Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221650
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713221650.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej
veci navrhovateľa K. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XX, XXX XX K. L., občana SR, zast. JUDr. Emilom
Vaňkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tŕnie č. 134, kancelária ul. Sládkovičova č. 2,
Zvolen proti odporkyni X. D., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. XX, XXX XX X., štátnej občianke SR, zast. JUDr.
Tomáš Rosina, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO :

47 246 731, o zaplatenie 4622,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku výške 277,-Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.701,46 Eur na účet právneho
zástupcu odporkyne č.ú. D. XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX, vedený v ČSOB, a.s., pobočka Banská
Bystrica, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.12.2013 domáhal od odporkyni zaplatenia sumy 4622,54 Eur

s príslušenstvom na základe ústnej zmluvy o pôžičke. Predmetom Zmluvy o pôžičke malo byť
poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 6122,54 Eur, ktoré navrhovateľ odporkyni osobne
odovzdal. Následne sa odporkyňa rozhodla tak, že finančné prostriedky v celkovej výške 6122,54 Eur
pochádzajúce z uvedenej pôžičky odovzdala naspäť navrhovateľovi, aby za ňu uhrádzal náklady v
súvislosti so zriadením a prevádzkou karanténnej stanice v Môťovej, ktorú odporkyňa mala v úmysle
prevádzkovať. Navrhovateľ toto na požiadanie odporkyne aj urobil. V rámci ústnej zmluvy o pôžičke sa

navrhovateľ s odporkyňou nedohodli na čase, dokedy je odporkyňa povinná predmetnú pôžičku vrátiť.
Navrhovateľ si od sumy pôžičky poskytnutej odporkyni vo výške 6122,54 Eur jednostranne započítal
sumu 200,- Eur, ktorá mu bola uhradená ako preplatok pri vyúčtovaní elektrickej energie v súvislosti
s karanténnou stanicou odporkyne, a tiež sumu 1300,- Eur, ako kompenzáciu za vrátenie motorového
vozidla, teda celkovo sumu vo výške 1500,- Eur. Na základe toho dlh odporkyni voči navrhovateľovi
je v sume 4622,54 Eur. Dňa 20.12.2010 poslal právny zástupca navrhovateľa odporkyni list „Posledná
výzva pred začatím súdneho konania - návrh mimosúdnej dohody“, ktorým odporkyňu písomne vyzval

na vrátenie dlžnej sumy vo výške 4622,54 Eur. V podaní zo dňa 30.03.2015 navrhovateľ uviedol, že
odporkyňa sama viedla zoznam položiek pôžičky, ktoré platil navrhovateľ a udelila mu aj splnomocnenie
na predaj vozidla a na započítanie výťažku z predaja v prospech svojho dlhu z pôžičky na podnikanie.

Na pojednávaní dňa 01.04.2015 navrhovateľ uviedol, že pôžička bola poskytnutá odporkyni pre účely
zriadenia karanténnej stanice. Uviedol, že on mal byť zamestnancom odporkyne, preto peniaze poskytol

a mal u nej pracovať od 01.07.2010 legálne, preto aj dal k 31.12.2009 výpoveď u predchádzajúceho
zamestnávateľa a 6 mesiacov poberal dávky zo zákona. S odporkyňou bolo dohodnuté, že mu všetky
peniaze vráti do konca roka 2011. Za tým účelom, že mal byť jej zamestnancom sa zúčastňoval ajškolení. Uviedol, že všetky náklady, ktoré bolo potrebné, tak platil, bločky si nechávala odporkyňa. V
auguste roku 2010 odišla preč do zahraničia, neskôr sa vrátila s tým, že mu peniaze vráti podľa dohody
do konca roka 2011, čo mu bolo sľúbené aj jej priateľom, ktorého si tam našla. Nič mu však nevrátili.

Ďalej uviedol, že tiež vybral dvakrát peniaze z banky, lebo mali spolu s odporkyňou ísť kúpiť auto na
prevoz psíkov do zahraničia. Do sumy dlhu si započítal sumu 1300,- Eur ako kompenzáciu za motorové
vozidlo Passat, ktoré osobne prišla prepísať odporkyňa na neho a dohodli sa na jeho cene 1300,- Eur.
Túto sumu aj odpísal z dlhu. Uviedol, že peniaze, ktoré poskytol, a to sumu 5500,- Eur vybral z banky dňa
02.02.2010, pričom bola prítomná aj pani T. a aj ostatné peniaze vyberal takto z účtu. Odporkyňa mala

finančné prostriedky vrátiť do konca roku 2011, úrok z omeškania medzi nimi dohodnutý nebol. Ďalej
uviedol, že svedkyňa T. mala byť tiež zamestnaná u odporkyne rovnako ako jej dcéra. Navrhovateľ na
pojednávaníďalejuviedol,žesaodporkyňoustretolvseptembri 2010,kedymupovedala,žekaranténna
stanica zanikne, ale že mu peniaze vráti do konca roku 2011. Tiež uviedol, že ju prvýkrát písomne vyzval
na vrátenie peňazí v decembri 2010, nakoľko odporkyňa mu prisľúbila vrátenie peňazí v decembri 2010,
a to vtedy, keď prišla v septembri 2010. Následne, keď mu peniaze nedoniesla, obrátil sa na advokáta

a poslal jej výzvu.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej zmluve
o pôžičke, a teda ani k uzavretiu žiadneho právneho vzťahu. Navrhovateľ nepredložil žiadny listinný,
alebo iný dôkaz, ktorý by preukazoval, žeby vzniku zmluvy o pôžičke došlo, a že došlo aj k reálnemu

odovzdaniu peňazí. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, kedy konkrétne došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke
a kedy, teda v ktorý deň došlo k reálnemu odovzdaniu jednotlivých finančných čiastok.

Svedkyňa R. T. na pojednávaní dňa 01.06.2015 uviedla, že bola prítomná pri uzatváraní zmluvy o
pôžičke, a to niekedy v roku 2011. Uviedla, že ju oslovil navrhovateľ, bol to jej kamarát, či by nešla s ním

voziťpsydoTalianska.Asivofebruári2011išliprvýkrátdoTalianskakjejdcére,ktorátamžijearozprávali
sa o tom, že to bude všetko financovať odporkyňa. Dcéra tiež súhlasila, že budú spolu pracovať a kvôli
tomu nechala aj robotu. Následne dcéra začala vybavovať doklady, dala všetko na internet, ale potom
sa nič nedialo a zavolali jej, že sa nebude nič robiť. Uviedla, že asi vo februári 2011 videla navrhovateľa,
že vyberal z automatu peniaze, bolo to asi 5500,- Eur, ktoré dal do rúk odporkyne s tým, že všetko zatiaľ

zafinancuje on a všetky výdavky sa budú potom zapisovať. Uviedla, že z týchto peňazí sa potom všetko
v Taliansku aj platilo a pred nimi aj všetko zapisovalo. Uviedla, že medzi účastníkmi konania bola taká
dohoda, že všetko zafinancujú oni dvaja a potom, keď sa bude podnikať, tak z týchto peňazí ich budú s
dcérou vyplácať ako svojich zamestnancov. Uviedla, že peniaze v sume 1.000,- Eur sa dali jej dcére na
rozbeh internetu. Uviedla, že o karanténnej stanici v C. nič nevie. Svedkyňa uviedla, že peniaze odovzdal

navrhovateľ odporkyni v aute s tým, že jej povedal: „Tu ti dávam peniaze“, pričom hovorilo sa tiež, že tieto
peniaze budú použité na rozbehnutie podnikania, ďalej na karanténnu stanicu, čo tu mali rozbehnutú a
tiež ešte navrhovateľ chodil na školenie a peniaze mali byť tiež použité na rozbeh podnikania v Taliansku.
Uviedla, že konkrétna lehota, dokedy sa majú vrátiť peniaze dohodnutá nebola, hovorilo sa o tom, že
keď sa rozbehne podnikanie, potom sa budú peniaze vracať. Ďalej uviedla, že evidenciu o tom, načo sa

použijúpeniaze,viedlaodporkyňa.Svedkyňaďalejuviedla,ženavrhovateľpeniazevyberalzbankomatu
niekde blízko Europy vo Zvolene. Uviedla, že videla, že navrhovateľ odovzdal odporkyni sumu 5000,-
alebo 5500,- Eur, pričom toto vedela z toho, že navrhovateľ povedal odporkyni „Počúvaj, tu máš 5.000,-
Eur, alebo 5.500,-Eur.“

Odporkyňa na pojednávaní dňa 24.07.2015 uviedla, že približne od roku 2001 s odporcom spolu chodili,
následne sa rozišli a v čase, keď mala byť uzatvorená predmetná zmluva o pôžičke ešte boli spolu.
Uviedla, že medzi ňou a navrhovateľom nebola nikdy uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke. Odporkyňa
uviedla, že čo sa týka založenia firmy, navrhovateľ si túto sám nemohol alebo nechcel založiť, pričom on
sámjejvybavilnásledneživnosť.Ďalejuviedla,ženájomnúzmluvuzodňa25.03.2010sprenajímateľkou

B. T. podpísala, ale všetko vybavoval navrhovateľ. Uviedla, že s navrhovateľom žila dlhé roky, pričom on
ju bil a bála sa ho. V čase, keď sa malo rozbiehať podnikanie, robila všetko čo chcel navrhovateľ, pretože
navrhovateľ vedel, že sa ho bojí. Uviedla, že výdavky týkajúce sa podnikania spisovala ona, nakoľko
robilanavrhovateľoviúčtovníctvoazapisovalavýdavky,ktoréjejkázal.Ďalejuviedla,žesosvedkyňouR.
T. sa stretli aj s navrhovateľom niekedy v Banskej Štiavnici v podniku, kde sa s ňou ohľadne podnikania

dohováral navrhovateľ. Uviedla, že sa jednalo o tri cesty do Talianska, pričom na tretej ceste bola len
sama so svedkyňou R. T.. Odporkyňa poprela, žeby jej navrhovateľ poskytol finančné prostriedky, a to
či už osobne, alebo pred svedkyňou.Na pojednávaní dňa 28.09.2015 navrhovateľ uviedol, že vo vzťahu s odporkyňou bol do roku 2009, kedy
sarozišlianáslednekoncomroka2009muonazavolala,čibynechcelsňourobiť.Uviedol,žeodporkyňa
nemala finančné prostriedky, pričom vedela, že on finančné prostriedky má. Ďalej uviedol, že on nemá

problém založiť si firmu, nakoľko nemá žiadne podĺžnosti ani voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej
zdravotnej poisťovni alebo daňovému úradu. Uviedol, že s predmetom podnikania on nemal žiadne
skúsenosti, naopak odporkyňa bola 6 rokov zamestnaná a robila so psami, ako zamestnankyňa. Ďalej
uviedol, že predmetnú sumu, ktorú mal požičať odporkyni vybral z banky UniCredit oproti obchodnému
centru Europa, nie z bankomatu. Uviedol, že odporkyňa sa nevyznala v murárskych a podobných

prácach, preto on zháňal materiál a podobné veci ohľadne karanténnej stanice.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní dňa 26.10.2015 vzniesol tiež námietku premlčania, ktorú
odôvodnil tým, že prvú osobnú výzvu odporkyni na vrátenie údajnej pôžičky dal navrhovateľ podľa
jeho vyjadrenia v septembri 2010 a písomná výzva, ktorú v jeho zastúpení odporkyni odoslal jeho
advokát ako poslednú, bola podaná dňa 20.12.2010. Premlčacia doba na podanie žaloby začala plynúť

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda s ohľadom na prvú osobnú výzvu, t.j. v
septembri 2010, najneskôr 30.09.2010, prvým dňom na podanie žaloby bol v takom prípade najneskôr
01.10.2010. Dňom 01.10.2013 teda márne uplynula navrhovateľovi premlčacia doba a návrh na začatie
konania, ktorý navrhovateľ podal dňa 20.12.2013 bol podaný oneskorene. Samotná písomná výzva
zo dňa 20.12.2010 je výslovne označená ako posledná výzva, je zrejmé, že pred týmto termínom

bola zo strany navrhovateľa uskutočnená najmenej jedna predchádzajúca výzva, ktorej presný termín
ale navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ by aj dňom tejto výzvy bol deň pred 20.12.2010, prvý možný, to
znamená 19.12.2010, už len z tohto dôvodu by bola žaloba podaná po lehote.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu poslednej výzvy pred začatím súdneho konania

čl.5, podacím lístkom, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 30.03.2015, fotokópiou splnomocnenia
zo dňa 13.09.2010, fotokópia nájomnej zmluvy zo dňa 25.03.2010, osvedčením o absolvovaní
tréningového kurzu, osvedčením o spôsobilosti vodičov a sprievodcov, rozhodnutím Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Zvolen, fotokópiou výpisu z účtu z VÚB banky, a.s., fotokópiou
zoznamu nákladov označeným „karanténa Môťová“, fotokópiami príjmových pokladničných dokladov,

fotokópiami pokladničných blokov, daňovým dokladom od spoločnosti Diego, faktúrami spoločnosti
Metro, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dohodou o skončení pracovného
pomeru, výpisom z mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporkyňou, lekárskou správou,
fotokópiou výpisu z UniCredit bank, a.s. ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 25.03.2010 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi B. T. ako prenajímateľom
a X. D. ako nájomcom. Predmetom nájmu v zmysle tejto nájomnej zmluvy bol podľa bodu 1.2 článku I.
tento zmluvy dvojizbový dom s príslušenstvom na ulici G. Č.. XX E. X. - C..

Z osvedčenia zo dňa 23.03.2010 súd zistil, že navrhovateľovi bolo vydané osvedčenie o úspešnom

absolvovaní tréningového kurzu osôb vykonávajúcich prepravu zvierať podľa nariadenia rady č.1/2005
o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností.

Z osvedčenia zo dňa 21.04.2010 súd zistil, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Zvolen
vydala navrhovateľovi osvedčenie o spôsobilosti vodičov a sprievodcov na prepravu živých zvierat.

Z výpisu z účtu z UniCredit bank zo dňa 31.03.2010 súd zistil, že dňa 02.02.2010 bola navrhovateľom
z tohto účtu vybratá suma 5500,-Eur.

Navrhovateľ v konaní navrhoval doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, a to opätovným výsluchom

R. T., ktorá sa mala vyjadriť k zneniu zápisnice zo dňa 01.06.2015, kedy vypovedala pred súdom,
výsluchom B. J., rod. T., ktorá mala podľa vyjadrenia odporcu dosvedčiť, že o zriadení karanténnej
stanice rokovala s odporkyňou a že zmluvu o nájme uzavrela odporkyňa, výsluchom G. G., ktorý sa
mal vyjadriť k tomu, pre koho vykonával rekonštrukčné práce a výsluchom B. T., dcéry R. T., ktorá
mala dosvedčiť, že pre odporkyňu mala vybavovať predaj psov v Taliansku. Súd tieto návrhy odporcu

na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že títo svedkovia neboli prítomní pri uzatvorení zmluvy
o pôžičke medzi účastníkmi konania, resp. odovzdaní peňazí a teda nemajú ako preukázať, prípadne
vyvrátiť vznik zmluvy o pôžičke, pričom svedkyňa R. T. už v konaní ako svedkyňa vypočutá bola a jejopätovný výsluch z dôvodu aký uvádzal navrhovateľ a to opravy znenia zápisnice súd nepovažoval za
potrebný.
Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým

určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

Ako už bolo vyššie uvedené, k zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza

len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
V danom prípade navrhovateľ ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky
pochybnosti preukázal, že odovzdal odporkyni ako dlžníčke predmet pôžičky. Tvrdenia navrhovateľa o
tom, kedy a v akej sume boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke sú
značne rozporuplné, keď v samotnom návrhu na začatie konania uvádza, že odporkyni bola poskytnutá

suma 6.122,54 Eur, ktorú mu odporkyňa následne odovzdala naspäť, aby za ňu uhrádzal náklady v
súvislosti so zriadením a prevádzkovaním karanténnej stanice v C., následne pri svojej prvej výpovedi
na pojednávaní dňa 01.04.2015 uviedol, že odporkyni poskytol sumu 5.500,-Eur a to dňa 02.02.2010,
ktoré vybral z účtu v banke. Svedkyňa R. T. vo svojej výpovedi uviedla, že odporca navrhovateľke
odovzdal niekedy v mesiaci február 2011 peniaze a to sumu 5.000,-Eur, resp. 5.500,-Eur, s tým, že

navrhovateľ tieto peniaze odovzdal odporkyni so slovami : „počúvaj, tu máš 5.000,-Eur alebo 5.500,-
Eur“, pričom k uvedenému malo dôjsť v aute na ceste do Talianska, pričom podľa názoru súdu z tejto
formulácie a to aj vzhľadom na bližší vzájomný vzťah medzi účastníkmi, nie je zrejmé, či sa jednalo
o odovzdanie peňazí v zmysle zmluvy o pôžičke alebo či boli peniaze odovzdané odporkyni z iného
dôvodu, keď súd tiež poukazuje na to, že v podanom návrhu navrhovateľ uvádza, že odporkyňa mu

peňažné prostriedky v celkovej výške 6.122,54 Eur odovzdala naspäť. Svedkyňa vo svojej výpovedi
tiež uviedla, že navrhovateľ tieto peňažné prostriedky vyberal z bankomatu pri Európe vo Zvolene,
navrhovateľ vo svojej výpovedi uvádzal, že peniaze vybral z banky, nie z bankomatu, pričom dôkaz o
výbere zo dňa 02.02.2015 súdu predložil až dňa 21.09.2015, keď je povinnosťou navrhovateľa podľa
§ 79 O.s.p. už v podanom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy, ktorých sa

dovoláva, a k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. V jednej výpovedi tiež svedkyňa
uvádza, že nemá vedomosť o existencii karanténnej stanice v Môťovej a ďalšom svojom vyjadrení
následneudáva,žepeňažnéprostriedkymalibyťpoužiténarozbehnutiepodnikaniaatiežnakaranténnu
stanicu, čo mali účastníci rozbehnutú. Výpoveď svedkyne súd, aj vzhľadom k tomu, že je v priateľskom
vzťahu s odporcom, čo tento súdu vo svojej výpovedi aj potvrdil, nemohol považovať za dôveryhodnú

a to aj vzhľadom na viaceré rozporuplné vyjadrenia. Rozpory medzi výpoveďou svedkyne a tvrdením
navrhovateľa sú aj v tom, že kým navrhovateľ uvádza ako dátum uzavretia zmluvy o pôžičke február
2010, svedkyňa opakovane uviedla dátum február 2011. Tiež ďalšie rozpory, ktoré navrhovateľ súdu
hodnoverným spôsobom nevysvetlil sú aj v termíne splatnosti tvrdenej zmluvy o pôžičke keď v jednom
vyjadrení navrhovateľ uvádza termín splatnosti december 2011 a v ďalšom vyjadrení už december 2010.

Uvedené rozpory by sa však súdu nepodarili ozrejmiť ani výsluchom navrhovaných svedkov, nakoľko
títo neboli účastní predmetnej zmluvy o pôžičke a mohli by potvrdiť len to, že odporkyňa uzavrela
zmluvu o nájme s B. T., pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi ani nebola sporná a tiež svedok G.
G. by mohol potvrdiť len skutočnosť, že odporkyňa bola prítomná, resp. aj zadávala práce týkajúce
sa rekonštrukcie karanténnej stanice, avšak táto skutočnosť nijakým spôsobom nepotvrdzuje uzavretie

zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi ani odovzdanie peňazí. Mailová komunikácia medzi účastníkmi v
období 9/2010 nasvedčuje, že títo boli ešte aj v tomto období v bližšom vzťahu a teda nedošlo medzi
nimi k rozchodu ešte v roku 2009 ako to tvrdil navrhovateľ a teda aj vzhľadom k tomuto je zrejmé, že
odporkyňa mohla vybavovať rekonštrukčné práce na karanténnej stanici, avšak nijakým spôsobom to
nepotvrdzuje uzavretie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé,

že odporkyňa spisovala výdavky týkajúce sa karanténnej stanice v C., takýto súpis výdavkov bol
predložený navrhovateľom do súdneho spisu, pričom odporkyňa to, že tento súpis spisovala, resp. viedla
navrhovateľovi účtovníctvo ani nespochybňovala. Existencia tohto súpisu však taktiež nepreukazuje
vznikzmluvyopôžičke.Rovnakoaniuzatvorenienájomnejzmluvyzodňa25.03.2010medziodporkyňoua prenajímateľkou B. T. nie je dôkazom preukazujúcim vznik zmluvy o pôžičke, a takýmto dokladom nie
sú ani príjmové pokladničné doklady s platbami označenými ako nájomné, prijaté B. T., ktoré prekladal
navrhovateľ.

Na základe vyššie uvedeného, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd nemal preukázaný vznik
zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a odovzdanie peňazí, z ktorého dôvodu nemožno
zmluvuopôžičkeuzavretúmedziúčastníkmikonaniapovažovaťzaplatnú,pretosúdnávrhnavrhovateľa
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 147a ods. 1 O.s.p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu
prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od
neho požadovať sumu 15 eur.

Podľa § 147a ods. 2 O.s.p. účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo
odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od
účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

Podľa § 147a ods. 3 O.s.p. právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené
pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka
vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému
advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia
je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako

protistrana.

Podľa § 147a ods. 5 O.s.p. právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď
sa malo pojednávanie konať.

Odporkyňa mala v konaní úspech, preto jej vzniklo aj právo na náhradu trov konania podľa § 142
ods.1 O.s.p. Odporkyňa si uplatnila trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za podaný odpor vo výške 277,-Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.821,46 Eur, ktoré boli
vyúčtované za 7 úkonov právnej služby : 1) prevzatie a príprava zastúpenia, 2) podanie odporu dňa
14.02.2014, 3) účasť na pojednávaní dňa 01.04.2015, 4) účasť na pojednávaní dňa 01.06.2015, 5) účasť

na pojednávaní dňa 24.07.2015, 6) účasť na pojednávaní dňa 28.09.2015, 7) účasť na pojednávaní
dňa 26.10.2015, za 1 úkon vo výške 161,- Eur Za účasť na pojednávaní dňa 16.02.2015 si odporkyňa
uplatnila náhradu podľa § 147a O.s.p. vo výške 100,-Eur. Ďalej si odporkyňa uplatnila náhradu za stratu
času náhrada za stratu času 6 x 27,96 Eur = 167,76 Eur a to za účasť na pojednávaní dňa 16.02.2015,
dňa 01.04.2015, dňa 01.06.2015, dňa 24.07.2015, dňa 28.09.2015, dňa 26.10.2015 a to za 2 aj začaté

polhodiny (2 x 13,28 Eur) a cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 16.02.2015 (za cestu BB -
ZV a späť = 40 km, pri spotrebe 8,6 l/100 km, amortizácii vo výške 0,183 Eur/1 km a cene PHM 1,117
Eur/l) vo výške 11,16 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 01.04.2015 (za cestu BB - ZV a späť = 40 km,
pri spotrebe 8,6 l/100 km, amortizácii vo výške 0,183 Eur/1 km a cene PHM 1,186 Eur/l) vo výške 11,32
Eur, za účasť na pojednávaní dňa 01.06.2015 (za cestu BB - ZV a späť = 40 km, pri spotrebe 8,6 l/100

km, amortizácii vo výške 0,183 Eur/1 km a cene PHM 1,186 Eur/l) vo výške 11,32 Eur, za účasť na
pojednávaní dňa 24.07.2015 (za cestu BB - ZV a späť = 40 km, pri spotrebe 8,6 l/100 km, amortizácii
vo výške 0,183 Eur/1 km a cene PHM 1,186 Eur/l) vo výške 11,32 Eur, za účasť na pojednávaní dňa
28.09.2015 (za cestu BB - ZV a späť = 40 km, pri spotrebe 8,6 l/100 km, amortizácii vo výške 0,183
Eur/1 km a cene PHM 1,088 Eur/l) vo výške 11,04 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 26.10.2015 (za

cestu BB - ZV a späť = 40 km, pri spotrebe 8,6 l/100 km, amortizácii vo výške 0,183 Eur/1 km a cene
PHM 1,078 Eur/l) vo výške 11,04 Eur + režijný paušál 67,12 Eur (8 x 8,39 Eur) + 20% DPH.Súdpriznalodporkynináhradutrovkonaniazazaplatenýsúdnypoplatokzapodanýodporvovýške277,-
Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.701,46 Eur, tak ako si ich odporkyňa vyčíslila, okrem
uplatnenej náhrady podľa § 147a O.s.p. vo výške 100,-Eur za účasť na pojednávaní dňa 16.02.2015,

nakoľko podľa § 147a ods. 5 O.s.p. toto právo zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo
pojednávanie konať, t.j. pojednávanie sa konalo 16.02.2015 a právo na zaplatenie sumy 100,-Eur sa
prekludovalo v lehote 15 dní, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré
bolo odročené, t.j. dňa 03.03.2015.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a priznané v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 13a, § 15,

§ 16 ods. 3, ods.4, § 17 ods.1 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).