Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819201678
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6819201678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členiek senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci navrhovateľa: F. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., F. č. XXXX/X, t. č. U., N. č. 8, právne zast. JUDr. Evou Bornayovou,
advokátkou so sídlom AK Rimavská Sobota, Fučíkova č. 795/15 proti výživou povinnému F. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. P. č. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní
výživou povinného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 5Pc/16/2019-127 zo dňa 26. 11. 2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 5Pc/16/2019-127 zo dňa 26. 11. 2019 vo výrokoch II., IV. a

V. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti výživného 150,- Eur mesačne
od 06. 09. 2019 do 08. 09. 2019 zastavil (výrok I.). Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
06. 11. 2006 č. k. 15C/143/2006-18 vo výroku týkajúcom sa vyživovacej povinnosti k F. D., nar. XX. XX.
XXXX, zmenil tak, že výživou povinný je povinný prispievať na výživu F. D., nar. XX. XX. XXXX, sumou
80,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, počnúc dňom 09. 09. 2019 (výrok II.)

vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok III.). Rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 09. 09. 2019
do 30. 11. 2019 vo výške 218,- Eur je výživou povinný, povinný zaplatiť v splátkach po 10,- Eur mesačne
platiť spolu s bežným výživným s tým, že s omeškaním čo i len s jednou splátkou sa stáva splatným
celý dlh zameškaného výživného (výrok IV). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Súd poukázal na to, že pri určení výšky výživného súd
okrem odôvodnených potrieb dieťaťa prihliadne aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou
povinného rodiča (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V konaní mal preukázané, že výživou

povinný je od októbra 2019 nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny a je
bez pravidelného príjmu. Príjem má len z občasných výpomocných stavebných prác. Výživou povinný
nevlastní žiaden nehnuteľný resp. hnuteľný majetok vyššej hodnoty, ktorý by mohol speňažiť a z neho
plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Rodinný dom, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve
s bývalou manželkou, matkou navrhovateľa, je prakticky nepredajný, nakoľko je zaťažený množstvom
exekútorských blokácií. Výživou povinný má značné dlhy z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti
vo výške nad 15 000,- Eur. Z tohto dôvodu požiadal o osobný bankrot. Je opätovne ženatý. Jeho

manželka je v súčasnosti tiež nezamestnaná. V novembri 2019 ukončila podnikateľskú činnosť, pretože
sa jej v podnikaní nedarilo. Z daňových priznaní manželky výživnou povinného mal súd preukázané,
že v roku 2015 mala z podnikateľskej činnosti čistý mesačný príjem 316,66 €, v r. 2017 444,90 Eur
a v r. 2018 208,50 Eur mesačne. Od februára 2018 do konca septembra 2019 bol výživou povinnýzamestnaný na základe pracovnej zmluvy u svojej manželky. V roku 2018 mal z pracovného pomeru
dosahovať priemernú mesačnú mzdu vo výške 410,46 Eur a v roku 2019 431,43 Eur. Podľa jeho
vlastného vyjadrenia však bol reálne vyplácaný podľa toho koľko a akých mali zákaziek, pričom v roku

2019 ich bolo veľmi málo. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na nevyhnutné
mesačné výdavky výživou povinného a to výdavky na bývanie vo výške 80,- Eur (polovica z mesačných
zálohových platieb na elektrinu a vodu, ktoré vyplácajú spolu s manželkou) ako aj ďalšie výdavky na
zabezpečenie základných potrieb (strava, oblečenie, obuv, hygiena), ktoré bližšie nedokazoval, nakoľko
sa jedná o skutočnosti všeobecne známe a ktoré ustálil v sume okolo 250,- Eur a na vyživovaciu

povinnosť voči mal. R. W., ktorú výživou povinný plní vo výške 50,- Eur mesačne. Pre posúdenie
schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)
možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a pod. (napr. R74/1969, R 76/1968). Napriek tomu, že výživou povinný dlhšie
časové obdobie vedel, že si zo stavebnej činnosti nedokáže zabezpečiť pravidelný a dostatočný príjem,

neurobil žiadne kroky na to, aby si našiel iné zamestnanie. Pritom je všeobecne známe, že situácia na
trhu práce v Slovenskej republike mu umožňuje nájsť si prácu prakticky vo všetkých odboroch a bez
ohľadu na dosiahnuté vzdelanie. Z vykonaného dokazovania, prehľadom voľných pracovných miest v
okrese Rimavská Sobota, v ktorom má výživou povinný bydlisko vyplynulo, že v čase rozhodnutia súdu
bolo k dispozícii niekoľko pracovných miest zodpovedajúcich dosiahnutému vzdelaniu a pracovným

skúsenostiam výživou povinného, v ktorých mohol dosahovať hrubú mzdu od 520,- do 830,- Eur
mesačne, čo predstavuje približne od 452,50 Eur do 666,- Eur mesačne v čistom. Výživnou povinný
v konaní poukazoval na zdravotné problémy s chrbticou, ktoré mu v súčasnosti podľa jeho vyjadrenia
znemožňujú vykonávať prácu v stavebníctve v takom rozsahu, ako predtým. Zo samotných tvrdení
výživou povinného však súd nevedel posúdiť či, akým spôsobom a v akom rozsahu zdravotné problémy

výživou povinného reálne obmedzujú v pracovnej činnosti a či mu znemožňujú reálne pracovať a aké
pracovné činnosti nemôže vykonávať. Uvedené nevyplynulo ani z lekárskeho potvrdenia ošetrujúceho
lekára výživou povinného, ktoré v konaní predložil (potvrdenie obsahovalo len zistené diagnózy a
nevyjadrilo sa k tomu či a akým spôsobom tieto výživou povinného obmedzujú v pracovnej činnosti).
Preto súd na zdravotné problémy výživou oprávneného nemohol prihliadnuť ako na také, ktoré by

mu znemožňovali zamestnať sa na zistených dostupných pracovných miestach. Súd mal za to, že
napriek tomu, že je výživou povinný momentálne nezamestnaný, je v jeho možnostiach a schopnostiach
dosahovať čistý mesačný príjem vo výške minimálne 452,50 Eur až okolo 666,- Eur a to priamo v mieste
jeho bydliska alebo blízkom okolí. Je tiež zrejmé, že pri vycestovaní mimo miesta bydliska, najmä do
okolia Bratislavy alebo Trnavy alebo pri vycestovaní za prácou do zahraničia by výživou povinný mohol

dosahovať aj vyšší mesačný príjem. Je zrejmé, že nepriaznivá finančná situácia spočívajúca v značnom
zadlžení u výživou povinného trvá už niekoľko rokov. Z jeho vyjadrení tiež vyplynulo, že sa do tejto
situácie nedostal vlastným zavinením, ale v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti. Aj keby však
samotné zadlženie nebolo možné pričítať na ťarchu výživou povinného, možno mu pričítať skutočnosť,
že svoju situáciu dlhodobo neriešil takým spôsobom, že by si našiel riadne zamestnanie na základe

pracovnej zmluvy, hoci pracovných ponúk je na Slovensku a mimo Slovenska dostatok. Svoju situáciu
riešil tak, že sa zamestnal u svojej manželky, kde však prakticky ďalej pokračoval v tej istej činnosti,
ktorá už v minulosti viedla k jeho zadlženiu. Prácu v inej oblasti u stabilného zamestnávateľa si nehľadal,
alebo si ju hľadal nedostatočne. Ako sám na pojednávaní uviedol, na prácu v závode sa neorientoval,
lebo mu práca pri ktorej musí 12 hodín stáť „za pásom“ nevyhovuje. Pritom však opomenul, že má

dve vyživovacie povinnosti voči nezaopatreným deťom. Aj pri najväčšom pochopení náročnej finančnej
situácie výživou povinného, súd takýto jeho postoj hodnotí ako ľahkovážny a nezodpovedný. Súd prvej
inštancie s prihliadnutím na vyššie uvedené, zohľadňujúc odôvodnené potreby navrhovateľa, za ktoré
súd považoval výdavky vo výške približne 444,- Eur mesačne (viď bod 21, 22 a 23 odôvodnenia),
dospel k názoru, že je v možnostiach a schopnostiach výživou povinného (otca navrhovateľa), aby

navrhovateľovi prispieval na výživu sumou 80,- Eur mesačne. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
sasúdzaoberalajzistenouskutočnosťou,ženavrhovateľjepoberateľom sociálnehoštipendia.Sociálne
štipendiu navrhovateľa, pre účely rozhodnutia o výživnom, súd nezohľadňoval ako jeho pravidelný
príjem, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred vyplácaním sociálneho štipendia.
Vzťah vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu a sociálneho štipendia, ktoré sa poskytuje študentom

vysokých škôl je taký, že pri určovaní nároku na sociálne štipendium a výšky sociálneho štipendia sa
zohľadňuje výživné, ktoré je rodič povinný plniť, nie naopak. Existencia a výška vyživovacej povinnosti
rodiča voči dieťaťu, ktoré je študentom vysokej školy sa neodvíja od skutočnosti, či sa dieťaťu poskytuje
alebo nie sociálne štipendium. Podmienky vyplácania sociálneho štipendia si stanovujú jednotlivévysoké školy, pričom normatívny základ pre posúdenie vzniku nároku a výšky sociálneho štipendia je
daný zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v účinnom znení a vykonávacou vyhláškou Ministerstva
školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých

škôl, ktorá upravuje príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne
posudzovanýchosôb,hranicupríjmunavzniknárokunasociálneštipendium,výškusociálnehoštipendia
a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl. Podľa ustanovenia §
96 ods. 4 Zákona o vysokých školách pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta
a s ním spoločne posudzovaných osôb, pričom za príjem študenta sa podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky považuje

príjem ako ho vymedzuje § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v účinnom znení, podľa
4 ods. 1 písm. b/ je za príjem považované aj výživné podľa Zákona o rodine. Za obdobie od 09.09.2019
do 30.11.2019 vznikol výživou povinnému dlh na výživnom vo výške 218,- Eur (58,- Eur za obdobie
od 09.09.2019 do 30.09.2019, 80,- Eur za mesiac 10/2019 a 80,- Eur za mesiac 11/2019), keďže si
výživou povinný v tomto období vyživovaciu povinnosť neplnil vôbec. Zameškané výživné súd v súlade
s § 232 ods. 3 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku súd výživou povinnému umožnil

zaplatiť v splátkach po 10,- Eur mesačne, ktorých splatnosť určil pod sankciou výhody splátok v prípade
omeškania s plnením čo i len jednej splátky zameškaného výživného. Zohľadnil pritom skutočnosť, že
výživou povinný je nezamestnaný a v súčasnosti nemá žiadny stabilný príjem.

2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 v spojení s ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku,

žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil také okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ktoré by priznanie trov konania odôvodňovali. Účastníci si nárok na náhradu trov konania
neuplatnili.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec navrhovateľa -

osoba výživou povinná, pričom v odôvodnení len uviedol, že je sociálny prípad, nevie splniť, čo vyžiadal
súd v Revúcej, žiadal, aby odvolací súd ho pochopili, že nemá z čoho zaplatiť také výživné.

4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil, nesúhlasí s odvolaním výživou povinného F. D., ktoré právne

neobstojí,neuvádzavňomničnové,čobyneuviedolužnasúdeprvejinštancie.Vobdobíod01.02.2018
do30.09.2019bolvýživoupovinnýzamestnanýnazákladepracovnejzmluvy,malzpracovnéhopomeru
v roku 2018 dosahovať priemernú mesačnú mzdu vo výške 410,46 Eur a v roku 2019 vo výške 431,43
Eur. Svoje výdavky výživou povinný riadne nepreukázal, vo vzťahu k výdavkom na domácnosť uviedol,
že bývajú v rodinnom dome spolu s manželkou a jej synom, pričom jej syn je vlastníkom uvedeného

rodinného domu. Je otázne, akou mierou (v akej výške) sa podieľa výživou povinný na platbách za
elektrinu a vodu, keďže v rodinnom dome bývajú tri dospelé osoby. Pokladá za neopodstatnený výdavok
- hypotekárny úver, ktorý podľa tvrdenia výživou povinného zobral spolu so svojou terajšou manželkou
na rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve syna jeho terajšej manželky. Má za to, že výživou povinný sa
nechce riadne zamestnať, ale mu vyhovuje pracovať „na čierno“. Vyhováranie sa na zdravotný stav je

iba účelové, nakoľko výživou povinný za posledné dva roky, ako pracoval na zmluvu nepreukázal, že
by bol práceneschopný. Poukázal na to, že navrhovateľ, hoci je dospelý, nepracuje, nakoľko študuje na
vysokej škole dennou formou štúdia, teda sa pripravuje na budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť
jeho otca bola naposledy určená rozsudkom zo dňa 06. 11. 2006, t. j. v období, keď navrhovateľ mal iba
10 rokov a navštevoval základnú školu. Od posledného určenia vyživovacej povinnosti sa podstatným

spôsobom u navrhovateľa zmenili pomery, keď v súčasnej dobe je študentom 3. ročníka vysokej školy,
študuje mimo miesta trvalého bydliska, jeho náklady sa úmerne s vekom, ako aj štúdiom na vysokej
škole podstatne zvýšili, vyživovacia povinnosť stanovená poslednou úpravou nepostačovala na výživu
navrhovateľa, preto podal návrh na zvýšenie výživného.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 CSP a § 66 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd uvádza s prihliadnutím na podané odvolanie otca navrhovateľa - osoby povinnej

platením výživného, v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP po preskúmaní rozsudku súdu
prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, že dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo
veci návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľovi na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval skutkový
stav veci správne, pričom dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

S prihliadnutím na rozsah odvolania otca navrhovateľa ako osoby výživou povinnej, keď z odvolania
nepochybne vyplývalo, že namieta výšku výživného, ktorú stanovil súd prvej inštancie, odvolací súd
konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie dôvodné
nie je. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Po preskúmaní
veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali

procesných podmienok. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že v súdenej veci
došlo k zmene pomerov u strán sporu, a to predovšetkým u navrhovateľa, pričom s prihliadnutím na
odôvodnené potreby navrhovateľa a schopnosti a možnosti otca navrhovateľa je dôvodné, aby tento na
výživu svojho plnoletého syna, ktorý sa pripravuje na ďalšie štúdium formou denného štúdia na vysokej
škole, prispieval na jeho výživu sumou 80,- Eur mesačne, počnúc dňom 09. 09. 2019, t. j. dňom podania

návrhu na súd. Súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a ust. § 75
ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri rozhodovaní prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, ktoré v
odôvodnení rozhodnutia aj riadne špecifikoval, tiež prihliadol aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného, pričom je správny názor súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca plnoletého
navrhovateľa dosahovať čistý mesačný príjem vo výške minimálne 452,50 Eur až 666,- Eur, a to priamo

v mieste jeho bydliska alebo v blízkom okolí. Pokiaľ otec navrhovateľa je toho času nezamestnaný,
s prihliadnutím na pracovné možnosti v súčasnom období, je správne vyhodnotenie takéhoto konania
(resp. nekonania) otca navrhovateľa ako ľahkovážny a nezodpovedný postoj, ktorý v žiadnom prípade
nemôže byť na úkor navrhovateľa, ktorý je svojou výživou stále odkázaný na výživu rodičov. Odvolací
súd poukazuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojenie všetkých životných potrieb toho, komu

je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle ust. § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pre
hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie i

skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich
telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym
lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov
v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať
jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah, ktorý je rôzny

vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa.
Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a
možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že
dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež

súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t. j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú odkázané na ich výživu, je jednou zo základných
povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy detí, a to bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej

domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj ďalší rast
a vývoj. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa dôsledne riadil,
keď s prihliadnutím na zistený skutkový stav tak, ako je tento uvedený v odôvodnení rozhodnutia súdu
prvej inštancie, dospel k záveru, že hoci v súčasnosti je otec navrhovateľa nezamestnaný, je v jehoschopnostiach a možnostiach s prihliadnutím na pracovné možnosti priamo v regióne, v ktorom otec
navrhovateľa žije, sa riadne zamestnať a dosahovať čistý mesačný príjem vo výške minimálne od 452,50
Eur do 666,- Eur; teda dosahovanie takéhoto príjmu je potrebné považovať za príjem, z ktorého je

potrebné pri určovaní vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu vychádzať. S prihliadnutím na už
uvedené, preto správne súd prvej inštancie dospel k názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca
plnoletého navrhovateľa ako osoby výživou povinnej prispievať na výživu navrhovateľa sumou 80,- Eur
mesačne. Z týchto dôvodov preto odvolací súd odvolanie otca navrhovateľa nepovažuje za dôvodné a v
zhode s názorom súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že je v schopnostiach otca navrhovateľa,

v jeho možnostiach a majetkových pomeroch aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči maloletému R. W., ktorá vyživovacia povinnosť je stanovená rozhodnutím súdu čiastkou 50,- Eur
mesačne, poskytovať navrhovateľovi výživné podľa rozsudku súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci sa určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti
(výrok II.), závislý výrok ohľadom zameškaného výživného (výrok IV.) z dôvodu vecnej správnosti a
správneho právneho posúdenia pri riadnom zistení skutkového stavu potvrdil postupom v zmysle § 387

ods. 1 a 2 CSP. Odvolací súd zároveň potvrdil aj závislý výrok o trovách konania (výrok V.), keď súd
prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže sa jedná o konanie podľa

Civilného mimosporového poriadku, pričom podľa ust. § 52 v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).