Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200484
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200484.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: REDIMER s.r.o., sídlo Blatnícka 3, Bratislava, IČO: 36
830 631, zastúpený advokátskou kanceláriou: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA,
s.r.o., sídlo Františkánske námestie 4, Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo 101572358/2019 zo dňa 27.06.2019 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, odoslanou poštou dňa 13.09.2019, doručenou Krajskému súdu v
Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP")

dňa 16.09.2019, domáha vo veci samej preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného
v záhlaví, jeho zrušenia spolu so zrušením jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe súčasne navrhol odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorý návrh správny súd podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) posúdil ako návrh na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe.

3. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, číslo
102597227/2018 zo 14.12.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v

sume 3.392,76 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015.

4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil v podstate tým,
že výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii
daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty. Existuje dôvodná obava, že po začatí daňového
exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky by správcovi dane v

prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné
daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej
navrátenie do predošlého stavu nie je možné, musel by žalobca žalovať daňový úrad o náhradu
škody a ušlý zisk. Žalobca nie je podľa zákona povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého
rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy
existuje. V danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia, táto ujma výkonom rozhodnutia reálne aj nastane. Žalobca v rámci právnej
argumentácie poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/97/2009 - 50 zo 07.12.2010.5. Správny súd uznesením č. k. 26S/59/2019 - 32 z 5. decembra 2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote
30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.02.2020, doručeným správnemu súdu dňa
20.02.2020. Dňa 19.02.2020 žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že návrh
žalobcu nie je založený na právne relevantných dôvodoch. Rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 3.392,76 eura, bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného a je právoplatné
a vykonateľné. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho
neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh žalobcu je preto nepodložený a neopodstatnený.
Žalovaný preto navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

10. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu

vo veci samej.

11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať
úkony v lehote určenej správnym súdom.

14. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti
spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba
určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky
predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej

žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie
odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu
spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením
súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie

zákonnosti správnych rozhodnutí.

15. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že
podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchtookolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia
Správnym súdnym poriadkom ustanovených procesných podmienok.

16.Správnysúdnyporiadokvustanovení§185a§187ods.3taxatívnevymedzujeprocesnépodmienky,
za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok,
ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii)
vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre
priznanie odkladného účinku.

17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné
podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie
žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného

účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí
obsahovaťajdostatočnúidentifikáciudôvoduprepriznanieodkladnéhoúčinkuvzmyslepísm.a)alebob)
§ 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec
závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

19. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho podľa obsahu, na
právnom základe § 185 písm. a) SSP.

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a

nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie
žalobcavnávrhunavrhujepreexistenciudôvodovpodľa§185písm.a)SSP,je(preukázaný)stav,keďby
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje
do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného

následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky
napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu

dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný
charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne
zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).

23. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná

zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný
správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať,
resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného
následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v
tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej

škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku.
Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí teda vyplývať
(nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych
dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

24. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe založil na tvrdeniach o hrozbe
závažnej ujmy spočívajúcej v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty a z nej prípadne
vyplývajúcich právnych následkov v prípade, ak by správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo
neskôr zrušené, čím by odpadol exekučný titul daňového exekučného konania.25. Správny súd zástava názor, že pokiaľ by správny súd rozhodoval o návrhoch žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia

správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňová
exekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so
správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel
inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.

26. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa
domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o
mimoriadnyinštitútzabráneniastavu,kedybyvdôsledkuokamžitéhovýkonuprávoplatnéhorozhodnutia
správneho orgánu alebo jeho inými právnymi následkami hrozila žalobcovi konkrétnym závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok, a to vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorú je však potrebné preukázať konkrétnymi
dôkazmi (napr. v prípade, ak by výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma
spočívajúca v nemožnosti alebo výraznom obmedzení pokračovania v podnikateľskej činnosti, musel by
uviesť a preukázať aké sú napr. jeho prevádzkové náklady na podnikanie, vrátane mzdových nákladov,

aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, aké
má záväzky a v akom objeme, aká je jeho finančná situácia, a pod.).

27. Žalobca ale do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku
nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, z ktoré by osvedčovali existenciu konkrétnej hrozby závažnej

ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade
okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré jediné sú podľa § 185 písm. a) SSP z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne
významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania
odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

28. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou
zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania
odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi). Žalobca toto dôkazné bremeno v konaní o jeho
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol, keďže dôkazmi nepreukázal

existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného
nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Naviac, čo sa týka dôvodu, na ktorom založil žalobca
svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (hrozba daňovej exekúcie), táto, ako správny
súd uviedol už vyššie, sama o sebe, teda bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185

písm. a) SSP (príp. § 185 písm. b/ SSP), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

29. Správny súd z uvedených dôvodov pre nesplnenie podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže
správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok a ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185 SSP,
nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa § 188 SSP zamietol.

30. Záverom považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri
rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo

veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185 SSP. Z ustanovenia
§ 185 písm. a) SSP je pritom zrejmé, že relevantným kritériom, na ktoré možno pri rozhodovaní
o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, nie je nezákonnosť
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (a preto ju správny súd v tomto štádiu konania ani nemohol

posudzovať).

31. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).