Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227420
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215227420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: SPOJSTAV spol.
s.r.o. Spišská Nová Ves, Sadová 9, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 720 986, zast. Mgr. Zuzana
Bdžochová, advokátka, Palkovičova 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanému:
Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., Mlynské nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655,
zast. Mgr. Lenka Mackaľová, advokátka, Žižkova 6, 040 01 Košice o zaplatenie sumy 1.356,14 eur s
prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/324/2015-245 zo
dňa 24.5.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/324/2015-245 zo dňa
24.5.2019 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.356,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 13.3.2013 do zaplatenia (výrok
I.). Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2015
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.356,14 eur spolu s úrokom z
omeškania titulom nezaplatenia odmeny za vykonanie prác podľa zmluvy o dielo. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ/dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom/odberateľom
zmluvu o dielo č. 2011/163010/F.1061/602 zo dňa 16.6.2011, v zmysle ktorej žalobca poskytol

žalovanému služby, za ktoré si voči žalovanému vyúčtoval dohodnutú odmenu. Podľa ustanovenia
článku 4 bod 1. odsek III. zmluvy „z každej sumy zahrnutej zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto
zmluvy, objednávateľ zadrží zádržné zodpovedajúce 10 % vyúčtovanej sumy bez DPH. Zádržné bude
slúžiť ako bezúročná zábezpeka. Zádržné bude vyplatené zhotoviteľovi nasledovne: prvá polovica (50
%) zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby
Važec - Eiffage (čl. 1 ods. 1 zmluvy) bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou,
a.s., a to vrátane povrchových úprav.“ Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi prvú polovicu tzv.

zádržného vo výške 1.356,14 eur, t.j. 5 % zo sumy 27.122,82 eur bez DPH vyúčtovanej faktúrou č.
11/3/373 SNV riadne a včas nesplnil.3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi sporovými
stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo č. 2011/163010/F.1061/602 zo dňa 16.6.2011,
v zmysle ktorej žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce v rámci projektu „Kanalizácia a ČOV

Važec“ (stoka A + prípojky), za ktoré vystavil žalovanému faktúru č. 11/3/373 SNV zo dňa 5.09.2011,
splatnú dňa 18.12.2011 vo výške 27.122,82 eur bez DPH. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami
sporné. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaný
oprávnene v súlade s ustanovením článku 4 bod 1 odsek iii zmluvy o dielo, v rozhodnom období zadržal
nárok žalobcu na zaplatenie zádržného zodpovedajúceho 10 % vyúčtovanej sumy bez DPH, z ktorých

prvú polovicu zádržného (žalovaný nárok) bol povinný zaplatiť žalobcovi v lehote do 105 dní odo dňa
odovzdania a prevzatia časti stavby bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s.
Zo zhodného skutkového tvrdenia strán sporu vyplynulo, že žalovaný nepopiera vznik nároku žalobcu na
zaplatenie prvej polovice zádržného vo výške 1.356,14 eur, avšak tento nárok žalobcu si mal započítať
s nákladmi na odstránenie vád a nedorobkov (faktúra č. 1600502928) a zmluvnou pokutou (faktúra
č.1600502929), ktorú si u žalovaného uplatnil z dôvodu omeškania s odstránením vád. Táto skutočnosť

bola medzi stranami sporná.

4. Ako prejudiciálnou sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou započítania vzájomných pohľadávok, a to
vo väzbe na skutočnosť, že žalovaný nárok žalobcu nepoprel a je potrebné posúdiť platnosť a účinnosť
započítania vykonaného zo strany žalovaného voči žalobcovi. Jednostranné započítanie pohľadávok

žalovanýmzodňa8.4.2014posúdilkonajúcisúdakoneplatnézdôvodu,žefaktúryvystavenéžalovaným
č. 1600502928 a 1600502929 ešte neboli v čase započítania splatné (splatnosť nastala dňa 8.5.2014),
t.j. v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka neboli spôsobilé na započítanie (nie je možné
jednostranne započítať splatné a nesplatné pohľadávky). Nakoľko započítanie pohľadávok zo dňa
8.4.2014 nebolo platné a žalovaný iným spôsobom žalovanú sumu 1.356,14 eur vyplývajúcu z faktúry č.

11/3/373 SNV vystavenej dňa 5.9.2011 nerozporoval, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi
vzniklo právo na zaplatenie sumy 1.356,14 eur ako prvej polovice zádržného z faktúry č. 11/3/373 SNV
vystavenej dňa 5.9.2011 v súlade s čl. 4 bod 1. odsek iii. predmetnej zmluvy o dielo.

5. K tvrdeniu žalovaného, že údaj o splatnosti na faktúre mal len formálny význam spojený s vystavením

faktúry ako daňového dokladu, prvoinštančný súd uviedol, že ostáva bez priamej súvislosti dôvod, prečo
dátum splatnosti vôbec žalovaný uvádzal, ak bol presvedčený, že zmluva o dielo žiadnu splatnosť v
tomtoprípadenestanovovala,keďžesajednaloosplatnosťnároku,ktorýužpredtýmopomenulapovinná
strana splniť. Súd mal za to, že sám žalovaný určil splatnosť faktúr na deň 8.5.2014, tak ako to vyplýva z
predložených faktúr, pričom svojim tvrdením o formálnom význame dátumu splatnosti faktúry, žalovaný

len dotvára skutkový stav procesnej obrany bez opory v zákone a zmluve. Ak by aj súd prijal tvrdenie
žalovaného, že na faktúre vôbec nemusela byť uvedená jej splatnosť (položka ktorá nie je povinnou
náležitosťou faktúry v zmysle zákona), potom splatnosť faktúry nastáva buď dňom, na ktorom sa strany
dohodli alebo ak k žiadne dohode nedošlo (pričom súd ustanovenie čl. IV. bod 21. Podmienok Zmluvy
o dielo, časť 2, nepovažuje za dohodu o splatnosti faktúry názoru ktorého bol koniec koncov i sám

žalovaný, ktorý určil splatnosť faktúry), okamihom, keď žalovaný vyzve žalobcu na zaplatenie svojho
nároku (čo splnené nebolo). Na základe uvedeného preto konajúci súd konštatoval, že nárok, ktorý si
žalovaný započítal oproti nároku žalobcu na zádržné, žalovaný nebol oprávnený jednostranne započítať
kedykoľvek po momente kapitalizácie nákladov a sankcie z dôvodu absencie výzvy na zaplatenie,
ako i z dôvodu neuplynutia splatnosti faktúry, inak povedané, žalovaný bol oprávnený započítať si

tvrdený nárok po splatnosti faktúr, ak žalobcu na ich úhradu vyzval a žalobca záväzok neuhradil,
najskôr dňom uplynutia splatnosti faktúr (okami stretu záväzkov). Keďže v danom prípade nešlo o
započítanie vzájomnou dohodou strán, ale jednostranným započítaním pohľadávok žalovaným, nebolo
možné započítať voči splatnej pohľadávke žalobcu doposiaľ nesplatnú pohľadávku žalovaného, preto
je takýto právny úkon žalovaného neplatný a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nárok uplatnený

žalobou vo výške 1.356,14 eur.

6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dnešného dňa predmetné zádržné žalobcovi nezaplatil, dostal sa
do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku, a preto žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku
z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne zo sumy 1.356,14 eur v súlade § 1 ods. 1 nariadenia vlády

SR č. 21/2013 Z.z. (účinného od 1.2.2013 do 31.12.2014), a to od požadovaného dňa 13.3.2013 do
zaplatenia (dátum, ktorý žalobca odvodil od okamihu, kedy bolo dielo odovzdané Liptovskej vodárenskej
spoločnosti, a.s.). Vo zvyšnej časti žaloby (časti úroku z omeškania) súd konanie z dôvodu čiastočného
späťvzatia žalobcu zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP.7. Nad rámec uvedeného prvoinštančný súd uviedol, že zo zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetnej
stavby zo strany preberajúcej spoločnosti - Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. s dátumom ukončenia

preberacieho konania dňa 27.11.2012 nijak nevyplýva, že by dielo vykonané žalobcom na predmetnom
projekte malo vady, na ktoré sa žalovaný vo svojich vyjadrenia odvoláva. V prílohe č. 1 tohto zápisu
je podrobne uvedený súpis vád a nedorobkov predmetného projektu, pričom z neho nevyplýva, že by
dielo vykonané žalobcom (na stoke A a prípojkách) malo vady, na ktoré žalovaný poukázal v zápise
o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 27.11.2012 (drobné nedorobky a

vady zrejmé pri odovzdaní a prevzatí - nevyčistenie šácht). Okrem toho v zmysle zápisu o odovzdaní a
prevzatí predmetnej stavby zo strany preberajúcej spoločnosti - Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s.
sa zhotoviteľ (Združenie kanalizácia a ČOV Važec) zaviazal odstrániť vady a nedorobky najneskôr do
31.5.2013 (podľa prílohy č. 1). Na základe uvedených skutočností žalovaný nebol oprávnený odstrániť
vady diela vlastnými pracovníkmi už dňa 23.4.2013 a následne požadovať zaplatenie nákladov na
odstránenie vád faktúrou č. 1600502928 zo dňa 8.4.2014, splatnou dňa 8.5.2014, vo výške 6.387,02

eur a zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. XI. ods. 6 prvá veta podmienok zmluvy o dielo, časť 2,
v celkovej výške 4.800 eur (6 vád diela x 4 dni omeškania x 200 eur za každú vadu a každý deň
omeškania), vyúčtovanej faktúrou č. 1600502929 zo dňa 8.4.2014, splatnou dňa 8.5.2014. Navyše v
prospech žalobcu svedčí skutočnosť, že žalobca vykonal dielo v požadovanej kvalite, nadväzujúc na
skúšky tesnosti, ktoré boli potvrdené Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. z dôvodu ktorého je

preto javí nárok tvrdený žalovaným ako nepreukázaný.

8. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zaväzujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého „započítanie bolo realizované predčasne z dôvodu, že nárok žalovaného,

teda faktúry č. 1600502928 a č. 1600502929 neboli ešte splatné“, a teda nesúhlasí ani s právnym
názorom súdu, že započítanie zo dňa 8.4.2014 bolo z uvedeného dôvodu neplatné. Uviedol, že podľa
jednotlivých zmluvných dojednaní bol v prípade, že disponoval peňažným nárokom titulom nákladov za
práce, ktoré realizoval namiesto žalobcu, oprávnený buď sa uspokojiť zo zádržného alebo neaplikovať
právo uspokojiť sa priamo zo zádržného a vystaviť daňový doklad v rozsahu realizovaných prác a vyzvať

žalobcu na jeho úhradu v lehote splatnosti. Poukázal pritom na článok IV. ods. 21. podmienok zmluvy
o dielo, časť 2, kde sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný je oprávnený uspokojiť sa jednostranným
zápočtom zo zádržného, teda spotrebovať bez osobitnej výzvy na plnenie, okamžite a v kapitalizovanom
rozsahu, formou oznámenia o započítaní taký rozsah zádržného, ktorému sa rovnali náklady za
realizované práce a/ alebo pokuta titulom opomenutia povinnosti.

9. V ďalšej časti odvolania sa žalovaný venoval hodnoteniu dôkazov, a to jednak preberaciemu
protokolu vydanému Liptovskou vodárenskou spoločnosťou a preberaciemu protokolu podpísanému
medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný považuje protokol vydaný medzi žalobcom a žalovaným za
ten, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie otázky, či dielo realizované žalobcom pre žalovaného malo

vady, ktoré to boli a kedy bol termín ich odstránenia. K právnej relevantnosti oboch protokolov žalovaný
uviedol, že protokol vydaný LVS pre združenie nemohol byť ani právne a ani materiálne záväzným pre
posúdenie vád a nedorobkov podľa zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, ak už pre nič iné
tak preto, lebo ho vydala právnická osoba (LVS), ktorá nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu k stranám
tejto sporovej veci a vydala ho pre inú právnickú osobu (Združenie kanalizácia a ČOV Važec), ktorá

opäť nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu k stranám tejto sporovej veci. Obsah tohto dokumentu preto
nemohol byť právnym a ani materiálnym zhodnotením diela, ktoré bolo realizované na základe osobitnej
zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Podľa názoru žalovaného, ak žalovaný preukázal, že
dielo malo vady, ak preukázal, že ich odstránil (a to nielen cez interný doklad o dochádzke na dané
miesto, ale predovšetkým potvrdením vyššieho dodávateľa, že tieto vady boli odstránené), ak preukázal,

že pri následnom ocenení nákladov ktoré si uplatnil, nielen že použil trhové ceny, ale ceny stanovené
systémom „CENKROS“ (ktorým bola realizovaná cenotvorba v rámci projektu na jeho začiatku aj
počas realizácie), žalovaný zastáva názor, že splnil podmienky, ktoré od neho bolo možné rozumné a
spravodlivé vyžadovať na to, aby si náklady uplatnil u osoby povinnej a predovšetkým zodpovednej za
daný stav.

10. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 8.7.2019 uviedol, že nesúhlasí s odvolaním
žalovaného a dôvody odvolania žalovaného popiera v celom rozsahu. Podľa názoru žalobcu
argumentácia žalovaného neobstojí a odvolanie neobsahuje žiadne také dôvody, ktoré by spochybnili

vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súčasne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 24.1.2019, č.k. 4Cob/185/2017-142 vydaný medzi tými istými sporovými stranami a s rovnakým
skutkovýmaprávnymzákladom.Nazákladeuvedenéhožalobcanavrhoval,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Žalovaný vo svojej replike zo dňa 25.7.2019 zotrval na dôvodoch a argumentácii uvedených v
podanom odvolaní.

13. Žalobca sa v písomnom stanovisku zo dňa 6.9.2019 pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení
k odvolaniu.

14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

16. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky predstavujúcej 5 %
zádržného zo sumy 27.122,82 eur podľa čl. 4 bodu 1 ods. iii zmluvy o dielo uzavretej žalobcom a
žalovaným. Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko proti uplatnenému nároku žalobcu
si žalovaný započítal svoju pohľadávku vzniknutú titulom nákladov na odstránenie vád a nedorobkov

(faktúra č. 1600502928) a titulom zmluvnej pokuty (faktúra č. 1600502929). Súd prvej inštancie sa
správne prioritne zaoberal otázkou započítania vzájomných pohľadávok. V tejto súvislosti vyslovil názor,
že jednostranné započítanie pohľadávok realizované žalovaným dňa 8.4.2014 je neplatné, pretože
faktúry vystavené žalovaným č. 1600502928 a č. 1600502929 neboli v čase započítania splatné. Právny
a skutkový stav konajúci súd subsumoval pod § 580 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pohľadávky

neboli spôsobilé na započítanie.

17. Žalobca si svoj nárok uplatnil podľa článku 4 ods. 1 bod iii zmluvy o dielo č. 2011/163010/F.1061/602
zo dňa 16.6.2011, v zmysle ktorého z každej sumy zahrnutej zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa
tejto zmluvy, objednávateľ zadrží zádržné zodpovedajúce 10 % vyúčtovanej sumy bez DPH. Zádržné

bude slúžiť ako bezúročná zábezpeka. Zádržné bude vyplatené zhotoviteľovi nasledovne: prvá polovica
(50 %) zádržného bude vyplatená v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby Važec
- Eiffage (čl. 1 ods. 1 zmluvy) bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a to
vrátane povrchových úprav.

18. V zmysle citovaného článku bolo vyplatenie prvej polovice zádržného zhotoviteľovi viazané na
odovzdanie a prevzatie diela Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a preto je zrejmé, že súd ako
relevantný dôkaz považoval práve zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo strany Liptovskej vodárenskej
spoločnosti, a.s. s dátumom ukončenia preberacieho konania 17.12.2012. Keďže pre vyplatenie prvej
polovice zádržného podľa zmluvy o dielo rozhodujúce odovzdanie a prevzatie časti stavby Važec -

Eiffage Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a nie spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská
republika, s.r.o., preberací protokol medzi žalobcom a žalovaným odvolací súd nepovažoval za
dokument, ktorý by bol pre posúdenie veci právne relevantným.

19. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že protokol vydaný Liptovskou vodárenskou

spoločnosťou, a.s. pre združenie nemohol byť právne ani materiálne záväzný pre posúdenie vád a
nedorobkov podľa zmluvy o dielo preto, lebo ho vydala právnická osoba, ktorá nebola v žiadnom
zmluvnom vzťahu k stranám tejto sporovej veci. Uvedené tvrdenie je s ohľadom na znenie zmluvy o
dielo nedôvodné, pretože táto na viacerých miestach spomína Liptovskú vodárenskú spoločnosť, a.s.,ktorá je investorom celého diela i generálnym objednávateľom diela, pričom s poukazom na spomínaný
článok 4 ods. 1 bod iii zmluvy o dielo je oprávnená na odovzdanie a prevzatie diela.

20. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal záver konajúceho súdu, že faktúry č. 1600502928 a č.
1600502929 neboli v čase započítania splatné, a teda spôsobilé na započítanie. Žalovaný mal za to,
že takéto konštatovanie súdu nemá reálny základ v zmluvách a faktických úkonoch medzi žalobcom
a žalovaným. Odvolací súd poukazuje na § 364 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého možno
na základe dohody započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Z tohto ustanovenia vyplýva, že na

základe zmluvnej autonómie sa zmluvné strany môžu dohodnúť na započítaní akýchkoľvek vzájomných
pohľadávok, napr. pohľadávok rôzneho druhu, premlčaných, nesplatných a podobne. Započítanie
sa vykoná dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, ktorí majú vzájomné pohľadávky. V dohode o
započítaní musia zmluvné strany presne identifikovať druh pohľadávok, výšku pohľadávok a podmienky
započítania, pretože pôjde o započítanie, ktoré buď zákon nepripúšťa vôbec alebo ho nepripúšťa
jednostranným právnym úkonom (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie.

Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1691).

21.PodľačlánkuIVods.21podmienokzmluvyodielo,časť2sazmluvnéstranydohodli,žeobjednávateľ
je oprávnený uspokojiť si jednostranným zápočtom zo zádržného náklady, ktoré mu vzniknú z vád
diela a zmluvných pokút spôsobených zhotoviteľom, náhradu škody, dodatočné náklady a straty

objednávateľa plynúce z nedodržania lehôt výstavby zhotoviteľom, náklady vzniknuté objednávateľovi
v dôsledku odstúpenia od tejto zmluvy z dôvodu na strane zhotoviteľa. Citované ustanovenie je
formulované všeobecne, zmluvné strany tu nešpecifikovali pohľadávku, ktorej sa má započítanie týkať,
nešpecifikovali jej výšku, ani konkrétne podmienky započítania a taktiež tu nie je vyslovene uvedené,
že týmto spôsobom možno započítať aj nesplatné pohľadávky. Odvolací súd preto zhodne so súdom

prvej inštancie konštatuje, že jednostranný započítací úkon žalovaného nemožno považovať za platný,
nakoľko nebol uskutočnený v súlade s § 364 Obchodného zákonníka.

22. Nemenej významný je aj fakt, že v obdobných veciach medzi tými istými stranami sporu, na tom
istom skutkovom základe bolo právoplatnými rozhodnutiami vyhovené žalobe žalobcu, a to na základe

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/84/2018-283 zo dňa 28.11.2019 a rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 4Cob/185/2017-142 zo dňa 22.2.2017.

23. Preskúmaním podaného odvolania je nutné konštatovať, že žalovaný v odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti alebo argumenty, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili záver konajúceho súdu

o neplatnosti jednostranného započítania z dôvodu, že nemožno započítať splatné a nesplatné
pohľadávky. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).