Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Pc/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119209221
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119209221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci navrhovateľa: C. K., nar.

X.X.XXXX, bytom J. M. XXXX/X, D., proti manželke: K. K., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, D., o
určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 5.8.2019 sa domáhal navrhovateľ voči svojej manželke priznania nárokov z
vyživovacej povinnosti tak, aby mu prispievala na výživu mesačne sumou 20 eur mesačne od augusta
2019.

2. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli dňa 12.9.2015, z ktorého pochádzajú dve maloleté
deti H. nar. XX.XX.XXXX a K. nar. XX.X.XXXX. Od 23.4.2019 do 24.7.2019 bol vo vyšetrovacej väzbe.
Od 25.7.2019 je hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Hronovce. Nemá žiaden príjem a žiada o
priznaniedávkyvhmotnejnúdzi.Vspoločnejdomácnostibývalijedenmesiac.Vprípadepriznaniadávok
ich chce poukazovať deťom ako výživné, ktoré bolo stanovené súdom vo výške 100 eur.

3. Manželka navrhovateľa sa písomne k návrhu nevyjadrila.

4. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ.

5. Manželka navrhovateľa žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na to, že podala návrh na rozvod, žije s
priateľom, jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku. Navrhovateľ prispieva na deti sporadicky,
vypomáha jej priateľ.

6. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne
z § 71, § 75 a násl..

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň

oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.8. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Existenciu manželstva mal súd
preukázanú sobášnym listom, narodenie detí ich rodnými listami.

14. Hospitalizáciu žalobcu mal súd preukázanú potvrdením o hospitalizácii.

15. Príjem žiaden z účastníkov nepreukazoval, súd preto vychádzal z ich vyjadrení.

16. Zákon o rodine v § 71 ods. 1 vyžaduje, aby životná úroveň medzi manželmi bola v zásade rovnaká.
Nemožno ju mechanicky stotožňovať s rovnosťou príjmových pomerov manželov, ale je potrebné
zohľadniť aj celkové majetkové a osobné predpoklady manželov, ich schopnosti a možnosti ako aj

oprávnené požiadavky tak ako to ukladá § 75 ods. 1 zákona o rodine.

17. Manželia sú povinní navzájom si pomáhať, starať sa spoločne o deti a starať sa podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom.

18. Oprávnenou osobou z vyživovacej povinnosti, ktorá existuje medzi manželmi, je jeden z manželov.
Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého
manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp, ak mu druhy
manžel neprispieva na výživu, potreby tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Povinným je
druhý manžel, pričom povinnosť vzniká momentom uzatvorenia manželstva a zaniká spolu so zánikom

manželstva niektorým zo spôsobov, ktorý upravuje zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v plamom znení.

19. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity.
Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému manželovi právo na výživné by bol
rozpor s dobrými mravmi, a to v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení.

20. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu
existenciu manželstva a má v systéme vyživovacích povinností takmer prioritné postavenie. Výslovne
jej zákon priznáva prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom (§ 67 ods. 2 a § 71 ods.
2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení).

21. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka
odkázanosti ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Prostredníctvom tohto inštitútu -
výživné na manžela alebo manželku, sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie
požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie

výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú obaja manželia zárobkovo
činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla
disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Vyživovacia povinnosť zásadne nemusí byť vo výškenevyhnutných alebo oprávnených nákladov na zabezpečenie potrieb oprávnenej osoby, môže byť aj v
nižšom rozsahu alebo môže ich aj výrazne presahovať.

22. Na rozhodnutie súdu o tejto vyživovacej povinnosti je potrebné, aby boli splnené dve podmienky: 1/
návrh podáva manžel, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela; 2/ druhý
manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný manželovi s nižšou
životnou úrovňou poskytovať príspevok na vyrovnanie životnej úrovne.

23. Nepochybne navrhovateľ je od podania žaloby v tiesni a bez príjmov. Jeho nároky a životné potreby
sú uspokojené len v Ústave pre výkon väzby a počas liečenia v Psychiatrickej nemocnici Hronovce. Teda
naplnenie prvej podmienky by mohlo byť dôvodné. Súd však nezistil naplnenie druhej podmienky, podľa
ktorej druhý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný manželovi
s nižšou životnou úrovňou poskytovať príspevok na vyrovnanie životnej úrovne. Súd tieto predpoklady
však preukázané nemal. Súd v konaní zistil, že manželka navrhovateľa poberá len rodičovský príspevok

vo výške 200 eur, od roku 2020 by mal byť nárok vo výške min. 270 eur. Manželka navrhovateľa sa
však sama stará o maloleté deti, zabezpečuje ich potreby, s pomocou druha sa stará o zabezpečenie
bytových potrieb jej a jej detí. Jej príjem je týmto vyčerpaný, pričom výživné na deti je hradené zo strany
navrhovateľa nepravidelne. Z uvedeného je zrejmé, že medzi manželmi nie je zásadný rozdiel v životnej
úrovni.

24. Pokiaľ by manželské výživné malo slúžiť na úhrady výživného pre deti, došlo by v tomto prípade
k obchádzaniu zákona a plnenia vyživovacej povinnosti určenej rozhodnutím súdu. Totiž plnenie
vyživovacej povinnosti z prostriedkov matky by znamenalo, že fakticky by plnila vyživovaciu povinnosť
za otca detí, ktorá mu bola stanovená rozhodnutím súdu. Naviac, o túto sumu by došlo k zníženiu dávok

sociálnej pomoci, prípadne by nárok v rozsahu splnenej povinnosti musel navrhovateľ vrátiť, čo by znova
znížilo disponibilný príjem, ktorý je vynakladaný na zabezpečenie potrieb maloletých detí.

25. Súd preto návrh ako nedôvodný zamietol.

26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ak tento zákon
neustanovuje inak, v spojení s ustanovením § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o
trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. Nakoľko žiadna zo strán si nárok neuplatnila, súd rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).