Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316201962
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316201962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.AndreyVyskočovejasudcovMgr.Michala

Novotného a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných
umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo námestie 14,
Bratislava, IČO: 17 310 598, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 5433/40, Bratislava -
Staré mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: GASTROCENTRUM, spol. s r.o., Železničiarska 1556,
Galanta, IČO: 31 446 183, zastúpený: JUDr. Vladimír Vágó, advokát, Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, o
zaplatenie 672 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 11. mája 2017 č. k. 10Cb/9/2016 - 46, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.5.2017
č.k. 10Cb/9/2016-46 o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11.5.2017 č.k. 10Cb/9/2016-46 v odvolaním napadnutej časti
výrokov II. a IIIp o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.02.2016 domáhal vydania platobného

rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 672 eur s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení žalobného návrhu do zaplatenia a náhradu
trov konania.

2. Súd prvej inštancie vydal dňa 16.02.2016 platobný rozkaz č. k. 10Cb/9/2016-16, ktorým vyhovel
návrhu v celom rozsahu, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor s odôvodnením vo veci

samej, čím sa podľa § 174 ods. 2 C.s.p. platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil a súd vo veci nariadil
pojednávanie.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 552 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 552 eur od 15.03.2016 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. súd v ostatnej časti žalobu zamietol.

Výrokom III. súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 68 % trov konania.4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 190 ods. 1 zákona č.
185/2015 Z.z., § 78 ods. 1, § 78 ods. 4 písm. b), § 78 ods. 5, § 79 ods. 1, § 81 ods. 1 písm. a), h), j), §
5 ods. 14, § 65 ods. 1, 2, §67 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich

s autorským právom ( ďalej len „autorský zákon“), § 489, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p.

5. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca vydal Sadzobník pre vyberanie

odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za
vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného technického zariadenia účinný od 1.
januára 2013 pri stravovacom zariadení do 100 m2 vo výške 80 eur ročného paušálu, pri welness centre
160 eur, pri penzióne za zvukovo- obrazový prijímač na izbe vo výške 16 eur a sadzobník účinný od 1.
januára 2014, v zmysle ktorého pri stravovacom zariadení do 100 m2 sa platí ročný paušál vo výške 80
eur, pri welness centre 160 eur a za zvukovo- obrazový prijímač na izbe vo výške 16 eur.

Žalovaný uzatvoril hromadnú licenčnú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy práv: SOZA - Slovenský
ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Rastisalvova 3, 821 08 Bratislava 2, IČO: 178
454, DIČ: 2020795601, IČ DPH: SK2020795601, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal SOZE platiť
autorskú odmenu podľa platného Sadzobníka SOZA za prísluchovú hudbu reprodukovanú technickým
zariadením nachádzajúcom sa na izbách - počet televízorov 13 a na recepcii v počte jedného zariadenia.

Žalobca vyzval žalovaného listom z 24. septembra 2015, aby zaplatil 672 eur, pretože si nesplnil
povinnosť podľa § 65 a § 67 autorského zákona.
Žalobca ochraňuje práva v zmysle autorského zákona, udeľuje licencie - zmluvy, ktoré umožňujú
uskutočňovanie verejného prenosu, vyberá odmeny a tie následne rozdeľuje výkonným umelcom a
výrobcom v zmysle Vyúčtovacieho poriadku žalobcu. Na výkon činnosti žalobcu Ministerstvo kultúry

Slovenskej republiky udelilo 23. júna 1998 oprávnenie č. 3/1998 na výkon kolektívnej správy práv podľa
autorského zákona, ktoré bolo zmenené rozhodnutím z 18. októbra 2004 vydaním oprávnenia č. 3/2004.
Na základe rozsudku Súdneho dvora zo 7. decembra 2006 vo veci C-306/05, Súdny dvor rozhodol
takto: 1. Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v
zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých

aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu
hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách
tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle
článku3ods.1tejtosmernice.2.Súkromnápovahaiziebhotelovéhozariadenianeodporujetomu,abysa
v nich uskutočňovaný prenos diela prostredníctvom televíznych prijímačov považoval za verejný prenos

v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný v rámci obchodnej činnosti
prevádzkuje Penzión VIKTÓRIA s kapacitou 35 lôžok, pričom každá izba je vybavená okrem iného aj
televízorom s káblovou prípojkou a welness barom. Na základe predloženej hromadnej licenčnej zmluvy
súd zistil, že žalovaný pri uzavretí tejto zmluvy sám uviedol, že penzión má 13 televízorov a na recepcii

1 technické zariadenie. Na základe tejto skutočnosti a sadzobníka súd za rok 2013 vypočítal odmenu za
welness v zmysle bodu A./ Sadzobníka účinného od 1. januára 2013 „ Športové a zábavné prevádzky“
primeraná odmena vo výške 160 eur, pričom žalobca si uplatnil sumu 80 eur za obdobie od 1. januára
2013 do 31. decembra 2013 a za penzión s izbami s počtom zvukovo-obrazových prijímačov 13 ks - v
zmysle Sadzobníka B./ účinného od 1. januára 2013 primeraná odmena za „ ubytovacie zariadenie „ vo

výške 16 eur, pričom žalobca si uplatnil 8 eur za 1 ks, spolu 104 eur za predmetné obdobie, čo spolu
činí 184 eur / 40 + 104 /. Rovnaký výpočet žalobca použil aj za roky 2014 a 2015, takže spolu žalovaný
je povinný žalobcovi zaplatiť / 184 x 3 / 552 eur.

6. Súd prvej inštancie žalobcu v časti uplatnenej odmeny za bar s rozlohou do 100 m2 zamietol, nakoľko
žalobca svoje tvrdenie, že v bare žalovaného sa nachádzalo nejaké technické zariadenie, za ktoré by
mal zo zákona žalovaný platiť odmenu nepreukázal a žalovaný toto jeho tvrdenie poprel.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že súd podľa úspechu
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 68 % trov konania. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.8. Žalovaný v podaní označenom ako odvolanie žalovaného proti rozsudku, doručené súdu prvej
inštancie dňa 25.05.2017 uviedol, že bližšie svoje odvolanie skutkovo a právne odôvodní v lehote 5 dní.

Žalovaný následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.06.2017, označeným ako
podrobnejšie zdôvodnenie odvolania uviedol, že sa odvoláva proti I. výroku napadnutého rozsudku a
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť za účelom doplnenia dokazovania. Žalovaný uviedol, že síce je mu
daná zákonná povinnosť v zmysle § 65 ods. 1,2 a § 67 ods. 1 zák. č. 618/2003, avšak každé jedno
zariadenie resp. jeho zákonná povinnosť uhrádzať žiadané sumy treba posudzovať individuálne a to

predovšetkým podľa miery funkčnosti toho ktorého zariadenia a taktiež prihliadnuť na jeho osobitosti.
Sadzobník použitý v konaní bol vytvorený žalobcom a jeho obsahom súd pri posudzovaní nárokov nie
je viazaný. Súd sa uspokojil iba s konštatovaním zástupcu žalobcu, že pri podaní žaloby vychádzal
z údajov dodaných mu klientom, pričom na pojednávaní neposudzoval žiadne iné dôkazy, ktoré by
podporili tvrdenia žalobcu.

9. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol
a v časti, v ktorej priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 68 % a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil v odvolaním napadnutej časti tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť
žalobcovi120eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy120eurod16.03.2016do

zaplateniaažalobcovipriznánároknanáhradutrovprvostupňovéhokonaniavrozsahu100%anáhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania. Odvolateľ sa nestotožňuje s právnym názorom
súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu v časti uplatnenej odmeny za bar s rozlohou do 100 m2, s
odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by sa v tomto zariadení nachádzalo technické zariadenie, za
ktoré by mal zo zákona žalovaný platiť odmenu. Žalobca už vo vyjadrení k odporu zdôraznil, že žalovaný

vo svojej prevádzke v rámci baru, welness a penziónu vykonáva verejný prenos chránených výkonov
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, preto je
povinný hradiť odmeny umelcom, výrobcom zvukových a zvukovoobrazových záznamov. Skutočnosť,
že v priestoroch prevádzky žalovaného dochádza k verejnému prenosu prostredníctvom ľubovoľného
technického zariadenia žalobca preukázal okrem iného s odkazom na internetovú stránku žalovaného.

Žalobca predložil s odvolaním niektoré zo zverejnených fotografií z internetovej stránky žalovaného.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný jeho nárok priznaný súdom
žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Žalovaný vopred neoznámil úmysel používať predmety

ochrany podľa autorského zákona spravované a žalobcom a nedošlo k dohadovaniu podmienok dohody
o primeranej odmene, ale predmety ochrany použil priamo, preto ho žalobca dôvodne vyzval na splnenie
povinnosti.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Podľa ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. možno odvolanie odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 373 ods. 1 C.s.p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

Podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
Civilný sporový poriadok upravuje náležitosti odvolania v ust. § 363 tak, že v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolateľ môže rozsah, v akom rozhodnutie napáda, rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.), a rovnako do uplynutia lehoty na podanie odvolania
môže meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie (ust. § 365 ods. 3 C.s.p.). Súd má
povinnosť vyzvať odvolateľa, ak jeho odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, aby chýbajúce náležitosti
doplnil, a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd však na doplnenie odvolacích
dôvodov nevyzýva (ust. § 373 ods. 1 C.s.p.).

Odvolací súd zistil, že podanie žalovaného označené ako odvolanie žalovaného proti rozsudku,
doručené súdu prvej inštancie dňa 25.5.2017 neobsahuje žiadne dôvody odvolania, teda nie je z neho
zrejmé,včomtotorozhodnutiealebopostupsúdupovažujeodvolateľzanesprávny,keďajsámodvolateľ
v podaní uviedol, že bližšie svoje odvolanie skutkovo a právne odôvodní v lehote 5 dní.
Z obsahu spisu a z pripojenej doručenky bolo zistené, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie bol advokátovi žalovaného doručený 11.05.2017 (č.l. 50), zákonná 15-dňová lehota na podanie
odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie začala plynúť najbližší nasledujúci deň, teda 12.05.2017
a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 26.05.2017 t.j. piatok, ktorý bol posledným dňom, kedy bolo
možné podať včasné odvolanie. Žalovaný prostredníctvom advokáta doplnil odvolacie dôvody podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.6.2017, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Nakoľko odvolacie dôvody je možné dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania v zmysle
citovaného ust. § 365 ods. 3 C.s.p., na odvolacie dôvody žalovaného doplnené po uplynutí zákonnej
lehoty odvolací súd nemohol prihliadať.
Nakoľko žalovaný v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania neuviedol žiadne odvolacie
dôvody, prečo považuje za nesprávne napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 552 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
552 eur od 15.03.2016 do zaplatenia, a v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na doplnenie
odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nevyzýva, absencia relevantného odvolacieho
dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
Nakoľko odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku neobsahovalo žiadny odvolací

dôvod,pričompretútovaduodvolanianemožnovodvolacomkonanípokračovať,odvolacísúdodvolanie
žalovaného v tejto časti podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odmietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie žalobcu proti výrokom
II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a
nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

14. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude

zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.15. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh
žalobcu na zaplatenie sumy 120 eur s prísl., ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému z dôvodu
neplneniasipovinnostizostranyžalovanéhouhradiťprimeranéodmenyvýkonnýmumelcomavýrobcom

zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorých práva žalobca chráni, zastupuje na základe a v
rozsahu udeleného Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy a práv súvisiaci s autorským
právom v zmysle ust. § 5 ods.14, § 65 ods. 1, § 65 ods. 2, § 67 ods. 1 autorského zákona a zákona
č. 185/2015 Z.z. a to konkrétne za bar s rozlohou do 100 m2, v zmysle bodu A. Sadzobníka účinného
od 1.1.2013 primeraná odmena za „stravovacie a pohostinské prevádzky“, v ktorom sa malo nachádzať

technické zariadenia, za ktoré mal žalovaný zo zákona platiť odmenu.

16. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 ods. 1 C.s.p. alebo preto, že takáto

skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov
dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Základnou normou
upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je upravené v ust. § 132 a § 188 C.s.p., ktoré stanovuje
dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu.
Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,
ktorýjepodkladomprezáverotom,čiadoakejmieryúčastníksplnilsvojupovinnosťpreukázaťskutkové
tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno
potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého

pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene
povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191
C.s.p. z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť
z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli

preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Ak teda žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný mal v bare, ktorý mal byť stravovacou prevádzkou, technické
zariadenie schopné reprodukovať záznamy verejných prenosov prostredníctvom technických zariadení,
za ktoré by mal zo zákona žalovaný platiť odmenu, bolo jeho povinnosťou špecifikovať toto zariadenie,

označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Z obsahu spisu vyplýva,
že zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.4.2017 uviedol, že žalovaný nedisponuje stravovacím
zariadením v zmysle Sadzobníka žalobcu, a že v priestoroch welness a baru sa nenachádzajú technické
zariadenia, na čo zástupca žalobcu uviedol, že on mal tieto informácie od klienta, teda od žalobcu
a ani netvrdil, že by tieto informácie pochádzali z iných konkrétnych zdrojov. Zástupca žalobcu na

pojednávaní na preukázanie tvrdení, že v priestoroch baru žalovaného sa nachádzalo v rozhodnom
období technické zariadenie, ktoré ani bližšie nešpecifikoval, nepredložil žiadne prostriedky procesného
útoku ani nenavrhol v tomto smere doplniť dokazovanie.

Podľa § 366 písm. d) C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalobca až spolu s odvolaním predložil listinný dôkaz a to fotografie z webu žalovaného, z ktorých by
malo podľa neho vyplývať, že TV prijímače sa nachádzajú tak v každej izbe v rámci penziónu aj v rámcibaru. Vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolaní netvrdil a ani neodôvodnil, prečo tieto nové prostriedky
procesného útoku, ktoré predložil až v odvolaní, nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez
svojej viny, odvolací súd na tieto novoty v odvolacom konaní v súlade s citovanými ust. § 373 ods. 4

C.s.p v spojení s ust.§ 366 písm. d) C.s.p. nemohol prihliadnuť.

Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v spore neuniesol bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno o dôvodnosti nároku na odmenu v sume 120 eur s prísl., preto muselo
rozhodnutie súdu vyznieť v tejto časti v jeho neprospech, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok v

zamietajúcej časti vo výroku II. ako vecne správny potvrdil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
II. tohto rozsudku.

17. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia

rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a
právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku, a preto

rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti vrátane závislého výroku o trovách konania, ktoré rozhodnutie
žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

19. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 2 C.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspech strán sporu porovnateľný, preto žiadnej z nich nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolaniemožnopodaťvlehotedvochmesiacovoddoručeniatohtorozsudkunasúde,ktorýrozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.