Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204262
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116204262.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcov: 1./mal. N. A., N..

XX.XX.XXXX, A. XX. N. XX, XXX XX W., štátny občan SR, zastúpená zákonným zástupcom: V. A.,
N.. XX.XX.XXXX, A. XX. N. XX, XXX XX W., 2./ V. A., N.. XX.XX.XXXX, A. XX. N. XX, XXX XX W.,
štátny občan SR, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom
Prešove Hlavná 89, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00610577, v konaní právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou GOGA a spol., s.r.o. so sídlom Žriedlová č. 3, 040 01 Košice, IČO : 36 863 947, o náhradu
škody na zdraví a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.02.2016 domáhali uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1. rade titulom náhrady za bolesť sumu 4278,90 EUR, titulom náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 31 336,65 EUR, titulom náhrady nákladov spojených s

liečením sumu 6060,79 EUR, titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 20 000 EUR a pre žalobcu 2.
rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy zaplatenia sumy 20 000 EUR.
1.2 Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade, sa narodila dňa XX.XX.XXXX na
Oddelení gynekológie a pôrodníctva žalovanej. S mierami 4540 g a 53 cm a išlo o spontánny pôrod
matky žalobkyne v 1. rade, ktorý viedol lekár gynekologického - pôrodníckeho oddelenia žalovanej, V..
F. Y.. Pri pôrode došlo u žalobkyne v 1. rade k poškodeniu ramenného pletenca, všetkých nervov s
poruchou inervácie svalov na hornej končatine, ktoré bolo najviac lokalizované v oblasti predlaktia a

zápästia, čo u žalobkyne v 1. rade spôsobilo ochrnutie pravej hornej končatiny.
1.3 Vo veci bolo vedené trestné stíhanie začaté na základe uznesenia uznesením zo dňa 18.10.2013
pod sp. zn. Č.:Y.-XXXX/X-Y.-W.-XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 138 písm. h) a § 139 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, voči V.. F. Y.. Uznesením zo dňa 29.09.2014, bola vec postúpená na
prejednanie priestupku riaditeľovi žalovanej, s odôvodnením, že skutok, ktorý sa dával za vinu V.. F. Y.,
nie je trestným činom, ale priestupkom voči pracovnej disciplíne.
1.4 V priebehu trestného konania bola pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvie gynekológia

a pôrodníctvo, V.. P. A., ktorá vypracovala znalecký posudok č.3/2014. Na posúdenie zdravotného
stavu mal. žalobkyne v 1. rade si uvedená znalkyňa pribrala znalkyňu z odboru zdravotníctva, odvetvie
pediatrie a neurológia, V.. D. B., ktorá jej podala znalecký posudok Č.. XX/XX.1.5 Zo znaleckého posudku V.. P. A. Č.. X/XXXX vyplynulo, že k poškodeniu zdravia došlo u mal.
žalobkyne v 1. rade v II. dobe pôrodnej, keď došlo k nečakanej, akútnej situácii, keď po pôrode hlavičky
došlo ku zakliesneniu, zaseknutiu ramienok v panve matky (dystokia ramienok). Podľa záznamov

v zdravotnej dokumentácii v zápise o II. dobe pôrodnej však neboli uvedené žiadne nepravidelnosti,
dokonca chýbal údaj o tom, že vôbec ku dystokii došlo. Až v dokumentácii pri popise pôrodníckej
diagnózy bolo uvedené, že sa jednalo o pôrod s podávaním liekov (oxytocínová infúzia) a dystokia
ramienok, avšak bližší popis dystokie, spôsob, akým lekár v tejto fáze postupoval chýba. V.. F. Y. až vo
svojej výpovedi zo dňa 26.11.2013 na OR PZ v Prešove uviedol, že dieťa vybavil pomocou Rubínovho

manévra. Znalkyňa V.. P. A. zhodnotila postup V.. F. Y. pri výskyte dystokie ramienok ako správny,
nakoľko lekár v danej chvíli nemal inú možnosť, len porodiť dieťa vaginálnou cestou, pričom musel
použiť jednu z doporučených metód.
1.6 Žalobcovia však poukázali na to, že k pochybeniu zo strany lekára V.. F. Y. podľa tvrdenia znalkyne
V.. P. A. došlo v tom, že pred začiatkom pôrodu nebola zistená veľkosť plodu ultrazvukovým vyšetrením,
ktoré je pri prijímaní rodičky na pôrodnú sálu úplne samozrejmým postupom. Ultrazvukové vyšetrenie

na zistenie predpokladanej veľkosti plodu v prípade matky žalobkyne v 1. rade sa však neurobilo vôbec,
ani v čase jej príjmu, ani neskôr, počas jej hospitalizácie. Podľa znalkyne V.. P. A. k snahe lekára zistiť
približnú hmotnosť plodu pomocou ultrazvuku mal viesť aj výsledok ultrazvukového vyšetrenia v 33.
týždni gravidity, kedy kompozitný vek zodpovedal 35. týždňu gravidity, z čoho bolo možné predpokladať,
že sa môže jednať o väčší plod. Skutočnosť, že sa dané ultrazvukové vyšetrenie za účelom zistenia

veľkosti plodu nezrealizovalo vôbec, považuje znalkyňa za pochybenie, pretože, ak by sa urobilo,
mohlo ovplyvniť rozhodnutie lekára o spôsobe vedenia pôrodu, a teda, keďže sa jednalo o plod
väčší ako 4500 g, z dôvodu prevencie dystokie ramienok, bolo vhodné ukončiť tehotnosť plánovaným
cisárskym rezom. Znalkyňa zároveň poukázala na nedostatočnú zdravotnú dokumentáciu ohľadne
pôrodu matky žalobkyne v 1. rade, nakoľko každá komplikácia, ktorá sa pri pôrode vyskytne, vrátane

dystokie ramienok, by mala byť podrobne popísaná v zdravotnej dokumentácii, čo v prípade pôrodu
žalobkyne v 1. rade nebolo, a zdravotná dokumentácia bola nedostatočná, nebolo v nej vôbec uvedené,
ako prebehla II. doba pôrodná, v ktorej k dystokii došlo a aké postupy boli použité. Znalkyňa z odboru
zdravotníctva, odvetvie pediatria a neurológia V.. D. B.Č. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XX
jednoznačne uviedla, že k poškodeniu ramenného pletenca, všetkých nervov s poruchou inervácie

svalov na hornej končatine, ktoré bolo najviac lokalizované v oblasti predlaktia a zápästia, došlo pri
pôrode. K tomuto poškodeniu došlo účinkom mechanických síl, jednalo sa o tupé poranenia, priamy tlak
na rameno pravej hornej končatiny o malej sile s väčšou prudkosťou, ktorá pôsobila zhora. Vzhľadom
na vek a hmotnosť žalobkyne v 1. rade bola táto sila závažná a tlakom došlo k vytrhnutiu nervových
koreňov. Vzhľadom k tomu, že došlo k vytrhnutiu nervov, zo súdnolekárskeho hľadiska sa jednalo o

ťažký úraz, ktorému by sa, podľa znalkyne V.. D. B., dalo určite zabrániť v prípade pôrodu preventívnym
cisárskym rezom.
1.7 Žalobkyňa v 1. rade teda hneď pri narodení utrpela ťažký úraz, jednalo sa o periférnu obrnu, teda
chybu hybnosti, ktorá vznikla poškodením periférnych nervov po odstúpení miechy.
1.8 Žalobcovia poukázali na to, že V.. F. Y. je v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, čím je daná

pasívna vecná legitimácia žalovanej. Žalobcovia poukázali na to, že zanedbanie povinnosti V.. F. Y.,
kedy pred indukovaním pôrodu chýbal akejkoľvek pokus o zistenie predpokladanej veľkosti plodu, malo
za následok to, že žalobkyňa v 1. rade utrpela hneď pri pôrode ťažký úraz.
1.9 Pokiaľ ide o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovia poukázali na
to, že bezprostredne po pôrode bola zistená znížená hybnosť pravej hornej končatiny. Následne po

komplexe vyšetrení bolo potvrdené poškodenie ramenného nervového pletenca vpravo a žalobkyňa
absolvovala operáciu a mnoho ďalších bolestných vyšetrení rehabilitácií a cvičení. Podľa prílohy zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení
položky č. 232 - Poranenie dôležitého periférneho nervu bod č. 232 c - prerušenia úplné, predstavuje
počet bodov 170. Pri hodnote jedného bodu 2 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve t. j. 839

EUR predstavuje hodnota jedného bodu sumu 16,78 EUR. Bolesť teda predstavuje 170 bodov x 16,78
EUR = 2852,60 EUR ktorú je potrebné zvýšiť o 50 % a nakoľko sa jednalo u maloletej o závratné bolesti
a ochrnutie hornej končatiny, teda nezvratný stav potom náhrada za bolesť zvýšené o 50 % predstavuje
sumu 4278,90 EUR. Žalobkyňa v 1. rade operáciou, ako aj neustálymi rehabilitáciami a cvičeniami
zaznamenala progres, došlo k čiastočnému zlepšeniu hybnosti pravej hornej končatiny, avšak obnova

pohyblivosti hornej časti ramenného pletenca bez zlepšenia dolnej časti ruky sama o sebe nevedie k
tomu, aby bola ruka plne funkčná. Podľa názoru znalkyne V.. D. B. M. D. Č.. XX/XX, zo súdnolekárskeho
hľadiska nie je prognóza postihnutia hybnosti pravej hornej končatiny veľmi priaznivá, a aj ak dôjde k
čiastočnej úprave pohyblivosti, používanie jemnej motoriky prstov bude nedostatočné, pričom možnorátať s ďalšími komplikáciami v súvislosti so skracovaním šliach a teda opäť bude nutné realizovať
ďalšie korekčné operačné zákroky. Žalobkyňa v 1. rade konaním V.. F. Y., teda žalovanej, utrpela aj
trvalé následky a poškodenia, ktoré sú sťažením jej spoločenského uplatnenia. Podľa prílohy zákona č.

437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení
položka 325b - Úplná stuhnutosť ramena v priaznivom postavení - počet bodov 400 + 35C = 750, položka
338c - Obmedzená pronácia a supinácia predklatia - ťažký stupeň - počet 150 -f 125 = 275, položka
363 - Porucha úchopovej funkcie - ťažký stupeň - počet bodov 60 + 50 = 110, položka 379 - Porucha
úchopovej funkcie do dlane - počet bodov 60 + 50 = 110, spolu: 1.245 bodov Pri hodnote jedného bodu

2%zpriemernejmzdyvnárodnomhospodárstve,t.j.839,-EURpredstavujehodnotajednéhobodusumu
16,78 EUR. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 1.245 bodov x 16,78 EUR =
20.891,10 EUR. Žalovaná svojím konaním vážne poškodila zdravie maloletého dieťaťa, čiže chránenej
osoby ktorá z dôvodu jeho konania bude mať trvalé následky, ktoré si ponesie po celý svoj život. Toto
sú dôvody hodné osobitného zreteľa a preto žalobkyňa v 1. rade žiadala, aby súd zvýšil náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenie o 50%. Počet bodov 1.245b x 16,78 = 20.891,10 EUR, zvýšené o

50% = 31.336,65 EUR.
1.10 Žalobkyňa v 1. rade účelne vynaložila ako náklady spojené s liečením finančné prostriedky: na
rehabilitácie v zariadení C. B..T..Y.. M. F. R., špecializovanom detskom rehabilitačnom zariadení, v
celkovej sume 2.623,45 EUR ako súčet všetkých pobytov, z ktorých doklady predložila žalobkyňa v l.
rade do spisu na rehabilitácie v zariadení T. M. Š., špecializovanom rehabilitačnom zariadení, v celkovej

sume 2.277 EUR, z ktorých doklady predložila žalobkyňa v l. rade do spisu (žalobkyňa v l. rade zároveň
uviedla, že v tomto zariadení absolvovala rehabilitáciu 3x, avšak len raz bola nútená platiť z vlastných
zdrojov, nakoľko angažovanosťou rodičov sa im podarilo zabezpečiť peňažné prostriedky z 2% z dani,
a im venovala pobyt Nadácia prostredníctvom TV JOJ) na liečebné tréningy v zariadení Y. M. R. N. v
sume 40 EUR, operačný zákrok v Prahe, Nemocnica Královské Vinohrady, v sume 66 EUR, náklady

na cestovné Prešov - Praha a späť 6x v celkovej sume 12.264 KČ = 453,15 EUR, náklady na cestovné
Prešov - Dunajská Lužná a späť v celkovej sume 407,19 EUR (o čom predložila žalobkyňa v l. rade
doklady o nákupe PHM, nakoľko cestovali OMV ŠPZ: PO711CZ alebo OMV ŠPZ: PO 482DF). Náklady
na cvičenie na ul. Mukačevská v Prešove v sume 100 EUR mesačne (absolvujú od 01/2015) celkovo v
sume 200 EUR - predtým chodili na cvičenia do ambulancie od roku 2013, avšak preplácala do VšZP

a.s. Celková výška liečebný nákladov predstavuje sumu 6.060,79 EUR.
2. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobcovia zdôvodnili svoju žalobu tým, že žalobkyňa v 1.
rade utrpela nezvratnú ujmu na zdraví, ktorá jej spôsobila také obmedzenie, že nedokáže plnohodnotne
používať končatinu ako ostatné deti, nedokáže také veci ako ostatné deti, musí absolvovať operácie,
rehabilitácie a cvičenia. Maloletá žalobkyňa stratila svoje právo na „šťastný život“, z ktorého dôvodu sa

domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20 000 EUR. Rovnako náhrady nemajetkovej
ujmy sa domáha pre svoje právo za stratený „šťastný život“ otec maloletej žalobkyne v 1. rade vo výške
20 000 EUR.
3. Žalobcovia súdu predložili listinné dôkazy a to zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa04.10.2013,
uznesenie OR PZ v Prešove sp. zn. ČVS:ORP-1083/1-OVK-PO-2013 zo dňa 29.09.2014, sťažnosť A..

F. A. proti uzneseniu zo dňa 29.09.2014, uznesenie Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. R. XXX/XX/
XXXX-XX zo dňa 10.11.2014, znalecký posudok V.. P. A. Č.. X/XXXX zo dňa 30.06.2014, znalecký
posudok MUDr. D. B. Č.. X/XXXX zo dňa 22.06.2014, indikace k operačnímu řešení, záznam z kontroly
zo dňa 03.09.2015, lekársku správu o zdravotnom stave od V.. W. Š., pediatrická neurológia, zo dňa
26.2.2016, fotokópie pokladničných dokladov, fotokópie príjmových pokladničných dokladov, z fotokópie

pokladničných dokladov, fotokópie cestovných lístkov.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.11.2016 (č.l.sp. 91) a namietal,
že zo strany žalobcov musí byť jednoznačne preukázané, že existujú u nej všetky potrebné zákonné
predpoklady pre priznanie nároku a to náhrady škody, res. náhradu nemajetkovej ujmy a to existencia
protiprávneho úkonu žalovaného, existencia škody, a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a škodou. Namietal, že pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú na znalecký posudok V.. P. A. Č.. X/XXXX
zo dňa 30.06.2014, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania vedeného na OR PZ Prešove
pod sp. zn. Č.:Y.-XXXX/X-Y.-W.-XXXX vidia pochybenie žalovaného v tom, že kompetentný lekár pred
začiatkom pôrodu nezistil veľkosť plodu ultrazvukovým vyšetrením a práve nezmeranie veľkosti plodu
pred pôrodom zo strany kompetentného lekára, by malo byť medicínskou chybou, ktorá spôsobila, že sa

lekári nerozhodli viesť pôrod preventívne cisárskym rezom, ale klasicky, čím žalobkyňa 1. rade utrpela
ihneď pri pôrode ťažký úraz (periférnu odbornú, poruchu hybnosti pravej hornej končatiny), ktorého je
výsledkom trvale a vážne poškodenie zdravia žalobkyne 1. rade s týmto nesúhlasí.4.1 Žalovaný namietal, že znalecký posudok bol používaný v trestnom konaní, v ktorom žalovaný sa
nemohol vyjadriť, nakoľko nebol v žiadnom procesnom postavení a nemal žiadne práva a zákonné
možnosti, ktorými by skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku mohol namietať, alebo sa proti nemu

brániť. Na podporu svojich tvrdení sa žalovaný obrátil na odborníkov v danej oblasti a požiadal ich o
zaujatieodbornéhostanoviskaauviedol,žeultrazvukovévyšetrenienazistenieveľkostiplodujebežným
vyšetrením používaným v gynekológii a pôrodníctve, ktoré síce pomáha lekárom pri rozhodovaní sa o
spôsobe vedenia pôrodu, nie však povinným vyšetrením pri prijímaní rodičky na pôrodnú sálu, ktorého
nevykonanie, by sa malo považovať za postup non lege artis. Žalovaný poukázal na to, že navyše na

území Slovenskej republiky v súčasnosti ani neexistujú doporučené postupy, ktoré by dané vyšetrenie
považovali za povinné a nevyhnutné.
4.2 Žalovaný v ďalšom poukazoval na to, že ultrazvukové vyšetrenie na zistenie veľkosti plodu je
zaťažené pomerne veľkou odchýlkou odhadovanej a skutočnej veľkosti pôdu. Podľa dostupnej odbornej
literatúry (práca podľa Andersona), ktorou sa hodnotila pravdivosť ultrazvukového odhadu vo vzťahu
ku skutočnej veľkosti plodu sa uvádza, že „ultrazvuk je relatívne nepresná metóda na účel zisťovania

veľkosti plodu“ - Rozdiel to medzi skutočnou a predikovanou hmotnosťou plodu je cca 21 %. Obdobne
v práci od Nahuma sa uvádza, že ultrazvukové zisťovanie veľkosti plodu u plodov s väčšou hmotnosťou
ako 4000 g, je toto zisťovanie zaťažené rutinou odchýlkou viac ako 300 až 400 g, pričom pozitívna
prediktívna hodnota je 59 % a senzivita 59 %.
4.3Žalovanýnamietal,žeaplikácioutakýchtomedicínskychpoznatkovnemožnokonštatovať,nezistenie

odhadovanej veľkosti plodu u žalobkyne 1. rade ultrazvukom, tesne pred jej narodením, za non lege
artis postup, ktorý by mal priamo súvisieť s komplikáciami samotného pôrodu a s tým, čo sa pri pôrode
žalobkyni v 1. rade stalo. Inak povedané uviedol, že žalobkyňa sa narodila o veľkosti 4500 g a teda aj
keby tesne pred pôrodom sa zisťovala ultrazvukom aktuálna veľkosť plotu, pri predpokladanej odchýlke
450 až 900 gramov sa mohlo predpokladať narodenie plodu o veľkosti 3600 g alebo 5400 g avšak

táto skutočnosť vôbec nemusela zmeniť rozhodnutie pôrodníka viesť pôrod prirodzenou cestou a nie
cisárskym rezom. Žalovaný poukázal na to, že tvrdenie zo strany žalobcov, že pri veľkom plode sa jeho
poškodeniu môže predchádzať preventívnym vedením pôrodu cisárskym rezom je hypotetická, pretože
tak ako prirodzený pôrod má svoje možné komplikácie, rovnako aj vedenie pôrodu cisárskym rezom,
má svoje komplikácie, ktoré operatér pôrodník musí ex anté predvídať. Žalovaný uviedol, že prvá doba

pôrodná prebehla u matky žalobkyne štandardne, až v druhej dobe pôrodnej došlo k akútnej a nečakanej
komplikácií, zakliesneniu pliecok - dystokii, ktorá vznikla náhle a môže vzniknúť u akéhokoľvek pôrodu
a ohrozovala plod iterpartálnou smrťou na základe týchto okolností operatér použil Rubinov manéver,
ktorým síce došlo k poškodeniu plodu, avšak išlo o život zachraňujúci úkon a teda lege artis postup.
Žalovanýnamietal,žekeďnietprotiprávnehoúkonužalovanéhopriposkytovanízdravotnejstarostlivosti,

nie je možné hovoriť ani o jeho protiprávnom zásahu do ľudských práv žalobcov, medzi, ktoré patrí aj
samotné právo na „šťastný život“, ktoré si žalobcovia uplatňujú. Pokiaľ ide o existenciu škody a ujmy a
príčinnej súvislosti žalovaný poukázal na to, že samotné nevykonanie ultrazvukového určenia veľkosti
plodu pred pôrodom nie je medicínskym non lege artis úkonom, ktorým by bol porušený nejaký právny
predpis alebo medicínsky postup, ktorý by následne bol v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia

žalobkyne v 1. rade.
4.4 Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia uplatnené žalobkyňou v 1. rade žalobou zo dňa 29.02.2016 s poukazom na to, že premlčacia
doba začala plynúť od 02.03.2013 a uplynula 02.03.2015, pričom žaloba bola podaná dňa 29.02.2016
teda po uplynutí premlčacej doby.

4.5 Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom V.. S., V.. Y., a znaleckým posudkom.
5. Žalobcovia s vyjadrením žalovaného a s jeho skutkovou a právnou argumentáciou nesúhlasili a
poukázali na to, že prevenčná povinnosť upravená ust. § 415 Občianskeho zákonníka je všeobecná
prevenčná povinnosť, ktorá ukladá každému povinnosť postupovať tak, aby nedochádzalo k škodám, či
už k škode na zdraví alebo škode na majetku. Žalobcovia mali za to, že nemusia existovať doporučené

štandardy na to, aby lekár, resp. nemocnica ako právnická osoba vykonala takéto vyšetrenie v zmysle
§ 415 OZ ako svoju prevenčnú povinnosť. K tvrdeniam žalovaného, že ultrazvukové vyšetrenie na
zistenie veľkosti plodu je zaťažené pomerne veľkou odchýlkou uviedli, že ultrazvukové vyšetrenia, sa
používajú niekoľko desiatok rokov u niekoľko tisíc žien. Žalobcovia poukázali na to, že pokiaľ žalovaný
absurdne poukazuje na nepresnosť ultrazvukového vyšetrenia, nemohol žalovaný, resp. pôrodník pri

tejto svojej teórii vylúčiť ani to, že plod bude mať veľkosť 5400 g, čo indikuje jednoznačne pôrod
cisárskym rezom. Mali za to, že ak by vzhľadom na veľkosť plodu, ktorú pri použití ultrazvukového
vyšetrenia by bol žalovaný zistil, použil by metódu cisárskeho rezu, určite by cisársky rez znamenal
menšie riziko komplikácií ako klasický pôrod.5.1 Vo vzťahu k použitému Rubínovmu manévru ako život zachraňujúcemu úkonu a teda lege artis,
namietali žalobcovia, že zanedbaním lekárskej zdravotnej starostlivosti žalovaný zavinil, že došlo ku
komplikáciám v druhej pôrodnej dobe a až následne z dôvodu vlastného pochybenia bol nútený použiť

Rubínov manéver. Pokiaľ by však žalovaný zistil veľkosť plodu a pristúpil k cisárskemu rezu, určite by
neboli vznikli komplikácie v druhej pôrodnej dobe
5.2 Žalobcovia zotrvali na tom, že žalovaný sa dopustil protiprávneho úkonu k pochybeniu zo strany
lekára V.. F. Y., podľa tvrdenia znalkyne V.. P. A. došlo v tom, že pred začiatkom pôrodu nebola
zistená veľkosť plodu ultrazvukovým vyšetrením, ktoré je pri prijímaní rodičky na pôrodnú sálu úplne

samozrejmým postupom.
5.3 Žalobcovia mali za to, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaného a k vyššie uvedeným
pochybeniam, ktoré mali v príčinnej súvislosti za následok vznik škody na zdraví maloletej žalobkyne,
ako aj ďalšie škody súvisiace s liečením a nákladmi na liečenie.
5.4 Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku na náhradu škody z dôvodu uplynutia premlčacej doby dňa
02.03.2015, ktorá začala podľa jeho názoru plynúť dňa 02.03.2015, nakoľko žalobkyňa sa o škode na

zdraví dozvedela už v čase pôrodu, resp. v čase kedy sa začali vykonávať úkony v trestnom konaní.
Žalobcovia poukázali na rozsudok NS SR sp.zn. MCdo/37/2000, v zmysle ktorého "Posúdenie bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa predpisov platných pred účinnosťou vyhlášky č. 47/1995 Z.z.
vyžaduje, aby bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia boli spôsobené a súčasne aj zistené pred jej
účinnosťou. Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti

poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu
poškodeného.” Z vyššie uvedeného mali za zrejmé, že maloletá sa nemohla dozvedieť o škode na
zdraví už v čase svojho pôrodu, nakoľko rozsah škody na zdraví bolo možné určiť až po ustálení
zdravotného stavu, znalecký posudok znalkyne V.. P. A. Č.. X/XXXX v trestnom konaní bol vypracovaný
až dňa 30.06.2014 (žaloba bola podaná dňa 29.02.2016), teda ak by sa podľa tvrdenia žalovaného mala

žalobkyňa dozvedieť o škode prostredníctvom OČTK, tak v trestnom konaní bol ZP vypracovaný až dňa
30.6.2014 a až tento stanovil, že došlo k pochybenie žalovaného a akým spôsobom a aký je rozsah
poranení (škody na zdraví) u žalobkyne.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcov výsluchom
žalobcu v 2. rade, výsluchom A.. A. matky žalobkyne v 1. rade, písomnou výpoveďou svedkyne V.. P.

A. z dôvodu rešpektovania Čl.17 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v
zmysle ktorého - Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

7. Podľa Čl. 8 CSP : Strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa Článku 15 ods. 1 , 2 CSP : Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

9. Podľa § 191 ods. 1 , 2 CSP : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 154 CSP : Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

12. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP : Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti.13. Podľa § 150 ods. 1 CSP : Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 151 ods. 1 , 2 CSP : Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa z uznesením Okresného riaditeľstva policajného
zboru Prešov odboru kriminálnej polície sp. zn. ČVS:ORP-1083/1-OVK-PO-2013 zo dňa 29.09.2014,
z ktorého vyplynulo, že konanie, bolo postúpené na prejednanie priestupku riaditeľovi Fakultnej
nemocnice s poliklinikou v Prešove, nakoľko skutok nebol trestným činom ale priestupkom.

15.1 V závere uznesenia bolo konštatované, že došlo k poškodeniu zdravia maloletého dieťaťa, čiže
chránenej osoby, konaním lekára pôrodníka, avšak k tomuto došlo až počas pôrodu. Počas tohto v
druhej pôrodnej dobe došlo k zakliesneniu ramienok dieťaťa s vyššou pôrodnou hmotnosťou. I keď
rozmery panvy neboli pred pôrodom zisťované, jednalo sa o druhorodičku, ktorá prvý pôrod mala
na tom istom oddelení a vtedy rozmery panvy boli zistené, tieto sa pri dospelej žene už nemenia a

nie je potrebné ich znova merať. Došlo však k tomu, že nebola zistená veľkosť plodu bezprostredne
pred pôrodom. Pôrodník sa spoliehal bezdôvodne na ultrazvukové vyšetrenie plodu zo dňa 01.02.2013,
čiže mesiac pred pôrodom. Práve v poslednom trimestri je však rýchlosť rastu dieťaťa najväčšia.
Diagnostikovanie veľkosti plodu je však málo presné a podľa znalkyne pri ultrazvukovom vyšetrení je
chybovosť až 15 %. Navyše dystokiu ramienok nespôsobuje veľkosť hlavičky, ktorá sa pri ultrazvuku

zisťuje, ale obvod ramienok a hrudníka. Pri zisťovaní veľkosti maternice klinickým vyšetrením je ešte
väčšia a je negatívne ovplyvnená obezitou matky. Navyše lekári počas hospitalizácie pred pôrodom
nevykonali žiadne vyšetrenie, ktoré by určilo veľkosť plodu. Zistenie veľkosti plodu, by mohlo ovplyvniť
ich rozhodnutie k spôsobu vedenia pôrodu. Napriek tomu, že existuje cely rad rizikových faktorov,
neexistujú jasné prediktívne znaky a neexistuje tiež bezpečná prevencia. Vedenie pôrodu bolo „lege

artis". Pôrodník po odtečení plodovej vody a nepokračovaní pôrodu, tento vyvolal podaním liekov.
Sledoval prípravu pacientky na pôrod a pravidelne ju kontroloval. Vlastný pôrod viedol správne, správne
reagoval aj na vznik dystokie a dokončil pôrod Rubínovým manévrom. Zachránil tak život dieťaťu a aj
rodičke, nakoľko pri takejto komplikáciu sú obaja vystavení poškodeniu zdravia a až smrti. Vznik dystokie
z jemu známych informácii nemohol predpokladať.

15.2 Zistené bolo, že lekár nedostatočne vypísal zdravotnú dokumentáciu. Nepopísal priebeh druhej
doby pôrodnej. V ktorej došlo k dystokii a ani postupov, ktoré boli použité na jej riešenie. Toto však
nemalo žiaden vplyv na vznik poranenia dieťaťa. Bolo však chybou, ktorú mohol jeho nadriadený
posúdiť, ako priestupok proti pracovnej disciplíne. Obdobne aj nezistenie veľkosti plodu, ktoré by ho

mohlo ovplyvniť v spôsobe vedenia pôrodu.

16. Do konania bola pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie gynekológia a
pôrodníctvo V.. P. A.. V uznesení boli položené aj otázky na zdravotný stav dieťaťa a preto si táto pribrala
konzultanta z odvetvia pediatria a neurológia.

16.1 V znaleckom posudku uviedla, že čerpala informácie zo zdravotnej dokumentácie a z výsluchov
svedkov (v trestnom konaní). V posudkovej časti vo všeobecnej poznámke znalca uviedla, že dystokia
ramienok (zaseknutie ramienok) je akútna príhoda II. doby pôrodnej, kedy po pôrode hlavičky plodu
dochádza k zadržaniu predného ramienka za lonovou kosťou matky. A vzniká problém s ukončením

pôrodu. Ramienka nevstupujú do pôrodného kanála. Výskyt dystokie sa pohybuje v rozmedzí 0,2 -
0,8 % pôrodov. Táto rastie priamo úmerne s veľkosťou plodu. Prevažnou väčšinou ide o makrozómne
plody, ktoré majú zväčšený obvod hrudníka končatín a brucha, ale hlavička pritom zostáva veľkosťou v
hraniciach normy. Medzi predisponujúce faktory dystokie ramienok patria napríklad zle kompenzovaná
cukrovka matky, excesívna veľkosť plodu, excesívny prírastok matky v tehotnosti, predĺžená tehotnosť,

obezita matky, zúžená panva matky a pod. Napriek tomu, že existuje celý rad rizikových faktorov,
neexistujú jasné prediktívne znaky a neexistuje tiež bezpečná prevencia. Riešením by mohla byt
antenatálna diagnostika obrovských plodov, ak sa ultrazvukom odhaduje pôrodná hmotnosť plodu u
nediabetickej rodičky nad 4500 g a u diabetickej rodičky nad 4000 g. Vtedy je lepšie indikovať cisárskyrez. Chybné výsledky v odhade hmotnosti ultrazvukom sú však prítomné až v 15 % prípadov. Na
dokončenie pôrodu v takom prípade existujú rôzne postupy a hmaty, ktorých realizácia môže byť zvlášť
u obrovských plodov veľmi obtiažna a nesie so sebou riziká pôrodných poranení matky a tiež, riziká pre

plod. U plodu môže dôjsť k zlomenine kľúčnej kosti, paréze plexus brachialis, perinatálnej hypoxii, alebo
astixii, poruche neuropsychického vývoja a intelektu z dôvodu poškodenia CNS a úmrtím novorodenca.
Poškodenia plexu brachialis či už prechodné, alebo trvalé tvoria takmer 12 % pri dystokii ramienok. V
odpovediach na položené otázky uviedla, že vyvolanie pôrodu po odtečení plodovej vody bolo správne
rozhodnutie. V dokumentácii nebol uvedený bližší popis dystokie a ani spôsob vybavenia plodu a preto

sa k nemu znalkyňa vyjadriť nevedela. Údaj o rozmeroch panvy nebol v dokumentácii uvedený a mal
by byť vždy. Bol tam však uvedený údaj o predchádzajúcom spontánnom pôrode u pacientky a preto
sa dalo predpokladať, že rozmery panvy boli vhodné na spontánny pôrod. Uviedla, že pomerne veľkou
chybou bolo to, že nebolo zrealizované ultrazvukové vyšetrenie plodu, ktoré by overilo veľkosť plodu a
na základe toho, by sa bol urobil váhový predpoklad a tiež, by sa vyšetril prietok krvi uterinnou anériou.
Veľkosť plodu sa dá predpokladať aj z klinického vyšetrenia, pri ktorom sa zisťuje veľkosť maternice. A

pokiaľ siaha. Avšak u obéznych rodičiek, čo bol prípad A.. F.. A., ktorá vážila 101 kg pri pôrode môže
byť aj tento odhad vinou nadváhy a silnejšej tukovej vrstvy hodne nepresný.

16.2 Znalkyňa uviedla, že nezmeranie veľkosti plodu pred pôrodom je medicínska chyba, ale nie je isté.
že by v prípade vyšetrenie veľkosti plodu nedošlo k dystokii ramienok, lebo znalkyňa nevedela posúdiť,

ako by sa lekári v Prešove k pôrodu postavili a pre aký spôsob pôrodu by sa rozhodli. Tiež sa nedá
posúdiť, či by bol býval ultrazvukový odhad správny. Uviedla, že predisponujúcim faktorom dystokie
ramienok plodu v prípade A.. F.. A. bola jej obezita a veľká hmotnosť plodu, ktorú však ošetrujúci lekári
nezistili. Pred indikovaním pôrodu chýbal akýkoľvek pokus o zistenie predpokladanej veľkosti plodu.
Uviedla, že lekári zrejme vôbec netušili, že by sa plod mohol vymykať z normálu. Preto u druhorodičky

s anamnézou spontánneho pôrodu dieťaťa o hmotnosti 3750 g neuvažovali o inom, ako spontánnom
pôrode. Dystokia ramienok je akútna príhoda v II. dobe pôrodnej a v prípade jej nezvládnutia hrozí ťažké
poškodenie centrálneho nervového systému plodu / nedostatku kyslíka, ba až úmrtie plodu. Táto situácia
je stresujúca nielen pre rodičku, ale aj pre pôrodnícky tím. Na vybavenie ramienok a aj celého plodu a sa
často použije aj viacero spôsobov po sebe obvykle sa postupuje od metód jednoduchších k zložitejším. Z

pôrodníckehohľadiskajevodbornejliteratúrepriopisemetódyvybaveniaplodupodľaRubínauvádzané,
že používaná sila a nedostatok priestoru vedie k fraktúram kľúčnych kostí a poraneniam brachiálneho
pletenca.

16.3. Znalkyňa zhodnotila postup V.. Y. počas prvej doby pôrodnej aj celého pôrodu ako postup správny,

vedený štandardným spôsobom. V druhej dobe pôrodnej pri výskyte dystokie ramienok uviedla, že lekár
nemá inú možnosť, len porodiť dieťa vaginálnou cestou, pričom musí použiť jednu z doporučovaných
metód. Nedostatok priestoru a používaná sila však môžu spôsobiť rôzne poranenia plodu, ako sú
zlomeniny humeru (ramennej kosti), či poranenia plexu brachialis, čo je prípad žalobkyne 1. rade.
Uviedla, že Rubínov manéver je jedným z doporučovaných postupov a jeho použitie je preto postupom

lege artis. Zdravotná starostlivosť v tretej dobe pôrodnej a tiež ošetrenie rodičky po pôrode boli
poskytnuté správne, bez pochybenia. Ako pochybenie konštatovala nezistenie veľkosti plodu pred
začiatkom pôrodu ultrazvukom, alebo klinickým vyšetrením veľkosti maternice. Toto sa malo urobiť v
čase príjmu pacientky a v prípade časovej tiesne aj neskôr počas hospitalizácie.

16.4 Znalkyňa V.. B. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia pediatria a neurológia popísala
zdravotné ťažkosti, ich vznik a prognózu v posudku a nie sú v rozpore s posudkom pôrodnícky. Jedná sa
o ťažký úraz. S odstupom jedného roka je pozorované čiastočné zlepšenie hybnosti ruky, ale pretrváva
porucha hybnosti v zápästí a prstov pravej ruky. Predmety prstami neuchopí. Prognóza hybnosti pravej
hornej končatiny nie je veľmi priaznivá. Znalkyňa predpokladá, že sa čiastočne upraví hybnosť v

ramennom a lakťovom zhybe, ale používanie jemnej motoriky prstov bude nedostatočné.

17. Vo veci bol vypočutý žalobca v druhom rade ktorý uviedol, že všetko bolo v poriadku až na konci
videl, že niečo sa deje, potom videl, že končatina maloletej je iba tak odstavená, pýtal sa, že čo sa deje
a bolo povedané, že má zlomenú iba kľúčnu kosť, no a tak až o nejaké tri dni na to mu manželka volala,

že jej sestrička oznámila, že v živote maloletá nebude hýbať rukou. Po prepustení z nemocnice začali
zisťovať medicínske možnosti a maloletá bola operovaná v Prahe, hybnosť sa obnovila len čiastočne v
lakti. Uviedol, že z dôvodu, aby stav sa nezhoršil boli a sú nútení absolvovať rôzne druhy rehabilitácií,
ktoré sú finančné náročné.18. Svedkyňa F. A., matka žalobkyne v 2. rade uviedla, že dňa 27.02.2013 jej odtiekla plodová voda,
ráno medzi 6. a 7. hodinou bola hospitalizovaná a následne bola vyšetrená lekárkou. Lekárka pri

vyšetrení zhodnotila, že má zvláštny tvar brucha na polohu dieťaťa, avšak oznámila že ešte na pôrod
nejdem. Následne som bola odvedená na izbu. Od 27.02.2013 do 01.03.2013 jej boli robené vyšetrenia
CTG, sono však robené nebolo. Následne dňa 01.03.2013 ráno ju zobrali na sálu, a bolo urobené
vyšetrenie CTG, lekár jej oznámil, že začatie pôrodu. Boli jej podané lieky na vyvolávanie pôrodu. Keď
sa rozbehol pôrod, v podstate spolupracovala, následne v druhej fáze pôrodu, videla, že sestričky aj

lekár spanikárili, lekár začal zháňal nejaké gumené popruhy, následne už jej ležali sestričky aj lekár
na bruchu a snažili sa vytlačiť plod. Následne pediater prevzal dieťa, vyšetril ho, oznámil, že dieťa má
asi zlomenú rúčku, pravdepodobne, bude potrebné fixovať ručičku. Keďže 1. 3. bol piatok, celý víkend
sa nič nedialo, až v pondelok jej bolo oznámené zo strany pediatra, že budú vykonané vyšetrenia na
neurológii, traumatológii a, že bude volaná rehabilitačná sestra. Po 5 dňoch ju pustili štandardne domov.
V nemocnici im teda diagnózu nepovedali, až potom u obvodnej lekárky, a následne u rehabilitačnej

sestry sa dospelo k záveru, že ide o diagnózu „plexis brachialis“, že to je veľmi vážna diagnóza a, že
potrebujú čím skôr cvičiť. Následne bola maloletá operovaná dňa 17.07.2013, v Prahe a zistili, že ide o
najhorší typ, teda, že nervy sú vytrhnuté v jednej aj v druhej časti, hornej aj dolnej, následne ešte mesiac
ich nechali na rehabilitáciách a na príprave pred operáciou a objednali na operáciu, ktorú absolvovali
17.07.2013, v máji boli na tieto vyšetrenia. Následne rehabilitovali, chodili do Dunajskej Lužnej, zistila,

že tam sú cvičenia pre takéto deti. Pokiaľ ide útle detstvo, ešte ako batoľa musela ju budiť, museli cvičiť
štyrikrát denne. Keď je teraz trošku väčšia, chodia na špeciálne rehabilitačné pobyty. Pokiaľ ide o ďalšie,
musí dennodenne cvičiť, keď je chorá alebo má nejaký problém, je to zlé, pretože atrofuje jej svalstvo,
nemá hybnosť prštekov a zápästia, necíti teplo a chlad, v podstate by došlo k zhoršovaniu stavu tejto
končatiny. Pokiaľ ide o celú situáciu v rodine, ovplyvnilo to celú rodinu, majú staršiu dcéru, ktorá je

„posunutá“ ako keby na druhú koľaj, pokiaľ ide o maloletú, táto teraz začína klásť otázky, hocikedy ju
nachádza v izbe, kde si skúma túto ruku, pýta sa prečo, čo sa jej vlastne stalo, nastúpila do škôlky, často
býva nervózna, začína vnímať, že je iná. Hybnosť lakťa jej ostala, následne však nemá jemnú motoriku,
úchop ruky vôbec, používa ju, ako pomocnú ručičku.

19. Vo veci bolo vykonané dokazovanie písomnou výpoveďou V.. P. A. znalkyne v odbore zdravotníctvo
a farmácia, Odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, ako svedkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok v
trestnom konaní.
19.1 Svedkyňa zodpovedala na otázku k nepresnosti meraní pri ultrazvuku, že pri odhade hmotnosti
plodu v období okolo termínu pôrodu býva u priemerne veľkého plodu nepresnosť cca plus mínus 250 g.

19.2. Na otázku, že v odbornej literatúre pri meraní ultrazvukom sa uvádza nepresnosť +/- 100-150 g/l kg
hmotnosti dieťaťa, čo v danom prípade pri pôrodnej hmotnosti 4540 g predstavuje rozpätie v hraničných
hodnotách medzi 3859 g až 5221 g, je takéto meranie rozhodujúcim faktorom pri takej veľkej odchýlke
pri taktike vedenia pôrodu? Odpovedala : Odchýlka v presnosti merania ultrazvukom sa zvyšuje s váhou
plodu, u veľkých plodov nad 4000 g je táto odchýlka cca plus mínus 500 g. Napriek tomu sa pri taktike

vedenia pôrodu prihliada na ultrazvukový odhad hmotnosti. Uviedla, že plod s hmotnosťou 4540 g sa
považuje za veľký plod.
19.3Naotázku: Vzhľadomkpôrodnejhmotnosti4540gmalabyťtaktikavedeniapôroduináakotá,ktorú
zvolil lekár teda spontánny pôrod? Odpovedala :Pri ultrazvukom predpokladanej pôrodnej hmotnosti nad
4000 g pôrodník pri rozhodovaní o taktike vedenia pôrodu prihliada ku skutočnostiam ako sú konštitúcia

rodičky, jej výška a hmotnosť, rozmery panvy, vonkajšie a vnútorné vyšetrenie tehotnej. Rozhodnutie
o preventívnom ukončení tehotnosti cisárskym rezom u veľkých plodov znižuje riziko pôrodníckych
komplikácií pre matku i plod.
19.4. Na otázku: Je takáto hraničná veľkosť plodu rozpoznateľná ultrazvukom ? Odpovedala :
Ultrazvukomsadározpoznať, žesajednáoveľkýplod,aleprihmotnostiplodunad4000gjenepresnosť

merania plus mínus 500 g. Presnosť odhadu hmotnosti veľkého plodu možno zvýšiť kombináciou
ultrazvukového a klinického vyšetrenia (vyšetrenie vonkajšími hmatmi, vaginálne vyšetrenie, meranie
vzdialenosti fundus-spona). Presnosť odhadu ultrazvukového aj klinického vyšetrenia zmenšuje obezita
tehotnej.
19.5 Na otázku: Malo by za týchto okolností meranie ultrazvukom akýkoľvek vplyv pri rozhodnutí lekára ?

Odpovedala : Meranie ultrazvukom by malo mať vplyv na rozhodnutie lekára.
19.7 Na otázku: Existuje záväzný právny predpis, ktorý určuje, že lekár je pred pôrodom povinný vykonať
ultrazvuk a podľa jeho výsledkov zvoliť medzi klasickým spontánnym pôrodom a cisárskym rezom?Odpovedala : Slovenská republika nemá právny predpis ktorý by určoval, čo je lekár povinný vykonať
pri akejkoľvek diagnóze v gynekológii a pôrodníctve.
19.8 Na otázku: Považuje sa dystokia ramienok za nepreventabilnú, neprediktabilnú a žiadnu

kombináciu rizikových faktorov, nie je indikáciou k cisárskemu rezu z indikácie z hľadiska prevencie
dystokie ramienok? Odpovedala : Dystokia je akútna príhoda v 11. dobe pôrodnej, jej výskyt sa pohybuje
v rozmedzí 0.2 až 0.8 % pôrodov. Incidencia dystokie ramienok rastie priamo úmerne s hmotnosťou
plodu. Obezita matky je jedným z predisponujúcich faktorov. Napriek tomu, že existujú rizikové faktory,
neexistujú jasné prediktívne znaky a neexistuje tiež bezpečná prevencia.

19.9 Na otázku: Do akej miery zvyšuje vykonanie ultrazvuku počet cisárskych rezov a možných
komplikácií, ktoré by pri spontánnom pôrode nenastali ? Odpovedala : Štatistika ohľadne vplyvu
ultrazvuku na počet cisárskych rezov sa nevedie. Komplikácie môžu nastať ako pri cisárskom reze, tak
pri spontánnom pôrode, a ani o vzťahu ultrazvuku a komplikácií po pôrode sa nevedie štatistika.
19.10 Na otázku: Je výskyt komplikácií, ktoré môžu nastať pri spontánnom pôrode porovnateľný s
množstvom komplikácií pri cisárskom reze. resp. aj popôrodná rekonvalescencia? Odpovedala : Z

dôvodu pokroku a nových poznatkov vo všetkých oblastiach medicíny za posledné desaťročia, s čím
súvisí používanie nových, moderných diagnostických a terapeutických postupov, došlo k podstatnému
zníženiu komplikácií ako pri spontánnych pôrodoch, tak pri cisárskych rezoch.
19.11 Na otázku: Je právnym predpisom alebo odbornou literatúrou hodnotené nevykonanie ultrazvuku
tesne pred pôrodom, ako pochybenie lekára v rámci postupu non lege artis? Ak áno. v akej literatúre

alebo právnom predpise? Odpovedala : Na Slovensku neexistujú právne predpisy týkajúce sa použitia
ultrazvuku. Čo sa týka literatúry, tá nepredpisuje, ale doporučuje. Povinnosť vykonať nejaký medicínsky
úkon v určitom čase môžu prikázať len „štandardy“ vypracované Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré
ale vypracované zatiaľ nie sú. V literatúre sa odporúča vedieť pred pôrodom predpokladanú veľkosť
plodu, na to existuje viacero metód. Skúseného pôrodníka môže viesť k podozreniu na veľký plod aj

klinické vyšetrenie rodičky.
19.12 Na otázku: Je bežnou praxou pôrodníkov v Slovenskej republike vždy pred pôrodom vykonávať
ultrazvuk? Odpovedala : Na renomovaných pracoviskách Slovenskej republiky, napríklad univerzitných
klinikách, je urobenie ultrazvukového vyšetrenia pred pôrodom bežným postupom, robí sa vždy počas
prijímania rodičky na pôrodnú sálu a pri príjme tehotnej na oddelenie krátko po prijatí.

19.13 Na otázku: Možno za daných okolností zhodnotiť konanie lekára vo vzťahu k nevykonaniu
ultrazvuku ako konanie non lege artis? Ak áno, aká odborná literatúra na takéto konanie odkazuje?
Odpovedala : Na popis úkonov, ktoré robí lekár pri prijímaní pacientky, nie sú potrebné manuály v
odbornej literatúre. To, že má s pacientkou spísať anamnézu, urobiť klinické vyšetrenie, ordinovať
laboratórne vyšetrenia a ďalšie pomocné vyšetrenia, sa učia už medici počas štúdia. Čo presne pri

ktorej diagnóze treba vyšetriť, sa lekár naučí po nástupe na zamestnania. Za posledné desaťročia bolo
vyvinuté mnoho nových diagnostických metód, v gynekológii a pôrodníctve sú to napríklad ultrazvukové
vyšetrenie, kardiotokografícké vyšetrenie, magnetická rezonancia. CT vyšetrenie. Na diagnostiku ani
terapiuneexistujepresnášablóna,každýpacientjeosobitý,lekársizdostupnýchvyšetrenívyberiepodľa
svojho uváženia tie. ktoré mu pomôžu stanoviť diagnózu. Dôležité je stanovenie správnej diagnózy, nie

spôsob, akým lekár k diagnóze prišiel.
19.14 Na otázku: Vzhľadom k tomu. že sa u matky jednalo o druhý pôrod, pričom prvé dieťa malo
porovnateľnú hmotnosť a rozmer, po zohľadnení odchýlky ultrazvuku teda je možné konštatovať, že aj
v prípade, ak by bol vykonaný ultrazvuk, javil by sa ako najvhodnejší spôsob vedenia pôrodu spontánny
pôrod? Odpovedala: Podľa poskytnutej zdravotnej dokumentácie prvé dieťa malo hmotnosť 3750 g,

dĺžku 52 cm. Druhé dieťa malo po narodení hmotnosť 4540 g. dĺžku 53 cm. Hmotnosť druhého dieťaťa je
o takmer 800 g väčšia ako hmotnosť prvého dieťaťa. Neviem posúdiť, aká by bola vyšla predpokladaná
hmotnosť druhého dieťaťa pokiaľ by ultrazvukové vyšetrenie bolo urobené, a preto nemôžem odpovedať
na otázku, aké vedenie pôrodu by sa bolo vtedy javilo ako vhodnejšie.
19.15 Na otázku: Existuje pokyn, v akej situácii je vykonanie ultrazvuku nevyhnutným krokom?

Odpovedala: Ultrazvukové vyšetrenie je v gynekológii a pôrodníctve veľkým pomocníkom, lekári ho dnes
používajú rutinne, pokyn na jeho použitie nie je potrebný, naopak, mladšia generácia gynekológov a
pôrodníkov bez použitia ultrazvuku už ani nedokáže postaviť diagnózu.
19.16 Na otázku: Považuje sa vykonanie ultrazvuku za výlučne individuálne rozhodnutie lekára, ktoré
je závislé od konkrétnej situácie pred samotným pôrodom? Odpovedala : Individuálne rozhoduje lekár

na svojej súkromnej ambulancii. Na nemocničnom pracovisku je za chod oddelenia zodpovedný vedúci
pracovník, t.j. prednosta alebo primár, v ktorého kompetencii je určiť, aké vyšetrenia sa u jednotlivých
typov pacientov majú urobiť.20. Žalovaný sa v priebehu konania písomne vyjadril a doplnil argumentáciu, že vo vzťahu k rozhodnutiu
o taktike vedenia pôrodu treba do úvahy brať viacero faktorov a to, že matka žalobkyne v 1. rade, nebola
prvorodička, jednalo sa o druhý pôrod. Pôrod prvého dieťaťa prebehol bez problémov s hmotnosťou

3750gr a 52 cm ( Odchýlka merania +/- 100-150 gr/kg, dolný odhad 3187,50 gr až 3375 gr a horný
odhad 4125 gr až 4312,50 gr) čo predpokladá základný argument pre to, že vzhľadom k pôrodu prvého
dieťaťa s porovnateľnými rozmermi a hmotnosťou za rovnakej indikácie nebolo možné pri postupe lege
artis žiadne komplikácie predpokladať.
20.1 Vzhľadom k uvedeným tvrdeniam v Doporučených postupoch Českej gynekologickej a pôrodníckej

spoločnosti v Českej lekárskej spoločnosti Jana Evangelistu Purkyne (ďalej len ČGPS ČLS EP), je
zrejmé že cisársky rez v prípade žalovanej v prvom rade nie je ani len doporučeným postupom, nakoľko
nedosahovala hmotnosť na 5000 g, pričom je na hranici merania veľkého plodu, keďže uvedenú hranicu
prekročila len o 40 gramov (teda jedná sa o zanedbateľné prekročenie hranice), z tohto hľadiska v
žiadnom prípade nemohlo meranie ultrazvukom odhadnúť a pomôcť lekárovi vykonávajúcemu pôrod po
stanovovaní taktiky vedenia pôrodu. Čo sa týka samotnej dystokie ramienok žalovaná poukázala, že sa

jedná o nepreventabilnú a nepredikatibilnú komplikáciu a žiadna kombinácia rizikových faktorov nie je
indikáciou k cisárskemu rezu z indikácie prevencie dystokie ramienok.
20.2. Lekár nemôže túto komplikáciu ani predvídať, urobiť vhodné opatrenia, aby k nemu nedošlo a
nijaké rizikové faktory nie sú indikáciou k cisárskemu rezu ako prevencie dystokie ramienok. Žalovaná
v súlade so závermi poukazuje, že plánovaná indukcia pôrodu u plodov nad 4000 gramov neznižuje

výskyt dystokie ramienok , iba zvyšuje výskyt cisárskych rezov.
20.3 Žalovaný poukázal na to, že k samotnému cisárskemu rezu neboli žiadne indikácie pri ktorých by
mal byť lekár povinný vykonať tento zákrok a voľba spontánneho pôrodu vzhľadom, že sa jednalo o
druhorodičku bola logická. Samotná cisársky rez je život zachraňujúci zákrok matky a plodu a pri pôrode
nenastala žiadna situácia, resp. indikácia, ktorá by mala lekára viesť k vykonaniu takéhoto zákroku.

Žalovaný dodal, že samotný cisársky rez zvyšuje pre plod riziko vzniku alergii, atopii, 60 krát vyššie riziko
obezity, hypertenzie, diabetes melitus. U matky predstavuje riziko infekcie zrastov, nutnosť transfúzie,
selektívne poškodenie. Upozornil, že hlava plodu pri pôrode prešla cez pôrodné cesty, pričom dystokia
ramienok bola nepredvídateľnou okolnosťou. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a
povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

21. V zmysle § 11 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena, prejavov osobnej povahy.
22. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.
23. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
24.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
25. Podľa § 417 ods. 1 OZ, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia.
26. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,

na prírode a životnom prostredí.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd
predtým ako sa začal zaoberať samotným nárokom skúmal, či nárok žalobcov nie je premlčaný.
29. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.
30. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ - Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.32. Pokiaľ ide o lehoty, je potrebné uviesť, že právo na náhradu škody na zdraví a právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčujú v odlišných premlčacích lehotách. Právo na náhradu škody
spôsobenej na zdraví sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy

sa poškodený dozvedel o vzniknutej ujme na zdraví a osobe, ktorá za ňu zodpovedá. Právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorej začiatok
plynutia je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostného práva fyzickej
osoby.
33. K neopravnému zásahu v danej právnej veci došlo 01.03.2013 a žaloba bola súdu doručená dňa

29.02.2016 teda nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nie je premlčaný a v tomto smere námietka nie
dôvodná.
34. Čo sa týka náhrady škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a
dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a
končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo
sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

35.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného týkajúcu sa jeho a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej
udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí

zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca,
ktorý ju spôsobil.
36. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba
vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť

dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Pokiaľ ide o
právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba.
37. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu
týchto práv (škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na
požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené.

38.Vprejednávanomprípadesažalobcovia dozvedelimožnomzodpovednomsubjektedňa30.06.2014,
kedy bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Boháčikovej, a žaloba bola podaná dňa 29.02.2016
v tomto sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcov, preto ani v tomto smere nepovažoval nárok za
premlčaný.
39. V ďalšom sa súd uvádza, že v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu, musia byť splnené

kumulatívne viaceré podmienky. Základným predpokladom zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka je existencia protiprávneho úkonu, ktorý spočíva v porušení právnej povinnosti.
Ďalšímpredpokladomzodpovednostizaškodujevznik,resp.existenciaškody.Medziporušenímprávnej
povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu, musí byť daná príčinná
súvislosť (kauzálny nexus). Posledným predpokladom zodpovednosti je zavinenie ako psychický vzťah

škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti).
40.Nedodržanietejtozáväznejprávnejpovinnostiznamenáchovaťsaprotiprávne.Aksiniektonepočína
v súlade s takouto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za
to-prisplneníiďalšíchpotrebnýchpredpokladov-občianskoprávnazodpovednosťzaškodu(§420OZ).
41. Pri zhrnutí skutkových tvrdení žalobcovia mali za to, že protiprávnosť konania žalovaného spočíva

v nevykonaní ultrazvukového vyšetrenia matky žalobkyne v 1. rade bezprostredne pred jej narodením,
a tá mala za následok vznik dystokie ramienok, počas druhej doby pôrodnej, ku ktorému došlo, ale po
použití postupu lege artis tzv. Rubínovho manévru.
42. V danej právnej veci z vykonaného dokazovania najmä z listinného dôkazu znaleckého posudku
V.. A., čo žalobcovia ani nepopierali, vyplynulo, že bezprostrednou príčinou vzniku úrazu žalobkyne

v 1. rade teda následku bolo použitie Rubínovho manévru, ktorý však vykonaný bol lege artis, teda
podľa definície pojmu lege artis - ako preventívny, diagnostický postup, ktorý zodpovedá najvyššiemu
vedeckému poznaniu, v danom prípade aj život zachraňujúci úkon.
43. Z pohľadu samotnej všeobecnej zodpovednosti za škodu len v zmysle ust. § 420 OZ, tým nedošlo
k splneniu podmienky, ktorá spočíva v porušení právnej povinnosti.

44. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním
došlokporušeniuprávnejpovinnosti,ktorávyplývazovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovainýchnoriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv
alebo z iných právnych úkonov.
45. Až v prípade, ak chýba konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť

súd posudzuje, prichádza do úvahy posúdenie konania zodpovedného subjektu podľa ustanovenia §
415 OZ a takto to argumentovali aj žalobcovia (viď čl.98).
46. Úpravu v §415 používame ako úpravu generálnu (lex generalis), pokiaľ určitú situáciu už upravuje
iný špeciálny zákon (lex specialis), použije sa úprava povinnosti predchádzať škode obsiahnutá v ňom.
Pokiaľ teda nastane situácia, kedy je dodržaný zákon špeciálny, a aj tak došlo k porušeniu prevencie

škody, nemožno už uvažovať o porušení § 415 a o jeho aplikácii.
47. Ustanovenie §415 nezakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ako je
niekedy mylne vyvodené, ale porušenie tejto povinnosti (namiesto porušenia konkrétnej zákonnej či
zmluvnej povinnosti) predstavuje protiprávne konanie, ktoré, ak je príčinou vzniku škody, znamená vznik
zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ.
48. V danej právnej veci žalobcovia porušenie právnej povinnosti z pohľadu ust. § 415 videli v

nevykonaní vyšetrenia ultrazvukom matke žalobkyne v 1. rade, ako preventívneho úkonu., ktorým sa
malo predísť škode, ktorá nastala následne pri tzv. spontánnom pôrode.
49. Podľa Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3874/2014, zo dňa 30. 8. 2016 „Podle § 415 obč.
zák. je každý povinen počínat si tak, aby nedocházelo ke škodám na zdraví, na majetku, na přírodě
a životním prostředí. Jedná se o obecnou závaznou prevenční povinnost každého dodržovat nejen

povinnosti uložené právními předpisy a povinnosti převzaté smluvně - ale bez konkrétně stanoveného
pravidla chování - počínat si natolik obezřetně, aby jednáním nevznikla škoda jiným ani jemu samému,
jejíž nedodržení představuje protiprávní jednání, které je-li příčinou vzniku škody, znamená vznik
odpovědnosti za škodu. Při poměřování zjištěné situace ustanovením § 415 obč. zák. je však třeba
vždy posoudit, zda škodlivý následek by nebyl nastal i bez tohoto porušení, tedy zda počínání v

souladu s prevenční povinností bylo způsobilé škodě, jež vznikla, zabránit. Toto ustanovení však
předpokládá běžnou míru opatrnosti odpovídající obvyklým poměrům v dané konkrétní situaci, nikoliv
všakjižbezbřehoupovinnostpředvídatapředcházetveškerýmvbudoucnumožnýmškodám(srov.např.
rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 24. února 2010, sp. zn. 25 Cdo 5030/2007, publikovaný v Souboru
civilních rozhodnutí a stanovisek NS, C. H. Beck, pod C 8356)“.

50. Pre úplnosť súd vo veci poukazuje na nar. vlády č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva katalóg
zdravotných výkonov(nie je citované vzhľadom na rozsiahlosť dokumentu) kde v časti V. preventívna
starostlivosť, 1. starostlivosť v materstve, pod bodom 108. sa uvádza ultrazvukové sledovanie
tehotenstva vrátane biometrie a posúdenie vývoja orgánov vrátane obrazovej dokumentácie, pri
fyziologickom priebehu tehotenstva možno vyšetrenie vykazovať najviac tri razy, a pri úkonoch

špeciálnych pre gynekológia a pôrodníctvo sa, ako platený výkon neuvádza vôbec.
51. Svedkyňa V.. A. nevykonanie ultrazvukového vyšetrenia a ním zistenie veľkosti plodu, považovala
za pochybenie, avšak v písomnej výpovedi na druhej strane konštatovala, že ultrazvukové vyšetrenie
pred pôrodom nie je povinný medicínsky úkon. Tiež uviedla ak, by ak aj bolo vykonané nie je možné
posúdiť ako, by sa lekári rozhodli, čo sa týka spôsobu pôrodu a tiež, že sa nedá posúdiť, či by bol býval

ultrazvukový odhad správny. Povinnosť vykonať nejaký medicínsky úkon v určitom čase môžu prikázať
len „štandardy“ vypracované Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré ale vypracované zatiaľ nie sú.
52. Svedkyňa tiež uviedla, že pri odhade hmotnosti plodu meraním ultrazvukom v období okolo termínu
pôrodu býva v priemere veľkého plodu nepresnosť cca plus - mínus 250 g až 500 g, tiež uviedla, že
vonkajším vyšetrením u obéznych rodičiek (čo sa týkalo aj matky žalobkyne v 1. rade), odhad veľkosti

robí problémy, potvrdila zvýšenie nepresnosti v týchto prípadoch rodičiek, aj pri meraní ultrazvukom.
53. Pre súd ex post je nespochybniteľná a istá len jedna informácia, že dieťa vážilo 4540 g, a je
to len 40 g nad definíciu veľkého plodu, (v zmysle definície odbornej literatúry ČGPS ČLS EP, čo je
použiteľné aj v danej právnej veci (čl. 119) ale aj podľa uvádzaných záverov znalkyne). Na druhej strane
je, nezodpovedané, aké by bolo rozhodnutie lekárov vzhľadom na možné nepresné meranie, nakoľko

vykonanie ultrazvukového vyšetrenia, ešte nemuselo viesť k záveru, že pôrod bude ukončený opačne.
Znalkyňa sama uviedla, že napriek tomu, že existujú rizikové faktory, neexistujú jasné prediktívne znaky
a neexistuje tiež bezpečná prevencia.
54. Žalobcovia skutkovo tvrdili porušenie prevenčnej povinnosti len v nerealizovaní ultrazvukového
vyšetrenia, hodnotil len túto okolnosť vzhľadom na vyššie citované ust. § 415 OZ sa však v spojení s ust.

§420ods.OZajehoaplikáciu, ajtuvšakmusíbyťvyriešenáotázkapríčinnejsúvislostimedziporušením
prevenčnej povinnosti žalovaného a škodou vzniknutou žalobkyni v 1. rade pri lege artis úkone.
55. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010 - O vzťah
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu (v tomtoprípade opomenutím preventívneho úkonu) a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.

Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá
príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
56. Súd medzi porušením prevenčnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou žalobkyni v 1. rade
a zásahu do osobnostných práv žalobcu v 2. rade mal za to, že neexistuje priama príčinná súvislosť,

nakoľko k vzniku škody žalobkyne v 1. rade nedošlo priamo protiprávnym konaním (opomenutím
všeobecnej prevencie) žalovaného, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predisponujúcim faktorom
dystokie ramienok plodu okrem veľkej hmotnosti plodu (ktorú ultrazvukom lekári nemuseli zistiť) bola
v prípade matky žalobkyne bola jej obezita, taktiež bolo zistené, že napriek tomu, že existujú rizikové
faktory, neexistujú jasné prediktívne znaky a neexistuje tiež bezpečná prevencia (teda ani tzv. cisársky

rez)
57. Súd zamietol doplnenie odkazovania svedkami a to V.. S., ktorá nebola žalobcami ani žalovaným
osobou v pozícii priameho svedka, a V.. Y. z dôvodov hospodárnosti, výpoveď V.. Y. bola podrobne
zaznamená v uznesení OR PZ, ktoré je v spise. Návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania
za účelom stanovenia bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd

zamietol s dôvodov hospodárnosti.
58. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu t.j. aj nároku o náhradu škody na zdraví
ako aj náhradu nemajetkovej ujmy.
59. Trovy konania.
60.1 Podľa § 251 CSP ,trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
60.2 Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60.3 Podľa § 255 ods. 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60.4 Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
60.5 Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60.6 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP ažalobcovi,ktorýmalplný
úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

60.7 Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť
vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné

vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.
zn. 6 Cdo 222/2016).
60.8 O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.