Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14Csp/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917205119
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6917205119.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: L. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M., H.. X. U. XXX, o zaplatenie 230,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu s a z a m i e t a.

II. Žalovanému s a n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.03.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 230,95 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 179,33 eur od 14.12.2012 do zaplatenia. V

žalobe poukázal na to, že právny predchodca žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len "pôvodný
veriteľ")dňa28.08.2007uzavrelsožalovanýmZmluvuč.XXXXXXXXX/XXXX,nazákladektorejposkytol
žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa Zmluvy.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3.1 Súd pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14Csp/111/2017-43 zo dňa 18.12.2017 takto:
"I. Žaloba žalobcu sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva."
3.2 Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného
sporového poriadku.

3.3 V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že z predložených listinných dôkazov žalobcom

nevyplýva v akej výške boli žalovanému zo strany pôvodného veriteľa poskytnuté peňažné prostriedky,
akým spôsobom a za akých podmienok ich mal žalovaný splatiť. Žalobca v žalobe uviedol len to,
že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky, avšak žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Medzi tvrdenými skutočnosťami v žalobe
a predloženými listinnými dôkazmi žalobcom, ako aj medzi týmito listinnými dôkazmi navzájom, existuje
viacero nezrovnalostí, napr. v žalobe sa ako dátum uzavretia zmluvy (na základe, ktorej bolo poskytnuté
povolené prečerpanie) uvádza deň 28.08.2007, ktorý je uvedený na Zmluve o bežnom účte číslo

XXXXXXXXXX, avšak v Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 je uvedený
deň 04.05.2011 a vo Výzve zo dňa 20.10.2009 je uvedený deň 19.11.2007. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože ním predložené dôkazy nepreukazujú skutočnosti, ktoré
žalobca v podanej žalobe tvrdí.4.1Vočiuvedenémurozsudkupodalžalobcaodvolanie.Odvolacísúduznesenímč.k.17Co/105/2018-66
o dňa 28.02.2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.2 V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval v konaní
procesne správne, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko tým žalovanému zabránil
využiťprocesnéprávooznačiťalebopredložiťdôkazynapreukázanienímtvrdenýchskutočnostítak,aby
dôkazné bremeno o svojich skutkových tvrdeniach uniesol. V takomto prípade súd nemohol zamietnuť
žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Odvolací súd dal súdu prvej inštancie pokyn, že

musí vo veci nariadiť pojednávanie, kde umožní stranám sporu vyjadriť sa k predmetu konania, ozrejmiť
charakter právneho vzťahu medzi nimi a v závislosti od procesnej aktivity strán sporu musí vykonať
dôkazy a vo veci opätovne rozhodnúť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o bežnom účte číslo: XXXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 28.08.2007, Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 28.08.2007,

Obchodnými podmienkami SLSP, a.s. pre balíky produktov a služieb pre Fyzické osoby účinnými od
01.07.2007, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.12.2012 spolu s Prílohou č. 1, 2, 3 a 4 k tejto Zmluve, podacím hárkom Slovenskej pošty,
a.s. zo dňa 06.02.2013, Výzvou zo dňa 20.10.2009, Pokusom o zmier zo dňa 07.03.2017, históriou
debetných a kreditných transakcií na účte žalovaného za obdobie od 31.08.2007 do 12.12.2012.

6.1 Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie, v zmysle pokynov odvolacieho súdu,
vytvoril žalobcovi dostatočný priestor na využitie procesného práva označiť alebo predložiť dôkazy
na preukázanie ním tvrdených skutočností tak, aby mal možnosť uniesť dôkazné bremeno o svojich
skutkových tvrdeniach.

6.2 Žalobca (prostredníctvom svojho zástupcu) prevzal uznesenie odvolacieho súdu dňa 29.03.2019,
pričom až krátko pred termínom pojednávania (25.04.2019) doručil do spisu (24.04.2019) písomné
vyjadrenie zo dňa 23.04.2019 (špecifikáciu žalovanej pohľadávky), ku ktorej priložil jednu listinu
- históriou debetných a kreditných transakcií na účte žalovaného za obdobie od 31.08.2007 do
12.12.2012.

7. Súd ku dôkaznej situácii aktuálnej v čase vyhlásenia terajšieho (druhého) rozsudku - vzhľadom na
právny názor a pokyny odvolacieho súdu vo vzťahu ku dokazovaniu vykonanému súdom prvej inštancie
do vyhlásenia predchádzajúceho (prvého) rozsudku - uvádza nasledovné:
7.1 Žalobca v žalobe a v písomnom vyjadrení zo dňa 23.04.2019 uviedol, že na základe Zmluvy o

bežnom účte, uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa 28.08.2007 (ďalej len "Zmluva")
- zriadil žalovanému účet č. XXXXXXXXX/XXXX,
- zaviazal sa poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie k tomuto účtu po splnení určitých podmienok.
7.2 Súd konštatuje, že uvedené skutočnosti vyplývajú z predloženej Zmluvy, preto súd predmetné
tvrdenie žalobcu hodnotí ako preukázané.

8.1 Žalobca v žalobe uviedol, že sa v Zmluve nachádzajú aj podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri neplnení povinností a ďalšie náležitosti, a preto
Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka aj podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Taktiež uviedol, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch

splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy.
8.2 Súd konštatuje, že uvedené údaje vrátane úpravy zmluvných povinností žalovaného, sa v Zmluve
vôbec nenachádzajú, a preto súd hodnotí tieto tvrdenia žalobcu ako nepreukázané.

9.1 V písomnom vyjadrení zo dňa 23.04.2019 žalobca uviedol, že v nadväznosti na Zmluvu o vydaní

a používaní Platobnej karty zo dňa 28.08.2007 bolo žalovanému dňa 19.11.2007 poskytnuté povolené
prečerpanie k účtu zriadenému Zmluvou.
9.2 Žalobca predložil súdu históriu debetných a kreditných transakcií na účte žalovaného za obdobie
od 31.08.2007 do 12.12.2012, z ktorej vyplýva, že dňa 19.11.2007 došlo ku schváleniu kontokorentnej
úverovej zmluvy žalovanému. Súd poznamenáva, že kontokorentný úver je v podstate povoleným

prečerpaním peňažných prostriedkov na osobnom účte.
9.3 Súd konštatuje, že predmetné tvrdenie žalobcu vyplýva z predloženej histórie, preto ho súd hodnotí
ako preukázané.10.1 V písomnom vyjadrení zo dňa 23.04.2019 žalobca uviedol, že pri poskytnutí povoleného
prečerpania žalovanému postupoval pôvodný veriteľ v zmysle bodu 9.1 a 9.2 Obchodných podmienok
pre poskytovanie úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných

od 01.07.2007 (ďalej len "OP 1."), pričom žalovanému písomne oznámil skutočnosti týkajúce sa
poskytnutia povoleného prečerpania vrátane výšky úverového rámca.
10.2 Žalobca však súdu nepredložil OP 1., na ktoré sa odvoláva, ale predložil Obchodné podmienky pre
balíky produktov služieb pre Fyzické osoby (ďalej len "OP 2.") tiež účinné od 01.07.2007, avšak tieto
neobsahujú body 9.1 a 9.2., pričom žalobca musí byť s touto skutočnosťou uzrozumený, keďže sám

tieto OP 2. ku žalobe priložil, a preto boli aj v prvom rozsudku uvedené medzi listinnými dôkazmi na
rozdiel od OP 1., ktoré tam uvedené neboli práve z dôvodu ich nepredloženia. Taktiež žalobca súdu
nepredložil ani písomné oznámenie, v ktorom žalovaného informuje o povolenom prečerpaní a výške
úverového rámca schváleného ku dňu 19.11.2007.
10.3 Súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu o tom, že pôvodný veriteľ postupoval pri poskytnutí povoleného
prečerpania žalovanému podľa bodu 9.1 a 9.2 OP 1., a o tom, že informoval žalovaného o podstatných

skutočnostiach týkajúcich sa úverového vzťahu vyplývajúceho z úverovej zmluvy zo dňa 19.11.2007,
hodnotí ako nepreukázané.

11.1 Ku žalobe žalobca priložil výzvu zo dňa 20.10.2009, v ktorej pôvodný veriteľ žalovanému oznamuje,
že so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy vo výške 174,58 eur uzavretej dňa 19.11.2007 je v

omeškaní ku dňu 30.09.2009 a vyzval ho na úhradu tohto dlhu.
11.2 Súd v súvislosti so zmluvou o úvere zo dňa 19.11.2007 konštatuje, že žalobca aj do vyhlásenia
terajšieho rozsudku ostal dôkazne pasívny pokiaľ ide o preukázanie jeho tvrdení, že žalovaný bol s
podmienkami čerpania peňažných prostriedkov, podmienkami ich splácania a podmienkami pri neplnení
zmluvných povinností žalovaným (pre porušenie ktorých, sa žalobca domáha uplatneného nároku a

odvodzuje vstup žalovaného do omeškania) riadne oboznámený vrátane schválenej výšky úverového
rámca, a preto súd tieto tvrdenia žalobcu hodnotí ako nepreukázané.

12. Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku.

13.1 Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a
ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti,

ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné
bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv.
objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s
hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie
záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom

nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. V podstate
ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
13.2 Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného
bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo

zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva
a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho
uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom
neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.
13.3 Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť, skutočností svedčiacich

o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou
aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom.

13.4 Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo

odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného
bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.13.5Podľačl.8Civilnéhosporovéhoporiadkustranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

14. Pri skúmaní aktívnej legitimácie žalobcu, dospel súd k nasledovným záverom:
14.1 Žalobca v rozpore s vymedzeným predmetom konania, ktorým je pohľadávka vyplývajúca z
úverovej zmluvy zo dňa 19.11.2007 predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo
dňa 13.12.2012 a Prílohu č. 1, z ktorých vyplýva, že na ich základe žalobca nadobudol od pôvodného

veriteľa pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa 04.05.2011.
14.2 Zároveň žalobca predložil súdu aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012, ktorým
pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že postúpil na žalobcu pohľadávku vzniknutú z úverovej zmluvy
uzavretej dňa 04.05.2011.

Z uvedených skutočností vyplýva, že:

15.1 Žalobca v konaní preukázal, že od pôvodného veriteľa nadobudol pohľadávku zo zmluvy o úvere
uzavretej dňa 04.05.2011, avšak v žalobe si neuplatnil nárok na pohľadávku z tejto zmluvy (predmetnú
úverovú zmluvu neuvádza ani v špecifikácii žalovanej pohľadávky vo vyjadrení z 23.04.2019 ako titul
pre vznik tejto pohľadávky).
15.2 Žalobca v konaní nepreukázal, že od pôvodného veriteľa nadobudol pohľadávku zo zmluvy o úvere

zodňa19.11.2007,avšakvžalobesinapriektomuuplatnilnároknatútopohľadávku(predmetnúúverovú
zmluvu uvádza v špecifikácii žalovanej pohľadávky vo vyjadrení z 23.04.2019 ako titul pre vznik tejto
pohľadávky)..
15.3 Rozpory medzi tvrdeniami žalobcu a jeho listinnými dôkazmi, ako aj medzi týmito listinnými dôkazmi
navzájom, žalobca neodstránil, aj hoci na tieto rozpory bolo poukázané už v prvom rozsudku súdu

a po vrátení veci odvolacím súdom mu bol poskytnutý dostatočný priestor na to, aby sa s týmito
skutočnosťami vysporiadal.

16.1 Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého vyplýva
ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo uplatňovať si tento hmotnoprávny

nárok.
16.2 Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu
nenamieta.

16.3 Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu
v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy postúpi pôvodný veriteľ na nového veriteľa svoju pohľadávku,
ktorú má voči dlžníkovi, a to aj bez súhlasu dlžníka.
16.4 Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

16.5 Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že žalobca v konaní nepredložil žiadnu listinu,
ktorá by preukazovala, že od pôvodného veriteľa nadobudol aj pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa
19.11.2007, a že z toho dôvodu je aktívne legitimovaný uplatňovať si predmetnú pohľadávku na súde.

18. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní súd žalobu v plnom
rozsahu zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

nakoľko žalovaný bol síce v konaní tou stranou, ktorá mala úspech v plnom rozsahu, avšak žalovanému
zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, a ani si žiadne trovy konania neuplatnil.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.22. Podľa § 262 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde v Rimavskej Sobote.
V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných

náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.