Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614204122
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8614204122.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. V. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. C. XXX/XX, XXX XX Z., 2. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. C. XXX/
XX, XXX XX Z., 3. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX G., za účasti Združenia - Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, na strane
žalovaných, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,

089 01 Svidník, o zaplatenie 3.476 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Svidník č.k. 2C/164/2014-220 zo dňa 06.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42
343 828 voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
,, I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je povinný z a p l a t i ť združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa

„POS“ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov n e p r i z n á v a.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 15.04.2004 uzatvorila Z. sporiteľňa, a. s.,
Z. O. 4, N. so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovaným v 1. a 2.
rade poskytla úver vo výške 180.000,- Sk (5.974,91 eura) s úrokovou sadzbou vo výške 8,30 % ročne.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 2.380,- Sk
(79,- Eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2014 a poslednej splátky dňa 20.03.2014. Dohodou o
ručení zo dňa 15.04.2004 žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Z prehľadu splácaniapredmetného úveru je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade poslednú splátku zaplatili dňa 21.12.2007
vo výške 2.500,- Sk (82,98 Eur).
Ďalej uviedol, že oznámením zo dňa 12.04.2011 Z. sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným, že pohľadávku

voči ním postúpila na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 24.03.2011. Zo Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.03.2011 je zrejmé, že Z. Z. postúpila pohľadávku
voči žalovaným na žalobcu. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že zostatok
pohľadávky právneho predchodcuvočižalovanýmtvorísuma7.287,62Eurstým,ževýškaomeškanej
splátky je vo výške 3.522,41 Eur. Postupník žalobcovi (postupcovi) oznámil, že žalovaní sú v omeškaní

1312 dní.
Poukázal na to, že Z. Z. listom zo dňa 21.11.2014 oznámila, že z jej strany nedošlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.04.2004 pred
postúpením pohľadávky.
Mal za to, že listom zo dňa 21.08.2012 žalobca žalovaným oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru ku dňu 21.08.2012.

Dospel k záveru, že mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.08.2012 oznámil žalovaným samotný
žalobca. Žalobca však nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovaným v súlade s § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, a preto je postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu neplatné, a to bez ohľadu na to,
či sa jedná o splatné alebo nesplatné pohľadávky. Vychádzal z toho, že nebola splnená podmienka
nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou. Mal za to, že nie je zrejmé, či banka splnila

svoju povinnosť, doručiť výzvu žalovaným a aj keby takáto výzva existovala, samotná existencia výzvy
nie je dôkazom o tom, že banka splnila svoju povinnosť výzvu doručovať.
Z týchto dôvodov súd zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2011 v časti týkajúcej sa pohľadávky
vo vzťahu k žalovaným považoval za neplatný právny úkon ( § 39 Občianskeho zákonníka).
Uzavrel, že je zrejmé, že postupca (Z.) neukončila záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi

postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, Nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje
dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy
došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.08.2012.
Žalobca však nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani

spravovať.
Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru,
súd prvej inštancie preto žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní
bolo predloženými listinnými dôkazmi a vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaní
boli v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo

preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového
tajomstva.
Mal za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy, spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu - predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženými
oznámeniamiopostúpenípohľadávkyzostranypostupcu,akoajzmluvouopostúpenípohľadávokspolu

s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Preukázanie splnenia podmienok podľa
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v konaní nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné
strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s ust. § 89 ods. 1 Zákona o
bankách odchylne od ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388

Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 390 písm. a) a b) Civilného sporového poriadku ho
zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a zaviaže žalovaného 1/, žalovaného 2/ a žalovaného 3/ k
zaplateniu sumy vo výške 3.476 eur s prísl. s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných a žalobcovi prizná voči žalovanému
1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v

rozsahu 100 %. Zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 169,12 eura
s DPH.3. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu okrem iného
uviedlo,žekeďžedoručenievýzvyprávnehopredchodcužalobcužalovanémuneboložalobcomvkonaní
žiadnym spôsobom preukázané, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a teda žalobca

v danej veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý
rozsudok, ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu odvolacích trov, ktoré vyčíslil.

4. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade zaslali súdu totožné vyjadrenia k odvolaniu, v ktorých uviedli,
že žiadajú konajúci súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 30 dní, nakoľko osobne nemajú právnické

vzdelanie a nechcú si svojou neznalosťou spôsobiť škodu.
Vyjadrenia k odvolaniu nedoplnili.

5. Žalovaný v 3. rade sa k odvolaniu žalobcu v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.01.2020 (§ 219 ods. 3 CSP)

a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

7.Súdprvejinštanciežalobunazaplateniežalovanejsumyzamietolzdôvodunedostatkuvecnejaktívnej
legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči
žalovaným na žalobcu.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou

súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn.
2Cdo/205/2009).

9. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel

cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

10. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie

zákonov v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 z
24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými
podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené
porušenie bankového tajomstva.

12. Ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal
finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred
postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky,

písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej
pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.13. V zmysle uvedeného ustanovenia je daná možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu
klienta, musia však byť naplnené všetky tri predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Práve v
nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva. Jednou z podmienok

prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a
splatnosti pohľadávky) je písomná výzva adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky.

14. Písomná výzva banky klientovi je druhým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo
jej časti na inú osobu. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal skutočnosť, že pôvodný veriteľ

(Z.) vyzval žalovaných pred postúpením predmetnej pohľadávky na úhradu dlžnej sumy, z dôvodu
omeškania so splácaním, a tiež že túto výzvu žalovaným aj náležite doručil.

15. Banka, Z. Z., neposkytla žalovaným dostatočný priestor na úhradu dlžnej sumy, žalobca to
nepreukázal. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda
nebolo dané. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je dosiahnuť stav, aby mal

dlžník dostatok času na vykonanie opatrení eliminujúcich hrozbu postúpenia pohľadávky bankou inému
subjektu.

16. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a pokiaľ súd prvej inštancie pre uvedený dôvod
žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie správne, keďže neboli preukázané zákonné podmienky platného

postúpenia pohľadávky banky. Neplatnou je preto aj, ako súd prvej inštancie správne konštatoval,
zmluva, na základe ktorej pôvodný veriteľ, t. j. Z. postúpila na žalobcu pohľadávku zo zmluvy uzatvorenej
so žalovanými.

17. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia

pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách (výzva banky adresovaná
dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a
to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd dospel
k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a ktoré bolo žalobcom
uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

18. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

19. Odvolací súd úspešným žalovaným v 1. a 2. rade Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“

priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, teda
v rozsahu 100 % v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP).. Ich kvantifikáciu
zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Žalovaný v 3. rade bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto

odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.