Opravné uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 10, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118206869
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7118206869.9

Opravné uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobkyne G. Y., rodenej Y., narodenej XX.X.XXXX, bytom B. XX, B.,
zastúpenej JUDr. Andreou Oroszovou, advokátkou so sídlom Kováčska 40, Košice, proti žalovanému
Ľ. N., rod. N., narodenému XX.X.XXXX, bytom B. XX, B., zastúpenému JUDr. Janou Fabišíkovou,
advokátkou so sídlom Mlynárska 15, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
takto

r o z h o d o l :

I. Opravuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 37C/21/2018 zo dňa 9. januára 2020, a to tak, že
tretí výrok tohto rozsudku má správne znieť takto:

III. „III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 31.398,45 eura do 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd dodatočne zistil, že v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania
37C/21/2018 zo dňa 9. januára 2020 došlo k zrejmej nesprávnosti vo výroku III. tohto rozsudku.

2. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

3. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane
a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným
súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie § 164 OSP (teraz § 224 CSP). Toto ustanovenie
umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné
zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné,
je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu

nápravyinejzrejmejnesprávnostispoluschybamivpísaníapočítaníjezrejmé,ženajednejstranemôže
ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí
ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním
mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia
(porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP (teraz § 224 CSP) tak treba považovať
rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu

jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný,
a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť
o chybu súdu, nie strán konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP (teraz § 224 CSP)
odstraňovať nedostatky podaní strán, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 MCdo 21/2008).

4. Z bodov 22. a 28. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania 37C/21/2018

zo dňa 9. januára 2020 vyplýva, že v konaní nebolo sporné, pokiaľ ide o spoločný dlh strán konania
zo zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXX zo dňa 29.9.2006, že žalovaný uhrádzal jednotlivésplátky úveru po rozvode manželstva, t.j. od 2.10.2015 do rozhodnutia súdu v tejto veci, t.j. do 9.1.2020
zo svojich výlučných prostriedkov a že k októbru 2019 zaplatil sumu 6.799,32 eura a následne v
mesiacoch november a december 2019 sumu 2 x 161,12 eura, t.j. celkovo zaplatil sumu 7.121,56

eura. Na vyrovnanie podielov je teda žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť polovicu tejto sumy dlhu,
ktorú bola povinná platiť žalobkyňa, keďže išlo o spoločný dlh, vo výške 3.560,78 eura (1/2 zo sumy
7.121,56 eura). Súd sa však v tejto časti pri výpočte sumy, ktorú zaplatil žalovaný ako aj pri výpočte sumy
na vyrovnanie podielov dopustil počtárskej chyby, keď k nespornej sume 6.799,32 eura, ktorú uhradil
žalovaný, namiesto pripočítania súm za mesiace november a december 2019 vo výške 2 x 161,12 eura,

ktoré takisto uhradil žalovaný, tieto sumy nesprávnym postupom odpočítal od sumy 6.799,32 eura, čím
dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný celkovo zaplatil sumu 6.477,08 eura a z tejto nesprávnej
sumy vychádzal, keď mal za to, že žalobkyňa je v tejto časti povinná žalovanému zaplatiť polovicu tejto
sumy dlhu vo výške 3.238,54 eura (1/2 zo sumy 6.477,08 eura).

5. Zrejmou nesprávnosťou v zmysle § 224 CSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom

verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia na
pojednávaní dňa 9.1.2020 prejavil, keď v dôsledku chyby v počítaní rozhodol nesprávne o procesnom
nároku strán a v nadväznosti na to aj obsahom tretieho výroku samotného písomného vyhotovenia
rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania 37C/21/2018 zo dňa 9. januára 2020 a bodov 22. až
28. odôvodnenia tohto rozsudku.

6. Tak ako súd uviedol v bode 28. odôvodnenia rozsudku, žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému z
titulu vyrovnania podielov strán v časti vyporiadania trhovej hodnoty bytu Č.. XX na X. U. bytového domu
súpisné číslo XXXX a XXXX postaveného na ulici B. XX v B. sumu 37.100,- eur a z titulu vyrovnania
podielov strán v časti spoločného dlhu strán konania zo zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXX zo

dňa 29.9.2006 a to splátok úveru po rozvode manželstva, ktoré žalovaný uhrádzal zo svojich výlučných
prostriedkov, sumu 3.560,78 eura a nie sumu 3.238,54 eura, teda spolu sumu 40.660,78 eura a žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania podielov strán v časti spoločného dlhu strán konania
zo zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXX zo dňa 29.9.2006 (keďže žalobkyňa je povinná uhradiť
zvyšnú časť predmetného dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX) sumu 9.110,31 eura

(polovica zostatku dlhu) a v časti poistného sumu 152,02 eura, teda spolu sumu 9.262,33 eura. Súd
teda zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 31.398,45 eura.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia súd vydal
opravné uznesenie, ktorým odstránil zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo okamžitým zlyhaním duševnej

činnosti sudcu v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania 37C/21/2018
zo dňa 9. januára 2020 ako aj pri jeho vyhlásení na pojednávaní dňa 9.1.2020 a vykonal opravu tak,
ako to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363
Civilného sporového poriadku).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).