Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619203182
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619203182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným v
1. rade M. C., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade A. C., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja žalovaní bytom O. XXX/
X, L. M., o zaplatenie 1 420,76 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej
len „súd“) elektronicky dňa 30. 10. 2019, uplatnil žalobca, zastúpený advokátom, voči žalovaným
pohľadávku 1 420,76 eura spolu s úrokmi z omeškania z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne
zo sumy 1 202,14 eura od 17. 11. 2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1 393,76 eura od 17. 11. 2016 do zaplatenia. Zároveň uplatnil aj trovy konania, a to zaplatený
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30. 06.
2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s., so sídlom Panenská

7, Bratislava, IČO: 35 787 783 (ďalej len „CETELEM“) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom v Paríži, Francúzsko. V dôsledku tohto cezhraničného zlúčenia spoločnosť
CETELEM Slovensko, a.s. zanikla bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 25. 03. 2015 uzavrel CETELEM, ako veriteľ,
so žalovanými v 1. a 2. rade, ako spoludlžníkmi, Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
o vydaní platobnej karty (ďalej aj „úverová zmluva“) a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných
služieb (ďalej aj „rámcová zmluva“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok CETELEM-u poskytnúť

žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca vo výške 5 000,- eur na financovanie kúpy
spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť
poskytnutýrevolvingovýúverspolusdohodnutýmiúrokmiapoplatkamiformoudohodnutýchmesačných
splátok.Žalovanýpodobutrvaniaúverovéhovzťahuvyčerpalzposkytnutéhoúverovéhorámcapeňažné
prostriedky vo výške 2 465,91 eura tak, že sumu 2 380,- eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov
a suma 85,91 eura predstavuje poplatky, ktoré CETELEM účtoval žalovanému v súlade s úverovou
zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil

a napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil CETELEM-u do podania žaloby len sumu 1 313,15
eura. Podľa bodu 3.1 časti 3 úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a
včas, CETELEM je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru,
vrátane príslušných úrokov a poplatkov, v lehote a s účinnosťou, ktorú CETELEM určí v oznámenío vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného
žalobca vyhlásil dňa 16. 11. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v
celom rozsahu. Uplatnenú pohľadávku 1 420,76 eura žalobca špecifikoval ako zvyšok dlžnej úverovej

istiny 1 202,14 eura, dlžné úroky z úveru vo výške 161,38 eura, dlžného poistenia z úveru vo výške 30,24
eura a náklady, spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 27,- eur. Žalobca žiadal priznať úroky z dlžnej
úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne, t. j. zo sumy 1 202,14 eura od 17. 11. 2016 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne uplatnil zo sumy 1 393,76 eura od 17. 11. 2016 - túto sumu žalobca
nešpecifikoval,pričommatematickýmprepočtommožnousudzovať,žeúrokyzomeškaniažiadalpriznať

z istiny, dlžných úrokov a dlžného poistného z úveru.

2. Na výzvu súdu zo dňa 13. 11. 2019, aby sa žalobca vyjadril k ustanoveniu § 54a Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v spojení s § 103 Obč. zák., ktoré upravuje premlčanie práva zo
spotrebiteľských zmlúv a v dôsledku toho zobral žalobu späť v súlade s ustanovením § 138 Civilného
sporového poriadku, žalobca vo vyjadrení zo dňa 15. 11. 2019 na podanej žalobe zotrval. Vyslovil

názor, že dodržal postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák., keďže oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovaného na nesplácanie úveru. CETELEM
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ako posledného kroku, žalovaných viackrát upozorňoval na
existenciu dlhu a vyzval na jeho splatenie tak telefonicky, ako aj písomne. Až následne, keď žalovaní
napriek týmto výzvam dlžnú sumu neuhradili, pristúpil CETELEM k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru žalobca vyhlásil dňa 16. 11. 2016, čím sa stal dlh splatný v celom
rozsahu a až nasledujúcim dňom, t. j. 17. 11. 2016 mohol žalobca svoje právo vykonať prvý raz. Keďže
žalobný návrh bol podaný na súd dňa 30. 10. 2019, žalobca si nárok uplatnil v zákonnej
3-ročnej premlčacej dobe. Preto na podanej žalobe žalobca zotrval.

3. Na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 20. 11. 2019, ktorou bol žalobca vyzvaný špecifikovať splátku, v dôsledku
ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, žalobca, zastúpený advokátom, v podaní zo dňa 26.
11. 2019 oznámil, že predčasnú splatnosť úveru vyhlásil v dôsledku neuhradenia mesačnej splátky,
splatnej 10. 09. 2019!

4. Žaloba s prílohami, obidve podania, ktorými žalobca doplnil žalobný návrh na výzvu súdu, spolu s
poučením spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), boli žalovaným
doručené do vlastných rúk dňa 27. 12. 2019. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 07. 01. 2020 nespochybnili
existenciu dlhu a jeho vznik odôvodnili tým, že v roku 2012 až 2013 nedošlo voči žalovanému
(zrejme žalovanému v 1. rade) k nevyplateniu pohľadávok v podnikaní, následkom čoho sa dostal do

finančnej neschopnosti splácať všetky záväzky. Následne žalovaní prišli o byt, auto a všetok hnuteľný
majetok. Nepriaznivá finančná situácia pretrváva doteraz a neschopnosť splácať záväzky naďalej trvá.
Momentálne žalovaný v 1. rade pokračuje v podnikaní, snaží sa uživiť svoju rodinu, ako aj zvrátiť
nepriaznivú finančnú situáciu a žalovaná v 2. rade sa zamestnala. Po konzultácii s právnikom im bolo
doporučené vyhlásiť osobný bankrot. Dlhu voči žalobcovi sú si vedomí, ale s uvedenou výškou, ako aj

s vyčíslenými úrokmi, žalovaní nesúhlasili a žiadali súd o „určenie presnej výšky zostávajúceho dlhu,
ako aj o preskúmanie zákonnosti zmluvy“.

5. Žalobca v replike - vyjadrení zo dňa 29. 01. 2020 zotrval na podanej žalobe, odôvodnil jednotlivé
nároky, a to istinu, poplatky, úroky, náklady, spojené s vymáhaním. Odvolal sa na výpisy z úverového

účtu žalovaných, pričom žalobcom tvrdené údaje korešpondujú s údajmi, uvedenými v návrhu na začatie
konania.

6. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 02. 03. 2020 (duplike) zotrvali na svojej žiadosti o preskúmanie
zákonnosti uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj o určenie presnej výšky dlhu a

vynaložených nákladov.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31. 03. 2020, na ktoré boli strany sporu riadne a včas
predvolané. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 04. 03. 2020 hospodárnosťou
konania. Netrval však na odročení pojednávania a súhlasil s rozhodnutím aj v jeho neprítomnosti.

Žalovaní v 1. a 2. rade svoju neprítomnosť ospravedlnili aktuálnou situáciou ohľadne koronavírusu.
Oznámilivšaksúdu,žesúhlasia,abyvecbolaprejednanáajvichneprítomnosti.Vsúladesustanovením
§ 180 CSP potom súd rozhodol, že sa pojednávanie bude konať aj v neprítomnosti strán sporu.8. Listinnými dôkazmi, označenými žalobcom, obsah ktorých žalovaní nespochybnili, mal súd
preukázané, že právny predchodca žalobcu - CETELEM uzatvoril so žalovanými dňa 25. 03. 2015
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej

karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Časť 1 tejto zmluvy upravovala zmluvu o
spotrebiteľskom úvere - pôžičku na čokoľvek - bezúčelový úver vo výške 3 000,- eur; z odôvodnenia
žaloby však vyplýva, že nároky z tejto časti zmluvy nie sú predmetom tohto konania. Predmetom tohto
konania je nárok žalobcu, vyplývajúci z časti 2 zmluvy, t. j. zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb (ďalej „zmluva o

revolvingovom úvere“). Predmetom zmluvy o revolvingovom úvere bola výška úverového rámca 5 000,-
eur, aktuálna výška úverového rámca 600,- eur, výška mesačnej splátky „min. 5 % z dlžnej čiastky
zaokrúhlenej na najbližší násobok 300,- eur“, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, poplatok
za správu revolvingového úveru „podľa Sadzobníka poplatkov“, výška úrokovej sadzby 28,68 % ročne
fixná, RPMN 46,36 eura. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola určená na 10. deň v mesiaci nasledujúci
po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, zvolený spôsob poistenia

„základný súbor poistenia“ a poplatok za poistenie 3,33 %. Z výpisu z úverového účtu žalovaných VS
4824089100 vyplýva, že žalovaní čerpali revolvingový úver formou výberu z ATM, a to prvýkrát 30. 10.
2015, kedy realizovali výber 2x po 100,- eur. Následne uskutočnili viacero výberov v hotovosti v ATM,
poslednýkrát 01. 02. 2016 výberom sumy 30,- eur (spolu bolo za toto obdobie uskutočnené čerpanie
2 380,- eur). Žalovaní uskutočnili platbu len troma splátkami, a to dňa 10. 12. 2015 prevodom POVA

vo výške 1 217,15 eura, dňa 13. 01. 2016 vo výške 48,- eur a 15. 02. 2016 vo výške 48,- eur (spolu
úhrady 1 313,15 eura). Po 15. 02. 2016 žalovaní nezaplatili žiadnu splátku, pričom z výpisu z účtu možno
usudzovať, že upozornenie na nesplácanie úveru bolo žalovaným zaslané dňa 31. 03. 2016 a 15. 04.
2016, kedy sú zaznamenané finančné položky z titulu „náklady spojené s uplatnením pohl. c, b“. Dňa 29.
11. 2016 žalobca vypracoval oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti Revolvingového úveru č.

42654824089100, v ktorom žalovaným v 1. a 2. oznámil, že vzhľadom na to, že poskytnutý revolvingový
úver nesplácali riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej zmluvy. Ku dňu 16. 11. 2016 sa podľa žalobcu stal záväzok splatný
v celom rozsahu a požadoval od žalovaných uhradiť dlžnú čiastku 1 420,76 eura, pozostávajúcu z
úverovej istiny 1 202,14 eura, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 191,62 eura a nákladov

spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 27,- eur. Uvedené oznámenie bolo zaslané žalovanému v
1. rade doporučenou poštovou zásielkou, odoslanou dňa 06. 12. 2016.

9. Z označenia zmluvných strán v zmluve o úvere, keď účel pôžičky nebol vymedzený inak, súd tento
zmluvnývzťahposúdilakospotrebiteľský,pretožepôvodnýveriteľpriuzatváranízmluvyorevolvingovom

úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní zmluvu uzatvorili ako fyzické osoby,
nepodnikatelia. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na právne vzťahy strán sporu sa primárne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (15. 03. 2015). Nakoľko žalovaní
v konaní neboli zastúpení advokátom, súd v súlade s právnou úpravou zisťoval, či zmluva o úvere

neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré je súd povinný prihliadať bez ohľadu na to, či
spotrebiteľ spochybní tvrdenia žalobcu a či nie je v rozpore s hmotným právom.

10. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu 25. 03. 2015,
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9 Obč. zák., v znení účinnom do 25. 03. 2015,

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia aprimeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť

právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13.Podľa§2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 25. 03. 2015
(ďalej len „ZSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

14. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

16. Podľa § 9 ods. 6 ZSÚ, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

17. Podľa § 9 ods. 9 ZSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné
plnenia, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že zmluva
o úvere je síce platná, ale neobsahuje všetky náležitosti, upravené v ZSÚ. Výška mesačnej splátky v
zmluve o úvere nebola stanovená určitou sumou, ale ako 5 % z dlžnej čiastky, zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300,- eur. Vo výpise z účtu žalobca je v kolónke „predpis splátky“ uvedená suma 48,- eur,
takže pri dodržaní zmluvnej výšky mesačnej splátky5 % z dlžnej čiastky, táto splátka bola vypočítaná

z úveru 960,- eur. Prvýkrát splátku v takejto výške veriteľ predpísal dňa 10. 12. 2015, kedy žalovaní
vyčerpali úver vo výške 1 180,- eur, takže predpísaná splátka nezodpovedá zmluvným podmienkam.
Nakoľko predpísané splátky nezodpovedajú dojednanej výške splátky, jedná sa o dojednanie neurčité a
nezrozumiteľné,čomázanásledokneplatnosť(§37ods.1Obč.zák.). Veriteľúčtovalpoplatokzasprávu
úveru vo výške 2,99 eura mesačne, hoci takýto poplatok individuálne dojednaný nebol. Pokiaľ sa veriteľ

odvolával na „aktuálny sadzobník poplatkov“, v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Obč. zák. sa nejedná o
individuálnedojednanézmluvnéustanovenieaakotakéjeneplatné.Vzmluveorevolvingovomúverebol
dojednaný poplatok za poistenie „3,33 %“, pričom zmluva neobsahuje základ z akého sa tento poplatok
má vypočítať. Žalobca nepreukázal ani individuálne dojednanie poistnej zmluvy - časť 3 bod 1 uvádzaiba rámcové zmluvné poistenie, teda nie individuálne dojednanú poistnú zmluvu, takže sa takisto jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v spotrebiteľských zmluvách neplatná. Súd poukazuje aj na
neurčitý údaj o RPMN, pretože z bodu 1.1 častť 2 zmluvy o revolvingovom úvere možno usudzovať, že

pri výpočte RPMN 46,36 % veriteľ vychádzal z nepreskúmateľných údajov. Možno len usudzovať, že
sa jedná o fiktívnu hodnotu, ktorá vychádza z revolvingového úveru 600,- eur, mesačnej splátky 58,10
eura, poplatku za správu úveru 2,99 eura, hoci tieto hodnoty nezodpovedajú konkrétnemu dojednaniu
v zmluve o revolvingovom úvere Aj tento údaj je preto v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Obč. zák.
neplatný. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) ZSÚ sa preto poskytnutý úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov.

20. Zákon č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník, zaviedol osobitnú úpravu
uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenie. Zákon č. 343/2018
Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 05. 12. 2018, takže konanie v tejto veci sa začalo už
za jeho účinnosti (v zmysle § 156 CSP sa konanie v tejto veci začalo dňom 30. 10. 2019, kedy žaloba

bola doručená súdu).

21. Podľa § 54a Obč. zák., premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho
platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

22. Z citovanej právnej úpravy potom vyplýva, že inštitút premlčania, zavedený do nášho právneho
poriadku zákonom č. 343/2018 Z. z., sa aplikuje na všetky konania, začaté po 05. 12. 2018. Za
vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v kontexte tejto právnej normy rozumie

súdne konanie, exekučné konanie, aj rozhodcovské konanie.

23. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110).

24. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

26. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaní si nesplnili zmluvne dojednanú povinnosť uhrádzať
splátky riadne a včas. Žalobca preto vyhlásil dňa 16. 11. 2016 úver za predčasne splatený. Z výpisu z
revolvingovéhoúčtuvyplýva,žežalovanívlehotesplatnosti(do10-tehodňavmesiaci),neuhradiližiadnu

splátku - odhliadnuc od platby 1 169,15 eura, uhradenej10. 12. 2015, žalovaní poukázali len dve splátky
po 48,- eur, a to dňa 13. 01. 2016 a 15. 02. 2016 a do marca 2016 nezaplatili žiadnu čiastku. Právo
veriteľa zosplatniť úver v dôsledku nedodržania zmluvných podmienok bolo dojednané v časti 3, bode
3.1 zmluvy o úvere. Vzhľadom na právnu úpravu § 565 Obč. zák. a § 53 ods. 9 Obč. zák., veriteľ mohol
pristúpiť k zosplatneniu najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Žalovaní

nenamietali dodržanie povinnosti veriteľa upozorniť ich na možnosť predčasného zosplatnenia úveru
v lehote nie kratšej ako 15 dní, pričom splnenie tejto povinnosti vyplýva ako z oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 29. 11. 2016, tak aj z vyjadrenia žalobcu v tomto
súdnom konaní zo dňa 15. 11. 2019. Za použitia výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(§ 54 ods. 2 Obč. zák.), veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru v dôsledku nezaplatenia splátky, splatnej

najneskôr 10. 08. 2016. Súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu, uvedené vo vyjadrení zo dňa 26. 11. 2015,
t. j., že predčasnú splatnosť vyhlásil v dôsledku neuhradenej mesačnej splátky, splatnej 10. 09. 2019.
Toto tvrdenie je totiž v zásadnom rozpore s jeho ostatnými tvrdeniami aj s ním predloženými listinnými
dôkazmi, preukazujúcimi, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16. 11. 2016 a 17. 11.
2016 zosplatnil aj úroky z omeškania z celej zosplatnenej sumy. Súd preto vychádzal z toho, že žalobca

zosplatnil celý dlh z dôvodu omeškania splátky, neuhradenej najneskôr dňa 10. 08. 2016, odkedy začala
plynúť zákonná 3-ročná premlčacia doba, upravená v
§ 103 Obč. zák. V zmysle citovanej právnej úpravy a konštantnej judikatúry, zákonná premlčacia doba
takto zosplatneného dlhu začne totiž plynúť zročnosťou nesplatenej splátky bez ohľadu na to, kedyveriteľ pristúpil k zosplatneniu dlhu. Nie je preto právne významný dátum, kedy veriteľ vypracoval
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ani dátum, ku ktorému žalobca úver zosplatnil, ale
zročnosť tej splátky, nesplatením ktorej sa stal splatným celý dlh. Potom 3-ročná premlčacia doba, v

ktorej veriteľ mohol uplatniť nárok na súde, uplynul najneskôr 10. 08. 2016. Žaloba bola podaná na súde
dňa30.10.2019,tedapouplynutízákonnejpremlčacejdoby.Pretožesajednáoprávozospotrebiteľskej
zmluvy, v súlade s ustanovením § 54a Obč. zák. premlčaný dlh žalobca nemôže vymáhať v súdnom
konaní. V dôsledku premlčania preto súd žalobu zamietol.

27. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa § 150 CSP
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové

tvrdenia.

30. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 26. 11. 2019, v ktorom oznámil súdu, že predčasnú splatnosť úveru
vyhlásil v dôsledku neuhradenia mesačnej splátky, splatnej k 10. 09. 2019, súd vyhodnotil ako jeho
snahu posunúť plynutie začiatku premlčacej doby. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. žalobca mohol zosplatniť

úver najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote, nie kratšej ako 15 dní, na uplatnenie tohto práva. Pretože žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16. 11. 2016, čo oznámil žalovaným listom zo dňa 29. 11. 2016,
jeho tvrdenie o zosplatnení úveru z dôvodu nezaplatenia splátky, splatnej 10. 09. 2019, je zmätočné.
V zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. k tomu, aby veriteľ mohol v spotrebiteľských vzťahoch zosplatniť

úver, musí preukázať tzv. notifikačnú 15-dňovú lehotu a až následne, po jej uplynutí, môže veriteľ
pristúpiť k zosplatneniu. Pokiaľ preto žalobca nezaslal v zákonnej lehote pred vypracovaním oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru žalovaným výzvu podľa § 53 ods. 9 Obč. zák.,
oznámenie z 29. 11. 2016 by bolo možné považovať iba za upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto
práva. Oznámenie zo dňa 29. 11. 2016 bolo odoslané žalovaným poštou dňa 06. 12. 2016 a nakoľko

žalobca nepredložil doklad o doručení možno usudzovať, že písomnosť bola doručená žalovanému v
1. rade na tretí deň, t. j. 09. 12. 2016. V takom prípade by 15-dňová notifikačná lehota uplynula až dňa
24. 12. 2016, takže žalobca nemohol pristúpiť k zosplatneniu ku dňu 16. 11. 2016. Súd poukazuje na
to, že pokiaľ by žalobca nedodržal postup podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., bolo by zosplatnenie úveru k
16. 11. 2016 neplatné a žalobca by mohol uplatniť voči žalovaným iba zaplatenie jednotlivých splátok.

Takýto nárok však uplatnený nebol, pričom súd nemôže nahradiť skutkové tvrdenia žalobcu a priznať
iný, ako žalovaný nárok. Žalobca uplatnil zosplatnený dlh a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal
súd preukázané, že mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru mohol veriteľ vyhlásiť v dôsledku
nezaplatenia splátky, splatnej najneskôr 10. 08. 2016 a v takom prípade žalobca uplatnil nárok na súde
po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby.

31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Vzhľadom na výsledok konania vznikol nárok na náhradu trov žalovaným, ktorí mali v konaní plný

úspech.Žalovanísivšaknároknanáhradutrovkonanianeuplatnili,zospisuimžiadnetrovynevyplývajú,
a preto súd žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. lehota na podanie odvolania do 30.
04. 2020 neplynie.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.