Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215444
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217215444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., IČO: 47 258 314, so sídlom
Borská 6, Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanej: K. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, o zaplatenie 253,96 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17Csp/138/2017-95 zo dňa 31.08.2018,
v časti výrokov II. a III., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III.
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 137,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,69 eur
od 24.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,90 eur
od 27.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23,99 eur
od 16.07.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23,99 eur
od 18.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23,99 eur od

17.09.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. žalobu vo
zvyšku zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu
8,32 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

2. Rozsudok v odvolaním napadnutej časti nepriznaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty po
citovaní § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 39, § 40 ods. 1

a 3, § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5, § 488, § 494, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne v zamietajúcej časti argumentoval tým, že žalobe
vo zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. nároku na zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia vo výške
45,- eur a nároku na doúčtovanie mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej
zľavy z nich spolu vo výške 71,40 eur nevyhovel. Podľa názoru súdu je z umiestnenia oboch dojednaní
v bodoch 6.2 a 6.3 zmluvy (tesne za sebou), ako aj z ich obdobného obsahu a účelu (obidve tieto

dojednania sankcionujú spotrebiteľa pre porušenie jeho povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
doby viazanosti fixnými peňažnými sumami) je zrejmé, že aj nárok na doplatenie mesačných poplatkov
a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy z nich má povahu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta
plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danomprípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má
vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom
ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s predmetnými zmluvnými

ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v predmetnej zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné,
že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť ani obsah vopred dodávateľom
navrhnutého a v predloženej zmluve fixne formulovaného dojednania o zmluvnej pokute. Mohla iba
zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu

o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne
dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi zastúpenom v
konaní advokátom (vtedy platí ust. § 160 ods. 3 C.s.p.) Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú
podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

3. V § 544 ods. 2 Obč. zák. sa kogentne ustanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa
vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v samotnej dohode o zmluvnej
pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Písomnosť prejavu vôle
spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny, spravidla celý právny úkon musí byť

pojatý do jednej listiny a písomnosť tak musí predstavovať navonok jeden celok. Celistvosť listiny je
zachovaná i vtedy, ak je jednota listín spoznateľná z hľadiska obsahu právneho úkonu a spolunáležitosť
listín je nesporná. V danom prípade zmluva o poskytovaní verejných služieb odkazuje na Všeobecné
podmienky, pričom práve tieto všeobecné podmienky obsahujú v bodoch 12.5 a 4.1 písm. o), resp. v
čl. 10 bod 10.2 ustanovenia o určení tých povinností, ktorých nedodržanie zmluvná pokuta sankcionuje.

Predmetné Všeobecné podmienky však neboli spotrebiteľom podpísané a žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal,žesasnimižalovanápripodpisezmluvypodrobneoboznámilaasúhlasilasustanoveniami
o povinnostiach, ktorých dodržanie zabezpečuje zmluvná pokuta. Predmetné Všeobecné podmienky
na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN a.s. sú pritom napísané veľmi malým a hustým
písmom a dojednania o povinnostiach zabezpečovaných zmluvnou pokutou nie sú žiadnym spôsobom

zvýraznené. Existuje tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť
textu obsahujúcu podstatné dojednanie o povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou. V súvislosti s
uvedeným mal súd za to, že dohoda o zmluvnej pokute, čiastočne obsiahnutá v bodoch 12.5 a 4.1 písm.
o) a v čl. 10 žalovanou nepodpísaných Všeobecných podmienok, nebola platne písomne dojednaná
v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda nebol splnený

zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme podľa § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (chýba tam podpis konajúcej osoby, čo je podmienkou platnosti tohto písomného úkonu),
nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobcovi nárok na zaplatenie súm 45,- eur a 71,40 eur s
príslušenstvom nemohol priznať a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II). Pokiaľ by súd vyhovel nároku

na zaplatenie predmetných zmluvných pokút, došlo by k porušeniu zákona a zároveň by bol porušený
aj princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve. Žalobca žiada od spotrebiteľov pri dobe
užívaniazariadeniado12mesiacov(vdanomprípadezmluvaskončilapo7mesiacoch)zaplatiťzmluvnú
pokutu vždy v nezmenenej výške 100 % zo základu bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“
pri porušení podmienok do konca tejto doby (zmluvná pokuta je 100 % zo základu tak pri dobe

užívania zariadenia 1-6 mesiacov, ako aj pri dobe užívania zariadenia 7-12 mesiacov). Tu môže nastať
prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom
mesiaci 12-mesačnej doby, pričom žalobca si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške,
rovnako, ako voči „účastníkovi“, ktorý porušil zmluvné podmienky po jednom mesiaci od začiatku
zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dojednáva zmluvnú pokutu v štandardných

zmluvách, nerešpektujú skutočnosť, aká miera porušenia povinnosti účastníka zmluvného vzťahu tu
nastala, čo nepochybne poškodzuje spotrebiteľa. Predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute
pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov spôsobuje zjavnú nerovnováhu vo vzájomných právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože vyžaduje od neho, aby zaplatil
neprimerane prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah porušenia jeho povinností. V tomto smere sa súdna

praxužustálilavnázore, žeodstupňovaniezmluvnejpokutypodľarozsahuaintenzityuvedeného
porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za
akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD
vo veci C-618/10). Predmetná zmluva pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov však neobsahuježiadne odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností účastníka práve
počas tejto doby. Uvedené primerane platí aj na povinnosť žalovaného doplatiť zľavu z aktivačného
poplatku bez ohľadu na reálnu dobu poskytovania a odoberania služieb.

4. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetné ustanovenia o zmluvnej pokute dojednané
vrámcizmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebzodňa02.06.2015bybolizhľadiskaichobsahuneplatné
aj v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ, pokiaľ by bola zachovaná ich povinná písomná
forma celého právneho úkonu. Z neplatnej zmluvnej podmienky by potom žalobcovi nevzniklo právo

na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, čo by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie
zmluvných pokút aj z tohto dôvodu. V tejto veci však bola prvotným dôvodom zamietnutia žaloby v
časti nepriznaného nároku absencia povinnej písomnej formy celých dojednaní o zmluvnej pokute, čo
spôsobuje ich absolútnu neplatnosť, a preto tu nebol daný dôvod na prípadný postup podľa § 298 ods. 1,
2 C.s.p., t.j. vyslovovať ex offo vo výroku rozsudku neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky z dôvodu jej
neprijateľnosti. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a

§ 255 ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 8,32 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 54,16 % a neúspešný na 45,84
%, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 8,32 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením (výrok III).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
v zamietajúcej časti vo výroku II., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v zamietnutej časti zmluvnej pokuty, resp. ho
zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak uzavrel, že nárok žalobcu na zapl. súm vo výške 45
€ a 71,40 € vyplýva len z VOP a nie je zachovaná písomná podpísaná forma, nakoľko nárok na zapl.
súm vo výške 45 € a 71,40 € vyplýva z uzavretej zmluvy, nemôže tu byť pochýb o dodržaní jej písomnej
formy, z čoho vyplýva že, žalovaný bol nie len oboznámený so všetkými podmienkami zmluvy, ale ich na

znak svojho súhlasu i podpísal. Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 02.06.2015 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal využívať objednané služby
podobu24mesiacov,vdôsledkučohožalobcaposkytolžalovanémuzľavuzcenyzaposkytovanéslužby
a zľavu z aktivačného poplatku. Štandardná cena služieb bola v zmysle platného Cenníka vo výške
26,99 € mesačne a žalovanému bola v dôsledku dojednania viazanosti poskytovaná služba v zľavnenej

cene vo výške 23,99 €. Aktivačný poplatok v zmysle platného Cenníka štandardne predstavoval sumu
vo výške 60 € a žalovanému bola v dôsledku dojednania viazanosti poskytnutá na aktivačný poplatok
zľava vo výške 60 €. Pre prípad porušenia záväzku žalovaného využívať služby po dobu 24 mesiacov (t.
j. pre prípad porušenia viazanosti) si zmluvné strany zároveň v Zmluve dojednali vznik nároku žalobcu
na doplatenie poskytnutej zľavy z ceny za mesiace, počas ktorých žalovaný využíval služby žalobcu za

zvýhodnenú cenu, hoci nedodržal viazanosť (viazanosť bola podmienkou pre poskytnutie danej zľavy).
Nárok vo výške 71,40 € v súdenom prípade predstavoval: - doplatok zľavy z mesačného poplatku za
obdobie poskytovania služieb od 05.06.2015-30.09.2015 vo výške 3 € mesačne, (štandardná cena
služieb bola v zmysle platného Cenníka vo výške 26,99 € mesačne a žalovanému bola v dôsledku
dojednania viazanosti poskytovaná služba v zľavnenej cene vo výške 26,99 € mesačne) za 3 celé

mesiace poskytovania služieb (júl 2015 - september 2015 3x3) a z alikvótnej časti zľavy za mesiac jún
2015 (2,40 €), - doplatok zľavy z aktivačného poplatku vo výške 60 € (Aktivačný poplatok v zmysle
Objednávky a platného Cenníka bol štandardne vo výške 60 € a žalovanému bola v dôsledku dojednania
viazanosti poskytnutá na aktivačný poplatok zľava vo výške 60 €). Uvedené nároky boli žalovanému
fakturované v ťarchopise č. 1160244862, v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvy. Žalobca si v konaní okrem

iného uplatňoval od žalovaného sumu vo výške 45 € a to titulom zmluvnej pokuty v zmysle ust. čl. 6 bod
6.3 Zmluvy v spojení s čl. 10 bod 10.3 VOP a Cenníkom, nakoľko žalovaný ani v dodatočnej lehote a
napriek výzve nevrátil žalobcovi zariadenie Cisco EPC3010 s príslušenstvom, ktoré mu bolo zapožičané
do užívania Odovzdávacím protokolom dňa 05.06.2015, na korektné využívanie poskytovaných služieb.
Žalovaný užíval zapožičané zariadenie Cisco EPC3010 s príslušenstvom necelé 4 mesiace, preto je s

ohľadom na ustanovenie čl. 6 bod 6.3 Zmluvy povinný nahradiť žalobcovi 100% hodnoty zariadenia v
zmyslecenníka,čopredstavuje45€.Žalovanýnapriekviacerýmupomienkamneuhradilsplatnézáväzky
vyplývajúce zo Zmluvy ani do 45 dní po dni ich splatnosti, v dôsledku čoho bol žalobca nútený listom
zo dňa 26.01.2016 od uzavretej Zmluvy odstúpiť. V odstúpení od zmluvy si žalobca zároveň v zmyslebodu 10.2 VOP, ktorého obsahom bolo rovnaké dojednanie ako dojednanie obsiahnuté v čl. 6 bodu 6.2
Zmluvy uplatnil nárok vo výške 71,40 € a v zmysle bodu 4.1. písm. o) VOP, v prípade ak žalovaný do 15
dní od skončenia platnosti Zmluvy nevráti všetky zariadenia vo vlastníctve spoločnosti SWAN plus, a.s.,

uplatňuje nárok vo výške 45 €. Žalobca zastáva názor, že uplatnený nárok vo výške 45 € a 71,40 € bol
uplatnený dôvodne. Na strane žalovaného došlo k porušeniu povinnosti, na ktorú sa zaviazal (dodržanie
zmluvnej viazanosti), pričom zľava z ceny bola žalovanému poskytnutá len za podmienky, že žalovaný
dohodnutú dobu viazanosti dodrží. V danom prípade sa táto zmluvná podmienka viaže k hlavnému
predmetu plnenia a primeranosti ceny, pričom takáto zmluvná podmienka nemôže byť v súlade s ust. §

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdená ako neprijateľná.

6. Žalobca sa v tejto súvislosti nestotožňuje ani s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého zmluvná
pokuta nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta nebola dojednaná len vo VOP, ako to
uviedol súd, ale priamo v Zmluve, v dôsledku čoho je podľa názoru žalobcu nutné prijať právny záver,

že uvedená podmienka bola medzi stranami sporu dojednaná individuálne. Dojednaná zmluvná pokuta
nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko takáto
zmluvná pokuta v podstate predstavuje len „vrátenie“ poskytnutej zľavy zo strany spotrebiteľa v prípade,
ak spotrebiteľ poruší podmienky, pre ktoré mu bola zľava dodávateľom poskytnutá. Ak by sa žalovaný
nezaviazal dodržať dobu viazanosti, bola by mu zo strany žalobcu účtovaná cena za poskytnuté služby

vo výške 26,99 € mesačne. Žalovaný sa však zaviazal využívať služby žalobcu po dobu 24 mesiacov, a
preto mu boli služby poskytnuté v zvýhodnenej cene - 23,99 € mesačne. Služby, ktoré mu boli poskytnuté
v zvýhodnenej cene využil, nezaplatil za ne dojednanú cenu a nedodržal dojednanú dobu viazanosti. Bol
to teda práve žalovaný, ktorý nedodržal svoje zmluvné povinnosti, a preto je absurdné považovať takéto
ustanovenie Zmluvy za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd vyjadrením právneho názoru, že ustanovenie čl. 6 bodu
6.2Zmluvy(resp.bodu10.2VOP)spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, znemožňuje žalobcovi poskytovať spotrebiteľom zľavy na poskytované
produkty a núti žalobcu k tomu, aby boli spotrebiteľom poskytované služby vždy len v štandardnej,
cenníkovej cene. V prípade poskytnutia takýchto zliav a porušenia zmluvných podmienok, pre ktoré bola

zľava spotrebiteľom poskytnutá, sa totiž žalobca v dôsledku takéhoto porušenia v súlade s dohodnutými
zmluvnými podmienkami nemôže dožadovať úhrady rozdielu medzi „štandardnou“ a „zľavnenou“ cenou,
nakoľko súd takéto dojednanie odmietol (vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku) a dodávateľovi
neposkytol právnu ochranu. Žalobca zastáva názor, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa (viď.

Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. 23 Cdo 1201/2009 a tiež komentár Občanský
zákoník I Komentář. I. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008). Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť
rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na
neprijateľnosťaneplatnosťzmluvnýchpodmienok.Účelomochranyspotrebiteľavšakvžiadnomprípade
nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje.

V zmysle uvedeného žalobca zastáva názor, že zmluvná pokuta bola nie len individuálne dohodnutá ale
bola zachovaná i jej písomná forma a žalovaný hrubo porušil svoje povinnosti, a preto je nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 45 € a sumy 71,40 € titulom zmluvnej pokuty oprávnený a dôvodný tak, ako bol
uplatnený v žalobe.

7. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho

je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahupotrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty
než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

11. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom

zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

12. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol

správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dohodu o zmluvnej pokute
posúdil ako absolútne neplatnú pre nedodržanie písomnej formy a zároveň aj ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

13. Odvolateľ argumentoval tým, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami bola platne dojednaná zmluvná

pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka.

14. Odvolací súd považuje predmetnú zmluvnú pokutu za dojednanú neplatne a neúčinne na základe
správnejargumentáciesúduprvejinštancie,ktorýskonštatoval,žedohoduúčastníkovozmluvnejpokute
ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných podmienok či tarify, resp. cenníka. Podľa zákonných

ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu.
Už len z tohto vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne
dojednanáatovzákonompredpísanejpísomnejforme.Pretojejobsiahnutievovšeobecnýchzmluvných
podmienkach, v cenníku či tarifnom výmere nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti.
Dojednanie o zmluvnej pokute, ako to vyplýva z obsahu obchodných podmienok, je zapracované medzi

menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem,
že aj táto je tak nedôležitá, takýto dojem vyvoláva aj veľkosť resp. drobnosť písma, ktorým sú tieto
podmienky písané. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to,
čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ,
ktorý tieto podmienky formuluje. Spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže, nemá

možnosť výberu a voľby podmienok. Obchodné podmienky, súčasťou ktorých majú byť aj dojednania
o zmluvných pokutách, nie sú podpísané žalobcom ani žalovanou, pričom zák. ust. § 544 Obč. zák.
vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Jej nedodržanie je s poukazom na
ust. § 40 ods. 1 Obč. zák. dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom
musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, aj keď sa toho nikto nedovolá. Na uvedenom závere nič

nemení ani tá skutočnosť, že zmluvné pokuty boli dojednané čiastočne priamo v zmluve a čiastočne v
obchodných podmienkach, keď pre záver o dodržaní písomnej formy a teda platné dojednanie zmluvnej
pokuty je nevyhnutné, aby celé znenie dohody o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté priamo v zmluve, ktorá
je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Ak je čo i len časť dohody o zmluvnej pokute obsiahnutá v
obchodných podmienkach, ako tomu bolo i v prejednávanom spore, je potrebné konštatovať neplatnosť

takéhoto dojednania práve pre nedodržanie písomnej formy. Odvolateľ nedôvodne namietal, že súd
prvej inštancie konštatoval dojednanie zmluvnej pokuty len v obchodných podmienkach, keď súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že zmluvné pokuty boli dojednané
čiastočne priamo v zmluve a čiastočne v obchodných podmienkach a jasne vysvetlil z toho vyplývajúci
záver, ktorý považuje za vecne správny aj odvolací súd.

15. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného
súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestouformulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva,
a to formou obmedzení autonómie vôle [por. nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn.
I.ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)]. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom

postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto
okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať
(prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo.
Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v
poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak
ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem
nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných
podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel

napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i

napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno
priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu
(podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných
podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje).
16. Je tiež nesporné, že zmluva o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou,

preto je súd oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej
pokute súd prvej inštancie správne posúdil z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Na to, aby súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou (a preto je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne
dojednaná, preto je neplatná, ale súd musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanom dojednaní.

17. V zmysle § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení medzi

sporovými stranami 02.06.2015) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré
ustanoveniauvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúzaneprijateľnépodmienky.Medzinenovelou
OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za
neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj

záväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímtohtozáväzku.Podľa
ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

18. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

19. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

20. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok

sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

21. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

22. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých

podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

23.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

24. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej
zmluve (ne)bola individuálne dojednaná.

25. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku

bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybrané telekomunikačné
zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného
zariadenia. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými

ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i
čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal
žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne
formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať

a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods.
3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3
OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

26. Argumentácia, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich
dodatkov resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom rade sa
môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť výšku
mesačnéhopaušálu,zvoliťsitelekomunikačnézariadeniezaakciovúcenualebonieacelýprocesvzniku

zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe daného
účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor žalobcu o
tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná, nebol správny.

27. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v

podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s
poukazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej
pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).28. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

29. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že viacerí poskytovatelia elektronických služieb prispôsobili
dojednania o zmluvnej pokute rozhodovacej praxi súdov. V minulosti súdy hodnotili dohody o zmluvnej
pokute ako neprijateľné zmluvné podmienky práve pre ich neprimeranosť hlavne z toho dôvodu, že boli
dohodnuté paušálnou sumou, t.j. vyžadovali od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti
alebo bezprostredne pred jej skončením. Vychádzalo sa z predpokladu, že vzhľadom na kúpnu cenu

za mobilný telefón, či iné zariadenie musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená
spotrebiteľompostupnevcenáchposkytnutýchslužiebsprihliadnutímnato,žežalobcajepodnikateľom,
ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu
na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci
viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom

v priebehu celej doby viazanosti bolo hodnotené ako neprimerané. Zároveň však bolo považované za
neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nebolo závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho bol potom
spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu (vo výške od 100,- eur) teoreticky i v prípade, ak by
mal dodávateľovi dlžiť iba 1 cent, teda aj z tohto hľadiska bolo dojednanie o zmluvnej pokute považované

za neprimerané.

30. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej
pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým

následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.
Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška
zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ).

31. Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu

k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná
pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia
povinnosti.

32. Súd prvej inštancie preto správne poukázal na to, že žalobca žiada od spotrebiteľov pri dobe užívania

zariadenia do 12 mesiacov (v danom prípade zmluva skončila po 7 mesiacoch) zaplatiť zmluvnú pokutu
vždy v nezmenenej výške 100 % zo základu bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení
podmienokdokoncatejtodoby(zmluvnápokutaje100%zozákladutakpridobeužívaniazariadenia1-6
mesiacov, ako aj pri dobe užívania zariadenia 7-12 mesiacov). Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu
zmluvných podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci 12-mesačnej doby, pričom

žalobca si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi“, ktorý porušil
zmluvné podmienky po jednom mesiaci od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca
dojednáva zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, nerešpektujú skutočnosť, aká miera porušenia
povinnosti účastníka zmluvného vzťahu tu nastala, čo nepochybne poškodzuje spotrebiteľa. Predmetné
zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov preto aj podľa

odvolacieho súdu spôsobuje zjavnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pretože vyžaduje od neho, aby zaplatil neprimerane prísnu sankciu
bez ohľadu na rozsah porušenia jeho povinností. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v
názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity uvedeného porušenia je v rámci
spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v

akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10).
Predmetná zmluva pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov však neobsahuje žiadne odstupňovanie
zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností účastníka práve počas tejto doby.Uvedené primerane platí aj na povinnosť žalovaného doplatiť zľavu z aktivačného poplatku bez ohľadu
na reálnu dobu poskytovania a odoberania služieb.

33. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a
Obč. zák., keďže ust. § 53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred
ustanovením § 545a. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú
výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu
cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri

rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484,
485 a 487/13, Caxabank).

34. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

35. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II., vrátane vecne správneho a osobitnými odvolacími dôvodmi

nenapadnutého závislého výroku III. o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

36. V odvolacom konaní vo veci samej, keď v zamietajúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania odvolacieho

konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola

žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si
neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Ak si
strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

37. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).