Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200593
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014200593.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudcomJUDr.ĽubomíromŠramkomvprávnejvecinavrhovateľky:

B.. O. Z., narodenej XX.XX.XXXX, bytom V. námestie XX, Z., zastúpenej JUDr. Michalom Bartkom,
bytom Staré Grunty 3195/232, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul.
29. augusta č. 8 - 10, Bratislava vo veci odvolania navrhovateľky voči rozhodnutiu odporkyne č.: XXX
XXX XXXX X z 23.1.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č.: XXX XXX XXXX X z 23.1.2014 ako aj
zmenové rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X z 24.7.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa
podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“) priznala navrhovateľke starobný dôchodok v sume XXX,XX eur, pričom súčasne jej podľa §
82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskejrepublikyč.329/2012Z.z.(ďalejlen„opatrenie“),ktorýmsaustanovujepevnásumazvýšenia
dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 od 01.01.2013 tento dôchodok
zvýšila na sumu XXX,XX eur mesačne a zároveň podľa § 82 zákon o sociálnom poistení a §1 opatrenia

ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v
roku 2014, jej od 01.01.2014 starobný dôchodok zvýšila na sumu XXX,XX eur mesačne.

Zmenovým rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2014 (ďalej len „zmenové rozhodnutie“)
odporkyňa podľa § 65, § 112 ods. 1, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 29.06.2012 zvýšila
navrhovateľke starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne, pričom zároveň jej podľa § 82 a
§ 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia

dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 od 01.01.2013 tento dôchodok
zvýšila na sumu XXX,XX eur mesačne a súčasne podľa § 82 zákon o sociálnom poistení a § 1
opatrenia ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej
renty v roku 2014, jej od 01.01.2014 starobný dôchodok zvýšila na sumu XXX,XX eur mesačne.

Proti napadnutému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa 11.02.2014 opravný
prostriedok, ktorým sa domáhala jeho zrušenia dôvodiac, že odporkyňa pri posudzovaní a priznávaní

vzniku nároku starobného dôchodku nebrala do úvahy skutočnosť, že vychovala jedno dieťa a teda má
nárok na starobný dôchodok už od XX roku veku a nie až od XX roku veku, ako jej bol priznaný. Uviedla,
že odporkyňa pri posudzovaní priznania dôchodku vychádzala výlučne z § 132 ods. 1 písm. b) zákona
č.100/1988Zb.osociálnomzabezpečení(ďalejlen„zákonosociálnomzabezpečení“)avšakopomenulaposúdiť možnosť aplikácie § 132 ods. 2 tohto zákona, ktorý upravuje vekovú hranicu pre vznik nároku
na starobný dôchodok vojačky z povolania, ktorá sa posudzuje s ohľadom na počet vychovaných detí,
pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie. Ďalej namietala, že odporkyňa v osobnom liste a teda ani v napadnutom

rozhodnutí neuviedla všetky vymeriavacie základy rozhodujúceho obdobia, konkrétne od 01.07.1992 do
31.12.1992, čím v konečnom dôsledku znížila sumu jej dôchodkovej dávky. K opravnému prostriedku
doložila rodný list dieťaťa ktoré vychovala ako aj Úradnú zápisnicu zo dňa 22.07.2013.

Odporkyňa vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) dňa 15.04.2014

navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správe v celom rozsahu potvrdiť. Svoje argumenty založila na
nesplnení zákonných predpokladov pre skoršie určenie dôchodkového veku navrhovateľky uvedených v
§65ods.4až8zákonaosociálnompoisteníazuvedenéhodôvoduboljejdôchodkovývekposudzovaný
postupom podľa § 274 zákona o sociálnom poistení a teda podľa zákona o sociálnom zabezpečení
v zmysle § 132 ods. 1 písm. b), podľa ktorého dôchodkový vek dosiahla dovŕšením XX roku veku.
Čo sa týka priznanej výšky starobného dôchodku, tá bola vypočítaná správne, v súlade so zákonom

o sociálnom poistení a Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol
Československou socialistickou republikou ratifikovaný dňa 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v
Zbierke zákonov (ďalej len „Dohovor“) vo výške XXX,XX eur mesačne spolu s príslušnými
navýšeniami. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa nezapočítania vymeriavacieho základu za obdobie
od 01.07.1992 do 31.12.1992 odporkyňa uviedla, že bez ohľadu na skutočnosť, že na osobnom liste

dôchodkového poistenia je vymeriavací základ uvedený len za obdobie od 01.01.1992 do 30.06.1992,
ide len o technické dôvody a v skutočnosti jej bol započítaný celý rok 1992. Uvedené bolo spôsobené
zmenou výkonu kategórie funkcií z II. na I. v spornom období a nemá vplyv na určenie sumy dôchodku.

Navrhovateľka v zmysle výzvy tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2015, ktorou bola dopytovaná, či vzhľadom

na vyjadrenie odporkyne trvá na svojom návrhu alebo ho berie späť, vo vyjadrení doručenom súdu dňa
30.04.2015 uviedla, že trvá na svojom návrhu vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa neodstránila
nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré boli dôvodom podania opravného prostriedku a zotrvala na
svojich skorších tvrdeniach. Ďalej nesúhlasila s nedostatočne odôvodnenou aplikáciou ustanovenia čl.
33 ods. 2 Dohovoru, na základe ktorého jej odporkyňa krátila starobný dôchodok a preto má za to, že

totokrátenienebolovykonanénazákonnompodklade.Okremuvedenéhodoložilazmenovérozhodnutie
odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2014 k pôvodnému napadnutého rozhodnutiu, ktorým
odporkyňa navýšila starobný dôchodok navrhovateľky na sumu XXX,XX eur. Napriek skutočnosti že
došlo k navýšeniu dôchodku, navrhovateľka nesúhlasila ani s týmto zmenovým rozhodnutím a to aj s
poukazom na nesprávny procesný postup odporkyne, čo vyjadrila v podanom

opravnom prostriedku zo dňa 22.08.2014, ktorý odôvodnila zhodne so skôr podaným opravným
prostriedkom voči prv vydanému napadnutému rozhodnutiu odporkyne, keďže odporkyňa sa opätovne
vôbec nevysporiadala s námietkami ohľadom posudzovania vzniku dôchodkových nárokov a určenia jej
dôchodkového veku.

Pôvodným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8Sd/56/201 .
Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.: Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby
dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa§46zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok):Rozhodnutiemusíbyťvsúlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení: Vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu v ostatných prípadoch

Podľa § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení: Veková hranica pre vznik nároku na starobný
dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu
výhodnejšie.
Podľa § 21 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení:
Žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň

56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1;
pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm.
e) a na deti, ktoré vychovala
ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného opravného prostriedku spolu so zmenovým
rozhodnutím odporkyne a dospel k presvedčeniu, že odporkyňa pri vydávaní predmetných rozhodnutí
nepostupovala zákonným spôsobom, nakoľko vec nesprávne posúdila po právnej stránke.Navrhovateľka predovšetkým namietala, že odporkyňa pri určovaní veku vzniku nároku na starobný
dôchodok nezohľadnila skutočnosť, že vychovala jedno dieťa, s ohľadom na čo jej mal nárok na odchod
vzniknúť už od 29.06.2011, teda od XX roku veku. Súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom

rozsahu stotožňuje s argumentáciou navrhovateľky uvedenej v opravnom prostriedku. Odporkyňa mala
podľa názoru súdu v prípade aplikácie § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení súčasne
aplikovať aj ust. § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko je to v danom prípade pre
navrhovateľku výhodnejšie, pričom následne mala určovať vek postupom podľa § 21 ods. 2 písm.
d) zákona o sociálnom zabezpečení. Z predloženého rodného listu dieťaťa vrátane administratívneho

spisu odporkyne pritom nesporne vyplýva, že navrhovateľka, ktorá vychovala jedno dieťa, by splnila
podmienku nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia dovŕšením
dôchodkového veku XX rokov, teda ku dňu XX.XX.XXXX tak, ako sama žiadala.

Čo sa týka námietky o krátení vypočítanej sumy starobného dôchodku v zmysle čl. 33 ods. 2
Dohovoru, súd sa touto námietkou ďalej nezaoberal, nakoľko navrhovateľka v neskoršom podaní

predloženom na pojednávaní dňa 19.02.2020 vzala svoj návrh v tomto rozsahu späť a netrvala na jeho
prejednaní. Rovnako tak námietka navrhovateľky o nezapočítaní vymeriavacieho základu za obdobie
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola v zmysle ozrejmenia zo strany odporkyne bezpredmetná.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že odporkyňa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako

aj zmenového rozhodnutia v časti okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok bez akéhokoľvek
odôvodnenia nerozhodla na základe pre navrhovateľku priaznivejšieho ustanovenia zákona o sociálnom
zabezpečení, ale rozhodla na základe ustanovenia ktoré je pre navrhovateľku nepriaznivejšie, čím nie
len že nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutia, ale v prvom rade vec nesprávne právne posúdila.
Na tomto základe súd preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako aj zmenové rozhodnutie zrušil a vec

vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne určiť vek vzniku nároku na starobný dôchodok s poukazom
na vyššie citované ust. § 21 ods. 2 písm. d), § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení.
O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol tak, že napriek jej úspechu v konaní jej trovy konania

nepriznal a to z dôvodu, že si ich v priebehu konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).