Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/41/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010215
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6709010215.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová, v trestnej veci obžalovanej Ing. S.

J., nar. XX.XX.XXXX, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona č. 140/1961
Zb. v znení zák. č. 183/1999 Z. z., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2018 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná Ing. S. J., nar. XX.XX.XXXX vo B., L. B.,
D. R. XX

j e v i n n á ,

že
v úmysle získať finančné prostriedky ako majiteľka firmy vykonávajúca činnosť na základe právoplatných
živnostenských listov registračné číslo XXXX/XXXXX/XXXXX zo dňa 05.09.1993, registračné číslo
XXXX/XXXXX/XXXXX zo dňa 27.09.1995 s predmetom činnosti sprostredkovateľská činnosť v
stavebníctve a iné a koncesnej listiny registračné číslo XXXX/XXXXX/XXXXX zo dňa 19.02.1997 na
vykonávanie koncesovanej živnosti prevádzkovanie cestovnej kancelárie pod obchodným názvom A..

S. J. - U., P., B. XX, Y. J. B., Námestie SNP 12

1.
v období od júna 1998 do 27.07.1999 plne si vedomá zlého stavu svojej platobnej schopnosti
organizovala zájazdy do Talianska do ubytovacích zariadení majiteľa D. J. v meste Cupra Marittima,
za ktoré od klientov - zákazníkov v cestovnej kancelárii vo Zvolene, okres Zvolen vopred zinkasovala
plné ceny za ponúkané ubytovanie, stravu, dopravu a poistné za zájazdy, pričom takto získané platby
za objednané služby po ich získaní od klientov napriek požiadavkám majiteľa hotelového zariadenia

na jeho účet a ani inak nepoukázala, vedome za účelom získania poskytnutia ubytovacích služieb v
hoteli Flamini bez včasnej a riadnej úhrady ich ceny uvádzala nepravdivé okolnosti o úhrade platieb,
tiež predstierala úhrady pre talianskeho obchodného partnera aj zaslaním faxov prevodných príkazov
na úhradu vystavených v dňoch 12.05.1999 a 28.05.1999, ktoré mali preukazovať vykonanú úhradu
platieb za poskytované služby talianskym partnerom pre klientov CK Erudio Zvolen, pričom hoci na
bankových účtoch v týchto výškach finančné prostriedky k uvedenému termínu celkom (28.05.1999)
alebo pomerne (12.05.1999) mala, v skutočnosti úhradu za poskytnuté služby vôbec nevykonala a od

klientov získané finančné prostriedky použila pre potreby firmy a to najmä na úhradu starých záväzkov,
čím týmto konaním spôsobila D. J., narodenému XX.XX.XXXX, bytom Y. R. J. XX, H., V. - majiteľovi
hotela O. M. H. t.č. obchodné meno P. J. G. H. G. M. škodu vo výške 656.686,- Sk, t.j. 21.797,99 €
spočívajúcu v poskytnutí obvinenou doposiaľ vedome neuhradených služieb,

2.
za obdobie konania zájazdov v období od júna 1999 do septembra 1999 organizovaných CK U. vo

Zvolene za účelom získania finančných prostriedkova) vyinkasovala od klientov pod zámienkou zabezpečenie ponúkanej dovolenky v Taliansku, Grécku
a Bulharsku finančné prostriedky za ponúkané poskytované služby (poistné, doprava, ubytovanie),
ktoré objednané služby ich poskytovateľom neuhradila a ich vykonanie sčasti alebo vôbec klientom

nezabezpečila a takto neoprávnene vyinkasovala od klientov:

- P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. F. Č.. XXXX sumu 36.822,- Sk za 4 osoby pričom jej neposkytla
zaplatenú dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 10.239- Sk, t.j. 339,87 €,

- Mgr. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, sumu 9.920- Sk a poplatky vo výške 20,- DEM, pričom jej
pre 2 osoby zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 11.240- Sk, t.j. 373,10 €,

- MVDr. L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., C. Č.. XX sumu 6.000,- Sk, t.j. 199,16 €, pričom jej pre 2
osoby neposkytla cenu výhry a zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 12.000- Sk,
t.j 398,33 €,

- E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C.. P. Č.. XXXX/X, sumu 17.480- Sk, t.j. 580,23 €, pričom mu pre 2
osoby zabezpečila len dopravu, čím mu spôsobila škodu vo výške 17.480,- Sk, t.j. 580,23 €,

- E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B. X/XX, sumu 6.000,- Sk, t.j. 199,16 €, pričom mu pre 1 osobu

zabezpečila len dopravu, čím mu spôsobila škodu vo výške 6.650,- Sk, t.j. 220,74 €,

- A.. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Š., G.. E.. R. XXXX/X sumu 15.100,- Sk, t.j. 497,91 € a poplatky
30,- DEM, pričom mu pre 3 osoby zabezpečila len dopravu, čím mu spôsobila škodu vo výške 15.789,-
Sk, t.j. 524,01 €,

- A.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., R. M. XXXX/XX sumu 20.555,- Sk, t.j. 682,30 €, pričom mu pre
4 osoby zabezpečila len dopravu, čím mu spôsobila škodu vo výške 25.719,- Sk, t.j. 853,71 €,

- Mgr. Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. Č.. XXXX/XX sumu 8.850,- Sk, t.j. 293,77 €, pričom jej pre

2 osoby zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške uvedenej

- A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., R. XXXX/X, sumu 10.000,- Sk, t.j. 331,94 €, pričom jej pre 2
osoby zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 11.240,- Sk, t.j. 373,10 €,

- Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., R. XXX/X, sumu 11.750,- Sk, t.j. 390,03 € pričom jej pre 3
osoby zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 20.091,- Sk t.j. 666,90 €

- C. L. - K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Ú. XXXX/XX sumu 8.850,- Sk, t.j. 293,77 € pričom jej pre 1
osobu zabezpečila len jednosmernú dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 4.000,- Sk, t.j. 132,78 €

- G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., H. XXX/X a R. F., nar. XX.XX.XXXX, L. Z. H., P.Á. XXX/X sumu
20.250,- Sk, t.j. 672,18 € pričom jej pre 4 osoby zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo
výške 31.250,- Sk, t.j. 1.037,31 €

- C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., G. XXX, sumu 24.000,- Sk, t.j. 796,66 €, pričom mu pre 4 osoby
zabezpečila len dopravu, čím mu spôsobila škodu vo výške 34.788,- Sk, t.j. 1.154,75 €

- Mgr. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Ž. XXXX/X sumu 32.649,- Sk, t.j. 1.083,75 € pričom jej pre 3
osoby zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 32.649,- Sk, t.j. 1.083,75 €

- U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - F. Č.. XXX a E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., X. XXX/X spolu
sumu 11.900,- Sk, t.j. 395,01 €, pričom im pre 2 osoby zabezpečila len dopravu, čím každému spôsobila
škodu vo výške 6.205,- Sk, t.j. 205,97 € a celkom 13.500,- Sk t.j. 448,15 €

- U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. XX sumu 14.080,- Sk, t.j. 467,37 €, pričom jej pre 4 osoby
zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 16.880,- Sk, t.j. 560,31 €-E.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.L.,X..Ľ..Š.Č..XXXX/XXsumu36.951,-Sk,t.j.1.226,66€,pričommu
pre 7 osôb nezabezpečila žiadnu službu, čím mu spôsobila škodu vo výške 47.208,- Sk, t.j. 1.567,02 €

- Ing. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L., R. XXXX/XX sumu 17.910,- Sk, t.j. 594,50 €, pričom mu pre
3 osoby nezabezpečila žiadnu službu, čím mu spôsobila škodu vo výške 30.206,- Sk, t.j. 1.002,66 €

b) na základe komisionárskych zmlúv s obchodnými partnermi (M. J.N. s.r.o., CK U. V., CK Z., CK
B. L. C. M. M. s.r.o.) vystavila faktúry na poskytnutie služieb, ktoré jej boli bezhotovostným stykom

uhradené klientmi prostredníctvom označených obchodných partnerov, takto vyinkasovala od klientov
za účelom zabezpečenia ponúkanej dovolenky v Taliansku, Grécku a Bulharsku finančné prostriedky za
poskytované služby (poistné, doprava, ubytovanie), pričom tieto služby neuhradila a ani ich poskytnutie
nezabezpečila a takto prevzala
prostredníctvom M. J. s.r.o. G. F.X., K. XXXX, IČO: XXXXXXXX za zájazd

od D. C., nar. XX.XX.XXXX, tom G. F., X. Č.. XXXX/XX sumu 17.850,- Sk, t.j. 592,51 € za ubytovanie
a 1.125,- Sk t.j. 37,34 € poistné, čím spôsobila fa CK J. s.r.o., ktorá cenu nerealizovaného zájazdu pre
3 osoby pre klientku uhradila škodu vo výške 17.850,- Sk, t.j. 592,51 € a poškodenej D. C. aj škodu vo
výške 2.741,14 Sk, t.j. 90,99 €

- prostredníctvom M. U. V. - U. G., J., IČO: XXXXXXXX, ktorej spôsobila tak škodu vo výške 38.930,-
Sk, t.j. 1.292,24 € pozostávajúcu z vrátených cien nerealizovaných služieb sprostredkovaných zájazdov
v základnej cene pre klientov PU. O., X. K., H. J., Y. L. s rodinami, prevzala od

- J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, H. Č.. XX/A sumu 17.700,- Sk, t.j. 587,53 €, pričom mu pre 4

osoby zabezpečila len dopravu, čím mu celkom spôsobila škodu vo výške 32.649,- Sk, t.j. 1.083,75 €

- X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Z.. R. XXXX/XX sumu 6.577,50 Sk, t.j. 218,33 € a poplatok 20,-
DEM, pričom jej zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 7.457,50 Sk, t.j. 247,54 €

- H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. L., G. XXX/XX sumu 6.397,50 Sk, t.j. 212,36 € a poplatok 20,- DEM,
pričom jej zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 7.277,50 SK, t.j. 241,57 €

- Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Š. XXXX/XX sumu 8.255,- Sk, t.j. 274,02 € a poplatok 20,- DEM,
pričom jej pre 2 osoby zabezpečila len dopravu, čím jej spôsobila škodu vo výške 12.745,- Sk, t.j. 423,06

€

- prostredníctvom fa H. R. - C. Z., B., X. R. Č.. XX/XX, A.: XXXXXXXX, ktorej spôsobila tiež
škodu vo výške 21.200,- Sk, t.j. 703,71 € pozostávajúcu z vrátenej ceny nerealizovaných služieb
sprostredkovaných zájazdov v základnej cene pre klientku H. X., prevzala od klienta a to:

- od H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XX, sumu 23.200,- Sk, t.j. 770,10 €, pričom jej pre 3 osoby
nezabezpečila žiadne služby, čím jej spôsobila škodu vo výške 25.200,- Sk, t.j. 836,49 €,

- od B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. R. Č.. XXX podnikajúcej pod obchodným menom B. L. - „. - V. Š.,

P. X, A.: XXXXXXXX služby náhradného ubytovania pre 9 osôb v sume 33 148,80 Sk, t.j. 1.100,34 €,

- od fa B. L. M. B. F., A.: XXXXXXXX prevzala celkom 282.322,- Sk, t.j. 9.371,37 € za zájazdy v Bulharsku
v stredisku Pomorie a v Grécku v stredisku Sarti v mesiaci jún až september 1999, celkom v počte za
45 osôb, ktoré služby nezrealizovala a finančné prostriedky nevrátila

- od fa. M. R..K..S.. L., D. Č.. XX, A.: XXXXXXXX prevzala sumu 36.396,- SK, t.j. 1.208,13 € za 2 osoby
účastníkov zájazdu do Čiernej Hory, ktoré služby nezrealizovala a získané finančné prostriedky nevrátila
ku škode fa M. R..K..S.. L., D. XX, A.: XXXXXXXX vo výške uvedenej

pričom hore uvedené finančné prostriedky preberala ako platby účelovo určené na úhradu ubytovania,
dopravy, stravovania či poistného klientov v určených termínoch a zariadeniach pri organizovaných
zájazdoch do Talianskej republiky, Grécka a Bulharskej republiky vyinkasované peniaze nepoukázala
do ubytovacích zariadení v uvedených destináciách ani nevyplatila na určený účel, ale tieto použilapre iné účely, čím takto podvodným konaním svojím klientom a obchodným partnerom hore uvedeným
spôsobila obvinená Ing. S. J. škodu v celkovej výške 807.565,94 Sk, t.j. 26.806,27 €,

a celkom konaním uvedeným bodoch 1/ a 2/ spôsobila škodu celkom vo výške 1.464.251,94 Sk, t.j.
48.604,26 €

t e d a

v bode 1/, 2/

na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak
na cudzom majetku značnú škodu

č í m s p á c h a l a

v bode 1/, 2/

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona číslo 140/1961 Zbierky zákonov v
znení zák. č. 183/1999 Z. z.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 250 ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zbierky zákonov v znení zák. č. 183/1999 Z. z., na trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona č. 140/1961 Zbierky zákonov v znení zák. č. 183/1999 Z. z., súd
trest odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zbierky zákonov v znení zák. č. 183/1999 Z. z., u r č u j
e skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 od. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zbierky zákonov v znení zák. č. 183/1999 Z.z., súd obžalovanej
u k l a d á aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť ( na základe živnostenského
listu, koncesie ) vo výmere 8 (ôsmych) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, súd obžalovanej u k l a d á povinnosť nahradiť škodu poškodeným
a to:

- D. J., narodenému XX.XX.XXXX, bytom Y. R. J. XX, H., V. - H. P. O. M. H. V..Č.. S. H. P. J. G. H. G.

M. vo výške 656.686,- Sk, t.j. 21.797,99 €,

- P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. F. Č.. XXXX, vo výške 10.239,- Sk, t.j. 339,87 €,

- H.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, vo výške 11.240,- Sk, t.j. 373,10 €,

- MVDr. L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., C. Č.. XX, vo výške 12.000,- Sk, t.j. 398,33 €,

- dedičom po nebohom A.. O. L., X.. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 23.01.2014, naposledy bytom L. Š.,
G.. E.. R. XXXX/X, vo výške 15.787,- Sk, t.j. 524,01 €,

- Mgr. Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. Č.. XXXX/XX, vo výške 8.850,- Sk, t.j. 293,77 €,

- A. F., nar. XX.XX.XXXX, L. Z. H., R. XXXX/X, vo výške 11.240,- Sk, t.j. 373,10 €,- Ing. U. F., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. H., R. XXX/X, vo výške 20.091,- Sk t.j. 666,90 €,

- G. F., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. H., H. XXX/X, vo výške 31.250,- Sk, t.j. 1.037,31 €,

- C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. H., G. XXX (po nebohom C. R., X.. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom Z. H., G. XXX zomrelom dňa XX.XX.XXXX), škodu vo výške 34.788,- Sk, t.j. 1.154,75 €,

- Mgr. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Ž. XXXX/X, škodu vo výške
32.649,- Sk, t.j. 1.083,75 €,

- U. R., X.. XX.XX.XXXX, bytom G. - F. Č.. XXX, vo výške 6.205,- Sk, t.j.
205,97 €,

- U. J., X.. XX.XX.XXXX, L. H. Z. XX, vo výške 16.880,-
Sk, t.j. 560,31 €,

- E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L., X.. Ľ.. Š. Č.. XXXX/XX, vo
výške 47.208,- Sk, t.j. 1.567,02 €,

- A.. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L., R. XXXX/XX,
škodu vo výške 30.206,- Sk, t.j. 1.002,66 €,

- CK J. s.r.o., G. F., K. XXXX, IČO: XXXXXXXX (G. P.),

škodu vo výške 17.850,- Sk, t.j. 592,51 €,

- D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., X. Č.. XXXX/XX, vo výške 2.741,14 Sk, t.j. 90,99 €,

- M. U. V. - U. G., J., A.: XXXXXXXX, vo výške 38.930,- Sk, t.j. 1.292,24 €,

- J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, H. Č.. XX/A, vo výške 6 092,80 Sk, t.j. 202,26 €,

- H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. L., G. XXX/XX, vo výške 7.277,50 Sk, t.j. 241,57 €,

- H. R. - C. Z., B., X. R. Č.. XX/XX, IČO: XXXXXXXX, vo výške 21.200,- Sk, t.j. 703,71 €,

- H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XX, vo výške 2.200,- Sk, t.j. 73,03 €,

- B. L., X.. XX.XX.XXXX, bytom P. R. Č.. XXX podnikajúcej pod obchodným menom B. L. - „. - V. Š., P.

X, A.: XXXXXXXX v sume 33 148,80 Sk, t.j. 1.100,34 €,

- B. L., M. B. F., A.: XXXXXXXX, vo výške 9.371,37 €,

- M. R..K..S.. L., D. Č.. XX, A.: XXXXXXXX vo výške 36.396,- Sk, t.j. 1.208,13 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, súd poškodených a to:

- MVDr. L. E., nar. XX.XX.XXXX,
- Mgr. Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX,

- A. F., X.. XX.XX.XXXX,
- Evu Stierankovú, nar. 15.01.1977,
- A.. Z. J., X.. XX.XX.XXXX,
- Gabrielu Alexandrovú, nar. 26.12.1954,
so zvyškom ich nároku na náhradu škody, ich o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 1Pv 2/05 obžalobu na obvinenú Ing. S. J. pre v
bode 1/ a 2/ podanej obžaloby spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Tr. zákona č. 140/1961 Z. z. v znení zák. č. 183/1999 Z. z., na tom skutkovom základe, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžaloba bola tunajšiemu súdu prokurátorom podaná dňa 23.03.2009. Vec bola pridelená
prostredníctvom generátora náhodným výberom na vybavenie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Miroslavovi
Šantovi. Z dôvodu zmeny v obsadení trestného úseku Okresného súdu Zvolen ( odchod JUDr. Miroslava

Šantu do predčasného starobného dôchodku ) bola dňom 02.01.2013 predmetná vec pridelená na
vybavenie a rozhodnutie náhodným výberom sudkyni JUDr. Mariane Philadelphyovej. Menovaná
sudkyňa s ohľadom na obsah dovtedy vykonaného hlavného pojednávania predchádzajúcim sudcom,
obtiažnosť veci, veľkého počtu svedkov-poškodených, i napriek vyslovenému súhlasu obžalovanou so
zmenou v osobe samosudcu a nežiadania ňou vykonať hlavné pojednávanie odznova, samosudkyňa i
v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti rozhodla o vykonaní hlavného pojednávania pred jej

osobou odznova ( prvé hlavné pojednávanie pred sudkyňou JUDr. Philadelphyovou bolo konané dňa
06.11.2013 - čl. 1811 ).

Takto samosudkyňa vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku
a zistila skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je

preukazovaný dôkazmi a to výpoveďou obžalovanej, výpoveďami svedkov-poškodených, výpoveďami
svedkov, čítaním zápisníc o výsluchu svedkov - poškodených, znaleckými posudkami z odboru
ekonómie - účtovnej evidencie, z odboru psychiatrie a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou
trestného spisu a to najmä zmluvami o objednaní zájazdov, faktúrami, výdavkovými pokladničnými
dokladmi, komisionárskymi zmluvami, reklamačným protokolom.

Obžalovaná v prípravnom konaní nevypovedala, na hlavnom pojednávaní nepoprela poskytnutie služieb
v cestovnom ruchu, avšak poprela spáchanie skutku rozvedeného vo výroku tohto rozsudku. Obhajovala
sa tým, že zájazdy do Bulharska nikdy nerobila, rozhodne nie Pomorie, lebo táto časť sa jej už 40
rokov hnusí. Poukázala na značný odstup času od údajného spáchania skutku, že si toho času už na

podrobnosti dobre nespomína. Podotkla, že všetky listinné doklady jej polícia vzala a podľa nej, z nich
si policajti vybrali len to, čo sa im hodilo. Pokiaľ išlo o služby cestovného ruchu v Grécku, tu podľa
obžalovanej problémy neboli. Vznikol len problém v Modrej lagúne, čo jej rovnako chceli pričítať. Keďže
už nedisponuje žiadnymi listinnými dokladmi, ťažko sa jej ku konkrétnemu vyjadruje. Dokazovala, že
v máji v roku 1999 mala dostatok finančných prostriedkov, aby prevod peňazí realizovala. Platba však

podľa nej neprebehla, z akého dôvodu, to na hlavnom pojednávaní s poukazom na odstup času, uviesť
nevedela. S určitosťou však nejaké platby poškodenému D. J. realizovala. Na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že zrejme jej nejaké platby mali prísť od zákazníkov a zrejme z nich mienila úhradu vykonať.
Nevedela sa vyjadriť, prečo opakovane stopla príkazy na úhradu v banke pre zahraničných partnerov.
Nevedela zdôvodniť, prečo zasielala zahraničným partnerom príkazy na úhradu ako doklad o zaplatení,

hoci to nebola pravda. So zahraničnými partnermi komunikovala faxom. Poprela, že by bola dlžná
poškodenému J. tak, ako to vyplýva z bodu I. podanej obžaloby a už vôbec nie v takej výške. Ohľadom
bodu II. podanej obžaloby obžalovaná poprela spáchanie skutku, zopakovala, že Bulharsko nerobila.
Ďalej podotkla, že v Grécku bol nejaký problém, na druhej strane dodala, že bol tam delegát, s ktorým
mali klienti všetko riešiť a podľa obžalovanej mali klienti v Grécku všetko zabezpečené ( t.j. dopravu,

ubytovanie, stravu ). Vypovedala, že v tom čase v Grécku bol nejaký cirkevný sviatok, hotely boli
obsadené, klientov jej cestovnej kancelárie preto nechceli ubytovať, jednalo sa však len o jeden deň.
Keď sa zistili tieto problémy, ihneď ich riešila. Vo všeobecnosti popísala objednávku zájazdu tak, že klient
si objednal zájazd, zložil zálohu a zvyšok, teda doplatok za celý zájazd, klient uhradil dva týždne pred
odchodom. Niekedy sa stalo, že tento doplatok klient uhradil len jeden deň pred odchodom. V prípade,

že iná cestovná kancelária jej poslala klienta, vypísala rezerváciu a väčšinou úhrada od takéhoto klienta
bola zaplatená až vtedy, keď už klient bol na zájazde. Poukázala na to, že platobná disciplína cestovnej
kancelárie U. bola v roku 1998 dobrá, avšak v roku 1999 došlo ku kríze, k nezamestnanosti, mnoho
klientov zájazdy odrieklo a preto sa platobná disciplína cestovnej kancelárie ( ďalej len CK ) rapídne
zhoršila. Stalo sa jej, že nemala od klientov cenu zájazdu uhradenú, hoci už zájazd odišiel, t.j. klient už

odcestoval do cudziny, ale z jeho strany ešte nemala zrealizovanú platbu za zájazd. Často krát ju mala
uhradenú počas transportu ( napr. cesta do Grécka trvala dva dni a počas tejto cesty došlo k platbe ).
Pre akúkoľvek potrebu však od nej delegát mal k dispozícii 500,- DEM. Pokiaľ sa vyjadrovala ku Grécku,
podotkla, že keď sa klienti dozvedeli, že nemajú zaplatené ubytovanie, samy sa rozhodli, že sa vrátiadomov, čo už ona ovplyvniť nevedela. A keď sa už rozhodli, že idú domov, na hlavnom pojednávaní si
položila otázku, na čo by potom posielala peniaze na ubytovanie.
K bodu II. obžaloby vypovedala, že Bulharsko nerobila, preto poprela spáchanie skutku. Dokazovala,

že žila v tom, že jej peniaze od klientov, či sprostredkovateľov zájazdov prídu, keď aj počas samotného
transportu, čo takto fungovalo i počas roka 1998. Pokiaľ by jej takto peniaze prišli, následne by ich
klientom vrátila. Toto sa však nestalo. Na hlavnom pojednávaní poukázala na to, že M. U. - pani L.
neboli dodržané zmluvy, ďalej, že jej iné cestovné kancelárie nepreposlali peniaze od klientov. Dodala,
že nech si títo klienti škodu uplatňujú u nich a nie u nej. Vysvetľovala, že išlo o kolobeh peňazí, vždy

musela byť zaplatená záloha za dopravu, lebo by sa klienti nikde nedostali a následne, keď jej bolo
zaplatenéklientmiďalšiehozájazdu,zaplatilabyzatoubytovaniepretenprvýzájazd,čosavšaknestalo.
Prišla hospodárska kríza, mnoho zájazdov bolo odvolaných a ona sa dostala do platobnej neschopnosti.
Nevedela uviesť dôvod, pre ktorý nedošlo k úhrade zájazdu, či tieto peniaze boli na ceste, resp. ešte
v banke, z akého dôvodu zájazdy teda nevyplatila, bola na to sama, pretože aj keď mala ekonómku,
táto bola neschopná. Z uvedeného psychicky ochorela, nemala žiadny príjem, žila s matkou len z jej

dôchodku, matka zomrela v roku 2014, preto poškodeným už žiadne finančné prostriedky nevrátila.
Aktuálne pracuje ako finančný poradca ( pôžičky ), pracuje na živnosť.

V súdnom konaní na návrh obhajcu, prokurátora k osobe obžalovanej s poukazom na to, že od
podania znaleckého posudku ohľadom duševného stavu obžalovanej vypracovaného v prípravnom

konaní uplynul značný časový odstup ( 12 rokov ), z dôvodu, že podľa udania obžalovanej sa táto
liečila 10 rokov u psychiatra, svojvoľne túto liečbu ukončila v roku 2010-2011, z dôvodu, že na hlavnom
pojednávaní bola komunikácia s ňou komplikovaná, bol vypracovaný znalecký posudok najmä na
zodpovedanie otázky, či obžalovaná dostatočne chápe zmysel prebiehajúceho trestného konania. Zo
záverov znaleckého posudku č. 50/2014, vypracovaného 27.06.2014 MUDr. Kvetoslavom Moravčíkom a

MUDr.JanouBahledovou,znalcamizodboruzdravotníctvo,odvetviapsychiatriavyplýva,žeobžalovaná
netrpí žiadnou duševnou chorobou, ani poruchou, ktorá by choromyseľne menila logiku jej súdnosti.
Nikdy ani v minulosti netrpela takouto chorobou alebo poruchou. Zmysel trestného konania chápe
adekvátne, je schopná sa zúčastniť hlavného pojednávania a vypovedať. Zvýraznili okolnosť, že má
svojskú povahu, vypočítavú, špekulatívnu a manipulatívnu, toto využíva v situáciách, ktoré sú pre ňu

zaťažujúce alebo nepríjemné, čoho príkladom je aj jej účasť na hlavnom pojednávaní. Jej pobyt na
slobodeznalcinepovažujúzpsychiatrickéhohľadiskazanebezpečnýprespoločnosť,pretoaninenavrhli
u nej realizovať žiadnu formu liečebného opatrenia. Poukázali na to, že podvodnícke úmysly, klamstvá,
vypočítavosť a snaha o manipulovanie inými, nie sú dôsledkom duševnej choroby, ale iba povahy
obžalovanej, ktoré sa psychiatricky liečiť nedajú.

Na hlavnom pojednávaní všetci vypočutí svedkovia - poškodení vypovedali, že si buď samy v cestovnej
kancelárii U. v prevádzke B., resp. prostredníctvom komisionárskych zmlúv s obchodnými partnermi
tejto cestovnej kancelárie, objednali zájazdy do Talianska, Grécka, Bulharska a uhradili cenu zájazdu
vopred v celosti ( za dopravu, ubytovanie, stravu, prípadne aj poistenie ).

Svedok-poškodený D. J. bol vypočutý na základe žiadosti o vzájomnej pomoci v trestných záležitostiach
prokuratúrou v Taliansku, pričom podal výpoveď dňa 04.12.2017 a 11.12.2017. Na hlavnom pojednávaní
bola jeho výpoveď prečítaná ( čl. 2187-2197 ). V nej uviedol, že s obžalovanou mal v minulosti pracovný
vzťah a to na konci 90-tych rokov. Mali uzatvorenú dohodu o ubytovávaní klientov jej M. U.. Výšku škody

v sume 21.797,99 € svedok stanovil na základe podkladov, pričom vychádzal z cenníka, ktorý si vopred
s obžalovanou stanovili a v závislosti od dĺžky pobytu a počtu klientov. Vykonáva hotelierske služby
a to už po dobu 47 rokov. V čase, keď utrpel škodu zo strany obžalovanej, viedol hotel O. v Cupra
Marittima, ktorý viedol po dobu 25 rokov. V tomto hoteli skončil v roku 2000. Dohoda znela, že CK U. mu
úhrady za ubytovanie bude platiť bankovým prevodom v talianskych lírach po pobyte klientov. Problémy

s obžalovanou nastali už po prvých pobytoch v roku 1999, pretože svedkovi neprichádzali príslušné
platby. Zo začiatku si myslel, že sa jednoducho jedná len o oneskorenie platieb a preto v obchodnom
vzťahu s obžalovanou pokračoval ďalej. Platby najskôr urgoval telefonicky, neskôr písomne a to priamo
u obžalovanej, resp. u jej CK. Obžalovaná ho vždy uisťovala, že dlh zaplatí v krátkom čase. Hovorila,
že pred skončením sezóny príde do Talianska do jeho zariadenia a uhradí celý dlh naraz. Potvrdil, že

od obžalovanej obdržal aj potvrdenia o prevodných príkazoch v banke, ale platby zrealizované neboli.
Až v poslednom pobytovom turnuse na jeseň roku 1999, keďže nemal zaplatenú žiadnu úhradu, zadržal
len batožinu klientov, ktorí sa chystali odcestovať. Urobil tak v nádeji, že obžalovanú to privedie k tomu,aby svoj dlh voči nemu splatila. Neskôr im túto batožinu vrátil s poukazom na to, že on mal vzťah s
obžalovanou a nie s týmito klientmi.
Svedok-poškodený D. J. si uplatnil náhradu škody v trestnom konaní v sume 21.797,99 €.

Svedkyňa-poškodená P. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zájazd si objednávala v Žiline cez
CK G., do Talianska. Cenu zájazdu uhradila dopredu dňa 06.04.1999, nie na poslednú chvíľu, keďže
termín zájazdu bol od 10.07.1999. Služby pre 4 osoby spočívajúce v doprave z Talianska do Slovenskej
republiky, v ubytovaní, jej poskytnuté boli, nebola jej poskytnutá len doprava zo Slovenskej republiky do

Talianska v cene 10.239,- Sk, t.j. 339,87 €, ktorú si zabezpečila sama po tom, čo dopravu telefonicky u
obžalovanej v deň odchodu reklamovala a po tom, čo jej obžalovaná telefonicky oznámila v tento deň,
že autobus už odišiel a na dohodnutom mieste v Bratislave svedkyňu-poškodenú nevyzdvihol. Všetky
doklady odovzdala polícii a tieto sú súčasťou tohto trestného spisu. Zo strany obžalovanej jej nebolo na
škode nič uhradené, preto si škodu uplatňuje v tomto trestnom konaní v sume 339,87 €.

Svedkyňa-poškodená U. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že za zájazd do Grécka zaplatila spolu
s priateľom E. P. v CK U. dňa 17.08.1999 s odchodom 31.08.1999 a zaplatili za dopravu, ubytovanie
11.900,- Sk a poistné 510,- Sk, spolu 12.410,- Sk, pričom vôbec na zájazd nevycestovali, lebo im
nebola zabezpečená doprava a ani pobyt. Doklady o úhrade zájazdu polícii predložila. Dodala, že asi
týždeň pred zájazdom sa u obžalovanej telefonicky informovala o presnom odchode na zájazd, pričom

obžalovaná jej uviedla, že jej to ešte upresní. V deň odchodu jej bol doručený telegram o zrušení zájazdu
z technicko-organizačných dôvodov. Následne s priateľom zistili, že CK U. už na Nám. R. Y. B. nesídlila,
cez okno bolo vidieť, že priestory boli prázdne. Neskôr obžalovaná na adresu jej priateľa E. P. zaslala
uznaniezáväzkuaospravedlneniesubezpečením,žetentodlhimbudeuhradený. Dokonaniahlavného
pojednávania sa tak nestalo. Preto si uplatnila škodu rovnajúcu sa polovici celkovej škody za jej osobu

( mimo priateľa ), t.j. v sume 6.205,- Sk, 205,97 €.

Svedok-poškodený E. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že aj on spolu s priateľkou svedkyňou U.
R. si zaplatili zájazd do Grécka a to priamo v CK U. Y. B. s nástupom od 31.08.1999 za sumu 9.600,- Sk
pre dve osoby za ubytovanie a 2.300,- Sk za dopravu, t.j. celkovo v sume 11.900,- Sk. Cenu zájazdu

uhradili v hotovosti priamo v danej CK. Uhradili aj poistné v sume 510,- Sk. Doklady o úhrade do tohto
konania predložili. Dotazovali sa na presný čas odchodu autobusu, obžalovaná im uviedla, že im tieto
informácie budú následne oznámené. Neskôr od CK obdržali telegram s oznámením o zrušení zájazdu
z technicko-organizačných dôvodov. Potom zistili, že CK už bola zrušená. Na jeho žiadosť mu však
obžalovaná 14.09.1999 zaslala uznanie dlhu a ospravedlnenie. Tiež ho ubezpečila, že im zabezpečí

náhradný termín a to do konca septembra 1999, čo sa však nestalo. Do dnešného dňa mu obžalovanou
nebola uhradená škoda, ktorá im vznikla v sume 12.410,- Sk. Aj keď v prípravnom konaní si svedok
uplatňoval polovicu tejto sumy ako náhradu škody, t.j. 6.205,- Sk, na hlavnom pojednávaní už škodu v
tomto trestnom konaní nežiadal žiadnu a poukázal na to, že z jeho strany už ide o zabudnutú záležitosť.

Svedok-poškodený A.. Y. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že cez CK U. si objednal zájazd do
Grécka s odchodom od 12.08.1999, pričom už dňa 06.08.1999 vyplatil cenu zájazdu v sume 20.555,-
Sk. V deň odchodu na jeho dotaz ho na parkovisku pri železničnej stanici vo B. obžalovaná ubezpečila,
že všetko ohľadom zájazdu je v poriadku. Jemu nebolo v Grécku zabezpečené ubytovanie. Keďže
obžalovaná telefonicky sľubovala, že ubytovanie dodatočne uhradí, na vlastné náklady sa ubytoval, kde

za 3 noci zaplatil 21.000,- Drachnien. Obžalovanou sľubované peniaze na ubytovanie neprišli, preto
po 3 dňoch z Grécka autobusom odišli domov. Po príchode do B. im obžalovaná uviedla, že peniaze
nemá, preto im škodu nahradiť nevie. Neskôr s obžalovanou uzavrel dohodu, že 60 % z nákladov
vynaložených na túto dovolenku spolu s nákladmi, ktoré uhradil po príchode do Grécka, mu uhradí.
Do konania hlavného pojednávania sa však tak nestalo. Následne sa mu už nepodarilo s obžalovanou

skontaktovať, aj CK U. bola zrušená. Na hlavnom pojednávaní dodal, že v čase skutku sa mu javilo,
že obžalovaná sa doznáva ku svojmu konaniu, avšak z jej prednesu na hlavnom pojednávaní už taký
pocit svedok nemal.
Cestou civilného procesu si škodu uplatnil, bol vydaný Okresným súdom Banská Bystrica platobný
rozkaz č. k. 1Ro/1979/1999 na sumu 25.719,- Sk spolu s trovami konania a úrokom z omeškania

( čl. 1653 ), ktorý tvorí obsah tohto trestného spisu. Na hlavnom pojednávaní ešte svedok dodal, že
aktuálne je tento jeho nárok na náhradu škody vymáhaný prostredníctvom exekútora, aj keď do konania
hlavného pojednávania nebola od obžalovanej vymožená žiadna suma ( exekútor svedkovi oznámil, že
obžalovaná je nemajetná, nepoberá ani dôchodok ).Svedok-poškodený E. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si objednal zájazd do Grécka a to priamo
v CK U. vo Zvolene dňa 29.06.1999, jednal s obžalovanou s termínom odchodu od 27.07.1999. Cenu

zájazdu 17.480,- Sk za dve osoby uhradil na dva krát a to dňa 29.06.1999 sumu v hotovosti 14.000,-
Sk priamo do rúk obžalovanej a dňa 20.07.1999 zvyšok v sume 3.480,- Sk rovnako v hotovosti do
rúk obžalovanej. Listinné doklady o úhrade sú súčasťou tohto spisu. Dva alebo tri dni pred odchodom
obdržal od CK telegram s textom, že termín odchodu sa presúva z 25.07.1999 na deň 12.08.1999. Takto
dňa 12.08.1999 aj do Grécka vycestovali ( svedok, jeho matka a aj E. H., ktorého do tohto zájazdu

prihlásil dodatočne a ktorý pri nástupe dňa 12.08.1999 aj do rúk obžalovanej uhradil ňou požadovanú
cenu zájazdu vo výške 6.000,- Sk ). V Grécku z dôvodu, že nebolo uhradené ubytovanie, nebol zájazd
ubytovaný. Preto s delegátom p. F. spísali reklamačný protokol, ktorý rovnako je súčasťou spisu.
Obžalovaná delegátovi i klientom opakovane sľubovala dodatočné zaplatenie ubytovania, čo sa nestalo,
preto 2 noci ubytovania si uhradili z vlastných prostriedkov. Ani po uplynutí dvoch nocí však ubytovanie
uhradené nebolo, preto sa autobusom vrátili domov. Za apartmán z vlastných zdrojov uhradil 14.000,-

Drachnien pre 3 osoby, jeho škoda činí 1/3-tinu, t.j. 4.660,- Drachnien, 358,- Sk. O uvedenom rovnako
predložil v trestnom konaní listinný dôkaz. Po príchode domov požadoval od obžalovanej náhradu škody,
avšak bezvýsledne. V civilnom konaní si škodu uplatnil a Okresný súd Banská Bystrica mu ju aj priznal
( platobný rozkaz čl. 664 ), táto je aktuálne od obžalovanej vymáhaná prostredníctvom exekútora, pričom
doposiaľ mu žiadna suma na tejto škode uhradená nebola. V tomto konaní si preto náhradu škody

neuplatnil.

Aj svedok-poškodený E. H. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý a uviedol, že on s obžalovanou
pri objednávaní zájazdu do kontaktu neprišiel. Všetky záležitosti ohľadom zájazdu vybavoval za neho
svedok E. Š.. Cenu zájazdu zaplatil v deň odchodu 12.08.2019 pri autobuse v sume 6.000,- Sk a to

na požiadanie obžalovanej a do jej rúk. Po príchode do Grécka nemali zabezpečené ubytovanie, preto
on prvú noc spal na pláži, pričom druhý a tretí deň ubytovanie zabezpečila rodina Š.. Následne sa
vrátili domov. Škodu si uplatnil cestou civilného procesu a Okresným súdom Banská Bystrica bol vydaný
platobný rozkaz sp. zn. 1Ro/154/2000 na sumu 6.650,- Sk s príslušenstvom ( čl. 219 ).
Z tohto dôvodu si škodu v trestnom konaní už neuplatnil. Nič mu však zo strany obžalovanej na škode

doposiaľ uhradené nebolo.

Svedok-poškodený A.. Z. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 06.06.1999 priamo v CK U. Y. B.
prostredníctvom obžalovanej si objednal spolu s manželkou a dcérou ( v tej dobe 1-ročnou ) zájazd
do Talianska ( ubytovanie, strava, poistné ). Dopravu si riešili samy vlastným motorovým vozidlom.

Termín nástupu bol od 04.09.1999. Cenu zájazdu v sume 17.910,- Sk uhradil na splátky a to 8.600,-
Sk v tento deň 06.06.1999 v hotovosti a dňa 04.08.1999 uhradil zvyšok ceny 9.310,- Sk rovnako v
hotovosti do rúk obžalovanej. Doklady ohľadom uvedeného predložil polícii. Obžalovaná im zároveň
uviedla, že podrobnosti ( kto ich bude v Taliansku čakať, kto je sprievodcom a podobne ) obdržia týždeň
pred odchodom na zájazd. Toto sa však nestalo. Niekedy v auguste 1999 preto navštívil uvedenú CK,

ktorá však na danom mieste už nesídlila. Telefonicky obžalovanú kontaktoval, táto ich ubezpečila, že
všetko ohľadom zájazdu je v poriadku, aby vycestovali. Po príchode do Talianska do Cupra Marittima
do hotela O. A.ch čakal prekvapený hoteliér pán J., ktorý im oznámil, že ubytovanie, stravu uhradenú
nemajú. Tiež im uviedol, že obžalovaná mu i za iné zájazdy dlhuje značnú sumu okolo 1 milióna asi
lýr. I napriek uvedenému im bola poskytnutá izba a strava s tým, že po návrate domov za uvedené

služby svedok zaplatí. Pán J. po ukončení pobytu im vystavil faktúru v sume 12.296,- Sk ( t.j. 539.000,-
Talianskych lýr ). Po príchode domov, cenu pobytu uhradil. Listinné podklady polícii svedok predložil.
Výzvu, ktorú následne po príchode domov obžalovanej adresoval, si táto nevyzdvihla, nepodarilo sa mu
s ňou skontaktovať a to ani osobne, či telefonicky. Do konania hlavného pojednávania mu nič z dlžnej
sumy obžalovaná neuhradila.

V danom trestnom konaní si preto uplatnil náhradu škody v sume 30.206,- Sk ( 1.002,66 € ) s úrokom
z omeškania.

Svedkyňa-poškodená A..U. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je sestrou D. F., delegáta CK U. v
Grécku. Priamo s obžalovanou a to telefonicky si dojednali prihlášku zájazdu do Grécka s odchodom

od 12.08.1999 ( za ubytovanie a dopravu ). Na požiadanie obžalovanej v Poľnobanke uhradila na jej
účet sumu 11.750,- Sk, čo bola cena zájazdu za svedkyňu a jej dve deti. Uhradila aj poistné v sume
1.179,- Sk, nie však na účet obžalovanej ale poisťovni UNION. Dňa 09.08.1999 telefonicky obdržala od
obžalovanej pokyny k zájazdu. Sprievodcom zájazdu bol jej brat D. F.. Odchádzali z Z. H., kam prišlaaj obžalovaná, popriala im šťastnú cestu a ubezpečila klientov, že všetko je v poriadku. Po príchode
do Grécka im bolo oznámené, že ich neubytujú, pretože nebolo obžalovanou za ubytovanie zaplatené.
Jej brat intenzívne telefonicky komunikoval s obžalovanou, ktorá sľubovala, že dodatočne v priebehu

dňa, dvoch, ubytovanie uhradí. Jej brat preto na náklady klientov zabezpečil náhradné ubytovanie a to
najmä pre rodiny s deťmi, pričom niektorí spali aj v autobuse, resp. na pláži. Svedkyňa za náhradné
ubytovanie zaplatila 180,- DEM. Peniaze však obžalovaná do Grécka nezaslala. Na tretí deň sa preto
všetciztohtozájazdurozhodlivrátiťdomov. Následneobdržalaodobžalovanejlist,vktoromneuznalajej
nárok na náhradu škody, že jej reklamáciu neberie v úvahu. Žiadnu náhradu škody do konania hlavného

pojednávania od obžalovanej svedkyňa neobdržala. Listinné dôkazy predložila polícii. Celkovo svedkyni
vznikla škoda v sume 20.091,- Sk ( 666,90 € ). Túto škodu si aj v trestnom konaní svedkyňa uplatnila.

Svedkyňa-poškodená A. F. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že je manželkou D. F., v čase skutku
delegáta CK U. zájazdov v Grécku. Aj ona bola klientkou CK ERUDIO, zájazdu do Grécka v roku 1999.
Na telefonickú ponuku obžalovanej zareagovala kladne, bez jej písomného vybavenia len telefonicky, čo

v tej dobe nebolo neobvyklé a dňa 09.08.1999 prostredníctvom účtu v Poľnobanke uhradila obžalovanou
požadovanú sumu 10.000,- Sk ( za ubytovanie ) pre 3 osoby ( pre svedkyňu a dve deti ), t.j. 331,94
€. Cestovné podľa obžalovanej mali mať zadarmo, keďže jej manžel pán F. bol delegátom zájazdu a
rovnakoajstravusimalivyriešiťsamy.Termínzájazdubolod12.08.1999.Pokynypriamoodobžalovanej
sa dozvedela telefonicky tesne pred zájazdom. Odchádzali z Z. H. autobusom spolu s jej manželom ako

delegátom. Vo Zvolene pristúpili ďalší klienti, bola tam prítomná aj obžalovaná, ktorá ich ubezpečila, že
všetko je v poriadku a zapriala im šťastnú cestu. V Grécku ich však nikto nečakal, jej manžel zistil, že
nemajú zaplatené, ale ani objednané ubytovanie. Ďalej zistil, že obžalovaná neuhradila ubytovanie ani
za predchádzajúce zájazdy. Potvrdila intenzívnu telefonickú komunikáciu jej manžela s obžalovanou.
Následne niektorí klienti spali na pláži, iní v autobuse a niektorí, najmä tí s deťmi si na vlastné náklady

zabezpečili ubytovanie. Po nejakých dňoch, keďže ubytovanie stále uhradené nebolo, sa rozhodlo, že
sa vracajú domov. Svedkyňa za ubytovanie zaplatila 240,- DEM. Po návrate od obžalovanej obdržala
list s oznámením, že svedkyňa nemá nárok na vrátenie peňazí, keďže nedisponuje riadne podpísanou
prihláškou na pobyt.

V trestnom konaní si svedkyňa-poškodená uplatnila náhradu škody vo výške 17.244,- Sk ( 373,10 € )
pozostávajúcu z ceny zájazdu 10.000,- Sk, 240,- DEM - 5.640,- Sk, poistenie pre dve deti v sume 604,-
Sk a 1.000,- Sk za znehodnotené potraviny.

Na hlavnom pojednávaní ako svedok-poškodený bol vypočutý D. F., ktorý dokazoval, že obžalovanú

pozná z obdobia spáchania skutku, kedy boli v pracovno-právnom vzťahu. Vykonával pre jej CK U.
delegáta pre zájazdy v Grécku. Skúsenosť získaná zo spolupráce s obžalovanou bola pre neho až
dehonestujúca. Pracoval vo viacerých CK, avšak nestretol sa s tým, aby nejaké služby neboli pre
klientov uhradené v čase ich príchodu do destinácie. Aj napriek jeho snahe, snahe iných v Grécku, po
aktívnej komunikácii s obžalovanou, ani po niekoľkých dňoch nedošlo k úhrade ubytovania a ďalších

služieb zo strany obžalovanej a jej CK do Grécka. To bol dôvod, pre ktorý sa rozhodli a to spoločne,
na návrat domov. Potvrdil, že obžalovaná mu poskytla 1.000,- DEM, ale nie pre potreby ubytovania,
ale pre financovanie iných vecí ako napr. kompa, poplatky na hraniciach a podobne. Takto spotreboval
400,- DEM a zvyšok 600,- DEM odovzdal kolegyni obžalovanej Y. F., ktorá jej ich mala vrátiť. Dodal, že
po príchode do Grécka mu grécky kolega z CK uviedol, že objednávka na ubytovanie bola zaslaná len

13.08.1999, teda deň po ich odchode zo Slovenska dňa 12.08.1999 a to bez zaplatenia za ubytovanie.
Neuplatnil si v tomto konaní na hlavnom pojednávaní žiadnu škodu a to ani odmenu za výkon delegáta,
hoci v prípravnom konaní si škodu uplatňoval a to 2.300,- DEM ( 843,- DEM jeho náklady v Grécku
zo zájazdu konaného od 12.08.1999, sumu 1.000,-DEM ako mzdu za tento zájazd, na čom boli s
obžalovanou vopred dohodnutí ). Dodal, že ani za predchádzajúci turnus mu mzdu vo výške 1.300,-

DEM nezaplatila.

Svedkyňa-poškodená G. F. vypovedala na hlavnom pojednávaní a uviedla, že o zájazde do Grécka sa
dozvedela od pána C. R. a on od pána F., ktorý bol delegátom tohto zájazdu. Preto všetky podrobnosti
dojednala s ním. Jednalo sa o doplnenie zájazdu. Cenu zájazdu uhradila v Poľnobanke a bolo to 20.250,-

Sk ( za dopravu a ubytovanie ) pre dve dospelé osoby a dve deti. Poistné platila osobitne cez UNION
poisťovňu. Ešte pred odchodom telefonicky komunikovala s obžalovanou, ktorá ju ubezpečila, že je
všetko ohľadom zájazdu v poriadku. Dodala, že vo Zvolene ich obžalovaná s úsmevom vyprevádzala.
Aj táto svedkyňa potvrdila, že po príchode do Grécka nemali objednané a ani zaplatené ubytovanie.Majiteľubytovaciehozariadeniapožadovalajúhraduzaubytovaniepredchádzajúcehoturnusu.Potvrdila
komunikáciu delegáta s obžalovanou, avšak ani po niekoľkých dňoch úhrada za ubytovanie zaplatená
nebola. Svedkyňa za tri noci v Grécku zaplatila pre svoju rodinu 36.000,- Drachnien ( 5.000,- Sk ).

Následne sa všetci vrátili na Slovensko. Pokiaľ si aj uplatňovala škodu u obžalovanej, táto jej uviedla,
že jej svedkyňa žiadne peniaze neuhradila, preto jej ani nič nevráti. Aj ona doklady polícii odovzdala.
V konaní si uplatnila náhradu škody celkovo v sume 31.250,- Sk ( 1.037,31 € ) a to za zájazd 20.250,-
Sk, náhradné ubytovanie v Grécku 5.000,- Sk, znehodnotená strava 4.500,- Sk, poistenie pre 4 osoby
1.100,- Sk, taxík 400,- Sk zo Zvolena do bydliska obžalovanej.

Svedok R. F. ( rod. F. ) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že všetky záležitosti ohľadom zájazdu do
Grécka vybavovala jeho matka svedkyňa G. F.. On v tej dobe mal 16 rokov. Potvrdil tvrdenia jeho matky.
Škodu v tomto konaní si neuplatnil, lebo si túto uplatnila jeho matka.

Svedok-poškodený E. H. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že osobne dňa 27.08.1999 v CK ERUDIO
u obžalovanej si objednal zájazd do Talianska - Cupra Marittima hotel O. s dňom nástupu od 04.09.1999.
Objednávka sa týkala 4 dospelých osôb a 3 detí, za ubytovanie, stravu, bez dopravy a poistného.
Jednalo sa o rodinu svedka ( on jeho manželka a vnuk a druhá rodina - jeho syn K. H. s manželkou
a 2 deťmi ). Dňa 27.08.1999 v hotovosti obžalovanej uhradil 15.000,- Sk a doplatok zájazdu v sume

21.951,- Sk na oznámenie obžalovanej a po dohode s ňou, jej tento zvyšok ceny zájazdu bol odovzdaný
na čerpacej stanici v Kremničke dňa 30.08.1999, lebo obžalovaná mala v tento deň cestu do Banskej
Bystrice. Následne uhradil aj poistné v Slovenskej poisťovni v sume 857,- Sk dňa 03.09.1999 a diaľničnú
známku vo výške 470,- Sk za dve vozidlá. Po príchode do letoviska im pán J. a pani Y. F. - sprievodkyňa
CK U. oznámili, že obžalovaná cenu zájazdu neuhradila, preto ich pán J. odmietol v hoteli ubytovať.

NásledneimvšakubytovanieajstravupánJ.poskytolstým,žemubolouhradených441,-DEM.Jednalo
sa o 4 dni pobytu. S pani F. obžalovaná telefonicky jednala, sľúbila, že peniaze pošle, čo sa nestalo.
Dokonca tvrdila, že finančné prostriedky už prostredníctvom banky aj zaslala. Po príchode domov mal
svedok snahu s obžalovanou sa osobne skontaktovať, nepodarilo sa mu to, CK vo Zvolene už bola
zrušená, rovnako aj telefonický kontakt, ktorým disponovali.

V trestnom konaní si uplatnil náhradu škody v sume 38.278,- Sk ( za dve dospelé osoby a jedno dieťa )
vrátane úhrady za diaľničné známky a za spotrebu pohonných hmôt vo výške 9.000,- Sk za dve vozidlá,
keďže ich spotrebu hradil svedok. Listinné dôkazy polícii svedok predložil. Takto si celkovo uplatnil
náhradu škody v sume 47.208,- Sk ( 1.567,02 € ).

Svedok-poškodenýU.G.nahlavnompojednávanívypovedal,ževčaseskutkubolmajiteľomCKU.V.J..
SCKU.Zvolenmalpodpísanúkomisionárskuzmluvunapredajponúkanýchzájazdovzaprovíziu.Podľa
zmluvy následne po kúpe zájazdu za priebeh zájazdu, za reklamáciu zodpovedala klientom priamo CK
U.. Potvrdil, že v tom čase takto predávala jeho CK zájazdy do Grécka - letoviska Sarti a do Talianska
- letoviska Cuprammaritima. Zájazd predal J. O. ( spolu s manželkou a dvomi deťmi ), cena zájazdu

bola 17.700,- Sk a táto suma bola na účet CK U. poukázaná dňa 30.07.1999. Ďalej X. K. a H.X. J.,
spolu v sume 10.710,- Sk. Platba bola CK U. uhradená prevodným príkazom dňa 09.08.1999 a to v
sume 8.910,- Sk. Rozdiel 1.800,- Sk predstavuje ním vyplatenú reklamáciu klientom za nezabezpečenie
izby s výhľadom na more. Preto zo sumy 10.710,- Sk si svedok odpočítal cenu tejto reklamácie 1.800,-
Sk a zvyšok 8.910,- Sk uhradil CK U.. Ďalej zájazd predal aj Y. L. s dieťaťom za sumu 8.255,- Sk

dňa 11.08.1999. Termín zájazdu u všetkých bol od 12.08.1999. Následne uvedení klienti reklamovali
v jeho CK neposkytnutie nimi zaplatených služieb ( neboli ubytovaní ). Preto menovaným klientom v
rámci reklamácie svedok vrátil v plnej výške zaplatenú cenu zájazdov, o čom predložil listinné dôkazy.
J. O. uhradil 17.700,- Sk, X. K. uhradil 5.355,- Sk a sumu 1.222,50 Sk, ktorú sumu musela vynaložiť za
neposkytnuté služby, t.j. spolu X. K. nahradil 6.577,50 Sk. H. J. uhradil sumu 6.397,50 Sk ( sumu 5.355,-

Sk za neuskutočnený pobyt a 1.042,50 Sk za náklady spojené s neuskutočnením zájazdu ). Klientke Y.
L. uhradil celkom sumu 10.975,50 Sk ( cena zájazdu 8.255,- Sk plus poistenie a ubytovanie z vlastných
peňazí ). Listinné dôkazy predložil v danom trestnom konaní.
Takto si svedok-poškodený U. G. v tomto trestnom konaní uplatnil náhradu škody celkovo vo výške
48.706,80 Sk. Aj keď si škodu u obžalovanej uplatnil, žiadna jej náhrada mu do konania hlavného

pojednávania obžalovanou uhradená nebola.

Svedok-poškodený J. O. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že prostredníctvom CK U. V. v J. si
objednal zájazd do Grécka, letoviska Sarti v termín od 12.08.1999 pre 4 osoby ( s manželkou a 2deťmi ). Cena zájazdu činila 17.700,- Sk. Bolo im oznámené, že sa jedná o zájazd CK U. B.. Keďže
sa jednalo o ponuku „last minute“, museli cenu zájazdu uhradiť ihneď. Preto 17.700,- Sk v hotovosti
uhradili v tento deň 29.07.1999 CK U. V. J.. Ďalej poisťovni UNION uhradil poistné v sume 1.500,- Sk,

tiež prostredníctvom CK U. V.. V cene zájazdu mali uhradenú dopravu a ubytovanie. Odchádzali z Z. H.,
sprievodcom zájazdu bol pán D. F.. V autobuse sa skladali po 10,- DEM na osobu, t.j. spolu za ich rodinu
to činilo 40,- DEM, čo boli peniaze určené na poplatky cez hranice Rumunska. Po príchode do Grécka
im bolo oznámené, že ich neubytujú, keďže obžalovaná neuhradila za ubytovanie a už mala v danom
ubytovacom zariadení aj ďalšie dlhy z predchádzajúceho obdobia. Obžalovaná telefonicky pánovi F.

sľubovala,žeúhraduuskutoční,abyvydržali,ženaďalšídeňužvšetkobudevporiadku.Prvúnocsvedok
s rodinou spal v autobuse. Ďalšiu noc svedok s rodinou spal v apartmáne, ktorý im bol poskytnutý. Tu za
dve noci zaplatil 20.000,- Drachnien ( t.j. 2.700,- Sk ). Nakoľko úhrady obžalovanou neboli uskutočnené,
museli sa vrátiť domov. Po návrate svedkovi obžalovaná zaslala písomné ospravedlnenie s tým, že CK
U. V. za jeho rodinu CK U. nezaplatila, preto za jeho rodinu úhrada za ubytovanie v Grécku realizovaná
nebola. Tiež svedkovi v liste uviedla, aby o náhrade škody svedok rokoval s CK U. V.. Takto si svedok u

CK U. V. uplatnil škodu v sume 17.700,- Sk za zájazd, 1.500,- Sk za poistenie, 2.700,- Sk za ubytovanie
v Grécku, 40,- DEM za poplatky v autobuse ( t.j. 892,80 Sk ) a 1.000,- Sk za dopravu zo Spišskej Starej
Vsi do Liptovského Mikuláša a späť. Celkovo si svedok uplatnil škodu vo výške 23.792,80 Sk. Z nej mu
CK U. V. uhradila sumu 7.700,- Sk a dva krát po 5.000,- Sk, spolu 17.700,- Sk.
Rozdiel činí 6.092,80 Sk, ktorú sumu si svedok-poškodený aj v tomto trestnom konaní uplatnil.

Svedkyňa-poškodená Y. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je dcéra nebohej poškodenej X. K.,
ktorá zomrela 15.04.2010 ( úmrtný list čl. 1951 ).
Ako univerzálny sukcesor poškodenej X. K., svedkyňa-poškodená na hlavnom pojednávaní aj napriek
tomu, že jej matka si v prípravnom konaní náhradu škody uplatnila, v tomto trestnom konaní si ona už

žiadnu náhradu škody neuplatnila.

Na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovanej bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica
o výpovedi svedkyne-poškodenej X. K., ( zo dňa 21.02.2001 čl. 356-360 a zo dňa 01.07.2008 čl.
1421-1426 ). Z nej vyplýva, že spolu s kamarátkou H. J. si cez CK U. V. J. objednali zájazd do Grécka a

to dňa 04.08.1999 s termínom od 12.08.1999. V tento deň aj uhradili v hotovosti CK U. V. cenu zájazdu
v sume 10.710,- Sk plus poistné pre dve osoby vo výške 750,- Sk. Cestou na poplatky cez Rumunsko
a Bulharsko ešte zaplatili po 10,- DEM za jednu osobu, spolu 20,- DEM. Aj táto svedkyňa potvrdila,
že po príchode do Grécka nemali zaplatené ale ani objednané ubytovanie, že delegát pán F. neustále
telefonicky komunikoval s obžalovanou, ktorá sľubovala úhradu za ubytovanie, čo sa nestalo. Niektorí

klienti spali v autobuse, iní na pláži a niektorí si zaplatili za vlastné prostriedky náhradné ubytovanie.
Svedkyňa s kamarátkou spali v autobuse. Tretiu noc si aj svedkyňa zaplatila 20,- DEM za ubytovanie a
noc. Potom sa rozhodlo, že sa vracajú domov, pretože ubytovanie zo strany obžalovanej stále nebolo
uhradené. Spolu s H. J. boli v CK U. V. a požadovali od nej spôsobenú škodu. CK U. V. jej vrátila 2.677,50
Sk a neskôr ešte sumu 5.355,- Sk. V prípravnom konaní svedkyňa-poškodená X. K. požadovala náhradu

škody v sume 30,- DEM.

Svedkyňa-poškodená D. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že aj ona si objednala v CK U.
zájazd so svojimi dvomi dcérami do Grécka s odchodom dňa 12.08.1999. Zájazd objednala 11.08.1999
( ubytovanie a dopravu ) a súčasne v tento deň uhradila aj jeho cenu vo výške 17.850,- Sk, tiež poistné

v sume 1.125,- Sk. Spolu uhradila 18.975,- Sk. Platila v hotovosti. V autobuse ešte zaplatila 10,- DEM
na osobu na poplatky súvisiace s cestou. Svedkyňa potvrdila skutočnosti ohľadom toho, že ich v Grécku
nikto nečakal, nemali zaplatené ubytovanie, že delegát komunikoval s obžalovanou ohľadom úhrady
za ubytovanie. Prvú noc s deťmi spala v autobuse. Následne dve noci svedkyňa zaplatila pre svoju
rodinu ubytovanie v hoteli. Za dve noci a pre 3 osoby uhradila 16.000,- Drachnien. Keďže peniaze

neboli obžalovanou zaslané ani na 4 deň, zhodli sa účastníci zájazdu pre návrat domov. CK J. v Dolnom
Kubíne, kde si tento zájazd svedkyňa objednávala, jej po príchode domov uhradila sumu zájazdu vo
výške 17.850,- Sk, avšak bez poistného a bez úhrady ubytovania v Grécku.
Preto si v tomto konaní uplatnila náhradu škody v sume 1.125,- Sk za poistenie, 16.000,- Drachnien za
ubytovanie a 30,- DEM, ktoré vyplatila v autobuse na cestovné poplatky.

Svedkyňa-poškodená H.. R. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si v CK ERUDIO objednala
zájazd do Grécka pre 3 osoby. Nástup zájazdu bol 27.07.1999. Cenu zájazdu uhradila v dvoch splátkach
a to prvú dňa 14.05.1999 v sume 16.325,- Sk a druhú dňa 26.06.1999 v rovnakej výške. Deň predodchodom obdržala telegram s oznámením, že zájazd bol zrušený a svedkyňa na možný náhradný
termín zájazdu nereagovala, keďže jej nevyhovoval. Telefonicky jej obžalovaná sľúbila, že jej cenu
zájazdu uhradí do týždňa, čo sa nestalo. Neskôr v mesiaci august jej obžalovaná telefonicky uviedla,

že CK U. má finančné problémy. Doposiaľ žiadnu náhradu škody svedkyňa od obžalovanej neobdržala.
Svedkyňa predložila v konaní listinné dôkazy.
V trestnom konaní si svedkyňa uplatnila náhradu škody v sume 32.649,- Sk ( t.j. 1.083,75 € ).

Svedkyňa-poškodená H. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase skutku bola majiteľkou CK

Z. Zvolen. Začiatkom roka 1999 uzatvorila komisionársku zmluvu s CK U. Zvolen, ktorej majiteľkou bola
obžalovaná. Takto cez jej CK Z. na základe komisionárskej zmluvy objednala zájazd pre svedkyňu X. s
jej sestrou pani J. do Grécka v termíne od 25.07.1999. Na druhý deň 26.07.1999 menované prišli do CK
Lea a oznámili jej, že im obžalovaná na poslednú chvíľu oznámila zrušenie zájazdu. Svedkyňa ihneď
telefonicky kontaktovala obžalovanú, pričom jej bolo CK U. uvedené, že obžalovaná sa k uvedenému
vyjadrí tak za 2-3 hodiny. Svedkyňa X. so sestrou išli za obžalovanou do CK, kde im táto vystavila doklad

o tom, že im peniaze budú vrátené do troch dní prostredníctvom CK Z.. Za zájazd pani X.Á. so sestrou
zaplatilisumu23.200,-Sk.Požadovaliodsvedkynináhraduškody.Svedkyňaimvysvetlila,žeonavšetko
uhradila obžalovanej a práve obžalovaná zodpovedala za samotnú realizáciu zájazdu. Pre zachovanie
si dobrej povesti ponúkla menovaným náhradný zájazd do Čiernej Hory v hodnote 23.200,- Sk a to na
náklady jej CK. Rozdiel v sume 2.000,-Sk im prisľúbila obžalovaná vrátiť. Preto v mesiaci august 1999

menované na zájazd do Čiernej Hory vycestovali.
Svedkyňa-poškodená si v trestnom konaní uplatnila od obžalovanej náhradu škody za ňou realizovaný
náhradný zájazd v sume 21.200,- Sk ( 703,71 € ) pre pani X. a J.. Záverom podotkla, že obžalovaná jej
ani z minulosti nevyplatila províziu v hodnote 10.000,-Sk. Ona resp. jej CK Z. nemá žiadne neuhradené
záväzky voči CK U..

Svedkyňa-poškodená H. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že prostredníctvom CK Z. vo Zvolene
siobjednalazájazdpre3osoby(dvedospeléajednodieťa)doČiernejHory.Maliobjednanéubytovanie,
stravu, dopravu. Dňa 22.03.1999 takto časť ceny zájazdu uhradila v hotovosti v CK Z. v sume 10.400,-
Sk. Deň nástupu na zájazd bol 25.07.1999. Začiatkom mesiaca apríl 1999 jej písomne bolo oznámené

zrušenie zájazdu z dôvodu nepriaznivej politickej situácie v Čiernej Hore. Na náhradnú ponuku a to
zájazd do Grécka pristúpila. Termín zájazdu bol od 23.07.1999. Dňa 16.06.1999 doplatila zvyšnú časť
ceny zájazdu v sume 12.800,- Sk. Cestou CK M. uhradila aj poistné poisťovni UNION pre 3 osoby v
sume 1.050,- Sk. Deň pred odchodom bola CK U. oboznámená o zrušení zájazdu do Grécka a bol
jej ponúknutý náhradný termín s nástupom 12.08.1999. Preto osobne sa dostavili do CK Z., kde im

bolo uvedené, že cenu zájazdu, ktorú uhradili, už bola odovzdaná CK U., keďže sa jednalo o zájazd
realizovaný touto CK. Po osobnom dotazovaní obžalovanej, z akého dôvodu nie je realizovaný zájazd,
im táto uviedla, že pre nedostatok záujemcov. Náhradný termín svedkyni, ani jej sestre nevyhovoval,
preto žiadali vrátenie peňazí. Obžalovaná im uviedla, že momentálne peniaze na vrátenie nemá. Toto
oznámili aj CK Z. pani R.. Takto peniaze za zájazd od obžalovanej požadovala svedkyňa i pani R., no bez

úspechu. Neskôr už bola CK U. zrušená. Keďže pani R. nechcela prísť o dobré meno na trhu, svedkyni
ponúkla náhradný zájazd do Čiernej Hory v termíne od 05.08.1999 v hodnote 21.000,- Sk ( ubytovanie,
polpenzia, doprava a stále platilo i poistenie, ktoré už uhradené bolo ). Tento zájazd sa aj uskutočnil.
Cenu zájazdu uhradila CK Z..
V trestnom konaní si svedkyňa-poškodená uplatnila náhradu škody predstavujúcu rozdiel medzi cenou

oboch zájazdov ( 23.200,- Sk mínus 21.000,- Sk = 2.200,- Sk ) v sume 2.200,- Sk ( 73,03 € ).

Svedkyňa-poškodená H.. H. H. ( rodné meno L. ) na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase skutku so
snúbencom ( t.č. už manželom ) si začiatkom roka 1999 prostredníctvom CK G. v Poprade objednali
zájazd do Grécka uskutočňovaný CK U.. Termín zájazdu bol od 12.08.1999. Cena zájazdu pre dve

osoby činila 9.920,- Sk ( doprava, ubytovanie v kempe Tanasis v Sarti ). V tento deň, t.j. začiatkom
roka, aj uhradili polovicu ceny zájazdu v hotovosti v sume 4.960,- Sk. Druhú polovicu ceny zájazdu
uhradila svedkyňa rovnako v CK G. dňa 22.03.1999 v sume 4.960,- Sk. Doklady polícii predložila. Pred
termínom zájazdu komunikovala s oboma CK, aj s obžalovanou ohľadom pokynov na zájazd. Bolo jej
oznámené, že odchod bude z Liptovského Mikuláša, sprievodcom bude pán D. F. a že v autobuse sa

bude vyberať 10,- DEM za osobu ako poplatok cez hranice s Rumunskom, Bulharskom. Po príchode
do Grécka im bolo pánom F. oznámené, že nemajú uhradené ubytovanie z dôvodu, že obžalovaná
toto neuhradila a nezaplatila ani za predchádzajúce turnusy zájazdov. Počula, ako pán F. telefonicky
riešil danú situáciu s obžalovanou, táto sľubovala, že peniaze pošle na druhý deň, aby klienti vydržali.Svedkyňa so snúbencom prvú noc spali na pláži, pričom niektorí klienti spali v autobuse a iní si zaplatili
ubytovanie, najmä rodiny s deťmi. Na druhý deň im bolo oznámené, že obžalovaná pánovi F. peniaze
už poslala, čo sa nestalo. Ďalšiu noc, či dve, si aj svedkyňa zaplatila ubytovanie a to 10.000,- gréckych

Drachnien, ale v skutočnosti zaplatila 20,- DEM za noc, spolu 40,- DEM za dve noci. Následne sa klienti
zájazdu rozhodli vrátiť sa domov, avšak svedkyňa so snúbencom zostali v Grécku a to týždeň na vlastné
náklady. Bola im spôsobená škoda vo výške ceny zájazdu 9.920,- Sk za neposkytnuté služby zo strany
CK U. a ďalej náklady spojené s poplatkom v autobuse v sume 20,- DEM a tiež za ubytovanie na dve
noci v Grécku vo výške 40,- DEM. Spolu im bola spôsobená škoda v sume 11.240,- Sk. Po príchode

domov obdržali od obžalovanej list s ospravedlnením za spôsobené nepríjemnosti s uvedením ochoty
spôsobenú škodu im uhradiť. Aj napriek snahe svedkyni o skontaktovanie sa s obžalovanou sa jej to
nepodarilo. Jej telefonická linka bola už odpojená.
V trestnom konaní si svedkyňa uplatnila náhradu škody v sume 11.240,- Sk (73,10 € ).

Svedkyňa-poškodená B. L. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že v čase skutku bola majiteľkou CK

B.-V. Y. Šali. Tri dni pred odchodom na zájazd jej obžalovaná telefonovala a žiadala ju o pomoc s tým, že
ubytovanie pre jej klientov v Taliansku zlyhalo, že potrebuje náhradné ubytovanie. V rámci kolegiálnej
výpomoci svedkyňa vyhovela jej žiadosti a ešte v tento deň, t.j. 21.07.1999, svedkyni obžalovaná
zaslala objednávku na ubytovanie v Taliansku. Svedkyňa od obžalovanej požadovala okamžitú úhradu
za ubytovanie. Obžalovaná svedkyni aj obratom faxom zaslala príkaz na úhradu cez Poľnobanku a

tým deklarovala zaplatenie ubytovania pre klientov. Svedkyňa uskutočnila všetky potrebné kroky k
ubytovaniu klientov CK U. v Taliansku. Až po niekoľkých dňoch svedkyňa zistila, že na účet jej CK
neboli prevedené žiadne finančné prostriedky od CK U.. Obžalovanej sa pýtala na dôvod, táto jej najskôr
tvrdila, že úhradu uskutočnila, no neskôr sa priznala, že žiadnu úhradu nevykonala. Potom jej už len
zaslala uznanie dlhu. I napriek prísľubom zo strany obžalovanej, jej doposiaľ nič na škode nezaplatila.

CK B.-V. takto za zájazd ( ubytovanie ) uhradila sumu 34.530,- Sk. CK D. ( ktorá jej bola nápomocná
pri riešení daného problému pre obžalovanú ) jej uhradila províziu v sume 2.762,30 Sk, z ktorej provízie
polovicu teda 1.381,20 Sk poskytla CK U. Zvolen.
Celkovo tak svedkyňa-poškodená si v tomto trestnom konaní uplatňuje náhradu škody vo výške
33.148,80 Sk ( 1.100,34 € ).

Svedkyňa-poškodená B. L. vypovedala na hlavnom pojednávaní a dokazovala, že dňa 28.04.1999
z jej CK Zlatka odsúhlasila rezerváciu ubytovania s počtom osôb 40 do Grécka, Sarti v termíne od
05.06.1999 autobusovou dopravou. Tento zájazd si objednali V. F.. Zo strany obžalovanej a jej CK U.
došlo k zmene termínu zájazdu a to s odchodom od 22.08.1999. Spoločnosť V. F. uhradili cenu zájazdu

v sume 292.898,- Sk ( za ubytovanie, dopravu a poistenie ). Svedkyňa CK U. uhradila 135.000,- Sk za
ubytovanie a to po odpočítaní provízie v sume 15.000,- Sk. Platbu za dopravu svedkyňa nezrealizovala,
lebo už mala informácie o platobnej neschopnosti CK obžalovanej. Dňa 20.08.1999, teda dva dni pred
odchodom na zájazd, svedkyni obžalovaná faxom oznámila, že je nútená vyhlásiť likvidáciu CK. Z
tohto dôvodu svedkyňa klientom zabezpečila iné ubytovanie, za čo zo svojich finančných prostriedkov

zaplatila 140.000 alebo 150.000,- Sk. Doklady o uvedenom predložila polícii. Ďalej realizovala zájazd
do Bulharska a to na základe prihlášok klientov CK U., pričom aj napriek tomu, že zo strany CK U. im
neboli uhradené faktúry, klientov odrekreovali. V tomto prípade svedkyni CK U. dlhuje sumu 24.600,- Sk
( za ubytovanie, polpenziu, dopravu ) pre 3 dospelé osoby a 1 dieťa v termíne od 25.07. do 07.08.1999
v Bulharsku-Pomorie. Svedkyni tiež obžalovaná neuhradila faktúru vo výške 6.470,- Sk ( za ubytovanie,

dopravu, polpenziu ) pre 1 osobu, rovnako v Bulharsku v termíne od 16.07. do 29.07.1999. Svedkyňa
poprela, že by vo vzťahu k CK U. mala nejaké finančné záväzky.
Svedkyni tak vznikla pohľadávka voči CK obžalovanej celkovo v sume 306.070,- resp. 316.070,- Sk,
ktorú náhradu škody v trestnom konaní si od obžalovanej aj uplatňuje.

Svedkyňa-poškodená H.. Ľ. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si objednala zájazd cez CK U.
do Grécka, letovisko Sarti, s odchodom od 12.08.1999 pre 2 osoby. Cenu zájazdu uhradila pred jeho
uskutočnením dňa 11.08.1999 bankovým prevodom v sume 8.850,- Sk ( za dopravu, ubytovanie ).
Poistenie si vybavila a uhradila osobitne v poisťovni Generali. Jednalo sa o ponuku „Last minute“. Podľa
pokynov cestovať mali zo Zvolena a sprievodcom bol p. F.. Vo Zvolene bola prítomná aj obžalovaná,

ktorá im popriala šťastnú cestu. Po príchode do Grécka im pán F. oznámil, že ubytovaní nebudú, lebo
obžalovaná neuskutočnila úhradu za ubytovanie. Potvrdila, že sprievodca zájazdu telefonicky aktívne
komunikoval s obžalovanou, opakovane komunikovala s ňou aj svedkyňa, pričom obžalovaná sľúbila, že
úhradu učiní, čo sa nestalo. Svedkyňa si sama hradila v Grécku ubytovanie v sume 90,- DEM ( t.j. 2.000,-Sk ), o čom doklad svedkyňa nemá. Potom asi po 2-3 dňoch sa všetci rozhodli, že sa vracajú domov.
Po návrate obdržala od obžalovanej ospravedlňujúci list, avšak žiadnu náhradu škody jej obžalovaná
neuhradila. Listinné dôkazy svedkyňa polícii predložila.

V trestnom konaní si uplatnila náhradu škody v sume 10.850,- Sk.

Svedkyňa-poškodená A. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase skutku bola majiteľkou CK
M. Bratislava, ktorá sa zaoberala províznym predajom pre iné CK. Takúto spoluprácu na základe
komisionárskej zmluvy mali aj s CK U. Zvolen, zastúpenej obžalovanou. Ich CK predala jeden zájazd

do Čiernej Hory klientovi K. s manželkou v termíne od 29.07.1999 na 21 dní, v hodnote 36.396,- Sk.
Jednalo sa o ponuku CK U.. Svedkyňa predložila listinné dôkazy svedčiace aj o úhrade ceny zájazdu
CK U.. Z dôvodu, že sa zájazd neuskutočnil, CK svedkyne vrátila sumu v plnej hodnote zájazdu pánovi
K.. Obžalovaná následne uznala svoj dlh listom zo dňa 30.08.1999, avšak úhradu do konania hlavného
pojednávania neurobila.
V trestnom konaní si svedkyňa uplatnila náhradu škody v sume 36.396,- Sk ( 1.208,13 € ).

Svedkyňa-poškodená MVDr. L. E. uviedla na hlavnom pojednávaní, že predmetný zájazd do Grécka
vyhral na veľtrhu CK „Leto 99“ v Košiciach jej otec A.. R. E.. Následne sa skontaktovala svedkyňa
s obžalovanou, najskôr telefonicky, potom aj osobne a objednala si predmetný zájazd. V cene bolo
len ubytovanie, dopravu a stravu si svedkyňa musela financovať z vlastných prostriedkov. Zájazdu sa

zúčastnili jej matka H. Y. a jej dcéra Z. E.. CK U. svedkyňa uhradila 6.000,- Sk. Do Grécka vycestovali,
nemali však po príchode do letoviska zabezpečené ubytovanie, preto si zaplatili samy v cene 14.000,-
gréckych drachnien ( pre dve osoby za dve noci ). Následne sa vrátili domov.
V trestnom konaní si svedkyňa uplatnila náhradu škody od obžalovanej v sume 12.000,- Sk ( 398,33 € ).

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj úmrtný list svedka-poškodeného C. R., zomrelého dňa
13.04.2012 ( čl. 1865 ). Ďalej z oznámenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš ( čl. 2078 ) vyplýva,
že dedičkou po nebohom je aj jeho manželka C. R., ktorá bola na hlavnom pojednávaní vypočutá a
uviedla, že boli účastníkmi zájazdu do Grécka. Potvrdila, že obžalovaná bola pred odchodom autobusu
im zakývať a popriala im šťastnú cestu. V čase skutku s neb. Manželom mali tri maloleté deti, ktoré s

nimi boli na predmetnej dovolenke ( 5,7,8-ročné ). Pripojila sa k uplatnenému nároku na náhradu škody
prednesenú jej manželom v prípravnom konaní a to v sume 34.778,- Sk s tým, že im do dnešného dňa
nebolo nič na škode uhradené.

Na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovanej bola prečítaná zápisnica o

skoršej výpovedi svedka-poškodeného C. R. z prípravného konania ( zo dňa 08.03.2001 čl. 569-573,
zo dňa 24.06.2008 čl. 1366-1368 ). Z nich vyplýva, že v termíne od 12.08.1999 si objednal dovolenku
v CK U. Zvolen do Grécka pre 5 osôb ( dvaja dospelí a 3 deti ) a to cez delegáta pána F.. Žiadnu
písomnú objednávku nespisovali, len mu nahlásil požadované údaje o rodine. V Poľnobanke uhradil
cenu zájazdu 24.000,- Sk v hotovosti vkladom na účet dňa 11.08.1999 ( za dopravu a ubytovanie ).

Poistné uhradil zvlášť, bola to dovolenka bez zabezpečenia stravy. V autobuse ešte hradil po 10,- DEM
na osobu na rôzne poplatky počas cesty. Tiež potvrdil, že odchádzali z Liptovského Mikuláša, delegátom
bol pán F. a vo Zvolene im obžalovaná popriala šťastnú cestu s ubezpečením, že všetko je zariadené.
Po príchode do Grécka však nikto z nich ubytovanie zabezpečené nemal z dôvodu, že obžalovaná
toto neuhradila a neuhradila ani za ubytovanie predchádzajúcich klientov zájazdu. Svedok za tri noci

náhradného ubytovania pre rodinu zaplatil 36.000,- Drachnien, 4.500 Sk mu vznikla škoda v súvislosti
so stravou, 24.000,- Sk škoda za zaplatený zájazd, 1.278,- Sk za uhradené poistenie. Ešte spolu s pani
F. a pánom F. uhradili cenu za taxi službu vo Zvolene v sume 400,- Sk do bytu obžalovanej. Po návrate z
Grécka kontaktoval obžalovanú v súvislosti s úhradou mu škody, ktorá mu uviedla, že jej nič nezaplatil,
preto mu ona nemá čo vrátiť.

V prípravnom konaní si svedok-poškodený C. R. uplatnil náhradu škody od obžalovanej celkovo v sume
34.788,- Sk ( 1.154,75 € ).

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s úmrtným listom svedka-poškodeného A.. O. L., z
ktorého vyplýva, že zomrel 23.01.2014 ( čl. 1874 ). Jeho výpoveď z prípravného konania bola na návrh

prokurátora a so súhlasom obžalovanej prečítaná ( zo dňa 05.01.2001 čl. 210-214, čl. 675-682, zo dňa
18.06.2008 čl. 1319-1327 ). Z nich vyplýva, že prostredníctvom CK U. si objednal zájazd do Grécka
pre 3 osoby ( 2 dospelé a dieťa ) v termíne od 12.08.1999. Dňa 06.08.1999 uhradil cenu zájazdu v
sume 15.100,- Sk ( za dopravu a ubytovanie ), bez stravy. Uhradil v autobuse aj po 10,- DEM zaosobu na rôzne poplatky počas cesty. Rovnako ako ostatní svedkovia vypovedal, ako vo Zvolene ich
vyprevadilaobžalovaná,žedelegátombolpánF..PopríchodedoGréckaimpánF.povedal,žeubytovaní
nebudú, lebo obžalovaná ubytovanie neuhradila. Svedok s rodinou sa na vlastné náklady v letovisku

Sarti ubytoval a zaplatil 3.000,- Sk. Keď ani po troch dňoch úhrada ubytovania realizovaná nebola,
spoločne sa rozhodli vrátiť sa domov. Počas týchto dní obžalovaná opakovane sľubovala ubytovanie
uhradiť, no nestalo sa tak. Po návrate domov aj on kontaktoval obžalovanú s nárokom na náhradu škody,
avšak bezvýsledne. Cestou civilného procesu si škodu uplatnil a Okresným súdom Banská Bystrica
bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 1Ro/1977/1999 na sumu 15.789,- Sk s príslušenstvom. Do konania

výsluchov však žiadnu náhradu škody od obžalovanej neobdržal.

So súhlasom obžalovanej a na návrh prokurátora boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o
výpovediach svedkov-poškodených z prípravného konania a to:
- zápisnica o výpovedi C.Ž. L. - K. ( zo dňa 10.04.2003 čl. 1143-1145, zo dňa 25.07.2008 čl. 1484-1487 ).
Z nich vyplýva, že bola pozvaná k známym do Grécka, t.j. pobyt zabezpečený mala. Potrebovala len

dopravu. Takto sa s obžalovanou na doprave dohodla, uhradila jej cenu dopravy 8.000,- Sk do Grécka
a späť. Do autobusu nastúpila vo Zvolene. Cestou ešte zaplatila 10,- DEM za rôzne poplatky. Na
Slovensko sa vrátila predčasne a na vlastné náklady. Následne požadovala od obžalovanej vrátenie
peňazí za cestu späť, keďže ju neabsolvovala. Zo začiatku obžalovaná aj mala snahu jej cenu tejto
jednej cesty vrátiť, avšak peniaze žiadne svedkyňa neobdržala, pričom na následnú komunikáciu

už obžalovaná nereagovala. V prípravnom konaní svedkyňa požadovala náhradu škody vo výške
spiatočnejcestyzGréckanaSlovenskovsume4.000,-Sk.Prisvojejdruhejvýpovedivšakužnanáhrade
škodynetrvalaanauvedenomzotrvalaajvrámcisvojichpísomnýchprejavovužpočassúdnehokonania
( čl. 1835, 1846, 1863, 1911 ).

- zápisnica o výpovedi svedkyne-poškodenej U. J. ( zo dňa 14.10.2003 čl. 1146-1161, zo dňa 01.07.2008
čl. 1418-1420 ). Vypovedala, že priamo v CK U. vo Zvolene si objednala zájazd do Grécka pre 3 osoby,
dve dospelé a jedno dieťa. V rovnaký deň, t.j. 27.07.1999 aj cenu zájazdu, zálohu vo výške 5.000,-
Sk zaplatila. Potom dňa 31.07.1999 doplatila zvyšok ceny zájazdu v sume 9.080,- Sk, spolu cena
zájazdu 14.080,- Sk. Obe platby realizovala v hotovosti do rúk obžalovanej. Mali tak uhradenú dopravu

a ubytovanie a termín zájazdu bol od 31.08.1999. Zahrnuté v tom bolo aj poistné. Deň pred odchodom
obdržala telegram s oznámením, že zájazd sa odkladá z technicko-organizačných dôvodov. Na zájazd
neodcestovali vôbec, finančné prostriedky jej vrátené neboli. Na ďalší deň bola vo Zvolene v CK, avšak
jej priestory už boli prázdne. Visela na dverách tabuľka, že CK je z technických príčin zatvorená. Nebolo
možné obžalovanú kontaktovať ani telefonicky. Obžalovaná však asi po dvoch mesiacoch im zaslala

list s tým, že peniaze za zájazd im budú vrátené, čo sa však nestalo. So svojím nárokom na náhradu
škody sa svedkyňa obrátila na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý v konaní sp. zn. 16C/367/1999 do
konania jej výpovede nerozhodol.
V konaní si uplatnila náhradu škody v sume minimálne 14.080,- Sk, tiež náhradu mzdy u manžela za 14
dní dovolenky v sume 2.800,- Sk, spolu vo výške 16.880,- Sk.

- zápisnica o výpovedi svedkyne-poškodenej G. P. ( zo dňa 17.01.2001 čl. 281-283, zo dňa 09.12.2008
čl. 1508-1510, čl. 1899 ). Uviedla, že v čase skutku bola majiteľkou CK J. G. F.. Cez ponuku „Last
minute“ sa skontaktovala s obžalovanou, ktorá jej ponúkla ešte 3 voľné miesta na zájazd do Grécka. O
tento zájazd prejavila záujem svedkyňa D. C.. Svedkyni preto uhradila cenu zájazdu vo výške 17.850,-

Sk plus 1.125,- Sk poistenie. Uvedené finančné prostriedky svedkyňa poukázala obžalovanej, o čom
doklady polícii predložila. Keďže tento zájazd neprebehol tak, ako mal, po návrate pani C. od mojej CK
žiadala vrátenie peňazí. Ona jej v dvoch splátkach uvedenú sumu vrátila, o čom rovnako doložila do
spisu listinné dôkazy. Takto sa poškodenou stala jej CK a preto od obžalovanej požaduje náhradu škody
vo výške 17.850,- Sk ( 592,51 € ).

- zápisnica o výpovedi svedkyne-poškodenej H. J. ( zo dňa 21.02.2001 čl. 361-368, zo dňa 11.07.2008 čl.
1468-1475 ). Vypovedala, že spolu s kamarátkou, tiež svedkyňou-poškodenou X. K., si objednali zájazd
do Grécka prostredníctvom CK U. V. Poprad do letoviska Sarti. Cena zájazdu pre jednu osobu činila
5.355,- Sk s nástupom od 12.08.1999. V cene zájazdu mali dopravu a ubytovanie. Uhradila aj poistné

za jednu osobu vo výške 375,- Sk. Prihlášku na zájazd vypísala 04.08.1999 a v tento deň v hotovosti na
príjmový pokladničný doklad aj uhradila spolu s kamarátkou celú sumu zájazdu, pre dve osoby vo výške
10.710,- Sk. Rovnako v tento deň spolu uhradili aj poistné pre dve osoby v sume 750,- Sk. Dva dni pred
odchodom obdržala pokyny k zájazdu od CK U. od obžalovanej. Odchádzali z Z. H., delegátom bol pánF.. Ešte v autobuse zaplatila 10,- DEM za osobu za rôzne poplatky počas cesty. Po príchode do letoviska
Sarti im delegát oznámil, že nebudú ubytovaní, pretože obžalovaná neuhradila za ubytovanie a má tu aj
inú dlžobu. Delegát im hovoril, že sa pokúsi vybaviť čo bude v jeho silách, aj ubytovanie niekde inde, kde

mal mať rodinu, avšak ani túto možnosť sa nepodarilo vybaviť, lebo obžalovaná aj v Toroni mala dlžoby a
bolo delegátovi uvedené, aby tam s klientmi ani nechodil, lebo jeho uväznia a autobus rozbijú. Rovnako
ani po mnohonásobnej telefonickej komunikácii delegáta s obžalovanou sa nepodarilo získať peniaze
na ubytovanie, obžalovaná rôznym spôsobom zavádzala, že peniaze už poslala, hoci sa tak nestalo ani
do 3 dní. Prvú noc svedkyňa spala v autobuse. Ďalšie dve noci si z vlastných prostriedkov svedkyňa

uhradila ubytovanie v sume 20,- DEM za noc, spolu 40,- DEM, čo bolo 5.000,- Gréckych drachnien.
Potom sa rozhodli, že sa vracajú domov. Podotkla, že za tieto dni sa im v podstate všetkým pokazili
potraviny. Po príchode domov spolu s pani K. bola svedkyňa v CK U. V. a požadovala vrátenie peňazí.
Takto jej bola vrátená suma 2.677,50 Sk dňa 23.08.1999 a suma 3.720,- Sk dňa 21.03.2000.
Keďže s uvedeným nevydareným zájazdom svedkyni vznikli i ďalšie náklady, v trestnom konaní si
uplatnila škodu a to 50,- DEM ( 10,- DEM poplatok v autobuse, 40,- DEM ubytovanie za dve noci ), čo

predstavuje sumu 1.200,- Sk.

- zápisnica o výpovedi svedkyne-poškodenej Y. L. ( zo dňa 22.02.2001 čl. 433-442, zo dňa 11.07.2008
čl. 1476-1483 ). Uviedla, že po oznámení o zájazde do Grécka, letoviska Sarti jej kamarátkou, tiež
svedkyňou H. J., sa rozhodla tento zájazd absolvovať. Preto aj ona bola v CK U. V. dňa 11.08.1999 a

vypísala prihlášku na tento zájazd a to pre dve osoby ( ju a jej mladšiu sestru ). Jednalo sa o ponuku
„Last minute“. Uhradila cenu zájazdu vo výške 8.255,- Sk za dopravu a ubytovanie. Uhradili aj poistné v
sume 750,- Sk. O uvedenom do konania predložila listinné dôkazy. Termín zájazdu bol od 12.08.1999.
Ešte počas transportu uhradila 10,- DEM za osobu na cestovné poplatky. V ostatnom o priebehu
cesty, o príchode do letoviska, o nevybavenom a nezaplatenom ubytovaní, o komunikáci delegáta s

obžalovanou, o návrate domov, svedkyňa vypovedala ako jej kamarátka - svedkyňa-poškodená H. J..
Aj ona si zaplatila náhradné ubytovanie za dve noci po 20,- DEM, spolu 40,- DEM. Jej bola CK U. V.
vrátená cena zájazdu na dva krát, 3.000,- Sk dňa 20.09.1999 a zvyšok neskôr, spolu jej bolo vrátených
8.255,- Sk.
Svedkyňa si pri prvej výpovedi v trestnom konaní uplatnila náhradu škody, ktorá jej CK U. V. uhradená

nebola a to náhradné ubytovanie v sume 4.050,- Sk, poistné 750,- Sk a 440,- Sk cestovné poplatky, spolu
5.240,- Sk, avšak pri svojej druhej výpovedi sa už k trestnému stíhaniu s náhradou škody nepripojila s
vyjadrením, že jej škoda spôsobená nebola, keďže jej peniaze CK vrátené boli.

Na návrh prokurátora boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj zápisnice

o výpovediach svedkov a to:
- C. F. zo dňa 09.01.2000 ( čl. 23-24 ), z ktorej zápisnice vyplýva, že
vykonávala pre CK U. - A.. S. J. účtovníctvo od januára 1998 až do augusta-septembra 1999 s tým, že ho
vypracovávala spätne z predložených účtovných dokladov obžalovanou. Od 01.01.1998 sa obžalovaná
stala platcom DPH štvrťročným. Účtovníctvo bolo spracované za roky 1997, 1998, pričom za rok 1999

uzatvorenénebolo,leboobžalovanánepredložilavšetkydoklady,čosľúbila,aleneurobilatak.DPHzaIII.
a IV. Kvartál roku 1999 nebola vysporiadaná, nebolo ani dané daňové priznanie, pretože chýbali doklady.
Uviedla, že do styku s finančnými prostriedkami svedkyňa neprišla, nemala ani hmotnú zodpovednosť.
Obžalovaná nemala žiadnych zamestnancov, osoby v prípade potreby zamestnávala na dohodu o
pracovnej činnosti. Ohľadom účtovníctva si obžalovaná prenajala aj priestory v Detve, kde mala i PC,

ktorý nebol evidovaný v majetku CK, pričom za tieto prenajaté priestory neuhrádzala platby, preto jej
prenajímateľ pán H. vzal PC do zálohy, kým si svoju podlžnosť nevyrovná. Jej obžalovaná za poskytnuté
účtovné služby dlhuje sumu 17.000,- Sk. Menovaná svedkyňa počas trestného konania zomrela dňa
10.03.2009 ( čl. 1739 ).
- H. F. zo dňa 29.12.2000 ( čl. 670-674 ), z ktorej zápisnice vyplýva, že

od septembra 1998 na základe dohody o vykonaní práce vykonávala v CK U. funkciu referentky a
zároveň bola aj sprievodkyňou zájazdov. Hmotnú zodpovednosť uzatvorenú nemala. Svedkyňa vo
svojej výpovedi popisovala fungovanie CK, ako sa objednávali zájazdy, vypisovali prihlášky, ako sa
zájazdy platili ( záloha 50 % ), ako sa vydali o tom príjmové pokladničné doklady, že zvyšok sumy
bolo potrebné uhradiť najneskôr mesiac pred uskutočnením zájazdu. Prijaté peniaze buď odovzdala

obžalovanej, resp. ich vložila na účet CK. Ďalej sa vyjadrovala k zabezpečovaniu dopravy, ako sa
oboznamovali podrobné pokyny klientom pred nástupom na zájazd. Keďže vykonávala aj funkciu
sprievodkyne, uviedla, čo bolo jej povinnosťou ( že to bola preprava do miesta pobytu a späť a jej kontakt
s ubytovateľom pre klientov ). Takto sa zúčastnila v roku 1998 zájazdu v Grécku v letovisku Sarti, pričomv tomto období ešte nevedela o problémoch CK a neuhradených službách. V mesiacoch jún až august
1999 bola ako sprievodkyňa v Taliansku v stredisku CupraMarittima u majiteľa hotela O. pána J.. Vedela
o tom, že už koncom roka 1998 telefonicky požadoval od obžalovanej zaplatenie poskytnutých služieb v

roku 1998. Ona tieto telefonáty pre obžalovanú tlmočila. Takto obžalovaná opakovane sľubovala pánovi
J. úhradu záväzku. Potvrdila, že videla, ako obžalovaná faxom zasielala menovanému prevodný príkaz
opatrený pečiatkou banky, pričom peniaze mu neprišli. Z tohto svedkyňa usúdila, že obžalovaná nemá
dostatok peňazí na účte. Takto uvádzala do omylu pána J. po dobu od januára 1999 do júna 1999 s
odôvodnením, že prevod peňazí trvá dlho. Počas tohto obdobia začali do CK telefonovať a dožadovať

sa úhrady aj iný obchodný partneri CK ( za vyhotovenie katalógu, dopravcovia, reklamné agentúry a
podobne ). Takto sa stalo a to viac krát, že obžalovaná už strácala prehľad o prijatých objednávkach,
dochádzalo k tomu, že poslala aj viac ľudí na turnus ako bolo dojednané s majiteľom ubytovacieho
zariadenia. Pokiaľ bola v Taliansku v lete roku 1999 tak pán J. aj na ňu naliehal, aby kontaktovala
obžalovanú s tým, nech svoje dlžoby zaplatí. Dodala, že pán J. i napriek uvedenému, všetkých klientov
CK ubytoval a poskytol im všetky služby. Po návrate z Talianska v auguste 1999, svedkyňa ukončila

spoluprácu s obžalovanou. Sama apelovala na obžalovanú, aby svoj dlh voči pánovi J. uhradila, keď
však videla u nej nezáujem, vzdala to. Bola svedkom toho, ako klienti v roku 1999 kontaktovali CK
ohľadom vrátenia im peňazí za zbabrané alebo vôbec neuskutočnené zájazdy. Potvrdila, že pre CK
obžalovanej pracovala ona, tiež pani F. a pán F..

- H. P. zo dňa 09.01.2001 ( čl. 686-690 ), z ktorej vyplýva, že ho obžalovaná
uviedla ako zodpovednú osobu - zástupcu CK, na čo pristúpil z dôvodu jej nátlaku a tiež nátlaku, ktorý
vyvíjala na jeho rodinu a tá na neho. Bolo to z dôvodu, že chcela svoju živnosť rozšíriť aj o činnosť
cestovnej kancelárie v plnom rozsahu, pričom na uvedené potrebovala zodpovedného zástupcu so
vzdelaním príslušného zamerania. Jednalo sa len o formálnu evidenciu jeho osoby ako zodpovedného

zástupcu. Napokon ani nemal vedomosť, neinformovala ho, že to už celé všetko aj vybavila na
príslušných úradoch. Keďže vzťahy medzi nimi neboli v tomto smere vysporiadané, opakovane jej
oznámil a to aj písomne ( 3 krát v roku 1997, 1998 aj 1999 ), že odmieta danú funkciu zodpovednej
osoby vykonávať, na čo mu obžalovaná oznámila, že jeho služby vlastne nepotrebuje, že si vie všetky
záležitosti ohľadom CK vybaviť sama, že nemá ani finančné prostriedky na to, aby ho platila. Tiež mu

uviedla, že je to jej firma, že svedok s ňou nemá nič spoločné, že ona zodpovedá v celom rozsahu za
CK, že svedok v nej figuruje len formálne a že ho potrebovala len k tomu, aby si rozšírila živnosť.

- Y. F. zo dňa 24.01.2001 ( čl. 879-893 ). Z nej vyplýva, že od roku 1997 externe
pre obžalovanú pre CK U. vykonávala sprievodkyňu . Nemala s ňou podpísanú ani žiadnu dohodu.

Obžalovaná ju platila podľa ich dohody. Počas rokov 1997 a 1998 svedkyňa nezaznamenala žiadne
problémy ohľadom zájazdov v Grécku i Taliansku. Bola sprievodkyňou v Grécku aj v roku 1999, pričom
potvrdila, že obchodný partner v Grécku pán F. ju upozornil na dlh, ktorý obžalovaná voči nemu mala.
Bolo to v júni 1999. Aj od nej ako sprievodkyni sa uvedených peňazí dožadoval. Preto ona niekoľkokrát
obžalovanej telefonovala, aby svoje záväzky voči pánovi F. vyrovnala. Toto jej obžalovaná opakovane

sľúbila, no nesplnila. Po príchode na Slovensko ( 09. júla 1999 ) obžalovanej odovzdala odkaz od pána F.
v tom, že ak dlžoba uhradená nebude, ďalších klientov neubytuje. Na ďalší turnus cestoval s klientmi pán
F.. Potvrdila, že bola prítomná pri tom, ako majiteľ apartmánových domov v lete 1999 v letovisku Toroni
zadržal pasy klientom pre nezaplatenie ubytovania obžalovanou. Po tom, čo obžalovaná faxom zaslala
prevodný príkaz, dokladujúci to, že peniaze uhradila, hoteliér v Toroni vrátil klientom ich pasy a oni sa

vrátili domov. Svedkyňa uviedla, že následne sa dozvedela, že peniaze však do Toroni nedošli. Viac do
Grécka ona nevycestovala. Následne bola v Taliansku, kde ju pán J. informoval o dlžobe obžalovanej.
Rovnako bola svedkom o zaslaní prevodného príkazu obžalovanou aj pánovi J., ale peniaze nikdy
nedošli. Pri poslednom zájazde v Taliansku v septembri 1999 už ani doprava z Talianska domov riadne
zabezpečená nebola, prišla až po dvoch dňoch, kedy si klienti samy zabezpečili dopravu späť. Aj pán J.

po svedkyni obžalovanej odkázal, aby ďalší turnus už neposielala, pretože klientov neubytuje. Ona bola
obžalovanou platená tak, že za týždeň pobytu jej uhradila 100,- DEM vopred pred zájazdom. I napriek
tomu, jej obžalovaná dlhuje na mzde 100,- DEM a to za posledný turnus v letovisku CupraMarittima.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj so znaleckým posudkom č. 5/2000 E. H., znalkyne

z odboru ekonómia - účtovná evidencia ( čl. 46-62 ). Pri jeho vyptracovaní znalkyňa vychádzala z
predmetného vyšetrovacieho spisu ČVS: OÚV-404/ZV-99 s prílohami, z prvotných účtovných dokladov
CK U. za rok 1997, 1998 ( pokladničné doklady, výpisy z bežných účtov, výkazy účtovníctva, knihy
došlých a vyšlých faktúr, faktúry, doklady valutovej pokladne ), z prvotných účtovných dokladov pokladnedo 31.07.1999, za 8. a 9./1999 nekompletne bez pokladničnej knihy a účtovného denníka, z faktúr,
prvotných dokladov valutovej pokladne za rok 1999, z obalov o jednotlivých zahraničných pobytoch. Zo
záverov posudku vyplýva, že na základe účtovnej evidencie a daňových priznaní hospodárenie CK U.

za obdobie rokov 1995-1998 bolo nasledovné:
- rok 1995 hospodársky výsledok zisk 19.285,- Sk
- rok 1996 hospodársky výsledok zisk 20.791,50 Sk
- rok 1997 hospodársky výsledok zisk 1.944,- Sk
- rok 1998 hospodársky výsledok strata 276.963,- Sk.

Okrem uvedeného vývoj pohľadávok a záväzkov vo firme obžalovanej za posledné 2
roky bol nasledovný:
- pohľadávky rok 1996-16.452,- Sk, rok 1997-154.885,- Sk, rok 1998-165.399,- Sk
- záväzky rok 1996-53.182,- Sk, rok 1997-382.733,- Sk, rok 1998-691.880,- Sk.
Znalkyňa ďalej zistila, že z príjmov v roku 1999 boli vykonané úhrady záväzkov
z predchádzajúcich rokov ( r. 1997, 1998 ), čím bol spôsobený nesúlad hlavne pri zabezpečení služieb

u obchodných partnerov v zahraničí. Od klientov boli prijaté platby, ktorými si predplatili pobyty v
zahraničí, boli však použité na vykonanie úhrad starších záväzkov, čím nastal nesúlad vo financovaní
pobytov a došlo ku kolapsu firmy. Za rok 1997 obžalovaná vykazovala príjmy 3.413 tisíc Sk, z toho
zahraničnépobytyvsume2.139tisícSk.Vroku1998vykazovalapríjmy4.257tisícSk,ztohozahraničné
pobyty v sume 3.993 tisíc Sk a za obdobie od 1.-8./1999 vykazovala príjmy 3.670 tisíc Sk z toho

zahraničné pobyty 2.254 tisíc Sk. Znalkyňa poukázala tiež na to, že platby na zahraničné pobyty v
účtovnejevidenciinebolisamostatnesledovanéamedzipredloženýmidokladmisanenachádzalipresné
zoznamy účastníkov zájazdov alebo evidencia záväzných prihlášok na pobyty. Dodala, že je možné
uviesť, že ohľadom použitia finančných prostriedkov z inkasa od klientov, nebola u obžalovanej dôsledne
zachovaná ekonomická náväznosť na inkasá od klientov a výdavkami zabezpečenia toho-ktorého

zahraničného pobytu. K 31.12.1998 záväzky voči obchodným partnerom ( hlavne za dopravu a pobyty )
boli vykázané vo výške 691.880,-Sk. Zistila, pri porovnaní prínosov z CK so záväzkami, že skutočný
prínos bol len 85.934,- Sk, ktorý nepokryl výdavky firmy ( pobyty, doprava, reklama, provízie a pod.). V
roku 1999 mnoho zahraničných pobytov bolo zabezpečených cez iné CK, kde vznikli výdavky vo forme
platenia provízií. Najmä však v roku 1999 už neboli správne použité inkasované finančné prostriedky od

klientov,nakoľkoznichboliuhrádzanézáväzkyzpredchádzajúcichrokovjednakzapobytydozahraničia
a tiež za dopravu. Obžalovaná spolupracovala s inými CK na základe zmlúv, podľa ktorých si služby
vzájomne fakturovali. Jednotlivé zmluvy však medzi dokladmi predloženými znalkyni absentovali, ale vo
faktúrachsúnaneodvolávky.TaktoobžalovanáspolupracovalasCKU.V.J.,K.V.L.L.,B.F.,Z.B.,G.Ž.,
V. Š., H..A..F.. R. L.. Za rok 1998 a 1.-8./1999 za predmetnú CK U. nebol znalkyni predložený menovitý

zoznam záväzkov ani kniha došlých faktúr, nebolo možné znalkyňou presne vyčísliť všetky nezaplatené
dodávateľské faktúry. Vychádzajúc z predložených faktúr, znalkyňa zistila, že záväzky voči tuzemským
obchodným partnerom k 31.08.1999 boli spolu 402.969,30 Sk. Zahraničné v Taliansku ( Polycastrum
Tour Operator ) boli spolu v sume 36.582,- Sk. Znalkyňa ďalej uviedla pokiaľ sa týka obchodného
partnera D. J., letovisko Sarti hotel H. v Taliansku, že s ním obžalovaná mala dojednané ročné turnusové

pobyty a to za rok 1998 v hodnote 41.873.100,- ITL a v roku 1999 v hodnote 28.435.800,- ITL, k čomu
si pán J. uplatňoval prirážku 8 %, čo predstavuje sumu 3.346.984,- ITL. Takto v roku 1998 obžalovaná
za skutočné pobyty podľa hotelierom vystavených dokladov uskutočnila platby jednak bezhotovostným
stykom cez banky a jednak platbami v hotovosti v DEM a v ITL a to tak, že v roku 1998 faktúry zneli na
sumu 41.838.000,- ITL, v roku 1999 na sumu 19.638.950,- ITL, pričom úhrady boli vykonané v roku 1998

na sumu 1.500.000,- ITL a v roku 1999 v sume 32.523.500,- ITL. Dlžná čiastka za uvedené obdobie
teda činí 27.453.450,- ITL, čo je 656.686,- Sk. Z bankových výpisov o platbách a z dokladov od pána J.
vyplýva, že v roku 1999 boli vykonané úhrady celkom 34.023.500,- ITL, z toho dlžné čiastky za rok 1998
vovýške19.428.500,-ITLazarok1999vovýške13.095.000,-ITL.Naúhrady,ktorébolivykonanévroku
1999 boli použité príjmy získané v roku 1999, hlavne z inkasa od klientov na zabezpečenie rekreačných

pobytov. Znalkyňa poukázala aj na prebiehajúce exekučné konania u CK U. a to v rozhodnom období
roka 1999 ( vo vzťahu k veriteľovi E. H. - dlh 141.859,- Sk, ktorý bol realizovaný z účtu CK ). Takto
obžalovaná mala záväzky voči tuzemským obchodným partnerom v sume 586.338,70,- Sk, zahraničným
obchodnýmpartneromvsume693.268,-Sk,zaexekúciu141.859,40SkavočiDaňovémuúraduBanská
Bystrica za nevysporiadaný daňový nedoplatok v sume 33.413,- Sk. Spolu záväzky v sume 1.454.879,10

Sk.Znalkyňakonštatovala,žekpoškodeniuklientovzdôvodufinančnéhonezabezpečeniazahraničných
pobytov napriek inkasu od klientov došlo z dôvodu použitia finančných prostriedkov na iné účely a to
na úhradu záväzkov z predchádzajúcich období za pobyty, dopravu, inzerciu a iné režijné výdavky.
Záverom znalkyňa vo svojom posudku podrobne u každého klienta vyčíslila škodu. Znalkyňa uviedla, žeaj napriek nadviazaniu telefonického kontaktu s obžalovanou a jej prísľubu ohľadom predloženia ďalších
dokladov,kžiadnejďalšejspoluprácisobžalovanouvtomtosmerenedošlo.Znalkyňapreverovalaajstav
finančných prostriedkov na účtoch a v pokladni k 31.08.1999 a zistila, že CK U. mala účty v Poľnobanke,

Tatrabanke. Zistila, že na účtoch obžalovaná nemala vysoký stav ( spolu mala na účtoch sumu 3.221,60
Sk ), avšak finančnú hotovosť podľa predložených pokladničných dokladov mala 371.980,- Sk a vo
valutách 70 tisíc Sk, ktorá bola postačujúca na zaplatenie zájazdu v Grécku. Zo znaleckého posudku
zároveň vyplýva, že skutočne obžalovaná zadala príkazy na úhradu zájazdov jednak do Talianska aj
Grécka, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na týchto účtoch neboli platby realizované.

Napriek tomu, že ku skutočnej platbe v banke nedošlo, A.. J. bankou potvrdené prevodné príkazy faxom
odoslala a takto svojich obchodných partnerov pána J. a M. V. M. uviedla do omylu.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj znalecký posudok č. 41/2001 MUDr. Kvetoslava Moravčíka
a MUDr. Jany Bahledovej, znalcov z odvetvia psychiatrie, vypracovaného 22.04.2001 ( čl. 1052-1059 ),
zo záverov ktorého vyplýva, že v čase znaleckého dokazovania bola obžalovaná ambulantne

psychiatricky sledovaná a to pre známky reaktívnej depresie. Toto ochorenie po ročnej liečbe však
bolo dostatočne a kvalitne zaliečené. Znalci konštatovali, že v čase realizácie kriminogénnej činnosti
kladenej obžalovanej za vinu, sa táto správala zištne, zmysluplne, vedome a cielene, pričom v tom čase
netrpela žiadnou duševnou chorobou ani poruchou vedúcou k prejavom choromyseľného úsudku. Jej
rozpoznávacia aj ovládacia zložka konania v čase páchania trestnej činnosti nebola narušená. Zmysel

trestného konania chápe, snaží sa mu vyhnúť rôznymi manipulatívnymi úskokmi ( napr. nepreberaním
poštových zásielok, ľahostajnosťou k vyšetrovacím úkonom a podobne ). Znalci poukázali na povahovú
štruktúru obžalovanej a uviedli, že je samoľúba s tendenciami manipulatívnej snahy ovplyvňovať iných
vlastným názorom. Pobyt obžalovanej vzhľadom na vyššie uvedené nepovažovali znalci za nebezpečný
pre spoločnosť, preto jej nenavrhli ukladať žiadne z ochranných opatrení.

Napokon na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj listinné dôkazy, najmä predložené poškodenými
a to objednávky zájazdov, vyplatenie zájazdov, komunikácia poškodených s obžalovanou, faktúry ( čl.
1-3, 25-43, 63-67, 68-83, 84-109 ), komunikácia medzi veľvyslanectvom a inými orgánmi ( čl. 112-160,
162, 164-175 ), fotokópie daňových priznaní, doklady od poškodeného D. J. v dvoch zelených zväzkoch,

platobnépríkazy,faktúry,výdavkovépokladničnédoklady(čl.378-412,482-515),komisionárskezmluvy
a výpisy z obchodného registra ( čl. 528-545, 635-652 ), reklamačný protokol ( čl. 602, 603, 605-606,
607 ), fiktívne príkazy ( čl. 608, 609, 610, 613 ), oznámenie pána F. ( čl. 621 ), zoznam poškodených ( čl.
623-628 ), ďalšie listinné dôkazy ( čl. 694-716, 721728, 733-764, 768-782, 786-805, 809-819, 822-831,
884-893, 897-921, 926-938, 1009-11051 ), doplnenie informácii J. s.r.o. ( čl. 1061-1071 ), uznesením

OR PZ Zvolen, posudky ( čl. 1560-1561 ), odpis z registra trestov obžalovanej ( čl. 2245 ).

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná spáchanie skutku poprela, uvádzala, že nenaplnila skutkovú podstatu žalovaného trestného
činu. Obhajovala sa tým, že ona nepochybila v ničom, že klienti mali na zájazdoch všetko zabezpečené,
obchodní partneri uhradené. Nechápe, prečo znalkyňa nemala kompletné účtovníctvo, keď jej všetko
OČTK vzali. Dokazovala, že jej chceli pričítať dlhy aj iných cestovných kancelárii. Nevedela zdôvodniť,
prečo zasielala zahraničným partnerom príkazy na úhradu ako doklad o zaplatení, hoci to nebola pravda.

Poprela, že by bola dlžná poškodenému J. tak, ako to vyplýva z bodu I. podanej obžaloby a už vôbec nie
v takej výške. Ohľadom bodu II. podanej obžaloby obžalovaná poprela spáchanie skutku. Zodpovednosť
prenášala na delegátov zájazdov, že títo mali dostatočný obnos peňazí na rôzne úhrady, vrátane úhrady
za ubytovanie, že s nimi mali klienti všetky nedostatky a problémy riešiť. Poukazovala na to, že v
roku 1999 došlo ku kríze, k nezamestnanosti, mnoho klientov zájazdy odrieklo a preto sa dostala do

platobnej neschopnosti. Tiež poukazovala na to, že od klientov, resp. sprostredkovateľov zájazdov,
nemala uhradenú cenu zájazdu, hoci už na zájazd vycestovali. Napokon poukazovala na to, že klienti sa
samyrozhodlinanávratdomovapoložilasiotázku,prečobypotommalaposielaťpeniazezaubytovanie.

Jej obhajobu v naznačenom smere jednoznačne vyvracajú výpovede svedkov-poškodených v spojitosti

s výpoveďami svedkov, ktorí zhodne popisovali vzniknutú situáciu na mieste konania zájazdu, najmä
v zahraničí ( Taliansku a Grécku ), preukazovali, že ubytovanie, či dopravu riadne zabezpečenú zo
strany obžalovanej nemali, hoci riadne cenu zájazdu uhradili, väčšina z nich aj viac dní, či týždňov pred
konaním zájazdu. Jej obhajobu vyvracia aj znalecký posudok z odboru ekonómie-účtovníctva, z ktoréhovyplynulo, že v rozhodnom období obžalovaná mala v hotovosti dostatok finančných prostriedkov na
zaplatenie zájazdu v Grécku, tiež znaleckým posudkom z odboru psychiatrie, ktorý obžalovanú hodnotí
ako osobu zištnú konajúcu zmysluplne, vedome a cielene, samoľúbu s tendenciami manipulatívnej

snahyovplyvňovaťinýchvlastnýmnázorom.Obhajobuobžalovanejvyvracajúajlistinnédôkazy(faktúry,
prihlášky na zájazdy, príjmové pokladničné doklady, komisionárske zmluvy, reklamačné protokoly,
fiktívne príkazy z banky, ktorými sa opakovane obžalovaná snažila navodiť situáciu o tom, že platby
zrealizovala, hoci vedela o tom, že na účtoch nemá dostatok finančných prostriedkov, preto aj od klientov
požadovala najmä úhradu v hotovosti a z tohto dôvodu teda pre nedostatok prostriedkov na účte

nemohlo dôjsť k úhrade zájazdov a tiež i ďalšími dôkazmi vykonanými, či oboznámenými na hlavnom
pojednávaní.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že CK U. - A.. S. J. pri prevádzke CK mala v ponuke rôzne
pobyty, ktoré pre záujemcov predávala buď priamo vo svojej CK alebo cez iné CK, ktorým platila
provízie v dohodnutých percentách. Na pobyty boli uzatvárané záväzné prihlášky, na základe ktorých

boli prijaté jednak zálohy a jednak doplatky ceny zájazdov a to buď v hotovosti do pokladne alebo
bezhotovostným stykom platbami cez bežné účty. Na druhej strane obchodný partneri CK zabezpečovali
pobyty, ktoré sa platili z vlastných financií a z inkasa od klientov. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo,
že hospodárenie CK U. už v roku 1998 bolo stratové, boli neuhradené záväzky. Vyplynulo, že vlastné
financie neboli a z inkasa klientov boli splácané dlhy. Nebol tak zachovaný súlad v predplatených

pobytoch a v ich zabezpečení u obchodných partnerov. To znamená, že nebola zachovaná ekonomická
náväznosť inkasa od klientov a platbami objednaných služieb u obchodných partnerov. Nie je teda
pravdivé tvrdenie obžalovanej, že problémy nastali až v roku 1999 a to práve z dôvodu vzniklej krízy,
nezamestnanosti a odhlasovaní klientov zo zájazdov. Naopak z výpovedí svedkov - delegátov vyplynulo,
že zájazdy boli takmer vždy plne obsadené. Z dokazovania vyplynulo aj to, že obžalovaná si účtovníctvo

vyhotovovala jeden krát ročne a to po ukončení kalendárneho roku. Pokiaľ teda v priebehu roka nemala
riadne vedenú evidenciu príjmov a záväzkov, nemohla mať prehľad o stave hospodárenia CK. Celkové
hospodárenie CK svedčí o „živelnosti“, výdavky neboli kryté príjmami, narastali záväzky, vedené bolo
exekučné konanie, existoval daňový nedoplatok, jednalo sa o nezodpovedné nakladanie s finančnými
prostriedkami CK, čo v konečnom dôsledku sa prejavilo v platobnej neschopnosti CK a v poškodení

jednotlivých klientov CK. V rámci dokazovania súdu neuniklo, že účastníci zájazdu z Z. H.Á. pred
nástupom na zájazd do Grécka d§a 12.08.1999 zaplatili cenu zájazdu na účet v Poľnobanke v dňoch
09. a 11.08.1999 vo výške 65.743,- Sk, ktoré peňažné prostriedky však už obžalovaná nemohla na
zaplatenie služieb v Grécku použiť, keďže účet v tomto období bol už blokovaný exekučným príkazom.
Uvedené však nemalo zásadný vplyv na vyslovenie záveru o vine obžalovanej za spáchaný skutok

uvedený vo výroku tohto rozsudku, ani na zmenu právnej kvalifikácie ( s ohľadom na výšku škody ).
Podľa názoru súdu konanie obžalovanej je potrebné vyhodnotiť ako úmyselné presahujúce jeho
možné posudzovanie len ako konanie dočasne insolventného, zadĺženého či finančne krachujúceho
podnikateľského subjektu v rovine zakladajúcej vyvodenie zodpovednosti podľa noriem civilného práva.
U obžalovanej sa jednalo o dlhodobé a opakujúce sa poskytované plnenie od klientov jej CK, pričom toto

plnenie opakovane a dlhodobo s poukazom na čas spáchania skutku, použila v rozpore s deklarovaným
účelom a to na uspokojenie aktuálnych finančných požiadaviek CK a jej osoby a nie na účel, za ktorým
boliplatbyodklientovprevzatéamalibyťpoužité.Vneposlednomradesúdohľadomúmysluobžalovanej
poukazuje aj na jej konanie ohľadom zodpovednej osoby na podnikanie, pričom podľa výpovede svedka
H. P., tento nikdy pre obžalovanú v tomto smere žiadnu aktivitu nerealizoval, naopak tejto funkcie sa

chcel a to aj s poukazom na slová samotnej obžalovanej, zbaviť.

Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná sa obohatila na škodu cudzieho majetku - poškodených,
keď ich uviedla do omylu a spôsobila škodu spolu vo výške 1.464.251,94 Sk ( 48.604,26 € ) a svojím
konaním tak naplnila znaky skutkovej podstaty pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods.

1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z..

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovanej a preukazujú, že táto spáchala skutok tak, ako je vyššie uvedený.

Trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona č. 0140/1961Zb. v znení zákona
č. 183/1999 Z.z., sa dopustí páchateľ, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu .
Za to ho možno potrestať odňatím slobody jedného až piatich rokov.Uvedením do omylu treba rozumieť konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade
so skutočným stavom veci. Uviesť iného do omylu pritom možno konaním, opomenutím konania ale

aj tzv. konkludentným konaním. Môže ísť o konanie za použitia ľsti, ale rovnako môže ísť aj iba o
poskytnutie nepravdivej informácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako pokračovací trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona č. 140/1961 Z. v znení zákona č. 183/1999

Z. z..

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky
tak, ako sú uvedené vyššie, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu
obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Obžalovaná konala v tzv. priamom úmysle. Poľahčovalo
jej, že v minulosti nebola ešte súdom odsúdená, nepriťažovalo jej nič. Pohnútkou bolo obohatenie sa

uvedením iného do omylu.

Obžalovaná je slobodná, bezdetná. Žije sama, nepoberá žiadne dávky od štátu, ani dôchodok. Toho
času je samostatne zárobkovo činná osoba a vykonáva rôzne práce v stavebnej činnosti, vypracováva
rozpočty, pracuje aj na dohody. Takto si vie zarobiť okolo 2.000,- € až 3.000,- € s poukazom na to,

že niekedy aj pol roka nezarobí nič, inokedy má takýto príjem za mesiac. S poukazom na jej vek,
jej zdravotný stav je primeraný ( obžalovaná má takmer 71 rokov ). CK už aktuálne neprevádzkuje.
Doposiaľ a to ani v minulosti nebola súdom potrestaná.

Vychádzajúc z týchto skutočností, rovnako s prihliadnutím na celkovú dĺžku tohto trestného konania,

poukazujúc na to, že táto bola do značnej miery zavinená aj konaním samotnej obžalovanej, jej
nesúčinnosťou, nedostavovaním sa k úkonom, keď trestné stíhanie bolo aj prerušené, bol súdom vydaný
i príkaz na zatknutie jej osoby, obžalovaná bola i väzobne stíhaná, s poukazom na samotný postoj
obžalovanej k súdenej veci, jej nekritickosť, absenciu sebareflexie jej konania, nenahradenie akejkoľvek
spôsobenej škody poškodeným, súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Výkon

tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 rokov, pretože mal za to, že vzhľadom na
osobu obžalovanej, jej doterajší život, ako aj na okolnosti prípadu, časový faktor uplynutý od spáchania
skutku, možno účel trestu dosiahnuť i bez jeho výkonu v podmienkach väzenia. Takto uložený trest
je zákonný, súd ho považuje aj za primeraný okolnostiam prípadu i osobe obžalovanej a považuje
ho aj za spravodlivo obžalovanej uložený. Zároveň obžalovanej súd uložil trest zákazu činnosti a to

výkonu podnikateľskej činnosti ( na základe živnostenského listu, koncesie ) vo výmere 8 rokov, pretože
uvedeného trestného činu sa dopustila práve v súvislosti s činnosťou, na ktorú sa takéto oprávnenie,
či povolenie vzťahovalo.

Poškodení uvedení vo výroku rozsudku, ktorým súd náhradu škody priznal, si v trestnom konaní škodu

riadne a včas uplatnili a vyčíslili. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku o náhrade
škody a obžalovanú zaviazal k povinnosti škodu im nahradiť. Pokiaľ si poškodení uplatnili škodu v
sume vyššej, než im bola rozsudkom priznaná, táto prevyšujúca časť nebola v trestnom konaní pokrytá
dôkazmi, preto poškodených so zvyškami ich nárokov odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie má odkladný účinok.