Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/374/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109212965
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109212965.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň
JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: Y.. N. Y.M. (Z.), L. Č.. XXX/XX,
XXX XX M., zast.: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 44, 821 08 Bratislava proti žalovanému: K..
C. E., H. Č.. X, XXX XX F., zast.: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská 20, 83103 Bratislava o
zaplatenie 73.032,06 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava I č.k. 28Cb/83/2009-462 zo dňa 24.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/83/2009-462 zo dňa
24.05.2016 mení tak,žepriznávažalovanémuoslobodenieodsúdnychpoplatkovvcelomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 28Cb/83/2009-462 zo dňa 24.05.2016 nepriznal žalovanému
oslobodenie od súdnych poplatkov.

2. Návrhom doručeným súdu dňa 06.04.2009 žalobca žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 73.032,06 EUR s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I č.k. 28Cb/83/2009-249 zo dňa 30.06.2014 súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný
uhradiť žalobcovi istinu vo výške 73.032,06 EUR spolu s úrokom z omeškania 0,05 % denne odo dňa
11.02.2009 do zaplatenia. Súd protinávrh žalovaného v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalovaného

na uhradenie trov právneho zastúpenia žalobcovi vo výške 5.926,87EUR. Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k. 2Cob/274/2014-391 zo dňa 27.10.2015 potvrdil vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Krajský súd v Bratislave uvedeným rozsudkom zároveň potvrdil uznesenie Okresného súdu
Bratislava č.k. 28Cb/83/2009-368 zo dňa 28.10.2014, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

3. Žalovaný dňa 08.01.2016 podal voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/274/2014-391
zo dňa 27.10.2015 dovolanie a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom predložil
tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov.

4. Žalovaný dňa 22.03.2016 doložil do spisu doklady o tom, že je ženatý, že má vyživovaciu povinnosť k

dvom nezaopatreným deťom. Zároveň uviedol, že ukončil živnostenské podnikanie ku dňu 28.02.2014 a
odvtedy nie je v pracovnom pomere, nepodniká a nevykonáva žiadnu inú činnosť, z ktorej by mal príjem.
Žalovaný ďalej uviedol, že nie je evidovaný na úrade práce a je samoplatca poistného do zdravotnej
poisťovne. Zároveň uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný majetok, žiaden finančný majetok a nemá
bežný bankový účet. Žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ktorý by prenajímal, pričom je
vlastníkom rozostaveného neskolaudovaného rodinné domu ma Q. G. U. F., avšak s týmto majetkom

žalovaný nemôže disponovať nakoľko je pravdepodobne v exekučnom konaní, ktoré vyplýva zo sporu
so žalobcom. Oznámenie o začatí exekučného konania voči osobe žalovaného ešte nebolo doručené,ale nachádza sa na pošte v odbernom termíne pošty. Žalovaný ďalej uviedol, že nepoberá dôchodok,
podporu v nezamestnanosti ani iné sociálne dávky, pričom ho živí manželka z referentského platu.

5. Dňa 30.03.2016 bolo súdu doručené oznámenie žalobcu, v ktorom poukázal na to, že sa žalovaný
systematicky zbavuje svojho majetku, keď previedol na svojich synov nehnuteľný majetok na základe
kúpnych zmlúv zo dňa 24.08.2015 a zo dňa 04.09.2015. Uvedené tvrdenie žalobca zdokladoval
predložením kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.2015 ako aj výpismi z katastra nehnuteľností. Žalobca
zároveň uviedol, že syn žalovaného vedie voči žalovanému exekučné konanie č. 61Er/1389/2015, kde

exekučným titulom je notárska zápisnica o uznaní dlhu č. N515/2015 zo dňa 07.10.2015, t.j. tesne pred
vydaním odvolacieho rozsudku na sumu 85.000,00 EUR, ktorý mal vzniknúť na základe údajnej skoršej
pôžičky zo dňa 26.11.2014. Podľa názoru žalobcu jediným cieľom exekúcie bolo zexekvovať zostávajúci
majetok, t.j. rodinný dom, aby tento nemohli zexekvovať skutoční veritelia žalovaného.

6. Súd v rozhodnutí poukázal na ust. § 120 ods.2, § 125, § 132, § 138 ods.1 O.s.p., § 5 ods. 1 písm. a)

zákona č. 71/1992 Zb./ZSP, čl. 46 ods.1, ods.2 Ústavy SR.

7. Súd konštatoval, že z údajov predkladaných žalovaným a z jeho tvrdení vo vzťahu k jeho
majetkovým pomerom vyplýva, že dôsledne preukazuje svoju vlastnú formálnu nemajetnosť -
nepodniká, nepoberá dôchodok, podporu v nezamestnanosti a ani iné sociálne dávky, pričom ho živí

manželka. Nevlastní žiaden hnuteľný majetok, nemá žiaden príjem a nemôže disponovať nehnuteľným
majetkom (rozostavaný, neskolaudovaný dom vo vlastníctve žalovaného), nakoľko je podľa vyjadrenia
žalovaného pravdepodobne v exekučnom konaní. Z uvedenej formulácie žalovaného bolo podľa súdu
možné konštatovať, že jeho majetkové pomery nestačia na to, aby mohol zaplatiť potrebný súdny
poplatok za podané dovolanie. Avšak vychádzať len z takto čisto formálneho hodnotenia majetkových

pomerov žalovaného, by v tomto prípade podľa názoru súdu nebolo namieste. Súd poukázal na to,
že na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vyjadrení žalobcu vyšlo okrem iného
najavo, že žalovaný v druhej polovici roka 2015 začal postupne scudzovať svoj nehnuteľný majetok
predajom nehnuteľného majetku blízkym osobám. Zároveň súd zistil, že žalovaný je spoločníkom a
konateľom spoločnosti AG AEQUITAS s.r.o. so základným imaním vo výške 6.640,00 EUR a výškou

vkladu žalovaného ako spoločníka vo výške 3.320,00 eur.

8. Súd pripustil, že v prípade súvisiacich okolností popísaných žalobcom v jeho vyjadrení doručenom
súdu dňa 30.03.2016 sa konanie žalovaného spočívajúce v dobrovoľnom zbavovaní sa majetku ako
aj exekučné konanie vedené na majetok žalovaného zo strany žalovaného javilo ako účelové. Súd

pri rozhodovaní o oslobodení žalovaného od súdnych poplatkov prihliadol predovšetkým však na
skutočnosť, že sa preukázateľne zbavoval nehnuteľného majetku ešte v období pred rozhodnutím
odvolacieho súdu o odvolaní, ďalej na skutočnosť, že v predkladanom tlačive neuviedol, že je
konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným AG AEQUITAS s.r.o„ pričom
nezdokladoval majetkové pomery tejto spoločnosti, t.j. či uvedená spoločnosť vykazuje zisky respektíve

straty a akým majetkom disponuje. Zároveň súd prihliadol na žalovaného uskutočnený predaj
nehnuteľností blízkym osobám, kde na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.2015 mali byť predmetné
nehnuteľnosti predané za kúpnu cenu vo výške 22.000,00,- eur, pričom cena mala byť podľa zmluvy
vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Súd mal zato, že uvedená suma by predstavovala dostatočnú
čiastku na uhradenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Navyše súd poukazuje, že žalobca

predal kúpnou zmluvou zo dňa 04.09.20l5 ďalší nehnuteľný majetok, tak ako to vyplýva z výpisu
z listu vlastníctva č. 7462 čo odôvodňuje predpoklad ďalších existujúcich disponibilných finančných
prostriedkov žalovaného.

9. Súd v súvislosti s uvedeným poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.

2Cob/274/2014-391 zo dňa 27.10.2015, v zmysle ktorého odvolací súd ešte v októbri 2015 nemal za
preukázanú potrebu oslobodenia žalovaného od povinnosti platiť súdny poplatok, pričom okolnosti z
ktorých odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní o oslobodení od povinnosti platiť súdny poplatok sa do
podania aktuálnej žiadosti o oslobodenie výraznejšie nezmenili.

10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Žalovaný dáva do pozornosti odvolaciemu
súdu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalovanému nepriznal oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov odôvodňuje tým, že síce jeho pomery, ktoré súdu dokladoval, by obyčajne
odôvodňovali priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, ale vzhľadom na zistenia súdu,že sa žalobca dobrovoľne zbavoval svojho majetku a že na jeho majetok je vedená exekúcia v
prospech jeho syna, ktorým je oprávnený a vraj zamlčanie ďalších skutočností, ktoré súd čerpal najmä
z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu 30.03.2016 neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov. Tu si dovolí žalovaný poznamenať, že súd má povinnosť skúmať len majetkové pomery
účastníka konania ako takého, ktorých nepriazeň (a to nie dočasnú) žalovaný súdu preukázal a tieto
súd musí posúdiť vo vzťahu k výške súdneho poplatku 8.763,- EUR a k povahe spoplatňovaného úkonu
ktorým je dovolanie, teda mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa môže ešte žalovaný brániť voči
nesprávnemu (právoplatnému) rozhodnutiu súdu. Pokiaľ sa súd začal zaoberať a prihliadať i na dôvody,

pre ktoré sa žalovaného pomery stali tak ťaživými, nemal sa uspokojiť len s tými, ktoré uvádzal žalobca
vo svojom podaní, ale mal umožniť i žalovanému sa k týmto žalobcovým uvádzaným dôvodom vyjadriť.
Súd teda svoje rozhodnutie postavil na vyjadreniach žalobcu, v ktorého záujme a cieľom (vzhľadom aj
na podanie vyjadrenia k návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov) je, aby Najvyšší súd
SR ako dovolací súd neprejednal vecne dovolanie žalovaného a to práve pre nezaplatenie súdneho
poplatku, ktorý žalovaný nie je schopný zaplatiť, čoho si je žalobca veľmi dobre vedomý. Súd vo svojom

rozhodnutí vychádza z vyjadrení a dôkazov predložených žalobcom v jej vyjadrení doručenom súdu dňa
30.3.2016 a je potrebné povedať, že žalovanému súd nedal vôbec možnosť sa k vyjadreniu žalobcu
vyjadriťareagovaťnaň.Súdpodaniežalobcuvôbecžalovanémunezaslalabysasnímmoholoboznámiť
a vecne naň reagovať a ani nevyzval žalovaného na prípadne vyjadrenie sa k tvrdeniam žalobcu
uvádzaným v jej podaní za účelom zistenia objektívnej pravdy. Takýto postup súdu je možné považovať

za upretie práva žalovaného konať pred súdom a je porušením zásady rovnosti zbraní, obzvlášť v
prípade, keď sa jedná a rozhoduje o práve len jedného z účastníkov konania (žalovaného), ktorý si podal
žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd v snahe zdôvodniť svoje rozhodnutie uvádza
v odôvodnení uznesenia, že z vyjadrení žalobcu okrem iného vyšlo najavo, že žalovaný v druhej polovici
roka 2015 začal postupne scudzovať svoj nehnuteľný majetok jeho predajom blízkym osobám a to

kúpnou zmluvou zo dňa 24.8.2015 na základe ktorej mali byť nehnuteľnosti odpredané za kúpnu cenu vo
výške 22.000,- EUR a kúpnou zmluvou zo dňa 4.9.2015, ktorou odpredal svoj nehnuteľný majetok synovi
za 5.000,- EUR. Žalovaný tieto skutočnosti nespochybňuje, avšak považuje za potrebné súdu uviesť, že
týmito právnymi úkonmi nesledoval zámerne sa zbaviť majetku, s cieľom aby jeho majetkové pomery
odôvodňovali priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. V čase keď tieto právne úkony

boli urobené, žalovaný predsa nemohol mať vedomosť, že bude podávať v konaní č.k. 28Cb/83/2009
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/274/2014-391, 2Cob/275/2014 dovolanie, nakoľko
v tom čase o veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave a uvedený rozsudok, voči ktorému napokon
žalovaný dovolanie podal ešte neexistoval. Žalovaný uvedenými právnymi úkonmi (kúpnou zmluvou zo
dňa 24.8.2015 a kúpnou zmluvou zo dňa 4.09.2015) odpredal svoj majetok nie za účelom, aby sa ho

zbavil, ale za účelom aby z výťažku z jeho predaja vyrovnal svoje dlhy voči svojím veriteľom. Žalovaný
odpredal pozemky zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L. Y., obec F., okres F. K., za kúpnu cenu
22.000,- EUR svojim synom C. E., nar. X.X.XXXX a M. E. nar. XX.X.XXXX, pretože bol tak (vzhľadom
k tomu, že je bez príjmu a nemá k dispozícii žiadne finančné prostriedky) nútený vyrovnať svoj dlh vo
výške 22.000,- EUR, s ktorého splatením bol v omeškaní od 1.11.2014 svojmu veriteľovi K.. L. Y., nar.

XX.X.XXXX. Splnenie tohto dlhu, ktorý mal žalovaný voči svojmu veriteľovi K.. L. Y., nar. XX.XX.XXXX
vo výške 22.000,- EUR bolo zabezpečené záložným právom zriadeným na pozemky zapísané na LV č.
XXXX pre kat. úz. L.É. Y., obec F., okres F. N.. Odpredajom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre kat.
úz. L. Y., obec F., okres F. K.. žalovaný sledoval vyrovnať svoj dlh vo výške 22.000,- EUR a kúpna cena
za pozemky, ktorú žalovanému vyplatili jeho synovia ako kupujúci bola ihneď po jej vyplatení použitá na

úhradu žalovaného dlhu a bola vyplatená žalovaného veriteľovi. Ako dôkaz priložil potvrdenia o prevzatí
kúpnej ceny a potvrdenia o vrátení požičaných peňazí. Práve z dôvodu vyrovnania uvedeného dlhu,
takýmto spôsobom bola medzi žalovaným, ako predávajúcim a jeho synmi ako kupujúcimi dohodnutá
kúpna cena vo výške 22.000,- EUR, teda vo výške dlhu, ktorý mal žalovaný voči svojmu veriteľovi K..
L. Y., nar. XX.X.XXXX a ktorý bol vyrovnaný práve z kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXXX pre kat. úz. L. Y., obec F., okres F. K.. Veriteľovi žalovaného K.. L. Y., nar. XX.X.XXXX
po vyplatení jeho pohľadávky žalovaným vo výške 22.000,- EUR, vydal následne kvitanciu o úhrade
jeho zabezpečenej pohľadávky, na základe ktorej došlo k vymazaniu záložného práva zriadeného na
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L. Y., obec F., okres F. X z katastra nehnuteľností.
Žalovanýrovnakýmspôsobom(vzhľadomkskutočnosti,ženemalžiadnyfinančnýpríjemanemalžiadne

finančné prostriedky) vyrovnal svoj dlh vo výške 5.000,- EUR, ktorý mal voči svojmu veriteľovi K.. Ľ.
Š., rod. F., nar. X.X.XXXX tak, že tento vyrovnal z kúpnej ceny (vo výške 5.000,- EUR), ktorá mu bola
vyplatená jeho synmi ako kupujúcimi za odpredané pozemky zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. V..11. Splnenie dlhu žalovaného voči jeho veriteľovi K.. Ľ. Š., rod. F., nar. X.X.XXXX vo výške 5.000,- EUR
bolo zabezpečené zriadeným záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. V..
Ako dôkaz priložil potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny a potvrdenia o vrátení požičaných peňazí. Veriteľ

žalovaného po vyplatení jej pohľadávky žalovaným vo výške 5.000,- EUR vydal následne kvitanciu o
úhrade jej zabezpečenej pohľadávky, na základe ktorej došlo k vymazaniu záložného práva zriadeného
na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. V..

12. Z predaja nehnuteľností žalovaný uspokojil svojich dlžníkov a peňažné prostriedky, ktoré mu boli

vyplatené titulom kúpnej ceny za odpredávané nehnuteľnosti ihneď použil na vyrovnanie svojich dlhov,
ktoré mal voči svojím veriteľom, ktorým za tým účelom peniaze nadobudnuté z predaja nehnuteľností
okamžite uhradil. Teda úvahy a domnienky súdu, že žalovaný môže z týchto finančných prostriedkov
uhradiť súdny poplatok za podané dovolanie a že u neho existuje predpoklad ďalších existujúcich
disponibilných finančných prostriedkov sú absolútne neopodstatnené.

13. Súd vo svojom rozhodnutí naznačuje, ako by žalovaný skutočnosť, že je spoločníkom a konateľom
spoločnosti AG AEQUITAS s.r.o. zámerne zamlčoval a túto skutočnosť súdu neuviedol už v tlačive,
ktorým žiadal, aby mu súd priznal právo na oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovaný k tomuto
zisteniu súdu uvádza, že nebolo jeho zámerom skutočnosť, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti
AG AEQUITAS s.r.o. súdu zamlčiavať a tajiť, ale túto skutočnosť neuviedol v tlačive - žiadosti o

oslobodenie od súdnych poplatkov a to z toho dôvodu, že táto skutočnosť nikdy nemala a nemá žiadny
významnýdopadnajeho osobnémajetkovépomery.Naviacžalovanýpoukazujeinatúskutočnosť,žev
samotnom tlačive sa nenachádza žiadna časť, v ktorej by sa požadovalo od žiadateľa vyplniť informácie
o jeho majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach.

14. Súd tiež vo svojom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.
2Cob/274/2014-391 zo dňa 27.10.2015, ktorým žalovanému v odvolacom konaní nepriznal právo na
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom vraj okolnosti, z ktorých odvolací súd vychádzal sa
do podania aktuálnej žiadosti výraznejšie nezmenili. Tento záver súdu nie je správny, pretože majetkové
pomery žalovaného sa od toho času podstatne zhoršili a súd nevzal v úvahu i tú skutočnosť, že odvolací

súd skúmal majetkové pomery žalovaného, ktoré boli v tom čase nielenže iné ako v súčasnosti, ale tieto
odvolací súd zohľadňoval vo vzťahu k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 4.381,50 EUR, pričom
v danom prípade musí súd zohľadňovať dvojnásobok tejto sumy, nakoľko dovolanie je spoplatnené
dvojnásobkom súdneho poplatku, teda v danom prípade sumou 8.763,- EUR.

15. Žalovaný navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby zrušil uznesenie
Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/83/2009-462 zo dňa 24.05.2016 a vrátil vec súdu na ďalšie
konanie.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po

preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je dôvodné a odvolaniu je potrebné
vyhovieť.

17. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodoval o žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych
poplatkov, ku ktorej žalovaný pripojil aj tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Súd mal

zato, že z údajov predkladaných žalovaným a jeho tvrdení vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom
vyplýva, že jeho majetkové pomery nestačia na to, aby žalovaný mohol zaplatiť potrebný súdny poplatok
za podané dovolanie. Avšak vychádzať len z takto čisto formálneho hodnotenia majetkových pomerov
žalovaného, by v tomto prípade podľa názoru súdu nebolo možné. Súd poukázal na to, že na základe
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vyjadrení žalobcu vyšlo okrem iného najavo, že žalovaný

v druhej polovici roka 2015 začal postupne scudzovať svoj nehnuteľný majetok predajom nehnuteľného
majetku blízkym osobám. Zároveň súd zistil, že žalovaný je spoločníkom a konateľom spoločnosti
AG AEQUITAS s.r.o. so základným imaním vo výške 6.640,00 EUR a výškou vkladu žalovaného ako
spoločníka vo výške 3.320,00 EUR.

18. Z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje , aby mu bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov súd zistil, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť k dvom
nezaopatreným deťom. Žalovaný ukončil živnostenské podnikanie ku dňu 28.2.2014 a odvtedy nie je
v pracovnom pomere, nepodniká a nevykonáva žiadnu inú činnosť, z ktorej by mal príjem, pričom nieje evidovaný na úrade práce, t.j. je samoplatca poistného do zdravotnej poisťovne. Napriek tomu, že
žalovaný nevlastní žiaden hnuteľný majetok, žiaden finančný majetok, nemá bežný bankový účet, je
vlastníkom rozostaveného neskolaudovaného rodinné domu ma Q. G. U. F., pričom s týmto majetkom

žalovaný nemôže disponovať, nakoľko je pravdepodobne v exekučnom konaní, ktoré vyplýva zo sporu
so žalobcom. Žalovaný nepoberá dôchodok, podporu v nezamestnanosti ani iné sociálne dávky.

19. Podľa § 254 ods.1 CSP súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strán.

20. Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo pre jeho majetkové a sociálne pomery
znemožnené uplatňovať alebo brániť kvalifikovaným spôsobom svoje právo. Pri jeho aplikácii nie je
právne významné, za akých okolností došlo k vzniku sporu. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
je podmienené súčasne splnením dvoch podmienok, ktorými sú majetkové a sociálne pomery účastníka,
ktoré mu neumožňujú zaplatiť súdny poplatok (s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a povahu

spoplatňovaného úkonu) a ďalej tá skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Rozhodnutie súdu, ktorým sa strane povoľuje oslobodenie od súdnych poplatkov,
musí však vychádzať z uvážených potrieb žiadateľa, vzhľadom k majetkovým pomerom ako i z povahy
uplatňovaného nároku a výšky súdneho poplatku v prejednávanej veci.

21. Ustanovenie § 254 CSP oprávňuje súd na návrh strany sporu priznať mu celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 Obo 127/2008, v ktorom súd uviedol, že ,,pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku
súd prihliada nielen na majetkové pomery žiadateľa, ale tiež na výšku súdneho poplatku, na povahu
uplatneného nároku a pod. Zákon ustanovuje rovnaké kritériá pre všetkých účastníkov bez rozlišovania

toho, či ide o fyzickú, alebo právnickú osobu, a podnikateľa, alebo nepodnikateľa.“

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že z vyjadrení žalobcu vyšlo najavo, že
žalovaný v druhej polovici roka 2015 začal scudzovať svoj nehnuteľný majetok jeho predajom blízkym
osobám a to kúpnou zmluvou zo dňa 24.8.2015, na základe ktorej mali byť nehnuteľnosti odpredané za

kúpnu cenu vo výške 22.000,- EUR a kúpnou zmluvou zo dňa 4.9.2015, ktorou odpredal svoj nehnuteľný
majetoksynoviza5.000,-EUR.Avšaknakoľkosúdneumožnilžalovanémusakuuvedenýminformáciám
vyjadriť, súd nemohol ani vychádzať z tej skutočnosti, že z predaja nehnuteľností žalovaný uspokojil
svojich dlžníkov a peňažné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené titulom kúpnej ceny za odpredávané
nehnuteľnosti použil na vyrovnanie svojich dlhov, ktoré mal voči svojím veriteľom, ktorým za tým účelom

peniaze nadobudnuté z predaja nehnuteľností okamžite uhradil. Na základe uvedeného by súd dospel
k záveru, že žalovaný naďalej už nedisponuje žiadnou sumou, ktorá by slúžila na zaplatenie súdnych
poplatkov.

23. Súd vo svojom rozhodnutí taktiež uviedol, že žalovaný je spoločníkom a konateľom spoločnosti

AG AEQUITAS s.r.o., pričom zámerne túto skutočnosť zamlčoval a neuviedol ju ani v tlačive, ktorým
žiadal, aby mu súd priznal právo na oslobodenie od súdnych poplatkov. Spoločnosť AG AEQUITAS s.r.o.
zároveň disponuje základným imaním 6.640,00 EUR a výškou vkladu žalovaného ako spoločníka vo
výške 3.320,00 EUR. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade ak by súd prihliadol nato, že
žalovaný je spoločníkom a konateľom spoločnosti AG AEQUITAS s.r.o, uvedená spoločnosť nevykazuje

žiadne zisky, ktoré by ovplyvnili majetok žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo
výške 8.763,- EUR.

24. Odvolací súd zároveň poukazuje nato, že ak súd chcel vychádzať aj z iných dokladov ako tlačiva
doloženým žalovaným, ktoré bolo evidentne v rozpore s doloženým tlačivom, mal žalovanému uložiť

možnosť vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam.

25. Podľa súdu je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov súd skúma a posudzuje vždy vo vzťahu k aktuálne prebiehajúcemu konaniu, ku ktorému sa
oslobodenie od súdnych poplatkov má vzťahovať, pričom má povinnosť vychádzať z časovo aktuálnych

pomerov žiadateľa.26. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie sa v konaní dôsledne
nevysporiadal so skúmaním podmienok na oslobodenie žalovaného od súdnych poplatkov, pričom
vôbec neprihliadol na aktuálne a osobitné majetkové, rodinné a sociálne pomery žalovaného.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd zato, že žalobca hodnoverne preukázal
skutočnosti uvedené v Tlačive, pričom sa nenachádza vo finančnej situácií, ktorá by mu umožňovala
zaplatenie súdnych poplatkov a preto súd priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov v
celom rozsahu.

28. Odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387), ani na jeho zrušenie (§ 389).

29. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).