentov pracovník právneho predchodcu žalovaného preveroval výpisom zo

Živnostenského registra oprávnenie žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti.

23. Na preukázanie kvalifikácie právneho vzťahu ako obchodnoprávneho sa vyžaduje zistenie viacerých
okolností ako je dôvod, spôsob vstupu do právneho vzťahu, charakter alebo obsah tohto vzťahu.
Označenie účastníka jeho identifikačným číslom nehovorí nič o tom, či zmluvné strany ku kontraktácii

pristúpili v rámci ich obchodných aktivít a preto preukázanie takého charakteru je na účastníkovi, ktorý
prezentuje v konaní takéto tvrdenie, v danom prípade žalovanom. V posudzovanej právnej veci nebolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by účastníci uzatvárali zmluvu podľa ust. § 261 ods. 1
obchodného zákonníka, pretože k uvedenému tvrdeniu nebol zo strany žalovaného prezentovaný taký
sumár dôkazov, ktorý by vytváral ucelený a nepochybný obraz o podnikateľskom charaktere zmluvného

vzťahu. Takáto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
ani jej Dodatkov. Bez významu tak ostala argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej sa v roku 2008, a
teda v čase pred uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.08.2012 žalobca požiadal
o zmenu v postavení účastníka zmluvy.24. Na základe vyššie uvedených okolností súd ustálil, že žalobca v čase uzatvárania zmluvy zo dňa
27.08.2012 a jej Dodatkov mal postavenie spotrebiteľa.

25. Pokiaľ spor súvisí so spotrebiteľskou zmluvou, nadobúda charakter spotrebiteľského sporu v zmysle
ust. § 290 CSP, preto bolo potrebné na priebeh konania a vykonávané dokazovanie aplikovať osobitné
ustanovenia o dokazovaní podľa ust. § 295 CSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia súd môže
vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol., ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj

bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

26. Z tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov vyplýva, že faktúrou pod variabilným symbolom
č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobcovi za obdobie od 08.02.2015 do
07.03.2015 zmluvnú pokutu v celkovej sume 913,87 eur (č. l. 32), ku ktorej dodávateľ na reklamáciu
žalobcu v e-mailovej komunikácii zo dňa 26.03.2017 objasnil predmet tejto faktúry tak, že k doúčtovaniu

zmluvných pokút dodávateľ pristúpil v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobcom stanovených
v zmluvných dokumentoch ku každému z dotknutých čísiel žalobcu, v rámci ktorých sa žalobca zaviazal
vystavené faktúry uhrádzať riadne a včas, t. j. v lehote ich splatnosti. Vzhľadom na pohľadávku, ktorá
pri predmetných číslach žalobcu vznikla, dodávateľ dňa 07.07.2014 obe SIM karty odpojil z prevádzky
a pohľadávku postúpil externej inkasnej spoločnosti spolu s doúčtovaním zmluvnej pokuty. Dodávateľ v

reklamácii uviedol, že k číslu XXXX XXX XXX so službou Mobilný internet a súčasnou kúpou notebooku
bola k základnej pokute 248,95 eur pripočítaná aj zmluvná pokuta za notebook vo výške 250,- eur,
stanovená v písomnom Dodatku a k číslu XXXX XXX XXX s programom Biznis Flexi bola v čase spísania
Dodatku stanovená výška zmluvnej pokuty 414,92 eur, ktoré následne dodávateľ vyúčtoval v predmetnej
faktúre.

27. Vzhľadom na absenciu Dodatku k programu Biznis Flexi a v ňom dohodnutej zmluvnej pokuty vo
výške 414,92 eur súd postupom podľa ust. § 295 CSP vyzval právneho predchodcu žalovaného v rámci
informačnej a edičnej povinnosti, t.j. spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na vymedzenie uplatneného
nároku predmetnou faktúrou znejúcou na sumu 913,87 eur vo väzbe na konkrétne zmluvné a zákonné

ustanovenia a skutkové okolnosti, na základe ktorých došlo k uplatneniu tohto nároku voči žalobcovi ako
účastníkovi a súčasne na predloženie relevantnej zmluvnej dokumentácie viažucej sa k tomuto nároku a
porušenej povinnosti zo strany žalobcu ako účastníka, voči ktorému bola zmluvná pokuta uplatňovaná.

28. Na výzvu súdu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uviedla, že všetky doklady a potrebné informácie

týkajúce sa uvedených zmluvných pokút boli spolu s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.08.2015 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 23.06.2016 postúpené spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o.
(žalovanému), ktorá prevzatie týchto dokladov a informácií písomne potvrdila. Postupca ďalej uviedol,
že požadovanými dokladmi rovnako disponuje aj žalobca ako účastník daného zmluvného vzťahu.
Postupca súčasne predložil súdu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.08.2012, Dodatok k

zmluve o poskytovaní verejných služieb o dňa 27.08.2012 a Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných
služieb telefónne číslo XXXX XXX XXX zo dňa 30.07.2012 (č. l. 218 - 229).

29. Vychádzajúc z prijatého záveru o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy, s ktorou súvisí
žalovaný nárok, súd posudzoval dôvodnosť uplatnenej pohľadávky z pohľadu existencie platnej dohody

o zmluvnej pokute, na základe ktorej právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobcovi zmluvnú
pokutu, a ktorú žalobca nesporne žalovanému (ako postupníkovi) uhradil.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

35. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

38. Podľa § 544 ods. 1, 2, 3, 4 OZ
Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti

nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

39. Žalobca sa v tejto súvislosti domáha práva na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Pod neprijateľnou podmienkou podľa § 53
Občianskeho zákonníka možno rozumieť dojednanie nachádzajúce sa v spotrebiteľskej zmluve, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Nakoľko spotrebiteľ je v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy vnímaný ako slabšia strana,
Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 1 zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali dojednania,
ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nešpecifikuje neprijateľné podmienky
konkrétne, ale len typovo a medzi nimi za neprijateľné podmienky označuje také, ktoré požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
neplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Typickou majetkovou sankciou
je zmluvná pokuta, ktorej základná úprava je obsahom ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.40. Vo všeobecnosti je možné zmluvnú pokutu definovať ako dohodou určené plnenie pre prípad
porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je ten, kto zmluvnú povinnosť poruší, povinný poskytnúť
poškodenému. Dojednanie zmluvnej pokuty v zásade nie je v spotrebiteľských zmluvách vylúčené.

V prípade, ak sú v spotrebiteľskej zmluve dojednané neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre
spotrebiteľov, tieto sú v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka považované za neplatné,
pričom platná právna úprava viaže dojednania, ktoré obsahujú neprimerane vysoké zmluvné pokuty s
absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, a preto dodávateľovi nie je
možné v takom prípade priznať akékoľvek nároky, prípadne zmluvnú pokutu moderovať. V súvislosti

s výškou zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve je súd oprávnený rozhodovať len o platnosti
alebo neplatnosti zmluvného dojednania, a teda ani prípadné moderačné právo v zmysle ust. § 545a
Občianskeho zákonníka nie je možné uplatňovať tak, ako by to prichádzalo do úvahy na všetky iné
vzťahy, ktoré nie sú spotrebiteľskými vzťahmi. Primeranosť jednotlivých zmluvných pokút dohodnutých
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného súd v súlad s judikatúrou súdov Slovenskej
republiky a európskou judikatúrou posudzoval s ohľadom na konkrétne prípady porušenia povinností,

na ktoré boli zmluvné pokuty naviazané a to pri rešpektovaní jej základných funkcií, ktorou je funkcia
prevenčná, reparačná a sankčná funkcia.

41. Napriek tomu, že žalovaný sa k otázke platnosti dohody o zmluvnej pokute , a to napriek súdom
vyslovenému predbežnému právnemu posúdeniu veci na pojednávaní nevyjadril, súd posúdil obsah

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.08.2012 a jej Dodatku zo dňa 27.08.2012 a Dodatku
zo dňa 30.07.2012.

42. Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalovaného uplatnenie
zmluvnej pokuty odvíjal od uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a Dodatkov k

zmluve, ktoré ako typová zmluva sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
ich obsah a teda dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Preto sa v
posudzovanej právnej veci nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Z vyjadrenia
žalobcu nesporne vyplynulo, že právny predchodca žalovaného ako dodávateľ zmluvnú pokutu so
žalobcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,

že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

43. Z obsahu predložených zmluvných dokumentov nepochybne vyplýva, že zmluvnou pokutou je

sankcionovanýlenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ,tedavýraznevneprospechdruhéhoúčastníka
zmluvy, t. j. dodávateľa, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov
zmluvy. Zmluvná pokuta uvedená v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 27.08.2012 (č. l. 220) a
v Dodatku k zmluve zo dňa 30.07.2012 (č. L. 229) vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnejpovinnostiaztohtohľadiskaobsahzmluvyvylučujemožnosťposúdenia primeranostizmluvnej

pokuty k porušeniu tej ktorej povinnosti. Už samotné slovné spojenie „v prípade porušenia akejkoľvek
zo zmluvných povinností zo strany Účastníka uvedenej v bode 2 tohto Dodatku“, ktorým dodávateľ
nerozlišuje medzi porušením konkrétnej zmluvnej povinnosti a výškou pokuty, znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považoval
za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty

dojednalo. Dodávateľ vôbec nezohľadnil časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti, keď zmluvnú
pokutu upravil ako pevne stanovenú sumu a to bez ohľadu na povahu zabezpečovanej povinnosti.
Dodávateľom uplatnená zmluvná pokuta nezohľadňuje intenzitu a časové trvanie závadného konania
žalobcu a rovnako nezohľadňuje satisfakčnú a sankčnú funkciu zmluvnej pokuty. Podstatným, nie však
jediným kritériom pri posudzovaní prijateľnosti dohody o zmluvnej pokute je podľa názoru konajúceho

súdu skutočnosť, či medzi účastníkmi zmluvy dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala žalobcu ako
spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu s dodávateľom k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti a následného vypojenia jeho SIM karty z prevádzky počas celej doby viazanosti,
t. j. 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak účastník zmluvy plnil tieto svoje povinnosti riadne a včas
napríklad až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej

úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške, a teda či dodávateľ vôbec rozlišuje medzi
prípadom, kedy dôjde k porušeniu povinností spotrebiteľa podľa dodatku k zmluve o pripojení napríklad
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, kedy dôjde k uvedenému porušeniu
povinností hneď na začiatku doby viazanosti. V posudzovanej veci je v oboch uvedených príkladochspotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo z pohľadu súdu je potrebné považovať
za neprijateľné. K uvedenému záveru možno dospieť rovnako aj pri zohľadnení satisfakčnej funkcie
zmluvnej pokuty, teda náhrady škody, ktorá by dodávateľovi vznikla tým, že žalobca ako účastník riadnou

a včasnou úhradou ceny poskytovaných služieb počas doby viazanosti v rámci zvoleného programu mal
kompenzovať cenu dodávateľom poskytnutého benefitu v podobe zľavy na kúpu notebooku, prípadne
mobilného telefónu. Z pohľadu satisfakčnej funkcie zmluvnej pokuty sa ustanovenie dodatku k zmluve
v časti zmluvnej pokuty javí ako neprijateľná zmluvná podmienka a to s poukazom na to, že z obsahu
zmluvných dokumentov, ani vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného a samotného žalovaného

nevyplýva pomer výšky dohodnutej zmluvnej pokuty k rozdielu cenníkovej ceny poskytnutého benefitu
za kúpu notebooku, resp. mobilného telefónu a poskytovaných služieb.

44. Vyššie uvedené skutočnosti spolu s dôrazom na dodávateľom do zmluvy vnesené slovné spojenie
uvádzané v Dodatkoch k zmluve „v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti“ vyvoláva
neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov, ktoré dodávateľ označil indikatívne, spôsobom

neakceptovateľným z hľadiska paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, a preto súd dospel k záveru, že
zmluvná pokuta dohodnutá v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.08.2012
podľa bodu 1 písm. f) vo výške 248,95 eur a v sume 250,- eur a zmluvná podmienka obsiahnutá
v ust. bodu 4 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.07.2012, sú neplatnými
zmluvnými podmienkami z dôvodu ich neprijateľnosti. Keďže na základe takýchto neplatných zmluvných

podmienok žalobca preukázateľne zaplatil žalovanému zmluvnú pokutu v celkovej sume 759,57 eur,
súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi ako spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie pri aplikácii
zákonného ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako plnenie prijaté
na základe neplatného právneho úkonu, a súčasne súd uviedol vo výroku rozsudku znenie týchto
zmluvných podmienok ako boli dohodnuté v spotrebiteľských zmluvách, a to postupom podľa § 298 ods.

2 Civilného sporového poriadku.

45. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

46. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

47. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

48. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

49. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

50. Podľa § 298 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku

znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

51. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovanému v danom prípade nemohol
vzhľadom na neplatnú dohodu o zmluvnej pokute vzniknúť nárok na jej zaplatenie, a preto prijatím
takéhoto plnenia z neplatného právneho dôvodu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohateniavychádzal z reálne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému a to v nesporne
zistenom rozsahu 759,57 eur, na ktorých vydanie žalobcovi súd zaviazal žalovaného vo výroku
rozhodnutia.

52. S poukazom na obsah vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 298 ods. 2 CSP a vyhodnotenie
zmluvných podmienok, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie, a ktorého
vrátenia sa v predmetnom konaní voči žalovanému domáha, v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve
za neprijateľné, určovacím výrokom súd uviedol v rozsudku znenie týchto zmluvných podmienok.

Uvedeným procesným postupom súd na základe výnimky z dispozičného princípu prekročil žalobný
návrh žalobcu, vychádzajúc z procesnej úpravy spotrebiteľských sporov, ktorá je výrazom požiadavky
únijného práva na zabezpečenie vysokej miery ochrany práv spotrebiteľa (čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS).

53. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia v sume 200,-

eur súd dospel k záveru o nedôvodnosti tejto časti žalobou uplatneného nároku.

54. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu má
Občiansky zákonník povahu osobitného právneho predpisu. V prípade porušenia práva alebo povinnosti

ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi
ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na poskytnutie primeraného
finančného zadosťučinenia, a to podľa ust. § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z. z. Citované
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné
zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie práva, a to od toho, kto za toto

porušenie práva zodpovedá. Zmyslom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany spotrebiteľa. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva na finančné zadosťučinenie je 1/ úspešné uplatnenie porušenie práv alebo
povinností a 2/ spôsobilosť neprijateľnej podmienky spôsobiť ujmu spotrebiteľovi.

55. Podľa ust. § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

56. Z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je zrejmé, že spotrebiteľ sa môže domáhať finančného
zadosťučinenia voči porušiteľovi jeho práva alebo povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa, a teda pasívne vecne legitimovaný je ten, kto neprijateľnú zmluvnú podmienku so

spotrebiteľom dohodol. Rovnako predpokladom pre uplatnenie takéhoto nároku je úspešné uplatnenie
porušenia práva alebo povinností, to znamená právoplatné rozhodnutie vo veci samej, k čomu doposiaľ
nedošlo. V posudzovanej právnej veci porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa subjekt Slovak Telekom,
a.s., teda postupník, ktorý následne postúpil svoje práva na žalovaného. Žalovaný však porušenie práva
nespôsobil, a preto ani nemôže niesť zodpovednosť za to, čo porušil iný subjekt, teda v tomto prípade

postupca. Vzhľadom na uvedené súd primárne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu
v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 200,- eur uplatnenú žalobcom voči žalovanému
zamietol.

57. Procesný návrh právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania po vykonanom

dokazovaní za účelom informovania svojho klienta o predbežnom právnom posúdení veci súdom
a prípadné preverenie okolností uzavretia relevantného zmluvného vzťahu žalobcu, súd zamietol,
nakoľko vzhľadom na doterajší priebeh konania s dôrazom na skutkové tvrdenia žalobcu a jeho
právnu argumentáciu, ktorá je obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu k obrane žalovaného,súd nevyhodnotil žalovaným uvádzaný dôvod odročenia pojednávania za dôležitý, a to v súlade so
základným princípmi vedenia sporového konania podľa čl. 17 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

58.Vzávereokresnýsúddodáva,žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranousporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

59. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods.
1 s použitím ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP. S prihliadnutím na pomer úspechu strán v spore súd
určil nárok žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 58,2%. Súd považuje za
významné zdôrazniť, že v danom prípade súd nezistil dôvody pre aplikáciu výnimočného ustanovenia §
257 CSP, pri priznaní náhrady trov konania a to s prihliadnutím na skutočnosť, že napriek vyslovenému

predbežnému právnemu posúdeniu veci v úvode pojednávania vo vzťahu k charakteru spotrebiteľského
vzťahu žalobcu a dodávateľa plnenia, s ktorým súvisí žalobcom uplatnený nárok, ako aj v súvislosti
s posúdením zrejmej nedôvodnosti žaloby v časti uplatneného finančného zadosťučinenia, procesné
strany zotrvali na podanej žalobe a uplatnenej procesnej obrane, a to bez toho, že by na súdom vylovený
predbežný právny názor efektívne reagovali.

62. Vzhľadom na to, že súd žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne, pre potreby stanovenia pomeru
úspechu strán v konaní súd vyčíslil žalobcom uplatnenú a súdom priznanú pohľadávku, keď žalobcom
spolu uplatnený nárok podanou žalobou predstavuje sumu 957,57 eur (vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 759,57 eur a finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur) a z toho priznaný nárok

žalobcovi predstavuje sumu 759,57 eur.

63. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu žalobcu, čo predstavuje podiel medzi tým, čo bolo zo strany
súdu žalobcovi priznané a tým, čoho sa domáhal (t.j. 759,57 eur : 957,57 eur), predstavuje úspech
žalobcu 79,1 % a úspech žalovaného 20,9 % /t.j. neúspech žalobcu/. Po odpočítaní neúspechu žalobcu

tak predstavuje čistý úspech žalobcu 58,2 %. Vzhľadom na uvedený pomer úspechu žalobcovi ako v
konaní úspešnej strane, svedčí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,2 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).