Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200841
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619200841.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne N. Y., rod. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, N. Y. - N. I., právne zastúpenej spoločnosťou ŠTELLMACHOVÁ
& PARTNERS s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti
žalovanému Ing. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. XXX/XX, N. Y., právne zastúpenému JUDr.

Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom U. XXXX/XX, N. Y., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 21C/12/2019-235 zo dňa 17. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdI.žalobuzamietol,II.žalovanémupriznalvočižalobkyninárokna

náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 143, § 149 ods. 1, 3, 4, § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie došiel k záveru, že z právnej úpravy vyporiadania BSM (§ 149 a nasl. OZ) vo všeobecnosti
vyplýva, že súd môže do vyporiadania BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý strany sporu výslovne urobili

predmetom súdneho vyporiadania, a to v lehote 3 rokov od zániku BSM. V prejednávanej veci si súd
musel najprv ustáliť, aké majetkové hodnoty (aktíva a pasíva) majú vlastne byť predmetom súdneho
vyporiadania BSM.
Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa urobila predmetom súdneho vyporiadania výslovne (viď čl. III. žaloby)
len položky uvedené pod por. č. 1 až 3 (č. l. 5 spisu.). Žalobkyňa totiž v úvode čl. III. výslovne
vyhlásila, že po predaji nehnuteľných a hnuteľných vecí stranami sporu pred podaním žaloby zostali

nevyporiadané len nasledovné veci, práva a záväzky patriace do BSM, ktoré zaradila pod por. č. 1
až 3. Vzhľadom na to, že žalobkyňa (aktívne) navrhla, aby predmetom súdneho vyporiadania boli len
položky uvedené pod por. č. 1 až 3, čl. III. žaloby, ako aj vzhľadom na vyššie prezentovaný právny záver
(podporený judikatúrou), podľa ktorého ak strana sporu výslovne neurobí určitú majetkovú položku .
(vrátane záväzku) predmetom súdneho vyporiadania (opomenutie výslovného návrhu), nemôže byť
takáto majetková položka predmetom súdneho vyporiadania, mal súd za to, že žalobkyňa (v žalobe)

výslovne nenavrhla na súdne vyporiadanie BSM - ani peňažné prostriedky vo výške 180.000,- eur
(kúpnu cenu získanú na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a treťou osobou
07.12.2018 z predaja nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX, k. ú. N. I. a ich hnuteľného zariadenia),
anispoločnýzáväzokstránsporuvočiVÚB,a.s.vyplývajúcizozmluvyoflexihypotékenarefinancovanie
z 27.01.2016, ani spoločný záväzok strán sporu voči VÚB, a. s., na úhradu ktorého si strany sporu
mali zobrať flexihypotéku, ani dva spoločné záväzky strán sporu voči tretím osobám - R. A. a X. Q. V.,

ktoré všetky majetkové položky (ako aktíva a pasíva) sa v žalobe spomínajú len nepriamo v súvislosti s
vysvetlením spôsobu výpočtu súm uvedených pod por. č. 2 a 3, čl. III. žaloby. Do zákonnej 3 ročnej lehotyplynúcej od zániku BSM podľa § 149 ods. 4 OZ spadajú len žaloba a vyjadrenie žalovaného k žalobe
podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Replika žalobkyne a nasledovné písomné podania
strán sporu boli vyhotovené až po uplynutí tejto lehoty, preto výslovné návrhy strán sporu, ktorými by

boli uplatnené na súdne vyporiadanie konkrétne majetkové položky patriace do BSM mohli vyplynúť
len zo žaloby a vyjadrenia k žalobe. Vychádzajúc z obsahu žaloby a vyjadrenia k žalobe (v ktorom
žalovaný len reagoval na vyjadrenia zo žaloby, pričom výslovne nenavrhol na súdne vyporiadanie žiadnu
ďalšiu majetkovú hodnotu) súd dospel k záveru, že strany sporu do uplynutia 3 ročnej lehoty od zániku
BSM podľa § 149 ods. 4 OZ (t. j. do 25.05.2019) výslovne urobili predmetom súdneho vyporiadania len

nasledovné majetkové hodnoty (ide vlastne len o návrhy zo žaloby):
1/ obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Design MP, s.r.o., ktorého hodnota je podľa žalobkyne
407.621 eur, a
2/ peňažná suma 2.894,95 eur, ktorá bola podľa žalobkyne „obdržaná“ žalovaným vo väčšom rozsahu,
ako by mu patril podiel z kúpnej ceny inkasovanej stranami sporu na základe kúpnej zmluvy zo
07.12.2018, vo vzťahu ku ktorej sume (pokiaľ ide o jej výpočet) žalobkyňa odkázala na „prílohu

žaloby“ (príloha na č. l. 31 spisu), a
3/ peňažný nárok (žalobkyne) na vrátenie sumy (spolu) vo výške 11.100,- eur, ktoré mala žalobkyňa
zo svojho vynaložiť na spoločné záväzky, ktorý nárok má podľa výslovného uvedenia žalobkyne
predstavovať predmet vyporiadania BSM (pod por. č. 3, čl. III. žaloby.)
Pred odôvodnením týkajúcim sa obchodného podielu v spoločnosti Design MP, s. r. o., však považoval

súdzavhodnejšievyjadriťsanajprvkpredmetomvyporiadaniauvedenýmpodbodom2/a3/.Kpeňažnej
sume 2.894,95 eur - preskúmaním žalobkyňou deklarovaného predmetu na vyporiadanie pod por. č. 2,
čl. III. žaloby, ako aj preskúmaním prílohy žaloby (na č. l. 31 spisu), na ktorý žalobkyňa odkazovala v
žalobe (aj v replike), pokiaľ ide o spôsob výpočtu tejto sumy, treba najprv z formálneho hľadiska povedať,
že ide o pokračovanie skutkových tvrdení žalobkyne zo žaloby (resp. aj neskôr z repliky), teda nejde

o listinný dôkaz - prílohu, preto správne mali byť tieto doplňujúce skutkové tvrdenia zahrnuté v rámci
(zástupcom žalobkyne) podpísanej žaloby, resp. repliky, a nie na oddelenom nepodpísanom liste, a
vzhľadom na to by súd nemal na takéto skutkové tvrdenia v konaní prihliadať. Avšak, ak by na ne aj
prihliadol (v spojení so skutkovými tvrdeniami zo žaloby ohľadne predmetu vyporiadania pod por. č. 2, čl.
III.), dospel by k záveru, že v danej položke vlastne ani nejde o žiaden predmet vyporiadania (majetkovú

hodnotu, či už aktívum alebo pasívum), ktoré by mohlo byť predmetom súdneho vyporiadania BSM.
Suma 2.894,95 eur, totiž hoci je podľa žaloby na jednej strane formálne deklarovaná ako (spoločná)
majetková hodnota patriaca do BSM (aktívum), ktorá by mala byť pod por. č. 2, čl. III. žaloby predmetom
súdneho vyporiadania, je však na strane druhej, posudzujúc jej povahu podľa odôvodnenia uvedeného v
rámci čl. III., por. č. 2 žaloby, obsahovo len uplatnením nároku žalobkyne na zápočet sumy, ktorá by mala

patriť do jej výlučného majetku, teda uplatnením nároku na zápočet v zmysle § 150 OZ (ako korektívu
všeobecného východiska pri vyporiadaní BSM, podľa ktorého sú podiely manželov rovnaké), a nie je
spoločnou majetkovou hodnotou, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho vyporiadania. Žalobkyňa totiž
pri výpočte tejto sumy (viď príloha na č. l. 31 spisu) po odpočítaní sumy pasíva (záväzku zo zmluvy
o flexihypotéke) a sumy pasíva 2.700 eur od sumy aktíva (kúpnej ceny získanej na základe kúpnej

zmluvy zo 07.12.2018) dospela ku kladnej sume, ktorú delí dvoma (medzi žalovaného a žalobkyňu), a
následne k polovici tejto sumy (priradenej k žalovanému) pripočítava sumu, ktorá podľa nej predstavuje
polovicu nákladov, ktoré vynaložil žalovaný v dobe po zániku BSM na splácanie flexihypotéky a úhradu
výdavkov spojených s nehnuteľnosťami, ako sumy, na ktorej úhradu má žalovaný (ktorý tieto náklady
v uvedenom období výlučne platil) nárok, a súčasne rovnakú sumu odpočítala od sumy, ktorú predtým

(od odpočítaní uvedených dvoch pasív od kúpnej ceny ako aktíva a vydelení tohto rozdielu dvoma)
priradila k svojmu menu, pričom následne od takéhoto výsledku (pri svojom mene) odpočítala sumu
7.712,- eur, ktorá bola v zmysle čl. III. bodu 2 písm. c) kúpnej zmluvy zo 07.12.2018 poukázaná na
jej vlastný účet. Výsledná suma 2.894,95 eur je tak podľa tohto výpočtu sumou, ktorá by jej mala byť
vyplatená do jej výlučného majetku (zo spoločného majetku), teda v sume 2.894,95 eur vôbec nejde

o spoločnú majetkovú hodnotu, ktorá by mala byť predmetom súdneho vyporiadania. Pod por. č. 2
v čl. III. žaloby si tak žalobkyňa vlastne výslovne neuplatnila žiadnu spoločnú majetkovú hodnotu na
súdne vyporiadanie. K peňažnému nároku (žalobkyne) na vrátenie sumy (spolu) vo výške 11.100,-
eur - preskúmaním žalobkyňou deklarovaného predmetu vyporiadania pod por. č. 3, čl. III. žaloby súd
dospel tak isto k záveru, že tu nejde o žiadnu spoločnú majetkovú hodnotu (aktívum, či pasívum),

ktoré by mohlo byť predmetom súdneho vyporiadania, ale len o návrh žalobkyne podľa § 150 OZ na
zápočet toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložila na spoločný majetok (spoločné záväzky).
Navyše,ajprivýpočtevýškytohtozápočtudošlokchybe,nakoľkotentovychádzaljednakznesprávneho
právneho posúdenia žalobkyne, podľa ktorého záväzok zo zmluvy o flexihypotéke nie je spoločnýmzáväzkom, a tiež preto, že pri výpočte výšky tohto zápočtu si žalobkyňa nesprávne odpočítala sumu
(len jedného) zo spoločných záväzkov vo výške 109.273,87 eur od (iba časti) aktív (len od kúpnej ceny
v sume 180.000,- eur, ktorá navyše nebola výslovne urobená predmetom súdneho vyporiadania), teda

bez zohľadnenia výšky ostatných aktív (hodnoty obchodného podielu), čo robí výšku tohto výpočtu
úplne nesprávnou. Pokiaľ však pri opísaní rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich výšku nároku
na zápočet sumy 11.100,- eur (t. j. pri jej výpočte), došlo k chybe, možno mať vlastne za to, že tieto
rozhodujúceskutočnostiodôvodňujúcežalobkyňouuplatnenýnároknasumu11.100,-eurnebolivcelom
rozsahu pravdivo opísané, a v tomto smere tak žalobkyňa dostatočne neuniesla bremeno tvrdenia, čo

jej neumožňuje priznať uplatnený nárok. Žalobkyňa mala v žalobe správne uviesť jednotlivé majetkové
hodnoty (aktíva resp. pasíva), ktoré by k času zániku BSM (k právoplatnosti rozvodu - 25.05.2016)
existovali a patrili do BSM, a mohli tak byť predmetom súdneho vyporiadania. Pri aktívach pritom mala
uviesť ich zostatkovú cenu (t. j. cenu zodpovedajúcu dobe podania žaloby, avšak týkajúcu sa stavu
aktíva v dobe zániku BSM), a pri pasívach (záväzkoch) mala uviesť ich výšku k času zániku BSM. Túto
povinnosť si však splnila žalobkyňa len vo vzťahu k majetkovej hodnote uvedenej v čl. III. pod por. č.

1, teda k obchodnému podielu v spoločnosti Design MP, s. r. o. Vo vzťahu k položkám uvedeným v čl.
III. pod por. č. 2 a 3. nemožno takýto záver konštatovať, nejde tu o majetkové hodnoty, ktoré by mohli
byť predmetom súdneho vyporiadania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe len reagoval na argumentáciu
žalobkyne zo žaloby, a preto ani on výslovne neurobil predmetom súdneho vyporiadania iné majetkové
hodnoty ako žalobkyňa. Keďže medzi vyjadrením k žalobe a vyhotovením repliky žalobkyne už uplynula

zákonná 3-ročná lehota podľa § 149 ods. 4 OZ, na prípadné neskoršie výslovné uplatnenie návrhov
na vyporiadanie BSM by súd už nemohol prihliadať (po duplike navyše aj pre uplatnenú sudcovskú
koncentráciu.) Predmetom vyporiadania BSM by sa tak v zmysle návrhu obsiahnutého v žalobe (ako
aj v zmysle vyjadrenia žalovaného k žalobe) mohlo stať len aktívum - obchodný podiel v spoločnosti
Design MP, s. r. o. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že ak by aj právny názor súdu o

nevyhnutnosti navrhnúť spoločné majetkové hodnoty na súdne vyporiadanie v 3-ročnej lehote od zániku
BSM podľa § 149 ods. 4 OZ nebol správny, tak aj potom by súd dospel k záveru, že predmetom súdneho
vyporiadania BSM by bol (na základe žaloby) nanajvýš obchodný podiel, vzhľadom na uplatnenie
sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP v spojení s § 167 CSP (ktorej sa v priebehu konania vo svoj
prospech príležitostne dožadovali aj strany sporu), keďže ani v replike, ani v duplike neboli výslovne

uplatnené žiadne ďalšie majetkové hodnoty na súdne vyporiadanie. Možnosť vzťahovať koncentráciu
konania aj vo vzťahu k uplatneniu návrhov na jednotlivé majetkové hodnoty, ktoré majú byť predmetom
vyporiadania (nezávisle od účinkov uplynutia lehoty 3 rokov od zániku BSM) pritom výslovne vyplýva
aj z judikatúry (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.04.2010, sp.zn. 22Cdo
2881/2008 z 27.04.2010). Vychádzajúc zo žaloby by tak predmetom súdneho vyporiadania mohol byť

obchodný podiel v spoločnosti Design MP, s.r.o., ktorý žalobkyňa pod por. č. 1, čl. III. výslovne urobila
predmetom súdneho vyporiadania v zákonnej trojročnej lehote od zániku BSM podľa § 149 ods. 4
OZ. V rámci opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich tento žalobný návrh však (okrem výpočtu
jeho hodnoty a tvrdenia, že ide o obchodný podiel žalovaného) žalobkyňa neuviedla žiadne ďalšie
skutkové tvrdenia. Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, že ide o obchodný podiel žalovaného, by sa

dalo uvažovať o nezrozumiteľnosti žaloby, keďže na jednej strane uvádzala, že obchodný podiel je
žalovaného, čo by mohlo viesť k záveru, že obchodný podiel patrí do výlučného vlastníctva žalovaného,
a súčasne na druhej strane tento obchodný podiel ako majetkovú hodnotu patriacu do BSM navrhovala
urobiť predmetom súdneho vyporiadania. Síce aj sumy uvedené pod por. č. 2 a 3., čl. III. žaloby
si žalobkyňa nesprávne uplatňovala ako majetkové hodnoty na súdne vyporiadanie, avšak tam bolo

nakoniec na základe podrobného opisu príslušných rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich tieto
nároky jednoznačne ustálené, že nejde o majetkové hodnoty na súdne vyporiadanie, ale len o zápočty
podľa § 150 OZ, tak v prípade obchodného podielu nebolo možné takýto jednoznačný záver urobiť,
pretožetuvžalobechýbalipodrobnejšieskutkovétvrdeniaodôvodňujúcetentožalobnýnávrh(ibastrohé
tvrdenie žalobkyne, že ide o obchodný podiel žalovaného nemohlo viesť k záveru, že návrh žalobkyne

na súdne vyporiadanie tohto podielu ako spoločnej majetkovej hodnoty je nedôvodné). Možno mať
však za to, že uvedená nezrozumiteľnosť žaloby bola následne odstránená podrobnejšími skutkovými
tvrdeniami obsiahnutými v následnej replike, kde žalobkyňa výslovne a jednoznačne uviedla, že „bola
to žalobkyňa, ktorá za trvania manželstva poskytla vlastné finančné prostriedky (z vlastných úspor)
žalovanémunazaloženiespoločnostiananadobudnutieceléhojehoobchodnéhopodieluvspoločnosti“.

Uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne možno považovať za dostatočne určité pre potreby tohto konania
a podľa názoru súdu z nich jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa za trvania manželstva poskytla peňažné
prostriedky, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve žalovanému (teda do jeho výlučného vlastníctva),
aby následne on nadobudol (splatením príslušného peňažného vkladu) predmetný obchodný podiel.Určitú pochybnosť môže vyvolávať len slovo „poskytla“, a to v tom zmysle, či išlo o bezodplatný prevod
peňažných prostriedkov na žalovaného (darovanie) alebo o bezúročnú (keďže žalobkyňa žiadne úroky
nespomenula) pôžičku žalovanému. Za trvania manželstva je pritom možné darovanie z výlučného

vlastníctva jedného manžela do výlučného vlastníctva druhého manžela (viď aj Občiansky zákonník,
stručný komentár, 3. doplnené a prepracované vydanie, autori: Peter Vojčík a kolektív, rok vydania
2010, IURA EDITION, s. 366.) Avšak keďže nielen pri darovaní, ale aj pri pôžičke dochádza k prevodu
vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, ktoré sú predmetom pôžičky (viď aj Občiansky zákonník,
stručný komentár, 3. doplnené a prepracované vydanie, autori: Peter Vojčík a kolektív, rok vydania 2010,

IURA EDITION, s. 881), tak či už by šlo o darovanie alebo pôžičku, následkom by v oboch prípadoch
bol prevod vlastníckeho práva k poskytnutým peňažným prostriedkom zo žalobkyne (jej výlučného
vlastníctva) na žalovaného (do jeho výlučného vlastníctva), a teda žalovaný potom musel nadobudnúť
obchodný podiel (splatením príslušného peňažného vkladu) z vlastných peňažných prostriedkov, a preto
by tento podiel nadobúdal do svojho výlučného (oddeleného) vlastníctva, a preto obchodný podiel
nepatrí do BSM, a ako majetková hodnota tak nemôže byť predmetom súdneho vyporiadania, čo vedie

k nevyhnutnosti zamietnuť žalobu v celom rozsahu (prejednávať v konaní o vyporiadanie BSM iba
návrhy na zápočty podľa § 150 OZ bez existencie akejkoľvek majetkovej hodnoty na vyporiadanie nie je
možné.) Ako však bolo už uvedené uplatnené nároky na zápočty podľa § 150 OZ by však súd aj tak (ani
keby predmetom súdneho vyporiadania zostala nejaká majetková hodnota a súd by mohol zohľadňovať
takéto zápočty) nepriznal z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia. Ak by aj uvedený výklad skutkových

tvrdení žalobkyne počítajúci s tým, že išlo o darovanie alebo bezúročnú pôžičku nebol správny, do
úvahy by už potom mohol prichádzať len výklad, s ktorým sa súd nestotožňuje, podľa ktorého žalobkyňa
vlastne sama nadobudla obchodný podiel z vlastných finančných prostriedkov prostredníctvom konania
žalovaného, ktorý jej nadobudnutie podielu obstaral. Keďže pri každom z uvedených výkladov by
obchodný podiel nepatril do BSM, a súd by ho preto nemohol zahrnúť do súdneho vyporiadania BSM,

tak rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania by ani nemalo zmysel vyzývať žalobkyňu na doplnenie
skutkových tvrdení. Žalobkyňa po predvolaní na pojednávanie teda prišla s právnou argumentáciou, že
pod vlastnými finančnými prostriedkami (z jej vlastných úspor), ktoré slovné spojenie predtým použila
v replike, mala na mysli nielen vlastné, ale aj spoločné finančné prostriedky, resp. úspory. Podľa
jej názoru, je takéto dodatočné vysvetlenie prípustné, pretože nejde o nové skutkové tvrdenie, ale

len právne posúdenie povahy úspor, ktorými disponovala žalobkyňa. Súd sa však s týmto názorom
nestotožnil. Je totiž potrebné rozlišovať skutkové tvrdenia, ktorých predmetom sú právne skutočnosti,
teda skutočnosti významné z hľadiska práva a právne tvrdenia, ktoré sa týkajú aplikácie, či výkladu
určitého právneho ustanovenia na zistený skutkový stav. Tvrdenie žalobkyne v replike, že finančné
prostriedky, resp. úspory (ktoré boli poskytnuté žalovanému na nadobudnutie obchodného podielu) sú

jej vlastné (patria do jej výlučného vlastníctva) je totiž skutkovým tvrdením, ktorého predmetom je právna
skutočnosť, a teda nejde o právne tvrdenie). Tvrdenie, že nejaká osoba je vlastníkom určitej veci je
tvrdením skutkovým, a nie právnym tvrdením, čo vyplýva aj z bežnej súdnej praxe, kedy sa tvrdenie
o vlastníctve určitej osoby k nehnuteľnosti preukazuje dôkazom - výpisom z listu vlastníctva z katastra
nehnuteľností. Právne tvrdenia by sa predsa nedokazovali, dokazovanie sa zásadne týka len skutkových

tvrdení. Takisto napríklad podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.03.2012, sp.zn.
6 M Cdo 17/2010 z 28.03.2012 v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia,
že je vlastníkom veci, a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Keďže bremeno tvrdenia sa
týka len skutkových tvrdení, a nie aj tvrdení právnych, je tak vlastne podľa názoru najvyššieho súdu
tvrdenie, že niekto je vlastníkom určitej veci skutkovým tvrdením. Preto tvrdenie žalobkyne z repliky

o tom, že peňažné prostriedky, resp. úspory (ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému na nadobudnutie
jeho podielu) boli jej vlastné, je skutkovým tvrdením, a preto dodatočné vysvetlenie v podaní žalobkyne
z 31.07.2019, že tieto prostriedky neboli len patriace do výlučného vlastníctva žalobkyne, ale to boli
aj spoločné, je zmenou rozhodujúcich skutkových tvrdení (novým skutkovým tvrdením), ku ktorému
však nedošlo včas (§ 153 ods. 1 a ods. 2 CSP, po uplynutí lehôt vyplývajúcich z § 167 CSP), pretože

ich žalobkyňa zjavne mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, preto súd uplatňujúc sudcovskú koncentráciu podľa § 153 ods. 2 CSP v spojení
s § 167 CSP na toto nové skutkové tvrdenie (zmenu skutkového tvrdenia) neprihliadol. Navyše (čo však
už nie je nevyhnutnou podmienkou pre neprihliadnutie na oneskorené tvrdenia, keďže § 163 ods. 2
CSP obsahuje len demonštratívny výpočet situácií, kedy nemusí prihliadnuť na oneskorené tvrdenia),

prihliadnutie na takéto nové skutkové tvrdenia by znamenalo, že na už súdom nariadenom pojednávaní
by nebolo možné rozhodnúť (zamietnutím žaloby), ale bolo by ho potrebné odročiť, minimálne z dôvodu
potreby vykonania znaleckého dokazovania ohľadne ceny obchodného podielu (ktorý by sa potom
považoval za súčasť BSM), keďže žalovaný hodnotu tvrdenú žalobkyňou poprel. Bol by tak tedanaplnený aj výslovne demonštratívne uvedený prípad v ust. § 153 ods. 2 CSP, kedy prichádza do úvahy
neprihliadnutie na oneskorené tvrdenia, a to potreba nariadenia ďalšieho pojednávania (po odročení
nariadenéhopojednávania)alebovykonanieďalšíchúkonovsúdu(nariadenieznaleckéhodokazovania.)

Už pri nariadení pojednávania (pred zmenou rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobkyne) pritom musel
mať súd naštudovaný spis a vychádzajúc z dovtedy uplatnených prostriedkov procesného útoku a
obrany musel byť pripravený na pojednávanie. Od 01.07.2016 (účinnosti nového procesného kódexu
- Civilného sporového poriadku - zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa na rozdiel
od minulosti nezisťuje skutočný stav (objektívna pravda), ale tzv. skutkový stav, teda stav vyplývajúci

z včas uskutočnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (najmä skutkových tvrdení,
návrhov na vykonanie dokazovania.) Takto zistený skutkový stav pritom vôbec nemusí byť v súlade s
objektívnou pravdou, čo nemožno považovať za nespravodlivé, pretože strany sporu, ktoré boli o týchto
následkoch súdom v písomných výzvach na vyjadrenie poučené, a navyše sú zastúpené advokátmi,
nesú sami zodpovednosť za včasné uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a obrany. Cieľom tejto
zmeny bolo zrýchliť súdne konania a zvýšiť zodpovednosť strán za vedenie sporu. Navyše v danej veci

saajobestranysporuvosvojprospechdomáhaliuplatneniasudcovskejkoncentrácievočidruhejstrane,
z čoho vyplýva, že im tieto zmeny boli dobre známe a vyhovovali im. Vzhľadom na to, že žaloba bola
zamietnutá, plne úspešným v konaní bol žalovaný, a má preto podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa
§ 261 ods. 2 CSP o konkrétnej výške tohto nároku rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, o ktorom rozhodne príslušný súdny úradník.

3. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), g) CSP. Súd neumožnil právnej zástupkyni žalobkyne predniesť
záverečnú reč. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 182 CSP. Na pojednávaní dňa 17.09.2019, ktoré

bolo prvým a zároveň posledným pojednávaním vo veci samej, súd po prednesených návrhoch oboch
účastníkov konania pristúpil k vysloveniu svojho predbežného právneho posúdenia. Toto bolo značne
obsiahle. Závery súdu boli prekvapivé, vymykajúce sa štandardnej rozhodovacej praxe všeobecných
súdov ohľadom vyporiadania BSM. Po takomto obsiahlom prednese konajúci súd uviedol, že vyzýva
zástupkyňu žalobkyne, resp. žalobkyňu na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke

veci, to znamená k predbežnému právnemu posúdeniu a na zhrnutie svojich návrhov na rozhodnutie.
Právna zástupkyňa požiadala o odročenie pojednávania za účelom vypracovania písomného stanoviska
k predbežnému posúdeniu súdu a zároveň, aby mohla situáciu a celý záver súdu vysvetliť žalobkyni.
Vyššie uvedené nemožno vyhodnotiť ako záverečnú reč právnej zástupkyne žalobkyne. Súd však na
tento návrh nereagoval bezprostredne, ale ho iba zaprotokoloval. Potom súd prerušil pojednávanie na

15 minút, pričom následne zamietol návrh právnej zástupkyne žalobkyne, nakoľko to nepovažoval za
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Súd takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepovažuje za dostatočné, pričom poukazuje na
právo účastníkov súdneho konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V

odôvodnení rozsudku sa súd vôbec nevyporiadal so skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre správne
rozhodnutievprejednávanejveciatentosvojpostupžiadnymspôsobomneodôvodnil.Rozhodnutiesúdu
prvej inštancie je arbitrárne, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Odvolanie
podáva aj z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. h), f) CSP. Tieto spočívajú v nesprávnom
posúdení sporných a nesporných tvrdení, nesprávnej a príliš formalistickej aplikácii ust. § 153 CSP, v

nesprávnom a neúplnom zisťovaní skutkového stavu vo vzťahu k obchodnému podielu. Žalobkyňa vo
svojom žalobnom návrhu pod poradovým číslom 1 označila ako majetok patriaci do BSM aj obchodný
podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti Design MP, s. r. o. so sídlom Medze 513/28, Liptovský
Mikuláš - Liptovská Ondrašová, IČO: 36 836 133, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 3.320,-
eur splatený v celom rozsahu v hodnote 407.621,- eur. Za nesporné tvrdenie súd nesprávne označil

tvrdenie, že obchodný podiel nebol nadobudnutý z prostriedkov patriacich do BSM. Uvedený záver sa
nezakladá na pravde, nevyplýva z písomných a ústnych prednesov účastníkov konania. Súd zamietol
aj oboma stranami navrhnuté dôkazy, vrátane výsluchov svedkov. Súd postupoval čisto formalisticky,
uplatnil sudcovskú koncentráciu konania s poukazom na ust. § 153 CSP, na základe ktorej vychádzal
len zo žaloby, vyjadrenia žalovaného, repliky a dupliky, navyše nevykonal výsluch účastníkov, nevypočul

svedkov, teda vychádzal formálne len zo 4 písomných podaní účastníkov, čo podľa názoru žalobkyne
v konaní o vyporiadanie BSM nie je dostatočné pre riadne rozhodnutie vo veci. Takýto formalistický
prístup nemožno považovať za v súlade so zákonom, princípmi legitímnych očakávaní účastníkov
konania a princípmi spravodlivosti. Nesúhlasí s výkladom a aplikáciou ust. § 153 ods. 1, 2 CSP.Práve slovo „včas“ je rozhodujúce a nevyplýva z neho, že by súd nemal prihliadať aj na ďalšie
vyjadrenia účastníkov konania vykonané včas, ktoré priamo reagujú na prostriedky procesnej obrany a
procesného útoku protistrany. Ak by totiž aplikoval ust. § 153 CSP príliš formalisticky a striktne, duplika

žalovanéhobyvkaždomjednomprípadepredstavovalainštitútpreprotistranu,vktorejmôžeuviesťnové
skutočnosti, na ktoré už žalobca nebude môcť reagovať. Vyjadrenie žalobkyne v duplike žalovaného
bolo predložené súdu dňa 31.07.2019, t. j. s dostatočným časovým predstihom pred nariadením prvého
pojednávania konaného dňa 17.09.2019. Žalobkyňa predložila vyjadrenie k duplike žalovaného, aj keď
na to nebola vyzvaná súdom, nakoľko v duplike žalovaného bolo prezentovaných viacero nových tvrdení

a skutočností, na ktoré žalobkyňa nemohla reagovať v predchádzajúcich podaniach. Žalobkyňa taktiež
vo svojom vyjadrení k duplike ako reakciu na nové tvrdenia žalovaného upresnila povahu úspor, ktorými
disponovala a z ktorých sa nadobúdal obchodný podiel. Žalobkyňa poukázala aj na osobitný charakter
uvedeného konania, kedy súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania tak, ako vyplýva z judikatúry
Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru žalobkyne pri vyporiadaní BSM nebol súd viazaný návrhmi
účastníkov,ktorévecipatriaalebonepatriadoBSMazúradnejpovinnostibolpovinnýzisťovaťcelúmasu

zaniknutéhoBSM,vtomtosmerevykonaťvuvedenejvecidokazovanie.Súdvšaknepostupovalvsúlade
sozaužívanourozhodovacoupraxouvšeobecnýchsúdov,vdôsledkučohojejehorozhodnutiearbitrárne
a ústavne neudržateľné. Súd sa uspokojil s nepreukázanými a spornými tvrdeniami žalovaného, že
žalovaný nadobudol obchodný podiel z prostriedkov, ktoré mu darovala jeho matka (tieto tvrdenia o
tom, že peniaze žalovanému darovala jeho matka, predložil žalovaný až vo svojej duplike, ku ktorej

sa žalobkyňa nemohla vyjadriť v žalobe a replike. Žalobkyňa však toto skutkové tvrdenie žalovaného
poprela v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa
mala úspory a že časť z nich nadobudla po uzatvorení manželstva vlastnou prácou, a teda, že išlo
o prostriedky patriace do BSM - žalovaný tieto tvrdenia nikdy nepoprel. Aj napriek vyššie uvedenému
však súd dospel k záveru, že údajne bolo nesporné tvrdenie, že obchodný podiel sa nadobúdal

z výlučných prostriedkov jedného z manželov, a teda nepatrí do BSM. Súd vychádza z vlastných
domnienok, ktoré nevyplývajú ani z písomných a ústnych podaní, ani z dokazovania. Záver súdu prvej
inštancie popiera samotný zmysel a účel konania o vyporiadanie BSM, kde práve pôvod peňažných
prostriedkov, z ktorých sa nadobúda určitá vec za trvania manželstva a časový okamih nadobudnutia
týchto prostriedkov má zásadný a kľúčový význam v uvedenom konaní. Záver súdu je postavený výlučne

na sporných tvrdeniach žalovaného, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Je nepochybné,
že spoločníkom spoločnosti bol žalovaný a na neho bol zapísaný obchodný podiel. Prekrúcanie tvrdení
žalobkyne súdom, vytrhávanie jej slov a viet z kontextu nepovažuje žalobkyňa za správne a ústavne
konformné. Žalobkyňa nikdy neuviedla, že žalovanému požičala alebo darovala peňažné prostriedky.
Žalobkyňa nemohla peňažné prostriedky žalovanému darovať ani požičať, nakoľko ich súčasťou boli

aj prostriedky patriace do BSM, a teda patriace aj žalovanému. Sudcovská koncentrácia je inštitút,
ktorý súd síce môže uplatniť v zmysle zásad CSP, avšak pri jej uplatnení musí súd predovšetkým
skúmať, či obe strany mali možnosť sa vyjadriť k zásadným tvrdeniam a skutočnostiam prezentovanými
stranami sporu a či je v danom štádiu konania spravodlivé bez ohľadu na hospodárnosť konania
sudcovskú koncentráciu konania uplatniť. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31.08.2017. Žalobkyňa má za to, že postup súdu, ktorým sa len
prísne a formalisticky posúdi vec, je popretím materiálneho právneho štátu. Žalobkyňa má za to, že
súd nesprávne posúdil masu BSM. Ako už uviedla, súd pri vyporiadaní BSM nebol viazaný výslovnými
návrhmi účastníkov, ktoré veci patria alebo nepatria do BSM a z úradnej povinnosti bol povinný zisťovať
celú masu zaniknutého BSM. V tomto smere bolo potrebné vykonať vo veci dokazovanie. Súd uviedol,

že z právnej úpravy BSM vo všeobecnosti vyplýva, že súd môže do vyporiadania BSM zahrnúť len
majetok, ktorý strany sporu výslovne urobili predmetom súdneho vyporiadania, a to v lehote 3 rokov od
zániku BSM. Svoj názor oprel o judikatúru Českej republiky. Žalobkyňa má za to, že vyššie uvedené
závery súdu predstavujú odklon od štandardnej rozhodovacej praxe slovenských všeobecných súdov
a nemožno sa s nimi stotožniť. To bol aj dôvod, prečo právna zástupkyňa žalobkyne žiadala súd

o možnosť písomne sa vyjadriť k vyššie uvedeným neštandardným názorom súdu prezentovaný v
obsiahlom predbežnom právnom posúdení veci. Nie je správny záver súdu, že citovaná česká judikatúra
sa vzťahuje na ustanovenia OZ, ktorých znenie je totožné. Poukazuje na uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 19Co/311/2017 zo dňa 24.05.2018, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS IV.
341/2009. Záver súdu o tom, že účastníci sporu si neuplatnili predmet vyporiadania v lehote 3 rokov od

zániku BSM, a teda o nárokoch po uplynutí tejto lehoty nemôže rozhodovať, je nesprávny a ústavne
neudržateľný. Taktiež sa nemožno stotožniť so záverom súdu, že účastníci sporu údajne výslovne
neuviedli, čo má byť predmetom vyporiadania BSM. V tomto prípade súd postupoval príliš formalisticky,
bezsnahyspravodlivousporiadaťmajetkovévzťahymedziúčastníkmisporu.Vtejtosúvislostižalobkyňapoukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26.09.2002. Nesúhlasí s tým, ako súd
posúdil uplatnenú peňažnú sumu 2.894,95 eur. Príloha, na ktorú žaloba odkazovala a ktorá bola aj
v žalobe riadne pripojená ako jej súčasť, tvoria jednotný celok a nemožno teda predmetnú prílohu

posudzovať oddelene od žaloby. Nemožno súhlasiť s tým, ako to uvádza súd, že vlastne nejde o žiaden
predmet vyporiadania. Takýto výklad a aplikácia práva súdom je nesprávny. Žalobkyňa má za to, že v
rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadajú aj ďalšie spoločné majetkové
práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení §
149 a § 150 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 24Co/21/2013 zo dňa 26.03.2004. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na vrátenie sumy vo výške
11.000,- eur vo vzťahu k spoločným záväzkom oboch manželov vo výške 11.000,- eur, si svoju povinnosť
žalobkyňa riadne označiť predmet vyporiadania splnila, nakoľko výslovne uviedla, že existoval spoločný
záväzok voči R. A. vo výške 9.000,- eur a časť vo výške 2.100,- eur, ktorú žalobkyňa vrátila svojej
sestre X. Q. V.. Nesprávny bol postup súdu aj pri určovaní náhrady trov konania. Z vyjadrenia k žalobe
a dupliky žalovaného vyplýva, že aj žalovaný navrhoval súdu spôsob vyporiadania BSM podľa jeho

vlastných predstáv a tento nárok žalovaného súd tiež zamietol. Poukazuje na osobitný charakter konania
o BSM. Rozsudok v časti náhrady trov konania nie je v súlade so zákonom, nevyplýva z vykonaného
dokazovania a nie je dostatočne presvedčivo odôvodnený. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
vecne správne, jasné, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, takisto je rozhodnutie vydané bez
procesných vád. Žalovaný nesúhlasí s odvolaním žalobkyne a navrhuje, aby krajský súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu. Pokiaľ žalobkyňa namieta nemožnosť
predniesť záverečnú reč, žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne. Tak, ako to vyplýva aj

zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17.09.2019 na str. 11., súd po vykonaní dokazovania vyzval
najskôr zástupkyňu žalobkyne, resp. žalobkyňu na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu, k právnej
stránke veci, to znamená k predbežnému právnemu posúdeniu a na zhrnutie svojich návrhov na
rozhodnutie. Z prednesu súdu a z uvedeného ust. § 182 CSP je zrejmé, že postupom súdu nedošlo
k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a súd správne vyzval strany v súlade s týmto

ustanovením. Samotná právna zástupkyňa žalobkyne nevyužila toto právo a nepredniesla záverečnú
reč. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozsudku udáva, že má za to, že rozsudok súdu
je dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný a presvedčivý. K namietanému nesprávnemu posúdeniu
sporných a nesporných tvrdení, nesprávnej a príliš formalistickej aplikácii ust. § 153 CSP, nesprávnemu
a neúplnému zisťovaniu skutkového stavu vo vzťahu k obchodnému podielu udáva, že súd dôsledne, v

súlade so zákonom aplikoval príslušné ustanovenia CSP. Cieľom CSP je aj hospodárnosť. Žalobkyňa
sa k veci písomne vyjadrila podanou žalobou, replikou a ďalšou replikou. Tieto vyjadrenia žalobkyne
boli obšírne. Naviac obe sporové strany boli zastúpené advokátom, a tak účinne využívali prostriedky
procesného útoku a obrany. Vzhľadom na uvedené bol postup súdu, ktorý nevypočul strany sporu,
správny a hospodárny. Žalovaný súhlasí s rozhodnutím súdu, že obchodný podiel nebol nadobudnutý

z prostriedkov patriacich do BSM, a teda nepatrí do BSM strán sporu. Žalovaný však zotrval na
svojom vyjadrení, že obchodný podiel nadobudol výlučne on a zo svojich peňažných prostriedkov,
pričom nešlo o prostriedky poskytnuté žalobkyňou. Tvrdenia žalobkyne, že ona poskytla žalovanému
peňažné prostriedky na nadobudnutie obchodného podielu, nie sú pravdivé. Nezakladá sa na pravde
tvrdenie žalobkyne, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepoprel a nespochybnil jej tvrdenia,

že ona poskytla finančné prostriedky na nadobudnutie obchodného podielu a že išlo výlučne o peňažné
prostriedky z jej úspor. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.06.2019 poprel a spochybnil tvrdenia žalobkyne.
Súd vo svojom rozhodnutí správne odkázal aj na koncentráciu konania. K namietanému nesprávnemu
posúdeniu masy BSM zo strany súdu udáva, že súhlasí s názorom súdu, že spôsob vyporiadania BSM
dohodou, vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia a vyporiadaním na základe nevyvrátiteľnej

právnej domnienky je možné kumulovať. Ak by súd vyporiadaval masu BSM, aj ak to účastníci nenavrhli,
zasiahol by do zmluvnej voľnosti strán sporu. Súd tak správne postupoval, keď je viazaný len návrhom
na vyporiadanie BSM v súlade s ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ust. § 216 ods. 2 CSP.
Pokiaľ ide o peňažnú sumu 2.894,95 eur, stotožňuje sa s názorom súdu, že predmetná suma nepatrí do
BSM. Nejde ani o pohľadávku, ani o záväzok, ktorý patrí do BSM. Táto suma sú peňažné prostriedky

vyplatené na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07.12.2018, ktoré už nepatrili do BSM a predajom
nehnuteľností uvedených v tejto zmluve a spôsobom uvedeným v tejto zmluve sa strany sporu vzájomne
vysporiadali. Žalobkyňa s takýmto vysporiadaním súhlasila a na znak súhlasu túto zmluvu podpísala.
Tietopeňažnéprostriedkyakomajetkováhodnotanevzniklapočastrvaniamanželstva.Kpeňažnejsume11.100,- eur žalovaný udáva, že spoločný záväzok uhradil za žalobkyňu. K namietanému nesprávnemu
postupu súdu pri určovaní náhrady trov konania uvádza, že súd správne rozhodol o povinnosti nahradiť
trovy konania. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a tak je pomer úspechu u žalovaného

v plnom rozsahu. K samotnému rozhodnutiu Centra právnej pomoci, ktorý nárok bol žalobkyni priznaný
po vyhlásení rozsudku, uvádza, že má pochybnosti o dôvodnosti priznaného bezplatného nároku na
právne služby. Z uvedeného dôvodu aj podali oznámenie o majetkových pomeroch žalobkyne, ktoré boli
žalovanému známe. Žiada rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uvádza, že v celom rozsahu zotrváva na svojom
odvolaní. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že skutočnosť, že právna zástupkyňa, resp. žalobkyňa, keď
nepredniesli záverečnú reč, si to zavinili sami. Právna zástupkyňa žalobkyne nezavinila skutočnosť, že
záverečnú reč nepredniesla, nakoľko pred prednesom záverečnej reči formulovala súdu požiadavku
na možnosť písomného vyjadrenia, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za záverečnú reč. Súd
nepostupoval správne, ak vyhodnotil žiadosť právnej zástupkyne o možnosť písomne sa vyjadriť k

uvedenej veci ako záverečnú reč, a teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd následne neposkytol právnej zástupkyni priestor na vyjadrenie sa k uvedenej veci priamo
na pojednávaní, ani priestor na vyjadrenie sa k zamietnutiu jej návrhu, ani priestor na záverečnú reč.
Hneď na to vyhlásil súd uznesenie, v ktorom vyhlásil dokazovanie za skončené a vyniesol rozsudok,

ktorým žalobu žalobkyne zamietol. Uvedený postup bol v rozpore so zákonom. K tvrdeniam žalovaného
k obchodnému podielu, nesprávnemu posúdeniu masy BSM k sume 2.894,95 eur, k sume 11.000,- eur
udáva, že k týmto argumentom sa žalobkyňa vyjadrila vo svojom odvolaní, s argumentmi žalovaného
sa nestotožňuje. Pokiaľ ide o bezplatnú právnu pomoc žalobkyne, ktorý nárok jej bol priznaný zo strany
Centra právnej pomoci, žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že zo strany žalobkyne ide o snahu

zbaviť sa zodpovednosti za prehratý spor. Žalobkyňa iba realizovala svoje právo na uchádzanie sa o
bezplatnú právnu pomoc. Nárok na bezplatnú právnu pomoc jej bol priznaný v súlade so zákonom.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uvádza, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu
a na dôvodoch ňou uvádzaných. Nesúhlasí s argumentáciou, tvrdeniami a odôvodnením žalobkyne

uvedenými vo vyjadrení, ako aj v odvolaní. Pokiaľ ide o záverečnú reč, právna zástupkyňa žalobkyne
tak, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 17.09.2019 po vyzvaní súdom, aby
zhrnula svoje závery, predniesla záverečnú reč, žiadala odročiť pojednávanie z dôvodu, aby sa mohla
písomne vyjadriť. Nakoľko žalobkyňa bola právne zastúpená advokátkou, tejto muselo byť zrejmé, z
akého dôvodu ustanovenia CSP nepripúšťajú odročiť pojednávanie. Vyslovenie predbežného právneho

názoru súdu nemá viesť ku konfrontácii a polemike so súdom, na tento účel slúži odvolanie ako
riadny opravný prostriedok. Žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa využila jej právo na záverečnú reč
uvedeným spôsobom, keď si sama zavinila, že ju nepredniesla. K otázke priznania bezplatnej právnej
pomoci žalobkyne žalovaný uvádza, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom doterajšom písomnom
vyjadrení. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkyne v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd považuje odvolanie žalobkyne za dôvodné.

9. Odvolací súd, preskúmajúc odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou v odvolaní, dospel k záveru,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Zároveň je rozhodnutie súdu prvej
inštancie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd vychádza z nesprávnych a
nedostatočných skutkových záverov.

10. V zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.11. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

12. V zmysle čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

13. V zmysle čl. 3 ods. 1, 2 Základných princípov CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné

vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti
ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

14. Ako vyplýva z citácie Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika sa viaže k zásadám a
princípom demokratického právneho štátu. Funkciou súdov a justície je poskytovať ochranu právam
jednotlivca. Súdy v civilnom súdnom konaní však nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad
a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou

zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán konania.

15. „Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie
odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením
zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,

systematickásúvislosťaleboniektorýzprincípov,ktorémajúsvojzákladvústavnekonformnomprávnom
poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame
a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom
aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad (Ústavný súd ČR IV. ÚS 1241/12)
“.

16. „Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa
môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods.

4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá
môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV.
ÚS77/02).Súčasnemákaždýprávonato,abysavjehovecivykonalústavnesúladnývýkladaplikovanej

právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na
zistený stav veci. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie
daná rozporom v súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov
s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou

proti takémuto uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru
ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.
127 ods. 1 ústavy. Okrem toho však arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže vyplývať aj z
ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov aplikovaných na prerokúvaný skutkový
prípad. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti
takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovie návrhu) v konaní pred všeobecným
súdom. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazova ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za
predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (Ústavný súd

SR, III. ÚS 21/2015).“

17. Napadnuté rozhodnutie vyššie uvedené požiadavky materiálneho právneho štátu a práva strán
konania na spravodlivý súdny proces nespĺňa. Odvolací súd ho považuje za absurdné, založené
na formalistickom výklade a aplikácii práva, ktoré je v rozpore s materiálnou ochranou zákonnosti.

Súd prvej inštancie pristúpil k uplatnenému subjektívnemu právu žalobkyne formalisticky, keď za
použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmú nespravodlivosť. Okresný súd v napadnutom
rozsudku čisto formalistickou sofistikovanou a podľa názoru odvolacieho súdu nezmyselnou aplikáciou
jednotlivých inštitútov civilného sporového konania sa vôbec nezaoberal ochranou subjektívneho práva
žalobkyne. Takýto postup súdu prvej inštancie je neprijateľný, je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, ako aj so základnými zásadami a princípmi Civilného sporového poriadku.

18. Pokiaľ ide o čl. 46 Ústavy SR, ktoré garantuje právo na súdnu ochranu, právny rámec na
uplatnenie tohto práva, pokiaľ ide o civilné právo, určuje Civilný sporový poriadok. Výklad a aplikácia
ustanovení Civilného sporového poriadku musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s princípmi
materiálneho právneho štátu, ako aj v súlade s princípom spravodlivosti a právnej istoty (čl. 2 Základných

princípovCSP).Rozsudoksúduprvejinštancieuvedenépožiadavkynespĺňa,jevrozporesozákladnými
zásadami a princípmi, na ktorých právo Slovenskej republiky spočíva. Porušuje právo žalobkyne na
spravodlivý súdny proces, a preto odvolací súd musel pristúpiť k jeho zrušeniu.

19. Žalobkyňa sa podanou žalobou v súdenej veci domáha vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Základným predpokladom pre začatie konania o vyporiadanie BSM pred
súdom je podanie žaloby. Žalobu môže podať ktorýkoľvek z manželov.

20. Na žalobu o vyporiadanie BSM sa vzťahujú všeobecné formálne a obsahové požiadavky tak,
ako vyplývajú z CSP. Obsahové náležitosti žaloby vyplývajú z § 132 CSP. Podanou žalobou žalobca

zároveň vymedzuje predmet konania, ktorým je súd viazaný. Pokiaľ však ide o vymedzenie tohto
predmetu konania, súd musí žalobu posudzovať komplexne. Predmet konania určuje opis rozhodujúcich
skutočností spolu so žalobným návrhom. Pokiaľ ide o opis rozhodujúcich skutočností, povinnosťou
žalobcu je uviesť údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd
rozhodnúť a aby umožňovali individualizáciu uplatneného nároku. Ak by bola podaná žaloba neúplná

alebo nezrozumiteľná, povinnosťou súdu je v zmysle ust. § 129 vyzvať toho, kto podanie urobil, aby
podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Súd musí pritom uviesť, v
čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť, poučí o možnosti
podanie odmietnuť (§ 129 ods. 1, 2 CSP). Ak mal potom súd prvej inštancie pochybnosti o úplnosti
žaloby (najmä vzhľadom na odvolanie sa žalobkyne na prílohu žaloby), bolo jeho povinnosťou vyzvať

žalobkyňu na doplnenie podania.

21. Pokiaľ ide o predmet konania, okresný súd rozsiahlo v rozsudku argumentuje judikatúrou
Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorej vyplýva, že predmetom súdneho vysporiadania BSM môžu
byť len tie položky BSM, ktoré strany sporu navrhnú na vyporiadanie nielen v rámci lehôt vyplývajúcich

z koncentrácie konania, ale tiež do 3 rokov od zániku BSM podľa § 150 ods. 4 Českého Občianskeho
zákonníka. K uvedenému odvolací súd udáva, že je zaužívané, že pri zhodnosti právnych úprav
slovenské súdy aplikujú aj judikatúru Najvyššieho (aj Ústavného) súdu ČR. Pokiaľ však ide o úpravu
BSM, zhodnosť právnej úpravy s Občianskym zákonníkom prijatým v Českej republike v roku 2012
úplne konštatovať nemožno. To však neznamená, že uvedená judikatúra nie je vôbec aplikovateľná, je

potrebné ju však aplikovať v súlade s materiálnou koncepciou spravodlivosti, vychádzajúc z individuality
súdenej veci a predovšetkým zohľadniť, či táto judikatúra nie je v rozpore s judikatúrou vyšších
súdnych autorít Slovenskej republiky (Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR), čím sa súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Sama žalobkyňa v odvolaní uvádza rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR a Ústavného súdu SR, ktoré sú v rozpore s aplikovanou judikatúrou. Odvolací súd však nepovažuje

za potrebné bližšie sa rozoberanej judikatúre venovať, pretože doposiaľ nie je až taká zásadná pre
rozhodnutie veci.22. Podstatné je, že súd prvej inštancie svojím formalistickým prístupom nevyhodnotil riadne žalobu, v
prípade pochybností nevyužil postup pre odstraňovanie vád žaloby a neurčil správne predmet konania
o vyporiadanie BSM.

23. Ako odvolací súd už uviedol, jednotlivé skutkové tvrdenia v žalobe spolu s návrhom
rozsudočnéhonávrhutvorianerozlučnújednotuanemôžubyťinterpretovanéoddelene,bezvzájomného
posudzovania. Pokiaľ vznikne rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a petitom žaloby, je to tiež dôvod na
odstraňovanie vád žaloby.

24. Súd prvej inštancie nespochybňuje, že predmetom žaloby sa na základe žaloby stalo vyporiadanie
obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti Design MP, s. r. o. Pokiaľ však ide o ďalšie
majetkové hodnoty, ktoré majú byť predmetom súdneho vyporiadania, nemožno súhlasiť s názorom
súdu, že žalobkyňa nenavrhla vyporiadať peňažné prostriedky vo výške 180.000,- eur ako kúpnu cenu
získanú na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu s treťou osobou 07.12.2018, ani

spoločný záväzok strán sporu voči VÚB, a. s. vyplývajúci zo zmluvy o flexihypotéke na prefinancovanie
z 27.01.2016, ani spoločný záväzok strán sporu voči VÚB, a. s., na úhradu ktorého si strany sporu
mali zobrať flexihypotéku, ani 2 spoločné záväzky strán sporu voči tretím osobám - R. A. a X. Q. V.,
ktoré všetky majetkové položky sa v žalobe spomínajú len nepriamo v súvislosti s vysvetlením spôsobu
výpočtu súm.

25. Zo žaloby nepochybne vyplýva, že práve vyporiadania týchto hodnôt a záväzkov sa žalobkyňa
podanou žalobou domáha, považuje ich za aktíva a pasíva patriace do BSM alebo súvisiace s
vyporiadaním BSM. To, že žalobkyňa sa v podanej žalobe, či už správne alebo nesprávne, snaží
vypočítať vyporiadací podiel z uvedených hodnôt, je irelevantné a súd týmto výpočtom nie je viazaný. V

tejto súvislosti treba poukázať na osobitný charakter konania o vyporiadanie BSM, keď súd nie je viazaný
žalobným návrhom, keďže v danom prípade spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP).

26. Ako odvolací súd už uviedol, pokiaľ sa skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe javili súdu

ako nedostatočné, resp. boli v rozpore so žalobným návrhom, bolo povinnosťou súdu vyzvať žalobkyňu
na odstránenie vád žaloby. Spôsob, ktorý súd prvej inštancie zvolil, keď nepovažoval žalobkyňou v
žalobe opísané práva a záväzky za vymedzenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
bol popretím jej (uplatneného) subjektívneho práva na súdnu ochranu.

27. Súd prvej inštancie v rozsudku podrobne opisuje chyby, ktorých sa žalobkyňa mala dopustiť pri
výpočte výšky zápočtov či už vo vzťahu k sume 2.894,95 eur alebo vo vzťahu k sume 11.100,- eur.
Súd prvej inštancie vyvodzuje záver, že z uvedených chybných výpočtov vyplýva, že rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce žalobkyňou uplatnený nárok neboli pravdivo opísané, čím žalobkyňa
dostatočne neuniesla bremeno tvrdenia.

28. Odvolací súd k uvedenému udáva, že súd prvej inštancie dostatočne neodlíšil medzi skutkovými
tvrdeniami žalobkyne a právnymi závermi (napriek podrobne rozoberaným a správnym teoretickým
východiskám), ktoré z uvedených skutkových tvrdení vyvodzovala. Možno súhlasiť s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že strana sporu - žalobca je povinný v žalobe pravdivo opísať rozhodujúce skutkové

okolnosti. Pokiaľ však ale žalobca z tvrdených skutkových okolností vyvodzuje nesprávny právny záver,
pričom výšku vyporiadacieho podielu možno považovať za právny záver, súd tým nie je viazaný. Platné
právo v Slovenskej republike už od čias rímskeho práva totiž vychádza zo zásady iura novit curia, t.
j. súd pozná právo. Povinnosťou účastníka je iba pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti podstatné
pre posúdenie nároku. Pokiaľ aj z týchto skutočností vyvodzuje nesprávne právne závery, súd nimi

nie je viazaný. Súd je z úradnej povinnosti zodpovedný za právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Za
rozhodujúce skutkové okolnosti pritom možno považovať skutkové tvrdenia o existencii zániku BSM,
okruhu vecí, práv a záväzkov patriacich do masy BSM, nie však výpočet vyporiadacieho podielu.

29. V dôsledku zjavne nesprávneho a formalistického prístupu súd prvej inštancie meritórne neposúdil

rozsah a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu s výnimkou obchodného podielu
žalovaného v spoločnosti Design MP, s. r. o., ktorý podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa urobila
predmetom súdneho vysporiadania BSM. Závery, ku ktorým však súd prvej inštancie vo vzťahu kprejednaniu tohto obchodného podielu v procesnoprávnej aj hmotnoprávnej rovine dospel, neobstoja,
sú arbitrárne, vzájomne si odporujú, odporujú procesnoprávnej, ako aj hmotnoprávnej úprave.

30. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry vyšších
súdnych inštancií vyporiadanie BSM sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, teda treba
vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a BSM. Toto vyporiadanie
sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú stranami konania.
OZ nemá výslovné ustanovenie, ako sa majú vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené

s BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria podľa § 143 do BSM a tak sa na
ne nevzťahujú ustanovenia §149 a § 150 OZ. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba
vychádzať v zmysle § 853 OZ z ustanovení OZ, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im
najbližšie, primerane použiť §§ 149, 150 OZ a vykonať ich vyporiadanie.

31. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že obchodný podiel žalovaného v spoločnosti Design MP, s.

r. o. nepatrí do BSM strán sporu. Súd však pri jednotlivých rozporných právnych úvahách polemizuje s
tvrdeniami strán sporu, z ktorých vyvodzuje rozporné právne závery. Skutkové tvrdenia, najmä skutkové
tvrdenia žalobkyne sú však vytrhnuté z kontextu a nie sú posudzované v súvislosti so všetkým, čo v
súdenej veci vyšlo najavo. Aj na tomto mieste je potrebné povedať, že súd vo svojich skutkových a
právnych záveroch pristúpil k prepiato formalistickej argumentácii, keď jednotlivé tvrdenia vytrhnuté z

kontextu celej veci viedli k nesprávnym záverom.

32. V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko,
čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

33. Pokiaľ ide o obchodný podiel ako predmet vlastníctva, súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je tiež obchodný podiel (hodnota obchodného podielu), ak bol nadobudnutý jedným z
manželov za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Manžel, ktorý sa nestal spoločníkom spoločnosti, síce nemá práva a povinnosti spoločníka vyplývajúce
z Obchodného zákonníka alebo zo spoločenskej zmluvy, majetková hodnota podielu však patrí
manželom spoločne, ak bol nadobudnutý za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM.

Občiansky zákonník výslovne neuvádza zdroje, z ktorých sa vytvára bezpodielové spoluvlastníctvo.
Zdrojom tvorby bezpodielového spoluvlastníctva sú zásadne všetky príjmy, výnosy a iný majetok
získaný manželmi počas trvania manželstva s výnimkou tých príjmov, ktoré zákon ako zdroj tvorby
bezpodielového spoluvlastníctva výslovne vylučuje (dar, dedenie, reštitúcia, vydanie veci). Zdrojom
tvorbyspoluvlastníctvasúajpríjmyaveci,ktorébolizískanéztzv.zmiešanýchzdrojov,t.j.zospoločných

prostriedkov a individuálnych prostriedkov ktoréhokoľvek manžela.

34. Medzi stranami sporu je nesporné a vyplýva to aj z verejných registrov, že v čase zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol žalovaný spoločníkom obchodnej spoločnosti, pričom
táto účasť v obchodnej spoločnosti vznikla za trvania manželstva so žalobkyňou. V zásade potom, ak na

nadobudnutie obchodného podielu boli použité prostriedky BSM, tento obchodný podiel ako majetkovú
hodnotu je potrebné v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadať.

35. To, aké prostriedky boli použité na nadobudnutie obchodného podielu, je otázkou nie skutkovou ale
právnou. Je pravdou, že súd vychádza zo skutkových tvrdení účastníkov o tejto otázke, je však ex offo

zodpovedný za právny záver a nie je viazaný nesprávnym právnym záverom strany sporu.

36. Z tvrdenia žalobkyne (v replike), že za trvania manželstva poskytla vlastné finančné prostriedky
(z vlastných úspor) žalovanému na založenie spoločnosti a na nadobudnutie celého jeho obchodného
podielu v spoločnosti, ktoré je samo osebe iba skutkovým tvrdením, nemožno v súlade s platným

hmotným právom urobiť záver, že obchodný podiel nepatrí do BSM účastníkov. Z uvedeného skutkového
tvrdenia totiž nemožno vyvodiť, kedy, v akom období a z akých zdrojov žalobkyňa tieto prostriedky
nadobudla, a teda, či patrili alebo nepatrili do BSM účastníkov. Pokiaľ žalobkyňa v ďalších svojich
podaniach vysvetlila, že za tieto vlastné prostriedky a úspory pokladala finančné prostriedky, ktorési nasporila jednak pred uzavretím manželstva a jednak po uzavretí manželstva z vlastných príjmov,
v danom prípade ide o rozvinutie skutkového tvrdenia žalobkyne, z ktorého možno vyvodiť (za
preukázania jeho pravdivosti) iba záver, že sčasti boli na nadobudnutie obchodného podielu použité

finančné prostriedky z BSM. Nepochybne totiž úspory získané z príjmu jedného z manželov patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný však skutkové tvrdenie žalobkyne vo vyjadrení
k žalobe zospornil. Malo sa stať predmetom dokazovania, z akých finančných prostriedkov bol
nadobudnutý obchodný podiel žalovaného v spoločnosti Design MP, s. r. o., a teda, či jeho hodnota patrí
alebo nepatrí do BSM, ktoré dokazovanie však súd prvej inštancie stranám neumožnil.

37. Možno konštatovať, že z titulu účasti žalovaného ako spoločníka spoločnosti Design MP, s. r. o., ktorá
účasť vznikla za trvania manželstva, je tu obchodný podiel, ktorého hodnota patrí alebo nepatrí do BSM.
Keďže táto skutočnosť vznikla za trvania manželstva a ku dňu zániku BSM existovala, v zásade možno
konštatovať, že hodnota obchodného podielu patrí do BSM účastníkov za predpokladu, ak niektorá zo
strán konania, v danom prípade žalovaný, neunesie dôkazné bremeno a nepreukáže bez pochybností,

že tento obchodný podiel nadobudol mimo prostriedkov BSM.

38. Z hľadiska dôkazného bremena je na strane, ktorá tvrdí, že určitá vec je v BSM, aby preukázala, že
vec (právo) bola nadobudnutá za trvania manželstva. Ak sa toto nadobudnutie preukáže (nie je sporné,
že obchodný podiel bol nadobudnutý za trvania manželstva) a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré

aj v takomto prípade vec vylučujú z BSM, bude na ňom dôkazné bremeno na nepochybné preukázanie
týchto skutočností.

39. Ako odvolací súd už uviedol, pri vyporiadaní BSM ide o vyporiadanie v širšom zmysle. Ak je tu
súvislosť s BSM, súd musí ustáliť aj to, čo tvorí oddelený alebo výlučný majetok manželov.

40. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ ide o včasnosť použitia
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a koncentráciu konania, aj v tomto smere musia
výklad a aplikácia ustanovení upravujúcich tieto procesné inštitúty byť v súlade so základnými princípmi
CSP, predovšetkým so zásadou spravodlivosti a princípom právnej istoty a rovnosti účastníkov. Každej

strane tak musí byť umožnené reagovať na prostriedky útoku a obrany protistrany a prostriedky
procesného útoku a obrany nemožno považovať za neuplatnené včas, ak sú reakciou na prostriedky
procesného útoku a obrany protistrany. Nebolo v súlade so zákonným procesným postupom, keď súd
prvej inštancie neprihliadol na vyjadrenie žalobkyne, ktorým reagovala na vyjadrenie žalovaného.

41. Z dôvodu uvedených závažných hmotnoprávnych a procesných pochybení súdu prvej inštancie
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

42. V ďalšom postupe bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť uplatnený nárok spôsobom,

vychádzajúc z princípu materiálneho právneho štátu, tak, aby ústavne konformne rozhodol o žalobe a
poskytol ochranu uplatňovanému subjektívnemu právu, rešpektujúc požiadavku spravodlivosti, právnej
istoty a rovného postavenia strán sporu. Predovšetkým sa vysporiada s tým, čo je predmetom konania,
vyhodnotiac žalobu komplexne, podľa obsahu. Pokiaľ má súd prvej inštancie za to, že žaloba je
neúplná, resp. neobsahuje dostatočnú špecifikáciu jednotlivých položiek, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že

patria do BSM účastníkov, vyzve ju postupom v zmysle ust. § 129 CSP na odstránenie vád žaloby.
Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a rozhodne tak, aby stranám konania umožnil realizáciu
procesných práv a povinností, ktoré im Civilný sporový poriadok na uplatnenie ich práv poskytuje,
t. j. tak, aby bolo zabezpečené právo strán konania na spravodlivý súdny proces. Súd rozhodne o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán konania, aplikujúc hmotnoprávnu úpravu

BSMobsiahnutúvust.§143anasl.Občianskehozákonníka,akoajjudikatúruvyššíchsúdnychinštancií.
Zároveň opätovne rozhodne aj o trovách konania.

43. Súd prvej inštancie je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)