Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202745
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118202745.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - A. M. XX, proti

žalovanému: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - A. M. XX, zastúpený Mgr. Ing. Ronald Kočiščák,
advokát, so sídlom Nitra - Farská 12, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu sporných strán k družstevnému bytu číslo XX, pozostávajúci
z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na X.podlaží v A., A. M. číslo XX, a za výlučnú
nájomníčku a pokračujúcu členku družstva určuje žalobkyňu.

Právo žalovaného užívať predmetný byt zanikne 15-tym dňom po zabezpečení náhradného ubytovania
žalobkyňou. Týmto dňom je žalovaný povinný z bytu sa vysťahovať a byt vypratať.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa písomne podaným návrhom zo dňa 07.03.2018 domáhala voči žalovanému zrušenia
práva spoločného nájmu bytu po rozvode manželstva účastníkov s tým, že výlučnou nájomníčkou
by zostala ona a žalovaný by bol povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať bez bytovej náhrady.
Žalobkyňa bola výlučnou nájomníčkou trojizbového bytu v Bratislave. Po uzavretí manželstva s

žalovaným vymenila byt za súčasný v Nitre. Spolužitie s žalovaným je neúnosné.

2.Pôvodný právny zástupca žalobkyne sa pridržiaval podaného návrhu. Súčasná situácia je
neznesiteľná, bývalý manželia bývajú v jednom byte oddelene čo je po fyzickej ale aj psychickej stráne
neznesiteľné. Vzhľadom na to, že byt bol nadobudnutý výmenou za byt ktorý mala výlučne žalobkyňa v
nájme s poukazom na dobré mravy má zato, aby výlučnou nájomníčkou sa stala žalobkyňa a aby nebola

povinná žalovanému zabezpečiť bytovú náhradu. Tiež navrhoval prihliadať na dôvody rozvodu. Dôvod
prečo má byť zrušený nájom bez bytovej náhrady je aj fyzické aj psychické násilie o čom by vedeli
vypovedať svedkov, a to dieťa sporných strán S. D. a dcéra žalobkyne D. X., kamarátka Y. W., P. O..

3.Žalobkyňa sa pridržiavala podaného návrhu. Ešte v predchádzajúcom manželstve nadobudli s
predchádzajúcim manželom byt ktorý potom po rozvode v roku 1988 vymenili a ona sa stala výlučnou
nájomníčkou 3izbového bytu v Bratislave. Po uzavretí manželstva so žalovaným v roku 1992 tento byt

vymenilazabytvNitre.Nepamätásičidostalaalebodávalanejakýfin.doplatok. Sožalovanýmmaliešte
jedného syna S.. Jej deti z prvého manželstva s nimi nežijú . Syn S. striedavo žije s nimi v domácnosti.
Vzhľadom na nepriaznivú situáciu sa pokúša osamostatniť. So žalovaným už 10 rokov nekomunikujú.
Žalovaný či už počas manželstva alebo po rozvode nemal záujem situáciu riešiť. Žijú v oddelenýchizbách, žalovaný však dostatočne nedbá na čistotu, keď ona ho na niečo upozorní vysmieva sa jej alebo
sa jej vyhráža, že pôjde do blázninca, alebo ju zavrú. Sama má zdravotné problémy. Žalovaný vedel o
dnešnom pojednávaní, mohol si veci zariadiť tak, aby sa dostavil. Keby nemala byt v Bratislave, nikdy

by nemali byt v Nitre. Žalovaný bol síce z Nitry, ale býval v rodičovskom dome. Nemala vedomosť o
žiadnychinvestíciáchdonehnuteľnosti.Lenvkuchynijeplastovéokno.Približnepred17až20rokmiboli
robené podlahy v jednej izbe a kuchyni. Inak je byt v pôvodnom stave, dezolátnom. Ona aj uvádzala, že
ju žalovaný psychicky týral. Po fyzických útokoch neprespávala doma, s podliatinami ju videli kamarátky.
Čo sa týka investícií do bytu dávali ich spoločne, aj ona mala príjem, i keď nižší. Nemala vedomosť

o žiadnych úsporách žalovaného pred manželstvom. Nič ohľadne bytu neriešili. Stále sú medzi nimi
hádky, keď síce spolu nekomunikujú, ale žalovaný sa nestará o čistotu, z jeho miestnosti vychádza
neznesiteľný zápach. Keď ho na niečo takéto upozorní, začne na ňu kričať a vulgárne sa vyjadrovať.
Ona je nútená buď sa zavrieť do izby, alebo odísť z bytu. Kvôli tomuto tam nechce bývať ani ich syn,
ktorý to tiež zle psychicky znáša. Tak žalovaný ako aj syn pritom intenzívne stávkujú. V byte trávila
poslednú dobu málo času kvôli tomu, že to psychicky zle zvláda. Nevie to však podrobne vymenovať,

kedy v byte bola a kedy nie. Je presvedčená o psychickom týraní, predloží aj listinné dôkazy pričom aj ju
fyzicky napadol keď mala podliatiny. Na políciu nešla, pretože sa hanbila. Za toto obdobie jej pomáhala
svedkyňa W. ktorá je spolužiačka a kamarátka a neskutočne jej pomáhala. Tiež je tu ako svedkyňa
jej dcéra namiesto syna. Pred mesiacom v spoločných priestoroch bytu odstraňovala staré skrine ktoré
už boli v zlom stave, keď prišiel žalovaný v podnapitom stave, začal sa jej vysmievať a bral jej náradie

s ktorým pracovala, že je jeho, aj sa jej vyhrážal smrťou načo zavolala políciu kde bola aj vypovedať
kde bol do druhého dňa aj žalovaný. Polícia vec postúpila na priestupkové konanie. Dňa 12.10.2019
sa žalovaný odsťahoval.
Žiadala aby bol pridelený byt jej.

4.Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomného vyjadrenia. Mal zato, že v zmysle zápisnice
o prevzatí bytu boli sporné stany manželmi, čiže spoločným nájomcom sa stal aj žalovaný a v prípade
zrušenia spoločného nájmu mal zato, že žalobkyňa je povinná zabezpečiť primeranú bytovú náhradu.
Počas spolužitia žalovaný investoval do bytu nemalé fin. prostriedky majúc zato, že ide o spoločný
nájom. Napriek dôchodkovému veku žalovaný pracuje, dodržiava zásady hygieny, nebol nikdy trestne

riešený za údajné týranie, ani nebola riešená žiadna sťažnosť ohľadne hygieny. Zo strany žalobkyne
ide o účelové tvrdenia ohľadne bytovej náhrady. Syn je závislý na stávkovaní, prečo sa asi aj lieči,
začo však žalovaný nenesie zodpovednosť. Žalovaný nebol zo žiadneho trestného činu ani priestupku
obvinený. Popiera akékoľvek psychické alebo fyzické napádanie žalobkyne. Na polícii mu urobili aj test
na alkohol v krvi, bol negatívny. Pred týždňom dočasne odišiel bývať k známemu, aby neprichádzalo zo

strany žalobkyne k neoprávnenému osočovaniu a aby predišiel akýmkoľvek podnetom žalobkyne.
Navrhoval zrušiť spoločný nájom s tým, že žalobkyňa žalovanému zabezpečí náhradný byt, resp. bytovú
náhradu. Uplatňoval si náhradu trov konania.

5.Žalovanýuvádzal,žespodanýmnávrhomnesúhlasí.Nechcesasťahovať. OnbývalvNitre,žalobkyňa

mala byt v Bratislave, tento vymenili za byt v Nitre. Žalobkyňa pritom prichádzala s tromi deťmi a ešte
mali jedno spoločné, čiže staral sa o štyri deti. Približne dva, tri roky bolo všetko v poriadku, potom sa
začala prejavovať neúmerná žiarlivosť žalobkyne, z čoho potom vznikali hádky, minimálne raz týždenne.
V žiadnom prípade ju fyzicky ani psychicky netýral. To skôr ona svojou žiarlivosťou. Pravidelne k ním
chodievala matka a sestra žalobkyne na Vianoce, trávili spolu dovolenky na chate. Sestra žalobkyne u

nich aj pár mesiacov bývala. Počas manželstva bola žalobkyňa na materskej mala príjem len výživné
800 Kčs, čo bolo v deväťdesiatych rokoch keď sa všetko zdražovalo, on mal vtedy celkom dobrý príjem
a ťahal celú domácnosť. Keď sa nasťahovali v 1992 spravili stierky vo všetkých izbách a v kuchyni,
korok dali v kuchyni rok 2003 , plávajúcu podlahu do izby rok 2001, linoleum do chodby- rok 1992-1994.
Dali novú kuchynskú linku, vymenili stenu medzi kuchyňou a balkónom, dali nové okná v kuchyni. Tieto

náklady nákladov on či už z príjmu počas manželstva alebo aj pred. Mal nasporených pred uzavretím
manželstva 95 tis. Kčs. Počas manželstva dedil v roku 2001 - 500 tis. korún slovenských z toho
dal 150 tis. na chatu. V roku 1992 dal do banky peniaze 20 tisíc, z čoho bolo potom 40 tisíc korún,
do Tatry Sympatia dal 47 tis. korún, v roku 2006 Assat Management 41 tis. Sk. Všetky tieto peniaze
dal do domácnosti. Asi pred 5 rokmi sa rozprávali o tom, že by byt predali a rozdelili by si príjem na

polovičku.Nie je pravdou, že by fyzicky napádal žalobkyňu , dokonca do 1996 nemali ani žiadne hádky,
potom začala byť žalobkyňa žiarlivá. Čo sa týka fyzického násilia práve že on to zažil, pred pol rokom
bol so synom na balkóne kde prišla žalobkyňa aby odišiel, že ona sa chce s ním rozprávať a trafila hopäsťou do brady. On keď je doma aj žalobkyňa radšej nevychádza, náhodou však išiel von, vtedy mu
začala nadávať čo vychádza. Žalobkyňa má zlé vzťahy aj so svojimi príbuznými.

6.Svedkyňa D. X. uvádzala, že aké bolo spolužitie sporných strán počas manželstva a po rozvode sa
vyjadriť jednoznačne nevie. 15 rokov už s nimi nebýva v spoločnej domácnosti. Vie, že mali nezhody,
hádavali sa. Na otázku žalobkyne, či k nej prišla s podliatinami uviedla, že áno, stalo sa to asi raz, dva
krát z dôvodu že ju zbil žalovaný, ale či išlo o jednostrannú záležitosť alebo dvojstrannú sa vyjadriť
nevedela. Vie, že to bolo asi pred 15 rokmi. Strany sa rozviedli z dôvodu, že si nerozumeli. Účastníci sú

rozvedený asi 10 rokov. Byt navštevuje málo, jej deti tam chodievajú na prespanie na víkend k babke.
Dve deti v súčasnosti majú 6 a 13 rokov. Vie že chodia aj do izby žalovaného, možno tam nie je vysatý
koberec, ale neni to pre nich hygienicky nebezpečné. Čo sa týka brata, ten v súčasnosti nebýva v byte
aj kvôli tomu, že sa chcel osamostatniť, a aj kvôli tomu že sa strany hádavajú.

7.Svedkyňa Y. W. uvádzala, že pozná sporné stany, žalobkyňa je jej kamarátka od 14 rokov. Žalovaného

pozná sprostredkovane. Prvý krát sa stalo, keď mal ich syn 2 roky že prišla k nej domov úplne dobitá,
samá modrina, doteraz na ten hrôzostrašný zážitok nezabudla. Bolo potom, čo ju fyzicky napadol
žalovaný. Ona ho však ľúbila a vrátila sa k nemu a po čase sa to stalo znova. Presne si nepamätala,
niekedy to mohli byť troj mesačné intervaly, niekedy raz za pol roka a niekedy k nej žalobkyňa ani
nechodila, lebo sa hanbila a stále mala citový vzťah k žalovanému, pričom ona ju odcudzovala, že ako

s ním môže napriek tomu, že ju fyzicky napáda žiť. Niekedy už radšej nešla k nim, ale stretli sa v práci
kde tiež zbadala, že má modriny o ktorých jej ani nepovedala. Išlo o jednostranný fyzický útok zo strany
žalovaného , neskôr žalobkyňa jej hovorila, že mu aj niečo vrátila ale vzhľadom na ich postavy to nebolo
podľa nej rovnocenné. Fyzicky žalovaný žalobkyňu napadol aj po rozvode. Žalobkyňa sa radšej zdržiava
unejakodomasožalovanýmaajunejobčasprespáva,alebonachate.Snažísapredžalovanýmutekať

namiesto toho, aby odišiel on či by podľa nej bolo správne. Žalovaný nikdy nič doma nerobil, ona to aj
videla, že prišiel z práce a sadol si k telke s pohárom vína. O domácnosť sa nestaral, aj teraz zanedbáva
čistotu, preto tam ona ani radšej néjde. Žalobkyňa jej tiež rozprávala, že náklady za byt hradí ona a
keď ich aj prestala, musela si zobrať pôžičku. Naposledy bola u nich v júni tohto roku, kedy žalovaný
nebol doma. Ona mal izbu zamknutú, videla však neporiadok na chodbe, v kuchyni, na záchode a v

kúpeľni. Naposledy ho videla doma keď tam bola asi pred dvoma rokmi. Nevie presne, či mal ich syn
dva roky keď to bol prvý krát, bol malý ešte lozil. Pre ňu nie je človek ten, kto zbije ženu. Informácie ktoré
vypovedala sú od žalobkyne alebo to čo videla.

8.Okrem výsluchu strán a svedkov vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

a to : žalobou z čl. 1-2, zápisnicou o prevzatí bytu z čl. 3-5, prehlásením z čl. 6, dohodou o výmene
bytu z čl. 7-9, rozvodovým rozsudkom z čl. 10,vyjadrením OSBD z čl. 18, lekárskou správou z čl. 20,
lekárskou správou z čl. 86, dohodou o prevzatí bytu z čl. 87-88, rozhodnutím o výmene bytov z čl. 89,
evidenčným listom z čl. 90, dohodou o výmene bytov z čl. 91, rozhodnutím o schválení bytov od ONV
z čl. 92, rozhodnutím o dohode o výmene bytov od SBD z čl. 93, zápisnicou o prevzatí bytu z čl. 94,

evidenčným listom z čl. 95, spisom OS Nitra sp. zn. 7C/252/2010, vyjadrením žalobkyne z čl. 124-125,
vyjadrením žalovaného z čl. 128-129 a zistil tento skutkový a právny stav :

9.Sporné strany boli manželia od 28.03.1992 do 18.11.2010, kedy bolo ich manželstvo právoplatne
rozvedené. Z manželstva pochádza plnoletý syn S.. Žalobkyňa spolu s bývalým manželom Q. X. boli

od 29.10.1984 nájomcami trojizbového bytu v Bratislave na základe dohody o výmene bytov schválenej
dňa 05.10.1984. Po rozvode došlo k dohode o výmene bytov schválenej dňa 24.04.1988 na základe
ktorej sa stala žalobkyňa výlučnou nájomníčkou trojizbového bytu v Bratislave. Po uzavretí manželstva
s žalovaným došlo k dohode o výmene bytov na základe dohody zo dňa 08.06.1992. Žalobkyňa sa stala
nájomníčkou družstevného bytu v Nitre na Kmeťovej 35. Žalovanému v zmysle zákona vzniklo spoločné

členstvovbytovomdružstveaprávospoločnéhonájmubytu.Porozvodemanželstvasastranynedohodli
na vyporiadaní spoločného nájmu bytu. Podľa žalobkyne je ďalšie spolužitie nemožné s poukazom na
rozvod ich manželstva a neprekonateľné rozpory strán. So žalovaným 10 rokov nekomunikujú, žijú v
oddelených izbách. Žalovaný nedbá na čistotu, vyhráža sa jej, že ju zavrú do blázinca. Ak ho upozorní
začne na ňu kričať a vulgárne sa vyjadrovať. Ona sa zavrie do izby, alebo opustí byt. Žalobkyňa sa

domáhala určenia, aby bola výlučnou nájomníčkou bytu č. XX na O. XX, X podlažie. a pokračujúcou
členkou bytového družstva a žalovaný bude povinný sa vysťahovať bez bytovej náhrady. Poukazovala
na to, že byt bol nadobudnutý za jej byt vo výlučnom nájme. Dôvod vypratania bytu žalovaným bez
bytovej náhrady v priebehu konania rozšírila o konanie žalovaného, ktorí sa voči jej osobe dopúšťalfyzického násilia a psychického násilia, psychické násilie pretrváva. Svedkyňa D. X., dcére žalobkyne
uviedla, k spolužitiu strán sa jednoznačne vyjadriť nevie, vedela, že majú nezhody, nebýva s nimi 15
rokov. Pred asi 15 rokmi sa raz dva krát stalo, že žalobkyňa mala podliatiny či však išlo o jednostrannú

záležitosť nevedela. Byt navštevuje aj jej deti , aj tam prespia, chodia aj do izby žalovaného, nie je
to tam hygienicky nebezpečné. Svedkyňa Y. W. dlhoročná kamarátka žalobkyne uviedla, že vedela o
tom, že žalovaný fyzicky napáda žalobkyňu od žalobkyne, pričom aj videla že bola žalobkyňa samá
modrina keď mal ich syn asi 2 roky ( plnoletý syn D.) opakovalo sa to každé tri mesiace až pol roka.
Fyzicky ju napadol aj po rozvode, informácie mala od žalobkyne. Žalobkyňa pred žalovaným uteká z

bytu, o domácnosť sa žalovaný nestará, zanedbáva čistotu. Bola u nich v byte naposledy pred dvoma
rokmi. V návrhu na rozvod žalobkyňa uvádzala fyzické a psychické násilie, žalovaný to popieral, nebolo
to preukázané. V lekarskej správe z 16.12.2010 žalobkyňa uvádzala, že ju napadol exmanžel. Na
poslednom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že ju žalovaný krátko pred pojednávaním psychicky týral a
vyhrážal sa jej pod vplyvom alkoholu, žalovaný to popieral, vo veci mala asistovať polícia ktorá alkohol
nezistil a vec odstúpila na prejednanie priestupku. Pre predchádzanie sporom dočasne žalovaný opustil

domácnosť. Žalovaný v prípade zrušenia spoločného nájmu žiadal primeranú bytovú náhradu ako
spoločný nájomca bytu. Tvrdil, že fyzicky žalobkyňu nenapádal. Nebol nikdy trestaný za týranie, ani
nebola riešená žiadna sťažnosť ohľadne hygieny. Od roku 1996 bola žalobkyňa žiarlivá, zo svojej izby
radšej nevychádza, ak sa náhodou stretnú začne mu žalobkyňa nadávať. Žalobkyňa má zlé vzťahy aj
so svojou rodinou. Žalovaný tvrdil, že do bytu investoval nemalé finančné prostriedky. Dokladoval nákup

žalúzii za 2.070,34,-Sk v roku 2001 a nákup plastových okien v sume 408 eur v roku 2009.

10.Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.
Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

12.Podľa § 700 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším

nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom.

13.Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť
len medzi manželmi.

14.Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd
na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z
manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

15.Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme

družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo

rozvedených manželov v družstve.

16.Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

17.Podľa § 712 ods.1 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné
ubytovanie a prístrešie.

18.Podľa§ 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a
vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

19.Podľa § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou
miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených natrvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo
obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

20.Podľa § 712 ods. 4 Občianskeho zákonníka prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej
nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia
a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.

21.Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety

môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo
po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne
v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová
náhrada mu nepatrí.

22.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď vzhľadom na návrh žalobkyne a skutočnosť,
že žalovaný zrušenie spoločného nájmu nenamietal, teda obojstranný prejav vôle strán, zrušil
spoločný nájom a za výlučnú nájomníčku a pokračujúcu členku družstva určil žalobkyňu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že ďalšie spoločné spolužitie nie je vhodné, strany sú voči sebe vzájomne

nevraživé až alergické. Pri ďalšom spolužití by hrozili len možné konflikty a to obojstranne.

23.Sporná bola medzi účastníkmi bytová náhrada, keď žalobkyňa žiadala aby nebola povinná
žalovanému zabezpečiť žiadnu bytovú náhradu z dôvodu, že byt nadobudli výmenou za byt ktorého
bola výlučným nájomcom a pre fyzické a psychické týranie. Z vykonaného dokazovania nebolo

jednoznačne a nesporne preukázané, že by žalovaný žalobkyňu fyzicky alebo psychicky týral, keď podľa
rozvodového konania toto preukázané nebolo, neviedlo sa žiadne trestné ani priestupkové konanie.
Svedkynezpriamejvlastnejskúsenostitietoskutočnostinepotvrdili.SvedkyňaX.potvrdilarozporymedzi
stranami, nevedela však špecifikovať či išlo o jednostrannú záležitosť, bolo to už dávno. Hygienické
nebezpečenstvo v izbe žalovaného nezaznamenala, chodia tam aj je deti. Svedkyňa W., priateľka

žalobkyne videla modriny žalobkyne, keď plnoletý syn žalobkyne mal dva roky aj neskôr ale nepovedala
nič pretože žalobkyňa sa k žalovanému vrátila a mala k nemu citový vzťah. Žalovaný fyzicky napadol
žalobkyňu aj po rozvode podľa informácii od žalobkyne, neskôr mu to aj vrátila, čo bolo potvrdené.
Išlo o sprostredkované svedectvo od žalobkyne, resp. pôvodca modrín nebol preukázaný. Žalobkyňa
u nej prespávala občas utekajúc od žalovaného. V júni 2019 bola v byte a v spoločných priestoroch

bol neporiadok, žalovaný mal izbu zamknutú. V lekárskej správe bola zapísaná informácia uvedená
žalobkyňou. V konečnom dôsledku išlo o tvrdenie žalobkyne voči tvrdeniu žalovaného. Súd netvrdí, že
by žalobkyňa vyslovene klamala a neboli drobné indície, avšak týranie pre nepriznanie bytovej náhrady
jepotrebnénezvratneanespornepreukázať,hlavneaktobolosoznačnýmodstupomčasuaajnásledne
spolu strany sporu žili. Takéto tvrdenia žalobkyne sa tak v tomto konaní javili ako tendenčné. Tvrdenia je

potrebné aj preukázať, čo sa podľa súdu nepochybne nestalo. Na vlastnú škodu žalobkyne tak bolo, že
ak dochádzalo k fyzickému alebo psychickému týraniu aktuálne to neriešila. Z výpovedí strán však podľa
súdu bolo preukázané, že medzi stranami je vzájomná antipatia a vzájomne sa správajú nevhodne, čo
potvrdzovalo dôvod pre zrušenie spoločného nájmu. Žalobkyňa mala výhrady voči prístupu žalovaného
k bytu, nepreukázalo sa, že by neboli dodržané hygienické štandardy, i keď žalovaný vzhľadu a poriadku

neprikladal dôraz. Prenajímateľ ponechal na úvahu súdu kto bude pokračujúci nájomca a člen družstva.
Či má žalovaný podanú žiadosť o pridelenie bytu nemá na predmet veci vplyv.

24.Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmal kto bude pokračujúci výlučný nájomca a na
akú bytovú náhradu bude mať nárok druhá strana. Z pohľadu zákona obom stranám vznikol spoločný

nájom družstevného bytu, avšak súd v zmysle § 3 O.z. posudzoval pričinenie strán o predmetný byt.
Preukázateľne ho nadobudli do nájmu výmenou za byt s rovnakým počtom izieb, dokonca za byt v
Bratislave, kde sú porovnateľne rovnaké byty cenovo nákladnejšie ( všeobecná znalosť súdu). Bolo tak
logické prikázať nájomné právo a pokračujúce členstvo v družstve žalobkyni. Žalovanému tak členstvo
v družstve zaniklo. Uvedený dôvod spôsobu nadobudnutia predmetného bytu výlučne pričinením

žalobkyne súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý súd rozhodol, že žalovaný
má nárok len na náhradné ubytovanie. Bolo by nespravodlivé nezohľadniť skutočnosť smerujúcu k
nadobudnutiu predmetného nájmu bytu. Žalobkyňa sa vzdala výlučného nájmu bytu v Bratislave v
prospech spolužitia v byte v Nitre so žalovaným. Byt mali strany stále v nájme, je v pôvodnom stave,investície doň boli nepatrné, viacmenej spojené z užívaním bytu. K výmene okien či žalúzii pritom došlo
počas manželstva strán a žalovaný nepreukázal, že by išlo o jeho výlučné finančné prostriedky, ako
už ale bolo aj konštatované nepatrnej výšky k hodnote bytu. Žiadne veľké investície do bytu neboli

preukázané. Pri rozhodovaní či malo ísť o náhradné ubytovanie alebo prístrešie súd zohľadnil, že je
rozdiel medzi náhradným ubytovaním a prístreším nepatrný z pohľadu jeho zariadenia ako aj neriešiaci
trvale bytovú otázku žalovaného. Nocľahárne podľa vedomostí súdu ani neexistujú v mieste doterajšieho
bydliska strán a zabezpečenie len prístrešku, by vzhľadom na doterajšie dlhodobé spolužitie strán pre
ktoré si žalovaný vlastne ani nemal dôvod zabezpečovať si bývanie, bolo neprimerané tvrdé opatrenie.

25.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej strane nepriznal náhradu trov
konania. Obe strany boli čiastočne úspešní aj neúspešní v konaní. Na podnet žalobkyne bol zrušený
spoločný nájom bytu, čo žalovaný nenamietal a inak ako obe strany navrhovali, súd rozhodol o priznaní
bytovej náhrady, viacmenej v uprostred ich návrhov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania