Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201585
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317201585.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.JanouKurucovou,vprávnejvecižalobcuH.R.,nar.XX.X.XXXX,

bytom B. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25,
Humenné, proti žalovanej Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332,
zastúpenejAdvokátskakanceláriaJUDr.PetromSzárszoi,s.r.o.,Štefánikova8,Michalovce,ozaplatenie
2 670 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 2 670 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% z
dlžnej sumy ročne od 19.1.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej spoločnosti právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu s tým, že výška trov bude vyčíslená v samostatnom rozhodnutí, ktoré vydá po právoplatnosti
rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 14.2.2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 2
670 eur, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 19.1.2017 do zaplatenia.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 28.4.2016 poistnú zmluvu so začiatkom
poistenia od 29.4.2016. Predmetom poistenia bolo poskytnutie dennej dávky pri práceneschopnosti vo

výške 30 eur za jeden deň počas doby práceneschopnosti. Dňa 1.6.2016 žalobca utrpel v dôsledku pádu
z rebríka úraz, následkom čoho bol práceneschopný od 1.6.2016 do 2.10.2016. Na základe uzatvorenej
poistnej zmluvy mu žalovaná vyplatila poistné plnenie vo výške 1 020 eur a následne mu oznámila, že
ďalšia liečba práceneschopnosti pokračovala z dôvodu ochorenia chrbtice a preto poistné plnenie do
skončenia práceneschopnosti odmietla vyplatiť. Žalobca tvrdil, že ošetrenie u neurológa, ktoré sa stalo
sporným, bolo len preventívneho charakteru a nesúviselo s úrazom kolena, v spojení s ktorým si žalobca
uplatnil poistné plnenie. Na základe uzatvorenej poistnej zmluvy vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie

dennej dávky za celé trvanie práceneschopnosti t. j. od 1.6.2016 do 2.10.2016, t. j. za 123 dní. Pri dennej
dávke 30 eur mu žalovaná mala vyplatiť 3 690 eur. Keďže uhradila len 1 020 eur, žalobca žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú na úhradu zvyšku poistného a to vo výške 2 670 eur, spolu s úrokom z omeškania od
19.1.2017, lebo žalovaná listom z 3.1.2017 oznámila žalobcovi, že ukončila šetrenie poistnej udalosti.
Poistné plnenie mala vyplatiť do 15 dní od ukončenia šetrenia.

3. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor a uviedla, že žalobca nepreukázal existenciu právneho
vzťahu a pasívnu legitimáciu žalovanej, lebo nedoložil príslušnú poistnú zmluvu, ani poistné podmienky.
Potvrdila však, že žalobcovi vyplatila zálohové plnenie v celkovej výške 1 020 eur a to za trvanie
práceneschopnostižalobcuzdôvodupodvrtnutiakolenazaobdobieod1.6.2016do4.7.2016.Poukázalana lekársku správu MUDr. N.T. C. o liečbe z dôvodu ochorenia chrbtice a poruchu hybnosti vo vzťahu
k chrbtici. Poukázala na čl. 2 bod 2.32 všeobecných poistných podmienok pre poistenie osôb, podľa
ktorého nárok na poistné plnenie vzniká najskôr pri poistnej udalosti, ktorá nastane po uplynutí čakacej

doby alebo zvláštnej čakacej doby. V zmysle čl. 7 bod 7.3 je dĺžka čakacej doby tri mesiace, v prípade
nakazenia vírusom HIV alebo v súvislosti s ochorením chrbtice alebo kĺbov a s jeho priamymi alebo
nepriamymi následkami je čakacia doba dva roky. Tvrdila, že z lekárskych správ žalobcu vyplýva, že po
5.7.2016 práceneschopnosť žalobcu prebiehala už z dôvodu ochorenia chrbtice a na uvedený dôvod
práceneschopnosti sa vzťahu tzv. čakacia doba v dĺžke dva roky, počas ktorej nárok na poistné plnenie

nemôže vzniknúť. Preto žalovaná považovala podanú žalobu za nedôvodnú.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s
uzatvorenou poistnou zmluvou, so všeobecnými poistnými podmienkami, s lekárskymi správami, s
likvidačnou správou žalovanej, s listom žalovanej, ktorým odstúpila od poistnej zmluvy, s výpismi zo
zdravotnej dokumentácie žalobcu, vypočul svedkov MUDr. C. a MUDr. S. a zistil nasledovný skutkový

stav.

5. Predložením poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 28.4.2016 bolo
preukázané, že predmetom poistenia bolo od 29.4.2016 vyplatenie dennej dávky pri práceneschopnosti
so začiatkom plnenia od PN vo výške 30 eur.

Žalovaná predložila aj všeobecné poistné podmienky pre poistnej osôb z doby uzatvorenia poistnej
zmluvy a poukazovala na čl. 2 bod 2.32, v ktorom sa upravuje čakacia doba a zvláštna čakacia doba.
Je to doba, počas ktorej nevzniká nárok na poistné plnenie a ktorá začína plynúť od začiatku poistenia.
Nárok na poistné plnenie vzniká najskôr pri poistnej udalosti, ktorá nastane po uplynutí čakacej doby

alebo zvláštnej čakacej doby. Čakacia doba alebo zvláštna čakacia doba, ak sa pre dané poistenie
uplatňuje, je uvedená v príslušných OPP.

Podľa čl. 7 bod 7.3 osobitných poistných podmienok pre poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti,
jedĺžkačakacejdobytrimesiace,vprípadnakazeniavírusomHIValebovsúvislostisochorenímchrbtice

alebo kĺbov a s jeho priamymi alebo nepriamymi následkami, je čakacia doba dva roky.

6. Žalovaná tiež predložila správu likvidátora o priebehu a výsledku likvidácie poistnej udalosti zo
16.8.2016, podľa ktorej sa PN žalobcu končí dňa 5.7.2016, pretože podľa došlých správ sú vyšetrenia
a liečba na ochorenie chrbtice. Za 30 dní trvania PN bolo vyplatené poistné vo výške 900 eur. Listom zo

16.8.2016žalovanáoznámilažalobcovi,žezaobdobieod1.7.2016do4.7.2016mubolapriznanázáloha
poistného plnenia vo výške 120 eur. Listom z 25.8.2016 žalovaná oznámila žalobcovi, že za obdobie
od 5.7.2016 do 31.8.2016 mu nevzniká nárok na poistné plnenie, lebo liečba pracovnej neschopnosti
pokračovala z dôvodu ochorenia chrbtice a poukázala na čl. 7 bod 7.3 osobitných poistných podmienok.
Listom z 3.1.2017 žalovaná oznámila, že žalobca bol upozornený na možnosť prehodnotenia poistnej

udalosti po doložení kompletných lekárskych nálezov. Z doloženého výpisu účtu poistenca vyplýva, že
pracovná neschopnosť pokračovala z dôvodu ochorenia chrbtice a preto trvá na stanovisku z 25.8.2016,
lebo sa nevyskytli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ju oprávňovali svoje rozhodnutie zmeniť.

7. Horeuvedený záver šetrenia poistnej udalosti žalovaná preukazovala lekárskymi správami MUDr. N.

C. z 13.6.2016 a 23.8.2016. Z týchto správ vyplýva, že žalobca sa dňa 13.6.2016 podrobil vyšetreniu pre
subjektívne bolesti chrbtice s vyžarovaním do dolných končatín, so záverom obojstranný LS /v minulosti
úraz, terajšie ťažkosti sú v rámci degeneratívneho procesu, nie úrazového/. Dňa 23.8.2016 bol žalobca
vyšetrený rovnakým neurológom, ktorý konštatoval od začiatku júna 2016 recidívu bolesti LS chrbtice s
vyžarovaním do dolných končatín, so záverom obojstranný lumboischialdický syndróm.

8. Dĺžka práceneschopnosti žalobcu bola preukázaná predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti a to od 1.6.2016 do 2.10.2016 s diagnózou S83.

X. I.. S., vtedajší ošetrujúci lekár žalobcu, vystavil dňa 20.9.2016 správu o úraze a liečbe, podľa ktorej

bola u žalobcu vystavená PN od 1.6.2016 z dôvodu úrazu ľavého kolena s diagnózou S83. Vyšetrenie
LS chrbtice bolo realizované počas PN ako kontrola po úraze z roku 1989.10. V priebehu konania žalovaná odstúpila od poistnej zmluvy listom z 20.2.2017. V tomto liste uviedla,
že pri uzatváraní poistnej zmluvy mal žalobca pravdivo odpovedať na písomné otázky o zdravotnom
stave a uviedol, že neutrpel žiadne predchádzajúce úrazy a zranenia, neliečil sa v súvislosti so zranením

v liečebnom zariadení, neliečil sa na žiadne ochorenia, ani netrpí žiadnymi zdravotnými problémami
a telesnými vadami. Až z doručených lekárskych správ sa žalovaná dozvedela skutočnosť, ktorú pre
zápornú odpoveď žalobcu nemohla zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy
bola podstatná podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto odstupuje od poistnej zmluvy.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že dôvodom pre odstúpenie od zmluvy je skutočnosť, že žalobca
zamlčal určité významné skutočnosti o svojej fyzionómii, konkrétne o telesnej váhe. Pri uzavretí poistnej
zmluvy udával váhu zhruba 100 kg, neskôr sa zistilo pri vyšetrení, že má 145 kg a o ďalší mesiac mal
173 kg.

Žalobkyňa k odstúpeniu od poistnej zmluvy predložila lekársku správu internistky MUDr. N. R. z

5.12.2016, kde je konštatovaná váha žalobcu 173 kg a mimo iného sa v nej uvádza ako diagnóza art.
hypertenzia st. II a tiež správu ošetrujúceho lekára MUDr. D. S. z 9.2.2017, ohľadom hypertenzie a
ochorenia srdca adresovanú žalovanej k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. V tejto správe ošetrujúci
lekár konštatuje, že žalobca trpí hypertenziou od 12.1.2010.

11. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2016 chcel uzatvoriť doplnkové poistenie, ktoré by
sa týkalo práceneschopnosti a hospitalizácie, pretože pracuje ako vodič kamiónu a už mal uzatvorené
poistenie pre dožitie a úraz. Skontaktoval sa s pracovníčkou žalovanej, ktorú predtým nepoznal a ktorá
vypĺňala údaje do poistnej zmluvy. Vysvetľovala mu všetky podmienky a dávala mu otázky, ktoré boli v
písomnom dotazníku a žalobca na ňu pravdivo odpovedal.

Dňa 1.6.2016 sa mu stal úraz kolena, lebo spadol z rebríka z výšky asi 1,80 metra. Navštívil svojho
lekára MUDr. S., ktorý ho poslal za chirurgom MUDr. H. a bola vykonaná magnetická rezonancia, na
základe ktorej mu bola doporučená operácia kolena. Jeho ošetrujúci lekár však navrhol konzervatívnu
liečbu, v dôsledku ktorej bol práceneschopný až do 2.10.2016. Žalobca uviedol, že v tom čase rovnako

ako teraz pracuje ako vodič kamiónu a pri tejto práci pri nastupovaní do auta vo výške zhruba 160 cm,
sú štyri schodíky, po ktorých pre úraz kolena nemohol vystupovať. Nebolo v jeho záujme predlžovať
práceneschopnosť, lebo bol finančne stratový.

12. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej, že bol práceneschopný v dôsledku ochorenia chrbtice, lebo

vyšetrenia u neurológa MUDr. C. sa zúčastnil len z preventívnych dôvodov, lebo v roku 1989 mal úraz
chrbtice. Po vyšetrení na CT prístroji bolo potvrdené, že ide uňho len o bežné degeneratívne zmeny
na chrbtici spojené s vekom. Celá dĺžka práceneschopnosti súvisela len s úrazom kolena, čo potvrdil
aj posudkový lekár MUDr. W..

13. Pokiaľ ide o odstúpenie od poistnej zmluvy, žalobca uviedol, že ho považuje za absolútne neplatné,
pretože v ňom nie je presne špecifikovaný dôvod odstúpenia. Sú tam len všeobecné tvrdenia o tom, že
mal uviesť nepravdivé tvrdenia. Predložil súdu dotazník, ktorý vyplnil pri uzatvorení poistnej zmluvy a z
ktorého vyplýva, že v ňom uviedol, že v roku 1989 utrpel úraz chrbtice. Tiež uviedol, aké lieky užíva a že
trpí histamínovou intoleranciou. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy vážil zhruba 110 kg a mal výšku 192

cm. Rozdiel v hmotnosti vysvetlil tým, že užíval lieky, ktoré uviedol v dotazníku a ktoré majú za následok
zavodňovanie organizmu. Dňa 28.11.2016 mal fibriláciu srdca a okamžite musel vysadiť určité lieky. To
spôsobilo rozdiel v jeho hmotnosti, pričom nešlo o úbytok svalovej hmoty, ale odvodnenie organizmu.

Ďalej uviedol, že nepozná žiadne podmienky žalovanej, ktoré by obmedzovali človeka s určitou

hmotnosťou na uzatvorenie poistnej zmluvy. Nikde nie je uvedené do akej telesnej hmotnosti je možné
uzatvoriť poistnú zmluvu a od akej už nie. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy mal hmotnosť 110 kg,
výšku 192 cm a pravdivo odpovedal na všetky otázky v dotazníku. Pokiaľ ide o liečbu vysokého krvného
tlaku, tak uviedol, že o tom nevedel, lebo užíva rôzne lieky podľa lekárskeho predpisu.

14. Právny zástupca žalovanej poukázal na predložené lekárske správy svedčiace o tom, že žalobca sa
liečil na hypertenziu od 12.1.2010 a teda jeho odpovede v dotazníku neboli všetky pravdivé.15. Pri uzatváraní poistnej zmluvy bol vyplnený aj zdravotný dotazník pre žalobcu, v ktorom uviedol, že
mal úraz chrbtice na ktorý sa liečil asi tri mesiace. Terajší stav má dobrý. Uviedol, že pravidelne užíva
liek Medrol 4mg na histamínovú intoleranciu. Pri otázke č. 10d, týkajúcej sa ochorení srdca a krvného

obehu nie je v príslušnej kolónke (ak áno, uveďte druh ochorenia, odkedy, liečba, prípadne komplikácie)
uvedená žiadna odpoveď.

16. Svedok MUDr. N. C. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol v minulosti vyšetrovaný v jeho
ambulancii a podrobil sa aj vyšetreniu na CT prístroji a boli uňho zistené degeneratívne zmeny na

chrbtici, ktoré boli primerané jeho veku. Nešlo uňho o žiaden úraz alebo následok nejakého úrazu.
Uviedol, že žalobca bol uňho na vyšetrení štyri krát a to v dňoch 13.6.2016, 4.8.2016, 22.8.2016 a
23.8.2016 a to na základe odporúčania MUDr. S.. Pri vyšetrení žalobca vôbec nespomenul úraz kolena
a bol vyšetrovaný len pre bolesti chrbtice. Z toho dôvodu bol aj odporúčaný na CT vyšetrenie, ktoré
však nepreukázalo nič výnimočné, len degeneratívne zmeny primerané veku. Lekár vysvetlil aj rozdiel
pri bolestiach chrbtice a kolena a keďže žalobca popisoval vyžarovanie bolesti z chrbtice do oboch

dolných končatín, táto bolesť nemohla mať súvis s úrazom kolena. Bolesť kolena je vždy viazaná na
pohyb, to znamená buď na chôdzu alebo na iný pohyb končatiny. Bolesť od chrbtice je najmä v kľude.
Vylúčil aj možnosť, aby pri páde z rebríka, keď došlo k úrazu kolena, mohlo dôjsť aj k recidíve bolesti
chrbtice,keďžežalobcamalúrazvroku1989.TútomožnosťvylúčilvzhľadomnavýsledokCTvyšetrenia,
čo je momentálne najlepšia diagnostika. Jednoznačne uviedol, že on nepredpisoval žalobcovi žiadne

lieky, ani mu nenariadil práceneschopnosť pre ochorenie chrbtice, lebo to nie je ani v jeho kompetencii.
Práceneschopnosť môže vždy vypísať pre pacienta len jeho obvodný lekár a nie špecialista.

17. Svedok MUDr. D. S. uviedol, že v minulosti asi do augusta 2017 bol obvodným lekárom žalobcu,
ale už nemá k dispozícii jeho zdravotné záznamy a preto sa bližšie k zdravotnému stavu nevie

vyjadriť. Pamätá si, že žalobca utrpel úraz kolena a že mu vystavil doklad o práceneschopnosti. Dôvod
práceneschopnosti sa počas trvania PN nemení, lebo to sleduje Sociálna poisťovňa prostredníctvom
svojho lekára. U žalobcu bola PN vystavená výslovne ako úrazová diagnóza pod označeným kódom „S“.
Žalobca počas trvania PN udával aj bolesti chrbtice. Konkrétnu liečbu úrazu kolena navrhol a kontroloval
prvotný ošetrujúci lekár, pričom takýto úraz sa najčastejšie lieči kľudovým režimom, analgetikami a

následnou rehabilitačnou liečbou. Dĺžka liečenia je u každého pacienta individuálna a u žalobcu je
zaznamenaná v jeho chirurgických záznamoch.

18.Zozdravotnejdokumentáciežalobcubolivyžiadanéajzáznamyojehozdravotnomstavevobdobípo
úraze a vyplynulo z nich, že bol práceneschopný z dôvodu úrazu ľavého kolena, ktorým bolo podvrtnutie

a pohmoždenie ľavého kolena. Súčasťou záznamu je aj výsledok magnetickej rezonancie a správa
MUDr. S. H..

19. Žalovaná pôvodne navrhovala ako svedkyňu vypočuť MUDr. I. H., ale na jej výsluchu netrvala, lebo
svedkyňa by musela byť predvolaná z Bratislavy a pre rozhodnutie vo veci by to nebolo účelné. Žalobca

navrhol vypočuť svedkyňu MUDr. N. R. a to ku skutočnosti, či v čase vypĺňania dotazníka sa žalobca
liečil aj na choroby srdca, prípadne vysokého krvného tlaku. Tento návrh na dokazovanie súd zamietol
z dôvodu hospodárnosti konania, lebo pre posúdenie nároku žalobcu nebolo potrebné zisťovať na aké
choroby sa liečil žalobca v čase uzatvorenia poistnej zmluvy.

20. Predmetom konania bolo posúdenie, či žalobca má nárok na poistné plnenie zo zmluvy aj za obdobie
od 5.7.2016 do 2.10.2016. Keďže žalovaná v priebehu sporu od poistnej zmluvy odstúpila a žalobca toto
odstúpenie považoval za neplatné, bolo potrebné ako prejudiciálnu otázku vyriešiť platnosť či neplatnosť
odstúpenia od poistnej zmluvy.

21. Z predloženej poistnej zmluvy vyplynulo, že ju strany sporu uzatvorili dňa 28.4.2016 so začiatkom
poistenia od 29.4.2016 a poistným plnením mala byť denná dávka pri práceneschopnosti poisteného
vo výške 30 eur. Aj keď žalovaná v podanom odpore namietala svoju pasívnu legitimáciu a tvrdila, že
žalobca nepreukázal poistný vzťah, lebo nepredložil poistnú zmluvu ani všeobecné poistné podmienky,
na vyžiadanie súdu tieto doklady predložené boli. Tým bola vyvrátená obrana žalovanej o neexistencii

poistného vzťahu medzi ňou a žalobcom a o nedostatku jej vecnej pasívnej legitimácie. Napokon v
konaní boli predložené dôkazy o tom, že žalovaná vyplatila z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy žalobcovi
poistné plnenie vo výške 1 020 eur.22. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná
zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 písm. b) OZ, poistiť možno fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia
sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

23. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola písomne uzatvorená poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie osôb.

24.Listomz20.2.2017žalovanáodstúpilaodhoreuvedenejpoistnejzmluvysuvedením,žepridojednaní
tejto zmluvy bol žalobca povinný podľa § 793 ods. 1 OZ odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné
otázky poistiteľa týkajúce sa dojednaného poistenia. V odstúpení ďalej uviedla „v dotazníku o Vašom
zdravotnom stave, ktorý je súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, ste uviedli, že ste neutrpeli žiadne

predchádzajúce úrazy a zranenia, neliečili ste sa v súvislosti so zranením v liečebnom zariadení, neliečili
ste sa na žiadne ochorenie, ani netrpíte žiadnymi zdravotnými problémami a telesnými vadami. Na
základeVamiuvedenýchskutočnostíbolapoistnázmluvaprijatáspočiatkompoistenia29.4.2016.Avšak
nakoľko až z doručených lekárskych správ sme sa dozvedeli skutočnosť, ktorú sme pre Vašu zápornú
odpoveď nemohli zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná,

podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstupujeme od poistnej zmluvy“.

25. Podľa § 793 ods. 1 OZ, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo
a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide
o zmenu poistenia.

Podľa § 802 ods. 1 OZ, pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže
poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu
neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak
právo zanikne.

26. Žalovaná tvrdila, že žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy nepravdivo odpovedal na otázky
v dotazníku a preto listom z 20.2.2017 od poistnej zmluvy odstúpila. Poistenie bolo dohodnuté od
29.4.2016 a žalovaná poukázala na dve lekárske správy z ktorých sa mala dozvedieť, že žalobca uviedol
v dotazníku nepravdivé údaje. Lekárska správa MUDr. N. R. je z 5.12.2016 a je v nej uvedené, že váha

žalobcu je 173 kg a že žalobca trpí hypertenziou. Správa MUDr. S. ohľadne hypertenzie a ochorenia
srdca je z 9.2.2017. Týmito správami žalovaná preukazovala, že od poistnej zmluvy odstúpila včas.

27. Žalobca však namietal platnosť odstúpenia a tvrdil, že odstúpenie od poistnej zmluvy je neplatné,
pretože v ňom nie sú uvedené konkrétne skutočnosti, pre ktoré žalovaná od poistnej zmluvy odstúpila.

Úlohou súdu bolo teda posúdiť platnosť konkrétneho právneho úkonu.

28. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Žalovaná mohla od poistnej zmluvy odstúpiť, lebo je to umožnené ustanovením § 802 OZ.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Ak nie sú splnené horeuvedené základné podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom
neplatnosti právneho úkonu je jednak to, že nemá právne účinky, jednak zodpovednosť toho, kto
neplatnosť zavinil. Odstúpenie od zmluvy súd považoval za neplatný právny úkon, ktorý trpí vadami
prejavu vôle, pretože nie je určitý. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený,avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu
nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačných pravidiel. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.

29. Je potrebné konštatovať, že účelom ani predmetom daného súdneho konania nebolo zistenie, či
existovali dôvody, pre ktoré by žalovaná eventuálne mohla odstúpiť od poistnej zmluvy v zmysle § 802
ods. 1 OZ, ale posúdenie platnosti konkrétneho právneho úkonu a to odstúpenia od zmluvy z 20.2.2017.

Súd preto nehodnotil dôkazy o tom, či žalovaný pravdivo odpovedal na otázky v dotazníku pri uzatváraní
poistnej zmluvy a či prípadné nepravdivé odpovede mohli byť takého charakteru, že by žalovaná so
žalobcom poistnú zmluvu neuzatvorila.

Úlohou súdu bolo len posúdiť, či odstúpenie od zmluvy realizované listom žalovanej z 20.2.2017 bolo
platným právnym úkonom. Ako bolo už konštatované vyššie, pre neurčitosť tohto právneho úkonu súd

považoval odstúpenie za neplatné, lebo z neho jasne nevyplývajú konkrétne dôvody pre ktoré žalovaná
od poistnej zmluvy odstúpila. Bez uvedenia konkrétnych dôvodov nie je možné preskúmať, či sú takého
charakteru, že ak by žalovaný neplatne odpovedal na jednotlivé otázky, išlo by o také zamlčané alebo
nepravdivé skutočnosti, pre ktoré by žalobkyňa mohla neuzatvoriť poistnú zmluvu. Dôvody uvedené v
odstúpení sú len veľmi všeobecné, konštatujú, že žalobca mal pravdivo odpovedať na otázky poistiteľa,

čo priamo vyplýva z ustanovenia § 793 ods. 1 OZ. Na základe takejto konštatácie nemohla žalovaná od
poistnej zmluvy odstúpiť. Ďalej v odstúpení žalovaná konštatuje, aké skutočnosti v dotazníku žalobca
uviedol, aj to nie presne, lebo žalobca uviedol, že mal úraz chrbtice a že užíva lieky, a na základe takejto
konštatácie tiež nie je možné realizovať odstúpenie od zmluvy. Žalovaná ďalej uviedla, že z doručených
lekárskych správ sa dozvedela skutočnosť, ktorú predtým nemohla zistiť pri dojednávaní poistenia

a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Žalovaná však neuviedla ani jednu konkrétnu
skutočnosť, ktorú pre zápornú odpoveď žalobcu považuje za tak významnú, že by bola podstatná
pre uzatvorenie poistnej zmluvy. Pri takomto všeobecnom konštatovaní musel súd dané odstúpenie
považovať za neplatné, lebo žiadnym z výkladových prostriedkov nie je možné dospieť k záveru, pre
ktorúkonkrétnunepravdivúodpoveďresp.zistenúskutočnosť,žalovanáodpoistnejzmluvyodstúpila.Ak

právny zástupca žalovanej na pojednávaní tvrdil, že je to hmotnosť žalovaného resp. liečba hypertenzie,
tak ani jedna z týchto skutočností nie je v odstúpení uvedená a súd posudzoval platnosť dohody podľa
jej obsahu, a nie podľa výkladu právneho zástupcu na pojednávaní. Je teda nutné konštatovať, že pre
neurčitosť odstúpenia od poistnej zmluvy je tento právny úkon žalovanej voči žalobcovi neplatný a súd
posúdil nárok žalobcu voči žalovanej z platnej poistnej zmluvy.

30. Žalovaná ako formu procesnej obrany použila tvrdenie o tom, že trvanie práceneschopnosti žalobcu
od 5.7.2016 bolo spôsobené ochorením chrbtice, čo preukazovala lekárskymi správami MUDr. N. C..
Výsluchom tohto lekára boli tvrdenia žalovanej vyvrátené. MUDr. N. C. vo svojej výpovedi pred súdom
uviedol, že žalobca bol vyšetrený len v súvislosti s udávanými bolesťami chrbtice, pričom CT vyšetrením

sa preukázalo, že má len bežné degeneratívne zmeny chrbtice zodpovedajúce veku. Zároveň vyvrátil
možnosť, aby tieto bolesti mali súvis s úrazom kolena a boli jeho následkom. Aj vtedajší obvodný lekár
žalobcu a jeho správa preukazujú, že žalobca bol práceneschopný počas celej doby len v dôsledku
úrazu kolena. Táto skutočnosť je potvrdená aj lekárom Sociálnej poisťovne, ktorý posudzoval dĺžku a
trvanie práceneschopnosti, v súvislosti s úrazom kolena.

31. Teda žalovaná pre odmietnutie poistného plnenia v období od 5.7.2016 do 2.10.2016 nemohla
použiť ustanovenia čl. 2 bod 2.32 všeobecných poistných podmienok pre poistenie osôb a čl. 7 bod 7.3
osobitných poistných podmienok pre poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti. Čakacia doba alebo
zvláštna čakacia doba sa môže použiť len v súvislosti s ochorením chrbtice alebo kĺbov, pričom sa u

žalobcu v súvislosti s jeho práceneschopnosťou nepreukázala.

32. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach uvedené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je
spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,

je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

33. Medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo vyplatenie dennej
dávky počas trvania práceneschopnosti a to za každý deň práceneschopnosti vo výške 30 eur. Bolo
preukázané, že nastala poistná udalosť, lebo žalobca bol práceneschopný a to od 1.6.216 do 2.10.2016,

t. j. celkovo 123 dní. Žalovaná vyplatila žalobcovi poistné plnenie len za obdobie od 1.6.2016 do 4.7.2016
vo výške 1 020 eur. Za celú dobu trvania práceneschopnosti mal žalobca nárok na vyplatenie 3 690
eur. Po odpočítaní poistného plnenia, ktoré mu bolo vyplatené, súd zaviazal žalovanú uhradiť zvyšok,
t. j. sumu 2 670 eur.

34.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. V zmysle § 797 ods. 3 OZ mala žalovaná poistné plnenie uhradiť do 15 dní od skončenia
vyšetrovania. Listom z 3.1.2017 žalovanému oznámila, že vyšetrovanie skončila a trvá na svojom

pôvodnom stanovisku, to znamená, že zvyšok poistného plnenia neuhradí. Teda od 19.1.2017 bola
žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto súd žalobcovi priznal z dlžnej sumy aj úroky
z omeškania. Výška úroku z omeškania je stanovená v § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade je to 5% ročne.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobca bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom

rozsahu s tým, že výška trov bude vyčíslená v samostatnom rozhodnutí, ktoré vydá po právoplatnosti
rozsudku vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.