Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/158/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315203743
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315203743.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:
I. T., D.. XX.XX.XXXX, N. C. Z. Č.. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho

č. 16, o určenie neplatnosti právnych úkonov a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500016688 zo dňa 29.10.2012 uzavretá medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

II. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500016688 zo dňa 29.10.2012 uzavretá medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je v časti bodu 8 zmluvy o Dohode

o poskytnutí služby absolútne neplatná.

III. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500016688 zo dňa 29.10.2012 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
je absolútne neplatná.

IV. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. 8500016688 zo dňa 18.10.2012 je
absolútne neplatná.

V. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500022507 zo dňa 08.03.2013 uzavretá medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

VI. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500022507 zo dňa 08.03.2013 uzavretá medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je v časti bodu 8 zmluvy o Dohode
o poskytnutí služby absolútne neplatná.

VII. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500022507 zo dňa 08.03.2013 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom

je absolútne neplatná.

VIII. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. 8500022507 zo dňa 05.03.2013 je
absolútne neplatná.

IX. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 662,31 Eur, a to
v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.X. Žalovaný je povinný poskytnúť žalobkyni sumu vo výške 500,00 Eur ako primerané finančné
zadosťučinenie, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

XI. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 897,94 Eur, k rukám
jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.2.2015
domáhala, aby súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
R. W. XX.XX.XXXX (Zmluva I.) a Zmluva o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX R. W. X.X.XXXX (Zmluva II.) je v časti dohody o úrokovej sadzbe a RPMN uvedenej v
bode 6 zmlúv, v časti bodu 8 zmlúv o Dohode o poskytnutí služby a v časti možnosti uplatnenia zrážok
zo mzdy uvedenej v bode 13.2. Zmluvných dojednaní k týmto zmluvám absolútne neplatná. Zároveň
žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že absolútne neplatná je aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX
R. W. XX.XX.XXXX a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX R. W. X.X.XXXX. V neposlednej rade

žalobkyňa žiadala aj to, aby súd žalovanému uložil povinnosť jej poskytnúť sumu vo výške 500,- Eur
ako primerané finančné zadosťučinenie a nahradiť trovy predmetného konania. Žalobkyňa v podanej
žalobe uviedla, že vyššie uvedené a napádané zmluvy obsahujú RPMN za úver vo výške 65,12
% a 66,56 %, a ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,01 % a 70,04 %, pričom tieto výšky
sú neprimerane vysoké. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata

podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Vyššie uvedená odplata výrazne
prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver. Podľa informácií NBS SR v októbri
2012 bola priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v obchodných
bankách vo výške 14,54 % a v marci 2013 vo výške 14,89 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak

je právny úkon absolútne neplatný. O takýto prípad ide aj vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že súčasťou
obidvoch zmlúv boli aj Zmluvné dojednania, pričom v bode 13.2 je uvedené, že veriteľ je v prípade
omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku oprávnený predložiť
platiteľovi mzdy dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa svojej pohľadávky zrážkami zo

mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky
zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán.
Takáto dohoda sa odchyľuje od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Predformulovaný súhlas
spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností
považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne

požaduje. Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, pričom výkon
zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti.
Súčasťou obidvoch zmlúv boli aj Rozhodcovské zmluvy, a to č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX V.
Č.. XXXXXXXXXX R. W. X.X.XXXX. Uvedené zmluvy stanovujú, že prípadné spory, ktoré by medzi
zmluvnými stranami vznikli, budú riešené buď na príslušnom súde alebo na určených rozhodcovských

súdoch. Uvedené rozhodcovské doložky sú neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je aj alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že ak
dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť.
Okrem uvedeného žalobkyňa uviedla, že obidve zmluvy obsahujú aj ďalší neplatný právny úkon, a to v
bode 8. - Dohoda o poskytnutí služby. V zmysle tejto dohody mal žalovaný poskytnúť žalobkyni službu,

ktorá mala spočívať v možnosti odkladu maximálne troch splátok. Odplata za túto službu bola v Zmluve
I. dojednaná vo výške 112,08 Eur (v Oznámení o schválení úveru je uvedená suma 176,95
Eur) a v Zmluve II. vo výške 94,08 Eur (v Oznámení o schválení úveru je uvedená suma 55,90
Eur). Napriek tomu, že žalobkyňa takúto službu nevyužila a ani nemala možnosť ju využiť, bola uvedená
odplata odrátaná už zo sumy poskytnutých pôžičiek, a to v zmysle bodu 8.4 zmlúv. Žalovaný teda

inkasoval za službu, ktorú nikdy neposkytol. Takéto ustanovenie žalobkyňa považuje tiež za neplatné,
a to vzhľadom na to, že je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti časti zmlúv preukázala tým, že toho času existuje stav právnej neistoty, v dôsledku
ktorej nie je zrejmé koľko má žalobkyňa žalovanému zaplatiť bez toho, aby na jeho strane nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu. Zároveň žalobkyňa je v zlej finančnej ako aj zdravotnej situácii a splácanie

neprimerane vysokých úrokov by mohlo pre ňu znamenať značne nepriaznivé dôsledky a to tak istoako aj prípadné uplatnenie zrážok zo mzdy zo strany žalovaného a nekontrolované vykonávanie zrážok
zamestnávateľom (žalovaný už zamestnávateľovi žalobkyne predložil Dohodu o vykonaní zrážok).

2. Žalovaný sa k podanému vyjadril v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.2.2016, v ktorom
uviedol, že výška odplaty za poskytnutý úver bola ku dňu 29.10.2012 a ku dňu 8.3.2013 upravená v
zmysle ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom toto zákonné ustanovenie má prednosť pred § 3
resp. § 39 Občianskeho zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Hodnota priemernej odplaty platná

ku dňu uzavretia jednotlivých zmlúv bola v hodnote 45,60 % (v prípade zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX) a v hodne 47,29 % (v prípade
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX). Uvedené hodnoty
určovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, pričom týmto určením sú viazané nielen zmluvné
strany, ale aj každý štátny orgán (vrátane súdu). Podstatným prevýšením obvyklej odplaty je o viac
ako 25 percentuálnych bodov, čo znamená, že ani v prípade jednej zmluvy o revolvingovom úvere

k podstatnému prevýšeniu neprišlo. Skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou
zmluvou neznamená, že príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce tento typ zmluvy sa
nepoužijú. Ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú všade tam, kde Občiansky zákonník alebo
iný zákon upravuje otázku, ktorá je v Obchodnom zákonníku neupravená, pričom otázka neplatnosti
dohody o odplate nie je v Občianskom zákonníku upravená výhodnejším spôsobom, než v porovnaní

s Obchodným zákonníkom. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka platí, že dlžník je povinný
platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Strany sporu sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Ich zmluvne
prejavenej vôle by zodpovedalo, aby súd - pri pochybnostiach o výške úrokov, a teda čo je už podstatné
prevýšenie - určil aká výška je primeraná, aká už nie a na základe takého posúdenia rozhodol. Taký

postup by mal pritom oporu aj v ust. § 502 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou
a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a
záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je
podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Na základe uvedeného by súd teda nemohol dospieť k záveru

o neplatnosti celého dojednania o odplate, ale len určiť v akom rozsahu by dlžník mal
platiť úroky. Žalovaný vo svojom vyjadrení súčasne poukázal na formu Dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorú žalobkyňa uzatvorila ako samostatný právny úkon. Uvedená dohoda nie je ani súčasťou zmluvy o
revolvingovom úvere a ani jej zmluvných dojednaní. Rovnako žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo
žiadneho ustanovenia zmluvy a zmluvných dojednaní nevyplýva, že uzatvorenie zmluvy o

revolvingovom úvere je podmienené aj uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Žiadne ustanovenie
únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a
dlžníkom. Neexistuje ani ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. V dôsledku toho je
potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto
hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola a stále je zabezpečovacím

prostriedkom, ktorý nielen že nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov. Tvrdenia žalobkyne o
tom, že vykonávanie zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej verifikácii je
účelové. Žiadna právne norma neustanovuje nejakú autorizáciu či verifikáciu, o ktorej píše žalovaná.
Neuvádza ani jej označenie a ani jej znenie. Skutkovo a aj právne nesprávne je aj tvrdenie žalobkyne
o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať budúcu pohľadávku, čo údajne nie je možné.

Okrem toho, že dôvod tvrdenia o nemožnosti zabezpečiť budúcu pohľadávku z podanej žaloby ani
nevyplýva, žalovaný považuje za nutné poukázať na to, že v prejednávanej veci o
žiadnu budúcu pohľadávku ani nemôže ísť. Budúca pohľadávka je taká, ktorá vznikne v budúcnosti.
Od ne je potrebné odlíšiť pohľadávku s budúcou či postupnou splatnosťou, ktorá vzniká v určitom
čase a len jej splatnosť nastáva neskôr. Pohľadávka z úverovej zmluvy v podobe pohľadávky na

vrátenie úveru, splatenie úrokov vzniká uzavretím úverovej zmluvy. To, že táto pohľadávka je rozdelená
na viacero samostatných pohľadávok (splátok) s budúcou splatnosťou nemá za následok, že už v
čase vzniku úverovej zmluvy nejestvuje. Naopak, už danom čase existuje. Nakoniec aj z ust. § 551
Občianskeho zákonníka vyplýva, že proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Žalovaný napáda tvrdenia, že dohoda o zrážkach zo

mzdy má spôsobovať značnú nerovnováhu v postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Skutočnosť, že dlžník je povinný strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy nie je okolnosť spôsobujúca
nerovnováhu, ale zákonný dôsledok uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. To, že spotrebiteľ má plniť
nejakú povinnosť, nespôsobuje ipso facto nerovnováhu v jeho neprospech. Žalovaný tiež poukázalna to, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy dáva každému priemernému spotrebiteľovi odpoveď
na základnú otázku - čo dohoda znamená, a aké sú jej dôsledky. Skutočnosť, že žalobkyňa svojím
podpisom akceptovala obsah zmluvy o revolvingovom úvere, nie je možné vykladať resp. izolovať v tom

smere, že sa týka iba získania finančných prostriedkov. Z komplexného hľadiska je potrebné situáciu
posúdiť tak, že žalobkyňa svojím konaním sledovala získanie finančných prostriedkov, ale so všetkými
podmienkami, s ktorými bolo poskytnutie finančných prostriedkov spojené. Žalobkyňa ďalej
v podanej žalobe tvrdí, že rozhodcovská zmluva má byť neplatnou. Tento záver je nedôvodný, a to po
stránke skutkovej ako aj právnej. Platnosť rovnakej rozhodcovskej zmluvy, ako bola uzatvorená medzi

stranami sporu, bola opakovane potvrdená. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajský súd Prešov sp.
zn. 13Co/111/2014 zo dňa 1.10.2015, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je
rozhodcovská zmluva v tejto veci. Krajský súd Prešov dospel k záveru, že povinný (spotrebiteľ) má právo
výberu a konštatoval, že: „Tak ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd zastáva názor, že účastníkmi
Zmluvy o revolvingovom úvere bola dňa 28.10.2011 uzatvorená individuálnym spôsobom osobitná
rozhodcovská zmluva“. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je pritom daná nielen tým, že zmluvné

strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine, ale predovšetkým
vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného
ukončenia. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom povinného bez toho, aby
túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. To, že rozhodcovská zmluva nie je
podmienkou vzniku zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva aj z ustanovenia jej bodu 7. Podľa tohto

bodu má dlžník právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie
sa týka podľa daného ustanovenia len rozhodcovskej zmluvy, a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia
nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Ak žalovaný (veriteľ) teda nemôže ovplyvniť ani vznik
rozhodcovskej zmluvy, ale ani jej trvanie, potom je logické že rozhodcovská zmluva nemohla byť z
jeho strany považovaná za podmienku pre vznik úverového vzťahu. Napokon sa žalovaný vyjadril aj k

návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti článku 8., ktoré táto odôvodňoval tým, že dané ustanovenie
má umožňovať získanie platby (plnenia) dodávateľom skôr, než poskytne službu. Toto tvrdenie však ako
dôvod neplatnosti podľa žalovaného neobstojí. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná.
Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Dlžník podpísaním
tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby.

To, že musí niečo spotrebiteľ samostatne podpísať mu v základnom rozsahu indikuje, že to nevzniká na
základe uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Priemerný spotrebiteľ, t.j. osoba, ktorá je v rozumnej
miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná si je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so
Zmluvou o RU, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto
dohody. Predmetom dohody o poskytnutí služby je odplatné prevzatie záväzku veriteľom, poskytnúť

odklad splatnosti maximálne troch splátok. Na jednej strane je záväzok zaplatiť odplatu a na strane
druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti splátok. Čiže ide o úpravu takej situácie, ktorá keby nebola
dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou. Zákon
žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by povinnosť veriteľa ho poskytnúť, ak o to dlžník
požiada, mala byť bezodplatná.

3. Dňa 10.3.2016 bola zo strany žalobkyne tunajšiemu súdu doručená úprava petitu žalobného návrhu,
ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu, a to v takom znení ako je uvedené vo
výroku daného rozhodnutia. O podanom návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 15C/158/2015-129 zo
dňa 31.3.2016. Zmenou žalobkyňa žiadala okrem iného priznať aj bezdôvodné obohatenie, nakoľko

poskytnuté úvery (klasické úvery, nie revolving) sa majú považovať za bezúročné a bez poplatkov, a to
z dôvodu že neobsahujú zákonom predpísané náležitosti (ustanovenia zmlúv o RPMN nie sú uvedené v
súlade s požiadavkami zákona, sú stanovené neurčito a nezrozumiteľne, absentuje termín o splatnosti
jednotlivých splátok). Zo zmluvy I. prijala žalobkyňa úver vo výške 1 117,92 Eur, na ktorý splatila sumu
vo výške 1 646,81 Eur (obohatenie 528,89 Eur). Zo zmluvy II. prijala úver vo výške 334,10 Eur, splatila

sumu vo výške 467,52 Eur (obohatenie 133,42 Eur).

4.Dňa13.6.2016bolosúduzostranyžalovanéhodoručenévyjadreniekzmenepetitužalobnéhonávrhu,
vktoromtentouviedol,žetvrdeniažalobkyneohľadneRPMNniesúkonkretizovanépostránkeskutkovej

a ani právnej. Žalobkyňa len všeobecne uvádza, že RPMN nie je uvedená v súlade so zákonom. Nie je
zrejmým dôvod tvrdenia žalobkyne, na základe ktorého spochybňuje uvedenie údaju RPMN. Žalovaný
tvrdí, že žalobkyňa uvádza zavádzajúce a nesprávne tvrdenia, pretože obe uzavreté zmluvy obsahujú
a) údaj o RPMN poskytnutého úveru,b) údaj o RPMN po poskytnutí úveru,
c) údaj o priemernej hodnote RPMN stanovený Ministerstvom financií SR.

Údaje uvedené v zmluve sú uvedené dostatočne určito a zrozumiteľne, pretože z ich označenia je
presné a nesporné, ktorý údaj je údajom RPMN úveru, ktorý údaj je RPMN po poskytnutí úveru, a ktorý
je priemernou RPMN. Žalobkyňa v podanej zmene petitu žalobného návrhu nekonkretizovala, v čom
má ísť o neurčitosť. Žalobkyňa tvrdí, že na základe zmlúv má ísť o klasický úver a nie o revolving.
Na podporu či odôvodnenie tohto svojho tvrdenia ale opätovne nič neuviedla. Teda nie je zrejmé,

na základe akej právnej normy toto tvrdí. K bezúročnosti jednotlivých úverov žalovaný uviedol, že
uzatvorené zmluvy obsahujú dátum splatnosti jednotlivých splátok, dátum splatnosti prvej splátky a
dátum splatnosti poslednej splátky. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen
potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie
revolvingovéhoúveru)alejesúčasťouzmluvyakotakej.Vzmysleustanoveniačlánku 7.ods.7.1
zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných

strán, teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Žalovaný súčasne
popiera existenciu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a taktiež aj jeho eventuálnu
vymáhateľnosť, a to z dôvodu premlčania (pokiaľ by nárok vôbec existoval). Z tvrdení žalobkyne nie je
vôbec zrejmé, v čom má byť v prípade Dohody o poskytnutí služby rozpor s dobrými
mravmi, ak dohodu uzavrela žalobkyňa opakovane, a o jej obsahu vedela. Používanie kritériá dobrých

mravov je neaktuálne a dokazuje, že žalobkyňa žiadny rozpor dohody o poskytnutí služby s konkrétnym
zákonným ustanovením ani nevie identifikovať. Rozpor s dobrými mravmi by musel vyplývať z obsahu
dohody, nie z toho, či žalobkyňa využila alebo nevyužila ešte službu a nároky podľa danej dohody.
K Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný ešte uviedol, že táto je zákonným spôsobom zabezpečenia
pohľadávky a tvrdenie žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť prijateľnou podmienkou,

je v rozpore so zákonom. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa
odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú
nerovnováhu v postavení strán. Argumentácia žalobkyne ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z
dôvodu, že nemá možnosť výberu súdu ak konanie začne dodávateľ je nesprávna. Žalobkyňa spája
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s momentom začatia rozhodcovského konania zo strany žalovaného

(ako dodávateľa). Čiže podľa žalobkyne má byť dôvodom neplatnosti skutočnosť, ktorá v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy nejestvuje, ale nastane až dodatočne. To však odporuje súdnej praxi, ktorá za
absolútne neplatný právny úkon považuje úkon neplatný od začiatku, teda na základe skutočnosti
jestvujúcej už v čase vykonania úkonu. V obidvoch svojich vyjadreniach žalovaný podanú žalobu v znení
jej zmien žiadal zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Po vyvolaní veci, na pojednávaní, ktoré sa v danej veci uskutočnilo deň 14.6.2016, súd zistil, že na
pojednávanie sa osobne dostavil len právny zástupca navrhovateľa. Odporca mal doručenie predvolania
riadne vykázané, svoju neúčasť riadnym spôsobom vopred ospravedlnil. Súd teda pojednával v

neprítomnosti žalobkyne, žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobkyne pred
súdom predniesol, že na podanej žalobe s prihliadnutím na jej
zmenu trvajú. Čo sa týka námietok žalovaného tak s nimi sa nestotožňujú a žiadajú, aby súd určil,
že zmluvy o revolvingových úveroch je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, nakoľko
nie sú v súlade so znením a náležitosťami podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný

v čase ich uzatvárania. Právny zástupca žalobkyne zotrval aj na argumentácii, že RPNN nie je v
zmluve určené jednoznačným spôsobom pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu v zmluvnom vzťahu, že
údaj o RPMN je nejednoznačný a mätúci. Taktiež trval na tom, že zmluva neobsahuje výpočet
jednotlivých splátok. Absencia týchto náležitostí je v zmysle zákona saakncionovaná bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou zmlúv. V nadväznosti na to poukázal aj na argumentáciu, z ktorej vyplýva absolútna

neplatnosť nadväzujúcich právnych úkonov, a to rozhodcovských zmlúv, dohôd o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov ako aj dohôd o poskytnutí služby v zmysle časti bodu 8 zmlúv o revolvingových úveroch.
K výške požadovaného bezdôvodného obohatenia, právny zástupca žalobkyne uviedol, že túto stanovil
tak, že od prijatej čiastky jednotlivých úverov odpočítal sumu, ktorú žalobkyňa na jednotlivé úvery
uhradila. Pri nároku žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a určovaní jeho

výšky, táto vychádzala hlavne s prihliadnutím a to, že je invalidnou osobou. Praktiky žalovaného spojené
s vymáhaním finančných plnení boli robené neetickým spôsobom, čo malo výrazný vplyv na psychický
stav žalobkyne, ktorá je dôverčivou a bojazlivou osobou. Výšku zadosťučinenia stanovili aj s ohľadom
na celkovú výšku bezdôvodného obohatenia.6.Súdvdanejvecivykonaldokazovanieokremprednesuprávnehozástupcužalovanejajoboznámením
saslistinnýmidôkazmi,ato:Žiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovomúvere

č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Oznámenia veriteľa o schválení úveru k jednotlivých zmluvám,
Zmluvné dojednania, listinné dôkazy o splácaní poskytnutých úverov a o uskutočnení zrážok zo mzdy,
prehľad o údajoch RPMN, ako aj s ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento
skutkový a právny stav veci:

7. Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným ako dodávateľom dve Zmluvy o revolvingovom
úvere a to zmluvu č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX a zmluvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorých bol žalovanej poskytnutý úver. V prvom prípade išlo o sumu vo výške 1 230,- Eur
(splácanie 42 mesiacov prostredníctvom splátok vo výške 65,90 Eur mesačne, RPMN
65,12 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytovaní
služby 176,95 Eur). V druhom prípade išlo o sumu vo výške 390,- Eur (splácanie 42

mesiacov prostredníctvom splátok vo výške 20,90 Eur mesačne, RPMN 66,56 %, ročná
úroková sadzba 70,04 %, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytovaní služby 55,90 Eur).
Súčasťou obidvoch zmlúv bola Dohoda o zrážkach zo mzdy ako aj Rozhodcovské zmluvy. Na základe
uvedených právnych úkonov si žalovaný zabezpečil plnenie svojej pohľadávky ako aj možnosť riešiť
prípadne vzniknuté spory na rozhodcovskom súde. Rovnako súčasťou obidvoch zmlúv bola aj Dohoda

o poskytovaní služby, v zmysle ktorých mal žalovaný poskytnúť žalobcovi službu, ktorá mala spočívať
v možnosti odkladu maximálne troch splátok. Z predložených prehľadov uhradených splátok mal súd
za preukázané, že na úver poskytnutý zmluvou č. XXXXXXXXXX žalobkyňa splatila sumu vo výške 1
646,81 Eur a na úver poskytnutý zmluvou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 467,52 Eur.
Úhrady, ktoré žalovaná uskutočnila, boli realizované buď ako vklady do banky alebo prostredníctvom

poštových poukážok, prípadne zrážkami zo mzdy, k realizácii ktorých žalovaný pristúpil na základe
Dohody o zrážkach.

8. Naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmlúv o úvere je
predovšetkým v tom, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých

finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky a poplatky).
Jej postavenie sa stane istejšie, nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s názorom, že právny úkon sa prieči dobrým
mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor
s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do

rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsahu
tohto právneho úkonu, tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami.

9.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 písm. c) cit. ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

Podľa ods. 2 písm. f) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa ods. 2 písm. g) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru

a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

Podľa ods. 2 písm. i) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa ods. 2 písm. j) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

Podľa ods. 2 písm. k) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ods. 2 písm. m) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky
splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú
platiť bez amortizácie istiny.
Podľa ods. 2 písm. n) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých

účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné,
spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými
poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky
môžu zmeniť.
Podľa ods. 2 písm. o) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa ods. 2 písm. y) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov

na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú
obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi

podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné
účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať
zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v
hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase
uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom
v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej

stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Úver je odplatný právny úkon a jeho ekonomickým cieľom je poskytnutie peňažných prostriedkov
spravidla za odplatu (úroky). V danom prípade odplata za poskytnuté úvery zjavne vybočuje z rámca
úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov, pričom hmotnoprávny základ
pre takýto záver dáva práve ustanovenie § 39 OZ. Neprimeraná výška úrokov je väčšinou spoločnosti

neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. V zmysle rozhodnutia NS SR 5Cdo 26/2011
v prípade vysokých úrokov ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať.
Judikatúra súdneho dvora podporuje toto opatrenie v rozsudku zo 14.júna 2012 vo veci C-618/10 Banco
Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu
1/2007oprepracovanívšeobecnéhozákonaoochranespotrebiteľovaužívateľovaďalšíchdoplňujúcich

zákonov ( Real Decreto Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo
16.novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom,
doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

Maximálna výška úrokov (ako odplaty) pri peňažných pôžičkách a úveroch nie je limitovaná žiadnym
právnym predpisom. Je ponechaná na dohodu strán, ktorá však musí byť v súlade s ustanovím § 39 OZ,
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný.
O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú p dôvodu
posúdil úverovú zmluvu za neplatnú.

11. V danom prípade súd rozhodoval o žalobe, ktorá spočívala v nároku žalobkyne, že vyššie uvedené
právne úkony - zmluvy o poskytnutí úveru (súd má za to, že v danom prípade išlo o poskytnutie
tzv. klasických úverov, nakoľko tomu nasvedčuje jednak mechanizmus ich splácania - pravidelné

mesačné splátky, a jednak aj spôsob ich čerpania - jednorazové vyplatenie súm; pri revolvingových
úveroch sa jedná o poskytnutie úverového rámca - limitu, ktorý môže dlžník čerpať aj opakovane do
schválenej výšky, za predpokladu, že splátkami tento úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní)
je potrebné považovať za zmluvy o poskytnutí úverov bez úrokov a bez poplatkov. Tu sa súd stotožnil
s argumentáciou žalobkyne, ktorá tvrdila, že zmluvy neobsahujú jednoznačné údaje o RPMN, ktoré

sú v zmluvách uvedené nejednoznačne a nejasne a okrem uvedeného prevyšujú hodnoty stanovené
bankami v čase poskytnutia predmetných úverov. Údaj o RPMN musí byť totiž v zmluve uvedený
jasne a zrozumiteľne, a preto v danom prípade možno poskytnutý úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov, a to v zmysle uvedeného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
Rovnako tak súd poukazuje aj na to, že ani v zmluvách a ani v oznámeniach o schválení úveru

nie sú jednoznačne uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok, čo je taktiež jeden z povinných
údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Súd zistil
len dátum prvej a poslednej splátky. Zrozumiteľnosť údajov uvedených v zmluvách o spotrebiteľských
úveroch je podstatnou náležitosťou hlavne kvôli tomu, že vo väčšine prípadov sú úvery poskytované
osobám s priemerným vzdelaním, bez odborného ekonomického či právnického vzdelania, a teda

tieto osoby nie sú schopné náležitým spôsobom posúdiť formuláciu použitú v zmluve, a spôsob akým
sú zmluvy písané je pre ne nezrozumiteľný. Činnosť a prax súdov rozhodovaním však smeruje k
tomu, aby zmluvy takéhoto typu boli písané jazykom pochopiteľným pre bežného spotrebiteľa. jazyk
absentuje. Čo sa týka dohody o poskytnutí služby tu súd dal za pravdu žalobkyni, pričom nebolo možné
stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že bolo len na žalobkyni, či uvedenú službu využije alebo nie.

Toto tvrdenie neobstojí, pretože žalobkyňa za službu zaplatila už pri uzatváraní dohody, a teda nie
je tu daná žiadna voľnosť ani sloboda. Dohoda by bola zákonná vtedy, keď by bolo z nej jasné, že
za službu žalobkyňa zaplatí až vtedy keď ju využije. Preto súd rozhodol, že zmluvy o revolvingovom
úvere, v časti bodu 8. sú neplatné, nakoľko je nimi narušená zmluvná rovnováha strán. Rozhodcovské
zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedky zabezpečujúce pohľadávku vzniknutú z právneho

úkonu, ktorý trpí vadami, súd aj vzhľadom na výšku pohľadávky považoval nepovažoval za nevyhnutné.
Okrem toho súd v konaní nemal preukázané, že by žalovaný nejakým spôsobom poučil žalobkyňu a
význame a priebehu rozhodcovského konania, aký význam má jeho výsledok a rovnako tak ani o štatúte
rozhodcovského súdu. Preto aj v týchto prípadoch určil, že zmluvy sú v týchto častiach neplatné. Čosa týka bezdôvodného obohatenia a jeho priznanej výšky, tu súd vychádzal z vyčíslenia predloženého
žalobkyňou, ktoré bolo v súlade s listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu. Výška bezdôvodného
obohatenia požadovaného k priznaniu predstavuje rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami

a už uhradenými čiastkami. V tejto časti súd žalobkyni vyhovel aj s prihliadnutím na to, že úvery
boli poskytnuté bez úrokov a bez akýchkoľvek poplatkov, a teda žalovanému vznikol nárok len na
vrátenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Výšku finančného zadosťučinenia súd priznal
vychádzajúc zo svojej činnosti a praxe ako aj vzhľadom na činnosť a praktiky žalovaného. Vzhľadom
na skutočnosti uvedené v konaní, na osobu žalobkyne má súd za to, že suma 500,- Eur je primeraným

zadosťučinením za to, že žalobkyňa bola pod tlakom jednotlivých úkonov a neetického vymáhania
pohľadávky žalovaného, a to prakticky už od roku 2013.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne

dôkazy nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako
aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi právo na náhradu trov konania v celkovej výške 897,94 Eur, predstavujúce náhradu trov
právneho zastúpenia, ktoré spočívajú v šiestich úkonoch právnej služby, ktorých hodnota bola určená
v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., päť úkonov á 109,63 Eur /prevzatie veci a

príprava právneho zastúpenia zo dňa 19.2.2015, žaloba zo dňa 23.2.2015, vyjadrenie zo dňa 25.5.2015,
zmena petitu žalobného návrhu zo dňa 2.3.2016, účasť na pojednávaní dňa 14.6.2016 /, jeden úkon á
27,90 Eur /účasť na pojednávaní dňa 1.3.2016; priznaná 1/4 zo základu, pojednávanie odročené bez
otvorenia/, 3 × režijný paušál za rok 2015 á 8,39 Eur, 3 × režijný paušál za rok 2016 á 8,58 Eur, v náhrade
cestovných výdavkov a náhrade za použitie osobného motorového za pracovnú cestu vykonanú dňa

1.3.2016vcelkovejvýške47,07Eur(pracovnácesta-účasťnapojednávanídňa1.3.2016bolavykonaná
osobným motorovým vozidlom zn. AUDI A4, na trase Trenčín - Galanta a späť; 204 km pri náhrade za
každý km jazdy vo výške 0,183 Eur, cene za pohonné hmoty 0,955 Eur/l a priemernej spotrebe 5,0 l/100
km), v náhrade za stratu času stráveného na pracovnej ceste dňa 1.3.2016 o rozsahu 1 hod a 10 min. =
3 pol hodiny (jedna polhodina v roku 2016 á 14,30 Eur) = 85,80 Eur, v náhrade cestovných výdavkov a

náhrade za použitie osobného motorového za pracovnú cestu vykonanú dňa 14.6.2016 v celkovej výške
48,41 Eur (pracovná cesta - účasť na pojednávaní dňa 14.6.2016 bola vykonaná osobným motorovým
vozidlom zn. AUDI A4, na trase Trenčín - Galanta a späť; 204 km pri náhrade za každý km jazdy vo
výške 0,183 Eur, cene za pohonné hmoty 1,086 Eur/l a priemernej spotrebe 5,0 l/100
km), v náhrade za stratu času stráveného na pracovnej ceste dňa 14.6.2016 o rozsahu 1 hod a 10 min.

= 3 pol hodiny (jedna polhodina v roku 2016 á 14,30 Eur) = 85,80 Eur, t.j. trovy právneho zastúpenia
celkovo vo výške 897,84 Eur.
Súd podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu, nakoľko táto bola podaná dôvodne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.