Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2011

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15Er/25/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110201176
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Debnárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2011:2110201176.2

Uznesenie

X. súd R. vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: O. O., nar. XX.XX.XXXX, N. 7, XXX XX N.,
zast. Z.. B. N., N. 6, XXX XX D., proti povinnému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, N. 7, XXX XX N. zast. S. a
partneri advokátska kancelária, s.r.o., M. C. 2, XXX XX R., vedenej u súdneho exekútora: A.. S. N., K.
XXX, XXX XX K. o vymoženie X.XXX,XX eur o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

K. exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

S. Okresného súdu Trnava č. 5207* 101231 zo dňa 03.02.2010 bol súdny exekútor JUDr. Pavel
Šajánek, Sadová 621, 905 01 Senica poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. 14C/37/2007-40 zo
dňa 25.03.2009.

Súdny exekútor dňa 18.03.2010 predložil tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu povinnej
dňa 08.03.2010 podaný návrh na odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku
a zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Svoje podanie povinná odôvodnila tým, že nárok oprávneného z exekučného titulu vo výške 8.933,74
eur zanikol na základe dvoch právnych skutočností, a to splnením a započítaním. V prvom rade

povinná uhradila na účet oprávneného dňa 05.06.2009 sumu 2.411,14 eur a následne listom zo dňa
09.06.2009 si započítala voči oprávnenému svoje splatné pohľadávky vo výške 6.522,60 eur, čím podľa
povinnej zanikol nárok oprávneného v celej výške. Uvádza ďalej že si započítala voči oprávnenému
dve pohľadávky. Prvá z nich vznikla v exekučnom konaní č. EX 117/05, v ktorom vystupoval okrem
povinného v tomto konaní v pozícii povinného aj oprávnený v tomto konaní. Povinná uhradila do
pokladne exekútorského úradu v uvedenom exekučnom konaní sumu 8.696,80 eur (o čom doložila

pokladničný doklad), pričom jej tým pádom vznikol voči oprávnenému regresný nárok vo výške 4.348,40
eur, ktorý si uplatnila listom zo dňa 05.06.2009, ktorý oprávnený do dnešného dňa neuhradil. Druhá
pohľadávka predstavuje nárok na výživné nezaplatené zo strany oprávneného v zmysle rozsudkov
tunajšieho súdu sp.zn. 13C/75/2003-33, 18Nc/3/2003-136, 35P/136/2006-59. Oprávnenému vznikol dlh
na výživnom vo výške 2.174,20 eur. Na základe uvedených skutočností teda povinná konštatuje, že je
presvedčený, že zaniklo právo oprávneného priznané v exekučnom titule a keďže možno očakávať, že

exekúciabudezastavená,jetudôvodnapostupvzmysleustanovenia§56ods.2Exekučnéhoporiadku.
Súčasťou podania povinnej boli aj prílohy, ktoré tvorili fotokópie príkazu na úhradu, listu o započítaní
vzájomných pohľadávok s doručenkou, rozsudkov o výživnom sp. zn. 13C/75/2003, 18Nc/3/2003-136,
35P/136/2006-59. Dňa 27.05.2010 právny zástupca povinnej doplnil do spisového materiálu podanie,
v ktorom uviedol, že uznesením tunajšieho súdu 9Er/538/2005-115 súd exekúciu proti povinnej ( v 2.
rade) z dôvodu neprípustnosti konania zastavil, nakoľko povinná nebola v exekučnom titule zaviazaná

na plnenie. V podaní sa ďalej uvádza, že povinná z dôvodu udržania nehnuteľností, ktoré boli súčasťou
predmetu BSM vyplatila v uvedenej exekúcii sumu 8.696,80 eur, čím uspokojila nároky veriteľa bývaléhomanžela. Keďže k úhrade dlžnej sumy došlo až po rozvode manželstva, táto teda bola poskytnutá
z majetku povinnej a preto došlo zo strany oprávneného k bezdôvodnému obohateniu v zmysle
ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor

vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

Podľa § 57 ods.1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd po dôkladnom prešetrení spisového materiálu a všetkých súvisiacich podkladov, nevyhnutných
na rozhodnutie, platnej legislatívy a justičnej praxe dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie
exekúcie je dôvodný, a že je potrebné mu vyhovieť. Peňažné plnenie, ku ktorému bola povinná v
exekučnom titule zaviazaná, tvorila suma 8.933,74 eur. Nakoľko však povinná dňa 05.06.2009 uhradila

oprávnenému sumu vo výške 2.411,14 eur, oprávnený túto skutočnosť zohľadnil pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie zo dňa 14.01.2010 a exekúciou žiadal vymôcť len zvyšnú časť sumy priznanej
v exekučnom titule, t.j. 6.522,60 eur. Je preto právne irelevantný právny argument povinnej, že časť
svojho dlhu v tomto exekučnom konaní vymáhanom uhradila oprávnenému, čím tento zanikol splnením
(o čom doložila povinná aj doklad), nakoľko túto skutočnosť oprávnený zohľadnil a preto uvedená

suma nie je predmetom tohto exekučného konania. Súd sa ďalej zaoberal tvrdeniami povinnej, že
došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok voči oprávnenému. V zmysle ustanovenia § 580 Občiansky
zákonník platí, že ak veriteľ (povinná) a dlžník (oprávnený) majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí
voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. V rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. M Cdo 35/2003

sa konštatuje, že zánik práva započítaním nastane okamihom, kedy sa pohľadávky spôsobilé na
započítanie stretli. Námietku započítania vzájomnej pohľadávky možno uplatniť aj v konaní o výkon
rozhodnutia podľa § 251 a nasl. OSP, ako aj v exekučnom konaní podľa zákona č. 235/1995 Z.z., resp.
návrhom na zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie). Za moment stretnutia pohľadávok spôsobilých
na započítanie v exekučnom konaní a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet exekúcie treba

považovať, keď došlo k jednostrannému úkonu zo strany povinného tým, že doručil oprávnenému
oznámenie o započítaní pohľadávky - kompenzačný prejav. Započítanie je jednostranný právny úkon,
na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.
Započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky,
ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to

v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej
protipohľadávky. Dňa 09.06.2009 povinná písomne uplatnila u oprávneného započítanie pohľadávok
jednak z nároku na výživné nezaplatené zo strany oprávneného v zmysle rozsudkov tunajšieho súdu
sp.zn. 13C/75/2003-33, 18Nc/3/2003-136, 35P/136/2006-59 vo výške 2.174,20 eur a jednak z dôvodu,
že povinná uhradila do pokladne exekútorského úradu v exekučnom konaní EX 117/05, v ktorom

vystupoval okrem povinnej v tomto konaní v pozícii povinného aj oprávnený v tomto konaní sumu
8.696,80 eur. Túto písomnosť si oprávnený dňa 15.06.2009 prevzal, čo potvrdil vlastnoručným podpisom
na doručenke.

V zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 Zákon o rodine, proti pohľadávke na výživné je započítanie

vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou, avšak proti pohľadávke na výživné poskytované
maloletým deťom započítanie nie je prípustné. Súd preskúmal rozhodnutia sp.zn. 13C/75/2003-33,
18Nc/3/2003-136, 35P/136/2006-59, v zmysle ktorých povinná vyčíslila nedoplatok oprávneného na
výživnom vo výške 2.174,20 eur. Nakoľko sa ale jedná o vyživovaciu povinnosť oprávneného vočimaloletému synovi, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Zákona o rodine, kompenzačná námietka
povinnej v takomto prípade je vylúčená. Zvlášť podrobne sa súd musel vysporiadať s otázkou
prípustnosti započítania vzájomných pohľadávok povinnou v časti vyplatenia sumy 8.696,80 eur

povinným v inom exekučnom konaní. Na základe rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 17C87/2003 -
58 zo dňa 12.5.2005 bola proti povinnému v 1. rade Gabrielovi Glindovi (oprávnený v tomto exekučnom
konaní) a povinnej v 2. rade Gréte Glindovej (povinný v tomto exekučnom konaní) vedená na tunajšom
súde pod spisovou značkou 9Er/538/2005 exekúcia. Toto konania voči povinnej bolo dňa 29.6.2009
rozhodnutím č.k. 9Er/538/2005 - 115 vyhlásené za neprípustné a súčasne zastavené s odôvodnením,

žesúdvrámcikonaniazistil,žepoverenímbolsúdnyexekútorpoverenývykonanímexekúcievprospech
oprávneného proti povinnému v I. rade (oprávnený v tomto konaní) a aj povinnej v II. rade (povinná
v tomto konaní), ktorej však nebola predloženým exekučným titulom uložená žiadna povinnosť voči
oprávnenému. Exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 17C87/2003 - 58 zo dňa
12.5.2005 bol povinný v I. rade zaviazaný zaplatiť oprávnenej sumu 6.638,78 eur spolu s príslušenstvom
a zároveň jej nahradiť trovy konania. Ďalej rozsudkom bola oprávnená zaviazaná zaplatiť povinnej v

II. rade trovy konania. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, čiže bol zamietnutý aj nárok oprávnenej
uplatňovaný proti povinnej v II. rade. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je
označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule, a iba v prospech toho, kto má
podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Z vyššie uvedeného vyplýva,
žesúdnemuexekútorovinemalobyťudelenépoverenienavykonanieexekúcieajvočipovinnejvII.rade,

preto súd exekúciu voči nej vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Táto skutočnosť však nič nemení na veci,
že povinná bola účastníkom exekučného konania, a to z titulu postavenia bývalej manželky povinného.
Postavenie účastníka konania, konkrétne teda v tomto prípade osoby povinného, vyplýva jednak z
právnej úpravy v Exekučnom poriadku, ale aj z právnych úprav v iných právnych predpisoch. Podľa §
37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi

len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Odsek 2 tohto paragrafu ďalej
uvádza, že „ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom
konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.“ S odkazom na
súdne rozhodnutie R 70/1965 (str. 136) možno konštatovať, že výkon rozhodnutia na majetok, patriaci

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je možný na základe rozhodnutia vysloveného len proti
jednému z manželov. Nie je treba osobitné rozhodnutie proti druhému manželovi. V zásade platí, že ak je
predmetom exekúcie majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, manžel povinného
sa stáva účastníkom konania vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. Oporu tohto tvrdenia možno
nájsť i v hmotnoprávnych ustanoveniach, konkrétne v §147 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle

ktorého, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri
výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Predpokladom toho, aby bolo možné plnenie bývalého manžela považovať za splnenie povinnou osobou
( z titulu postavenia bývalého manžela pred vyporiadaním spoločného majetku) je ale fakt, že hoci
ide o bývalých manželov, ich bezpodielové spoluvlastníctvo ešte nebolo v čase plnenia poskytnutého

súdnemu exekútorovi, vysporiadané, a to s ohľadom na tú skutočnosť, že po zániku manželstva, t.j.
po rozvode, sa obsah výkonu práv a povinností bývalých manželov k veciam, ktoré tvorili bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nezmenil, z čoho vyplýva, že i po rozvode manželstva možno exekúciou
postihnúť veci, ktoré tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rozhodný okamih, ergo okamih,
kedy došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 10.04.2009, pričom k plneniu zo

strany povinnej došlo dňa 14.04.2009, t.j. štyri dni po tom, ako bol spoločný majetok bývalých manželov
rozhodnutím súdu právoplatne rozdelený, a títo v zmysle výroku rozhodnutia č.k. 14C/37/2007-40 zo dňa
25.03.2009 nadobudli veci do výlučného vlastníctva. Povinná teda poskytla plnenie zo svojho výlučného
vlastníctva a nie zo spoločného majetku, v presvedčení, že v exekučnom konaní 9Er/538/2005 vystupuje
ako povinná, avšak právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 9 Er/538/2005-115 bolo exekučné

konanie proti povinnej v 2. rade (povinná v tomto konaní) dňa 29.09.2009 zastavené pre neprípustnosť
v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie.

Povinná poskytla v prospech oprávneného plnenie vo výške 8.697,65 eur, bez toho, že by bola osobou
povinnou. Nakoľko v tomto exekučnom konaní si oprávnený voči povinnej uplatnil nárok na zaplatenie

sumy 6.522,60 eur znamená, že hypotéza právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 580 Občiansky
zákonník je naplnená, veriteľ (povinná) a dlžník (oprávnený) majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, nastáva právny následok, ktorým je v tomto prípade zánik záväzku povinnej voči
oprávnenému započítaním, a to vo výške 6.522,60 eur, ku ktorému došlo dňa 15.06.2009, t.j. ešte predzačatím exekúcie. Povinnej teda vznikol nárok voči oprávnenému na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.175,05 eur.

Vzhľadom na to, že súd vo výroku tohto rozhodnutia exekučné konanie zastavil, nie je účelné rozhodnúť
o odklade exekúcie.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O náhrade trov exekúcie v tomto exekučnom konaní súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.