Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815219726
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3815219726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej JUDr. a členiek

senátu Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: B., proti žalovaným: 1/
S., 2/ D., o určenie vlastníckeho práva a o zaplatenie 1.052,44 eur s príslušenstvom, o odvolaniach
žalobkyne a žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. januára 2019 č. k.
6C/392/2015-420, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovanej 1/ proti výroku III., ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výroky I., II. a III.) a vo výroku IV., ktorým bol zamietnutý

návrh na prerušenie konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania (výrok V.) z r u š u j e a
v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobkyňa je
vlastníčkou hnuteľných vecí: zlatý prsteň krútený s bielymi kamienkami, zlatý prsteň s bielym a čiernym
kamienkom, zlatý prsteň s motívom tigra, zlatý prsteň s piatimi oblúkmi a s farebnými kamienkami, zlatý
prsteň so zelenými kamienkami, zlatý náramok s gravírovaným menom B., zlatý náramok zo žltého a

bieleho zlata, prepletaný, zlatý prepletaný náramok s retiazkou a s ružovými kamienkami, zlatú retiazku
so zlatým príveskom B., ktoré zlaté šperky prevzal žalovaný 2/ do zálohy od žalovanej 1/ na základe
záložnej zmluvy č. XRXX*XXXXX S zo dňa 16.11.2016, ako šperky zo žltého kovu: 1. RT OB
26,24g, 2. DP OB SK 3,14g, 3. DP OB SK 4,32g, 4. NR Clan 6,84g, 5. DP OB SK 3,96g, 6. DP OB SK
4,86g, 7. DP OB SK 4,53g, 8. NR RT OB 6,68g, 9. NR RT OB 5,51g, 10. PV ATYP 2,93g. Výrokom II.
žalovanú v 1. rade zaviazal k povinnosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu
1.052,44,- eur, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania, od 15.03.2014 do zaplatenia. Súd vo zvyšku

žalobu výrokom III. zamietol. Súd výrokom IV. tiež zamietol návrh žalovanej v 1.rade zo dňa 11.01.2019
na prerušenie konania, z dôvodu podaného trestného oznámenia zo dňa 12.12.2018. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 18.12.2015
domáhala vydania veci alebo zaplatenia sumy 5.810,- eur, tiež zaplatenia 1.052,44 eur s príslušenstvom,
ktorý návrh odôvodnila tým, že na základe písomnej záložnej zmluvy č. XRXX*XXXXX žalobkyňa dňa

14.10.2013 založila do záložne H. v M. na ul. A.. B., prevádzkovanej podnikateľom D. H. na základe
čoho jej záložňa poskytla peňažné plnenie vo výške 963,70 eur s tým, že jej v súlade so záložnými
podmienkami vznikla povinnosť uvedenú sumu záložni vrátiť, najneskôr do 25.11.2013 spolu s v záložnej
zmluve stanoveným úrokom a súčasne jej vzniklo právo na vrátenie zálohu do 25.11.2013. K tomutodňu pohľadávka záložne podľa záložnej zmluvy bola stanovená vo výške 1.093,80 eur. Na základe
záložnej zmluvy č. XRXX*XXXXX žalobkyňa dňa 14.10.2013 založila do záložne H. v M. na ul. A.,
prevádzkovanej podnikateľom D., H. na základe čoho jej záložňa poskytla peňažné plnenie vo výške

677,20,- eur s tým, že jej v súlade so záložnými podmienkami vznikla povinnosť uvedenú sumu záložni
vrátiť, najneskôr do 25.11.2013 spolu s v záložnej zmluve stanoveným úrokom a súčasne jej vzniklo
právo na vrátenie zálohu do 25.11.2013. K tomuto dňu pohľadávka záložne podľa záložnej zmluvy
bola stanovená vo výške 768,62 eur. Vzhľadom na to, že v záložných zmluvách sú jednotlivé zlaté
šperky identifikované skratkami, váhou zlata a ich hodnota bola záložňou stanovená v nižšej cene než

bola ich všeobecná hodnota, pre účely tohto konania uviedla zoznam záložných šperkov spolu s ich
hodnotami ku dňu podania žaloby: 1.zlatý prsteň krútený s bielymi kamienkami v hodnote 350,- eur,
2.zlatý prsteň s bielym a čiernym kamienkom v hodnote 350,- eur, 3.zlatý prsteň s motívom tigra v
hodnote 350,- eur, 4. zlatý prsteň s piatimi oblúkmi a s farebnými kamienkami v hodnote 430,- eur,
5.zlatý prsteň so zelenými kamienkami v hodnote 400,- eur, 6. zlatý náramok s gravírovaným menom
B. v hodnote 580,- eur, 7.zlatý náramok zo žltého a bieleho zlata prepletaný v hodnote 500,- eur, 8.zlatý

prepletaný náramok s retiazkou a ružovými kamienkami v hodnote 550,- eur, 9.zlatá retiazka so zlatým
príveskom B. v hodnote 2.300,- eur, teda spolu v hodnote 5.810,- eur. Žalobkyňa uvedené šperky dala
do záložne z dôvodu, že potrebovala väčšiu finančnú hotovosť pred odcestovaním do A.. Na tlačive
prevzatom v záložni, označenom ako splnomocnenie splnomocnila žalovanú 1/ na predĺženie záložnej
zmluvy alebo na výber zálohu, pričom v tom čase so žalovanou 1/ vychádzali dobre a konkrétny spôsob

použitia splnomocnenia si mali dohodnúť telefonicky, podľa toho, kedy by sa žalobkyňa mala vrátiť zo
A.. Bolo dohodnuté, že v prípade ak sa nevráti do 25.11.2013, žalobkyňa predĺži záložnú zmluvu a
žalobkyňa jej pošle finančné prostriedky na predĺženie záložnej zmluvy. Okrem toho nechala žalovanej
1/ k dispozícii platobnú kartu k účtu vo A. a to pre účely výberu hotovosti na predĺženie záložných zmlúv.
Žalobkyňa žalovanej 1/ ešte pred 11.11.2013 viackrát telefonovala a dohodli sa, že pokiaľ jej nestihne

potrebnú sumu do 25.11.2013 poslať na predĺženie záložnej zmluvy, tak žalovaná 1/ predĺži záložnú
zmluvu tak, ako je vyššie uvedené, z dôvodu, že žalobkyňa sa mala domov vrátiť v decembri 2013 a po
príchode by si šperky vybrala sama, vyplatila pohľadávku záložne a aj peňažnú sumu, ktorú žalovaná 1/
mala poskytnúť na predĺženie záložnej zmluvy, ktorá suma sa rovnala nárastu úrokov za ďalšie záložné
obdobie. Žalovaná 1/ však v nesúlade s ich dohodou napokon na základe žalobkyninho plnomocenstva

záložné zmluvy nepredĺžila tak, ako bolo dohodnuté, ale všetky šperky dňa 11.11.2013 vybrala a za
žalobkyňu zaplatila pohľadávku záložne za záložnú zmluvu č. XRXX*XXXXX sumu 1.026,34 eur a na
záložnú zmluvu č. XRXX*XXXXX sumu 721,22 eur. Všetky uvedené šperky zo záložne prevzala a o tejto
skutočnosti žalobkyňu informovala telefonicky asi až o týždeň. Tento postup zdôvodnila tým, že šperky
vyzdvihla preto, aby sa zbytočne neplatili úroky za predĺženie záložnej zmluvy. Súčasne telefonicky bolo

dohodnuté, že keď sú už šperky vybraté žalobkyňa sa nemusí ponáhľať so zaslaním peňazí na účet.
Z toho dôvodu poukázala sumu 1.000,- eur dňa 02.12.2013 a SMS správou žalovanej 1/ oznámila, že
tieto peniaze si môže vybrať na vyrovnanie prostriedkov, ktoré za ňu zaplatila v záložni a telefonicky sa
dohodli, že 200,- eur odovzdá žalobkyninmu druhovi M. N.. Zvyšok peňazí na vyrovnanie sa dohodli, že
žalobkyňa uhradí po návrate na Slovensko, pred Vianocami 2013. Žalobkyňa na vyrovnanie plnenia

za vybraté šperky, za čo žalovaná 1/ uhradila záložni sumu, zaplatila žalovanej 1/ 500,- eur 3.12.2013
tak, že si ich žalovaná 1/ vybrala zo žalobkyninho účtu, 500,- eur žalovaná 1/ vybrala z účtu 5.12.2013,
200,- eur odovzdala M. N. dňa 10.12.2013 a zostalo jej 300,- eur. Dňa 7.1.2014 žalobkyňa pri stretnutí
so žalovanou 1/ pred OC I. v M. jej zaplatila 2.000,- eur za prítomnosti M. N.. Nemohli v uvedený
čas urobiť vzájomné vyúčtovanie, pretože žalovaná 1/ nemala so sebou doklady o platbách v záložni.

Preto sa dohodli, že tak následne urobia. Keď pýtala žalobkyňa od žalovanej 1/ šperky 13.01.2014, tak
žalovaná 1/ s ňou prestala komunikovať. V ten deň sa ich vzťahy narušili a to aj z dôvodu, že žalovaná 1/
žalobkyninho druha M. N. bezdôvodne obvinila, že jej ukradol pneumatiky z garáže jej uja W.I. v T.. Od
uvedenej udalosti sa vzťahy medzi nimi zhoršovali a sú zlé aj v súčasnosti. Žalovaná 1/ začala v roku
2014 po zhoršení vzájomných vzťahov tvrdiť, že je jej žalobkyňa dlžná 2.500,- eur, ktoré si mala požičať

v júni 2013, čo tvrdila v trestnom konaní pred OO PZ M., L.-XXX-PD-PD-XXXX, aj v konaní vedenom
pred OS M. 13C 96/2014, v ktorom sa proti nej domáhala vrátenia daru z dôvodu, že jej požičala 2.200,-
eur pred odchodom do A.. Žalobkyňa žalovanej 1/ nedlhuje žiadne finančné prostriedky, naopak ona jej
zostala dlhovať sumu 1.052,44,- eur, ktorá suma je rozdielom medzi peňažnou sumou, ktorú žalobkyňa
žalovanej 1/ poskytla na vyrovnanie pohľadávky za šperky a sumou, ktorú za šperky v záložni za ňu

zaplatila, t.j. 2800 - 1.747,56 eur. Žalobkyňa žalovanú 1/ listom zo dňa 7.3.2014 vyzvala na vrátenie
šperkov a zaplatenie sumy 1.052,44 eur. Keďže žalovaná 1/ žalobkyni nechce vrátiť veci, odmieta jej
vrátiť preplatok na platbách za vyrovnanú pohľadávku v záložni, je nútená domáhať sa
jej vlastníctva vydania šperkov ako aj zaplatenia sumy 1.052,44 eur. Z dôvodu, že žalovaná 1/ má kžalobkyni zlý vzťah, touto žalobou sa domáha vydania týchto šperkov alebo alternatívne zaplatenia ich
ceny. Svoj nárok opiera o ustanovenie § 126 Obč. zákonníka, ako aj o ust. § 451 Obč.
zákonníka, ako aj úroku z omeškania od 15.3.2014. Okresný súd v Prievidzi uznesením 6C

392/2015-203 zo dňa 16.11.2017, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.2.2018, pripustil zmenu
žalobného návrhu v znení: „Súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou hnuteľných vecí: zlatý prsteň krútený
s bielymi kamienkami, zlatý prsteň s bielym a čiernym kamienkom, zlatý prsteň s motívom
tigra, zlatý prsteň s piatimi oblúkmi a s farebnými kamienkami, zlatý prsteň so zelenými kamienkami,
zlatý náramok s gravírovaným menom B., zlatý náramok zo žltého a bieleho zlata, prepletaný, zlatý

prepletaný náramok s retiazkou a s ružovými kamienkami, zlatú retiazku so zlatým príveskom B., ktoré
zlaté šperky prevzal žalovaný 2./ do zálohy od žalovanej 1./ na základe záložnej zmluvy č. XRXX*XXXXX
S zo dňa 16.11.2016, a ktoré boli podľa uznesenia OO PZ M.. L. zo dňa 13.07.2017 uložené do úschovy
Okresného súdu v Prievidzi ako šperky zo žltého kovu: 1. RT OB 26,24g, 2. DP OB SK 3,14g, 3. DP OB
SK 4,32g, 4. NR Clan 6,84g, 5. DP OB SK 3,96g, 6. DP OB SK 4,86g, 7. DP OB SK 4,53 eur, 8. NR
RT OB 6,68g, 9. NR RT OB 5,51g, 10. PV ATYP 2,93g a žalovaní 1/ a 2/ sú povinní súhlasiť s vydaním

tohto predmetu úschovy žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 1/ je povinná do 3
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 1.052,44,- eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
od 15.03.2014 do zaplatenia. Žalovaná 1/ je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť
žalobkyni trovy konania na účet jej advokáta W.. W. N..“ Uznesením OS Prievidza 6C 392/2015-191 zo
dňa 7.6.2017, právoplatným dňa 13.7.2017, pripustil súd rozšírenie návrhu o žalovaného v 2/ rade D.

H. - H. z dôvodu, že žalovaná 1/ sporné šperky opätovne založila u žalovaného 2/. Žalovaná 1/ uviedla,
že na základe splnomocnenia nachádzajúceho sa v spise na č.l. 56, vybrala zlato zo záložnej zmluvy
č. XRXXXXXX a č. XRXXXXXX, ktoré žalobkyni nevrátila z dôvodu, že ona uvedené veci založila.
Za prevzatie uvedeného zlata v záložni vyplatila sumu 1.747,56 eur. Mala za to, že žalobkyňa chcela,
aby to vybrala. Z platobnej karty žalobkyne, kde sa nachádzalo 1.000,- eur, vybrala 500,- eur pre M.

N., zo zvyšnej sumy 500,- eur, na pokyn žalobkyne, uhradila platbu okolo 112,- eur L., zbytok MŠ pre
maloletého žalobkyne. Pred Vianocami 2013, po návrate žalobkyne, jej chcela vrátiť zlato aj 500,- eur, čo
jej zostalo zo sumy 1.000,- eur, ktoré poslala na kartu. Žalobkyňa žalovanej 1/ nevrátila sumu 1.747,56
eur, za čo ona v záložni prezvala zlato a žalovaná 1/ žalobkyni nevrátila 500,- eur, ktorú jej z karty
vybrala. Žalobkyňa pred OC I. dňa 7.1.2014 odovzdala žalovanej 1/ sumu 2.000,- eur. Uvedené fin.

prostriedky žalovaná 1/ nepovažuje za vyplatenie sumy za zlato, ale vrátenie časti dlhu zo sumy 2.500,-
eur. Žalovaná 1/ má za to, že svoj dlh splatila tak, že pred OC I. jej dala 2.000,- eur a 500,- eur si žalovaná
1/ nechala, ktoré vybrala z bankomatovej karty. Ak by žalobkyňa žalovanej 1/ zaplatila sumu 1.747,56
eur za vybraté zlato, tak by jej zlato vrátila. Suma 2.500,- eur boli žalovanej 1/ a jej manžela a nie jej
brata. Žalovaná 1/ založila vlastné šperky až po 1.10.2018, aby zistila záložné podmienky. Potvrdila

skutočnosť, že v čase od 16.11.2016 do 28.12.2016 založila sporné šperky, avšak z dôvodu, že si bola
vedomá toho, že ide už o jej šperky, na základe uznesení. Zo svedeckého prehlásenia M. O. vyplýva,
že so žalobkyňou osobne telefonoval a informoval ju, že šperky sú založené a prepadnú, ak ich nepríde
do 28.12.2016 prevziať. Vyhlásenie obsahuje aj dôkaz o tom, že 500,- eur, ktoré jej zostali, si môže
odrátať od pôžičky 2.500,- eur. Žalovaná 1/ uviedla, že zo sumy 10.000,- eur, ktorú požičali s manželom

jej bratovi v čase ochorenia, zostalo 6.500,- eur, z ktorých dal 500,- eur B. v deň pred smrťou, 500,-
eur bola truhla, 500,- eur boli vence, 2x po 500,- eur bola strava, mali byť dané žalobkyni (aj boli), čo
však žalobkyňa namieta, že jej dané neboli, 500,- eur prepisy za auto B., 1.000,- eur bolo požičaných
žalobkyni (žalobkyňa namieta, že jej uvedené peniaze boli poskytnuté), 500,- eur bolo poskytnutých
žalobkyni na elektriku (žalobkyňa namieta), 2.500,- eur zostalo, 500,- eur žalovanej 1/ na gamat, 350,-

eur žalovaná 1/ vrátila, 150,- eur nevrátila, 500,- eur žalobkyni na bielenie (žalobkyňa namieta), 500,-
eur žalobkyni na cestu 30.10.2013 (žalobkyňa udáva, že jej to nebolo poskytnuté), zostalo 1.350,- eur,
ku ktorým pridala 450,- eur z ich ubytovania, ktoré poskytujú, celkovo tam bolo 1.750,- eur, ktoré použila
na výber šperkov. Žalovaná 1/ potvrdila, že 1.300,- eur žalobkyňa poslala, avšak tie boli použité na
výber šperkov pre ňu. Je pravda, že nebohý A. obdržal 6.000,- eur, ale nie od M., ale od B.I.. Má za

to, že išlo o vrátenie pôžičky W.I.. Zástupkyňa žalovaného 2/ uviedla, že po tom, ako zlato sa stalo
vlastníctvom záložne, im bolo políciou odňaté. Nachádza sa u polície, budú si na základe rozhodnutia v
tomto konaní uplatňovať buď náhradu finančnej hotovosti alebo zlato. Má vedomosť, že šperky, ktoré sú
predmetom tohto konania boli viackrát založené. Ona pracovníkov žalovaného 2/ viackrát upozorňovala
na tú skutočnosť, že keď príde žalovaná 1/ založiť šperky, že prebieha na OS PD toto súdne konanie,

nech ju na túto skutočnosť upozornia, avšak pri opätovnom vložení šperkov žalovanou 1/ ju žalovaný 2/
na túto skutočnosť, napriek jej požiadavke, neupozornil a hrozilo roztavenie zlata.3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 126 ods. 1, § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 137 CSP a konštatujúc danosť existencie naliehavého právneho záujmu
na určovacej časti žaloby, túto považoval v tejto časti za dôvodnú. Prípadné rozhodnutie o určujúcom

nároku žalobkyne by bolo spôsobilé vytvoriť právny základ pre vydanie vlastníctva žalobkyni, pretože
medzi stranami sporu je to sporná skutočnosť. Základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby
je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, preto je žalobca povinný tvrdiť a preukázať právny dôvod
reps. titul, o ktorý opiera tvrdenia o svojom vlastníckom práve. Žalobkyňa sporné šperky dala do záložne
z dôvodu, že potrebovala väčšiu finančnú hotovosť pred odcestovaním do A.. Na tlačive prevzatom

v záložni, označenom ako splnomocnenie, splnomocnila žalovanú 1/ na predĺženie záložnej zmluvy
alebo na výber zálohu, pričom v tom čase so žalovanou 1/ vychádzali dobre a konkrétny spôsob
použitia splnomocnenia si mali dohodnúť telefonicky podľa toho, kedy by sa žalobkyňa mala vrátiť zo
A.. Bolo dohodnuté, že v prípade ak sa nevráti do 25.11.2013, žalobkyňa predĺži záložnú zmluvu a
žalobkyňa jej pošle finančné prostriedky na predĺženie záložnej zmluvy. Okrem toho nechala žalovanej
1/ k dispozícii platobnú kartu k účtu vo A., a to pre účely výberu hotovosti na predĺženie záložných

zmlúv. Žalobkyňa žalovanej 1/ ešte pred 11.11.2013 viackrát telefonovala a dohodli sa, že pokiaľ jej
nestihne potrebnú sumu do 25.11.2013 poslať na predĺženie záložnej zmluvy, tak žalovaná 1/ predĺži
záložnú zmluvu tak, ako je vyššie uvedené, z dôvodu, že žalobkyňa sa mala domov vrátiť v decembri
2013 a po príchode by si šperky vybrala sama, vyplatila pohľadávku záložne a aj peňažnú sumu, ktorú
žalovaná 1/ mala poskytnúť na predĺženie záložnej zmluvy, ktorá suma sa rovnala nárastu úrokov za

ďalšie záložné obdobie. Žalovaná 1/ však v nesúlade s ich dohodou napokon na základe žalobkyninho
plnomocenstva záložné zmluvy nepredĺžila, ale všetky šperky dňa 11.11.2013 vybrala a za žalobkyňu
zaplatila pohľadávku záložne za záložnú zmluvu č. XRXX*XXXXX sumu 1.026,34 eur a na záložnú
zmluvu č. XRXX*XXXXX sumu 721,22 eur. Všetky uvedené šperky zo záložne prevzala a o tejto
skutočnosti žalobkyňu informovala telefonicky asi až o týždeň. Tento postup zdôvodnila tým, že šperky

vyzdvihla preto, aby sa zbytočne neplatili úroky za predĺženie záložnej zmluvy. Súčasne telefonicky
bolo dohodnuté, že keď sú už šperky vybraté žalobkyňa sa nemusí ponáhľať so zaslaním peňazí na
účet. Z toho dôvodu poukázala žalobkyňa sumu 1.000,- eur dňa 2.12.2013 a SMS správou žalovanej 1/
oznámila, že tieto peniaze si môže vybrať na vyrovnanie prostriedkov, ktoré za ňu zaplatila v záložni a
telefonicky sa dohodli, že 200,- eur odovzdá žalobkyninmu druhovi M. N.. Zvyšok peňazí na vyrovnanie

sa dohodli, že žalobkyňa uhradí po návrate na O., pred Vianocami 2013. Žalobkyňa na vyrovnanie
plnenia za vybraté šperky, za čo žalovaná 1/ uhradila záložni sumu, zaplatila žalovanej 1/ 500,- eur
dňa 3.12.2013 tak, že si ich žalovaná 1/ vybrala zo žalobkyninho účtu, 500,- eur žalovaná 1/ vybrala
z účtu 05.12.2013, 200,- eur odovzdala M. N. dňa 10.12.2013 a zostalo jej 300,- eur. Dňa 07.01.2014
žalobkyňa pri stretnutí so žalovanou 1/ pred OC I. v M. jej zaplatila 2.000,- eur za prítomnosti M. N..

Nemohli v uvedený čas urobiť vzájomné vyúčtovanie, pretože žalovaná 1/ nemala so sebou doklady o
platbáchvzáložni.Pretosadohodli,žetaknásledneurobia.Keďpýtalažalobkyňaodžalovanej1/šperky
13.01.2014,takžalovaná1/sňouprestalakomunikovať.Vtendeňsaichvzťahynarušiliatoajzdôvodu,
že žalovaná 1/ žalobkyninho druha M. N. bezdôvodne obvinila, že jej ukradol pneumatiky z garáže jej uja
W. A. v T.. Od uvedenej udalosti sa vzťahy medzi nimi zhoršovali a sú zlé aj v súčasnosti. Žalovaná 1/

začala v roku 2014, po zhoršení vzájomných vzťahov tvrdiť, že je jej žalobkyňa dlžná 2.500,- eur, ktoré si
mala požičať v júni 2013, čo tvrdila v trestnom konaní pred OO PZ M., L.-XXX-PD-PD-XXXX, aj v konaní
vedenom pred OS Prievidza sp. zn. 13C 96/2014, v ktorom sa proti nej domáhala vrátenia daru z dôvodu,
že jej požičala 2.200,- eur pred odchodom do A.. Bolo preukázané, že žalovaná 1/ vybrala zo záložne, na
základe splnomocnenia šperky, ktoré patrili do vlastníctva žalobkyne, vybrala ich pre žalobkyňu, preto si

musela byť vedomá, že sú vlastníctvom žalobkyne. Šperky sa nestali, ani sa nemohli stať vlastníctvom
žalovanej 1/ z dôvodu, že konala len ako zástupkyňa žalobkyne. Vybrala šperky predtým, ako sa skončili
zmluvy o zriadení záložného práva a teda ani z toho titulu, ktorý odvodzuje ona, že za šperky zaplatila
vlastnými peniazmi, nemohlo prejsť vlastnícke právo na žalovanú 1/. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v
časti určenia vlastníckeho práva k dotknutým šperkom vyhovel. Spornou medzi žalobkyňou a žalovanou

1/ bola skutočnosť, ktorá vyplývala z uplatneného nároku zaplatiť žalobkyni sumu 1.052,44 eur s
5,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.03.2014 do zaplatenia. Súd mal za to, že žalovaná 1/
nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom, že by žalobkyni bola poskytla pôžičku 2.500,- eur. Ani
manžel žalovanej 1/ v konaní vedenom pred OS Prievidza pod sp. zn. 13C 96/2014 túto skutočnosť
neuviedol, rovnako tak neuviedol, že by nebohému W. A. spolu s manželkou boli požičali sumu 10.000,-

eur, ale vo vyššie uvedenom konaní uvádzal len že mal vedomosť o tom, že po nebohom zostali peniaze.
Žalovaná 1/ žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu dlhu, spôsob jeho poskytnutia, ani spôsob jeho
vymáhania. Žalovaná 1/ už v rozhodnutí OS Prievidza sp. zn. 13C 96/2014 bola poučená, že jej dňa
11.11.2015 uplynula dvojročná subjektívna lehota, v ktorej sa mohla domáhať na súde vrátenia peňazíza vybratie zlata. Žalovaná 1/ všetky šperky dňa 11.11.2013 vybrala a za žalobkyňu zaplatila pohľadávku
záložne za záložnú zmluvu č. XRXX*XXXXX sumu 1.026,34 eur a na záložnú zmluvu č. XRXX*XXXXX
sumu721,22,-eur,spolu1.747,56eur.Nebolaspornáskutočnosť,žežalobkyňapoukázalasumu1.000,-

eur dňa 02.12.2013, z ktorých prostriedkov žalovaná 1/ odovzdala 200,- eur žalobkyninmu
druhovi M. N., rovnako ani, že dňa 7.1.2014 žalobkyňa pri stretnutí so žalovanou 1/ pred OC I. v M.
jej zaplatila 2.000,- eur. Z dôvodu, že žalovaná 1/ neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania
pôžičky voči žalobkyni, teda nebolo preukázané, že žalobkyňa žalovanej 1/ dlhuje finančné prostriedky,
naopak v konaní bola preukázaná skutočnosť, že žalovaná 1/ dlhuje žalobkyni sumu 1.052,44,- eur,

ktorá suma tvorí rozdiel medzi peňažnou sumou, ktorú žalobkyňa žalovanej 1/ poskytla na vyrovnanie
pohľadávky za šperky a sumou, ktorú za šperky v záložni za ňu zaplatila (t.j. 2.800,- mínus 1747,56
eur), preto súd v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel. Z vykonaného dokazovania súd tiež posúdil, že
nezaplatením dlžnej sumy žalobkyni sa žalovaná 1/ dostala do omeškania s plnením svojho peňažného
dlhu voči žalobkyni, a preto súd zaviazal žalovanú 1/ aj na zaplatenie úrokov z omeškania v
súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia

od 15.03.2014 do zaplatenia (po doručení výzvy zo dňa 07.03.2014 na zaplatenie dlžnej sumy). Žalobu
voči žalovaným 1/ a 2/ v časti uloženia povinnosti súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žalobkyni
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zamietol ako nedôvodnú. Okresný súd v Prievidzi uznesením č.
7U/1/2017 zo dňa 29.03.2018 konanie o prijatie sporných šperkov do úschovy zastavil z dôvodu, že
policajný orgán nepodal kvalifikovaný návrh na prijatie veci, ktoré rozhodnutie je právoplatné dňom

27.04.2018. V čase rozhodovania boli sporné šperky v procesnom režime ust. § 92 a § 97 Trestného
poriadku (pre účely trestného konania, ak sú pochybnosti o vlastníctve ponechávajú sa v úschove podľa
§ 94 Trestného poriadku). Úschovu zabezpečuje OO PZ v M. v zmysle uznesenia č. L.-XXXX
zo dňa 13.7.2017). V súlade s § 97 ods. 1 Trestného poriadku úschovu OO PZ v M. vydá osobe, ktorá
si na vec uplatnila právo v občianskoprávnom konaní a bola úspešná. Žalobkyňa ako aj

žalovaná1/podávajúvzájomnétrestnéoznámenia.Žalovaná1/žiadaladňa11.01.2019súd,abyprerušil
toto konanie, z dôvodu podaného trestného oznámenia na žalobkyňu zo dňa 19.12.2018. Súd návrhu
žalovanej 1/ na prerušenie konania nevyhovel z dôvodu, že predmetné trestné oznámenie nesúvisí s
predmetom konania v súlade s ust. § 162 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
262 ods. 1 CSP. Každá zo strán mala úspech len čiastočný, preto súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP

rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná 1/, v
odvolaní uvádzajúc, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožňuje v celom rozsahu, a to vo
všetkých jeho výrokoch, teda výrokoch I. až V. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby žaloba bola zamietnutá

v plnom rozsahu. V konkrétnostiach namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o určení vlastníctva k
hnuteľným veciam napriek tomu, že žaloba v takomto znení podaná nebola, ale táto znela o vydanie
veci, resp. o zaplatenie spolu s príslušenstvom. Z uvedených dôvodov preto o tejto súd nemal konať a
rozhodovať. Ďalej v odvolaní uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožňuje
vzhľadom k tomu, že súd na základe preukázaných tvrdení a dôkazov nesprávne vec a tým aj jej obranu

vyhodnotil a posúdil. Tvrdila, že jej bolo uprené právo na procesné prostriedky právnej ochrany a právo
na spravodlivý proces, z čoho vyplýva, že uplatňuje tiež dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie, nesprávne skutkové a právne závery). Odvolateľka však v odvolaní
v konkrétnostiach neprodukovala žiadne skutočnosti, spochybňujúce skutkové a právne závery, na

ktorých bolo rozhodnutie založené, neidentifikovala tiež žiadne procesné práva, realizácia ktorých jej
mala byť upretá, teda neprodukovala v konkrétnostiach žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k
ich preskúmaniu z hľadiska naplnenia vyššie uvedených uplatnených odvolacích dôvodov. V konečnom
dôsledku uviedla, že si uplatňuje tiež náhradu trov konania spojených s právnym zastúpením.

5. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že toto považuje za nedôvodné v celom rozsahu. Poukázala na to, že obsahom
odvolania je jediná konkretizovaná námietka spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie určil vlastnícke
právo žalobkyne k hnuteľným veciam, teda k šperkom napriek tomu, že žalobkyňa týmto spôsobom
svoju žalobu neformulovala. Uvedené tvrdenie sa však nezakladá na pravde a poukázala na to, že v

priebehu konania uplatnila v tomto smere zmenu žaloby, ktorá bola súdom prvej inštancie pripustená,
v zmysle čoho požadovala tiež určenie vlastníckeho práva k identifikovaným šperkom. Pokiaľ ide o
formálne ďalšie uplatnené odvolacie dôvody ako nesprávne skutkové a právne závery a porušenie práva
na spravodlivý proces, na tieto podľa jej názoru nemožno prihliadať, keďže v konkrétnostiach žalovaná1/ neprodukovala žiadne skutočnosti, prostredníctvom ktorých by skutkové a právne závery, na ktorých
založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, spochybnila.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla tiež žalobkyňa,
smerujúc svoje odvolanie voči zamietajúcemu výroku III., ktorým vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu
zamietol a proti výroku V., ktorým rozhodol o trovách konania. Uviedla, že uplatňuje dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové a právne závery). V konkrétnostiach
namietala, že súd prvej inštancie nevyhovel jej žalobe v časti, ktorou žiadala, aby rozhodol, že žalovaní

1/, 2/ sú povinní súhlasiť s vydaním predmetu úschovy, t. j. predmetných šperkov na OO PZ M. žalobkyni.
Uviedla, že nenamieta voči záveru súdu prvej inštancie, že pre orgán verejnej moci, u ktorého sú šperky
v úschove, v tomto prípade OO PZ M., je takto formulovaný výrok rozsudku dostatočný z hľadiska
jeho spôsobilosti pre preukázanie jej vlastníctva, a teda aj vydanie šperkov zo strany polície jej ako
žalobkyni, ale vzhľadom na neustále sa meniacu situáciu týkajúcu sa šperkov počas súdneho konania
považuje takéto rozhodnutie voči nej za istotu a požaduje ho z hľadiska primeranej opatrnosti, aby sa

k predmetu svojho vlastníctva dostala. Namietala tiež správnosť rozhodnutia o trovách konania, majúc
za to, že jej mala byť priznaná plná náhrada trov konania, keďže v súlade s jej žalobou jej bolo priznané
vlastníctvo k šperkom, ako aj právo na peňažné plnenie, čo bolo pre celý spor rozhodujúce, a pokiaľ aj
bola neúspešná v časti uloženia povinnosti zo strany žalovaných súhlasiť s vydaním predmetu úschovy
jej ako oprávnenej osobe, podľa jej názoru to nebolo pre spor rozhodujúce. Vznik trov jednoznačne

zavinila svojim protiprávnym konaním žalovaná 1/, a preto by dôvodne mala byť zaviazaná nahradiť jej
plné trovy konania, ktoré žalobkyni vznikli, a to tak pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím
súdom, z ktorého dôvodu navrhovala v tejto časti zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jej
náhrada trov konania v rozsahu 100 % bude priznaná. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie,
že by tu bol dôvod na postup za tejto situácie vo svetle ust. § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc z ktorého by

žiadna zo strán nemala na náhradu trov konania právo, čo by bolo vo vzťahu k nej nespravodlivé. Súd
dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia ani bližšie neozrejmil v odôvodnení.

7. Žalovaní 1, 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k odvolaniu žalobkyne.

8.Od1.júla2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších
predpisov. V posudzovanej veci bolo konanie začaté ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného
kódexu (OSP), vo veci bolo rozhodnuté a odvolanie bolo podané už za účinnosti terajšieho procesného
kódexu (CSP).

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Predtým, ako odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu, najskôr skúmal
podmienky prípustnosti odvolaní z hľadiska spôsobilého predmetu odvolania ( § 355 CSP).

12. Odvolanie žalovanej 1/ vychádzajúc z jeho obsahu, smerovalo proti celému napadnutému rozsudku,
teda proti všetkým jeho výrokom. Odvolanie je prípustné proti rozsudku, avšak strana môže podať

odvolanie iba proti takému rozsudku, ktorým jej bola spôsobená určitá ujma, teda ktorý bol vydaný
v jej neprospech. Pokiaľ žalovaná 1/ podala odvolanie aj proti časti rozsudku, ktorou bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá (výrok III.), keďže ako uvádzala rozsudok napáda v celom jeho rozsahu,
bolo potrebné jej odvolanie v tejto časti považovať za odvolanie, ktoré bolo podané osobou, ktorá na
odvolanie v tejto jeho časti nie je oprávnená (§ 386 písm. b/ CSP). Z uvedených dôvodov, preto

odvolací súd odvolanie žalovanej vo výroku III., t.j. v časti, ktorou smerovalo proti zamietajúcemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie o veci samej, odmietol.13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania v zostávajúcich častiach podali
v zákonnej lehote strany v spore, v neprospech ktorých bola tá, ktorá odvolaním napadnutá časť
rozhodnutia vydaná podľa § 359 CSP, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127

ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej (výroky I., II. a III.) a vo

výroku IV., ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť a v napadnutej časti o trovách konania (výrok V.) je potrebné tento podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a tiež vo vzťahu k odvolacej
námietke žalovanej 1/ spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie nemal o určení vlastníckeho práva
rozhodovať, keďže takto žaloba nebola žalobkyňou formulovaná, teda v princípe, že mal touto časťou
svojho rozhodnutia prekročiť žalobný návrh ( čo znamená porušenie zásady ne ultra petitum ako

odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), predovšetkým posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

16. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby súd mohol autoritatívne
vo veci rozhodnúť. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa

dosiahol cieľ civilného konania. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany
ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu čl. 1 Základných princípov CSP.
Existencia žalobného návrhu v sporovom konaní, keďže toto je ovládané bezvýnimočne dispozičným
princípom, patrí do skupiny vecných procesných podmienok. Je to teda žalobca, kto sporové konanie
iniciuje a tiež prostredníctvom zvolenej formulácie žalobného petitu vymedzuje jeho predmet. Za vadu

sporového konania napĺňajúcu naplnenie dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm.
a/ CSP, tak možno považovať aj porušenie zásady ne ultra petitum, t.j. prekročenie žalobného návrhu
súdom v prípade, ak tento nespĺňa predpoklad v zmysle § 216 ods. 2 CSP (t.j. v prípade, ak určitý
spôsobvysporiadaniavzťahumedzistranami nevyplývazosobitnéhopredpisu),čoznamenáprisúdenie
nároku, ktorého sa žalobkyňa nedožadovala, alebo v prípade ak žiadala menej, ako jej bolo priznané.

Súdtotižvychádzajúczust.§216ods.1CSPnemôže rozhodnúťažalobcovipriznaťviacnežpožadoval
v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú, než žalobcom navrhovanú povinnosť (tzv. zásada
ne ultra petitum). Opačný postup by bol v rozpore s ústavnými princípmi činnosti súdu.

17. Žalovaná 1/ tvrdila, že žalobkyňa žalobu na určenie vlastníckeho práva neformulovala, teda takýto

nárok neuplatnila.

18. Posúdením rozhodujúcich skutočností plynúcich z obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel
k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti podaného odvolania žalovanou 1/ z hľadiska vyššie uvedenej
odvolacej námietky.

19. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu je síce pravdou, že žalobkyňa sa prvotne žalobou
podanou na súd prvej inštancie dňa 18.12.2015 domáhala vydania veci alebo zaplatenia sumy 5.810,-
eur a tiež zaplatenia sumy 1.052,44,- eur s príslušenstvom, avšak žalobkyňa v priebehu konania
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.09.2017 navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, aby

v jej prospech bolo určené vlastnícke právo k tam identifikovaným šperkom, keďže boli zaistené
políciou u žalovaného 2/ z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu, tak ako to vo svojom
písomnom vyjadrení k odvolaniu aj žalobkyňa opakovane zdôrazňuje. Súd prvej inštancie v uznesení
zo dňa 16.11.2017 č. k. 6C/392/2015-203 pripustil zmenu žalobného návrhu, o. i. tiež v znení, že
súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou hnuteľných vecí, špecifikácia ktorých je identická s vecami

obsiahnutými v určujúcom vyhovujúcom výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie pod
bodom I.. Identifikované rozhodnutie o pripustení zmeny žalobného návrhu, bolo doručené priamo
žalovanej 1/, ktorá ho prevzala, ako vyplýva z pripojenej poštovej doručenky, dňa 23.11.2017. Súd prvej
inštancie teda jednoznačne za týchto okolností, keďže predmetom konania sa stal tiež uplatnený nárokžalobkyne na vlastnícke právo k identifikovaným hnuteľným veciam - šperkom, bol povinný o tomto
nároku rozhodnúť a jeho rozhodnutie obsiahnuté vo výroku I. tak presne korešponduje s nárokom, ktorý
žalobkyňavpriebehukonaniaprostredníctvomuplatneniazmenyžalobnéhonávrhuprodukovala,aktorý

sa po jeho pripustení tak stal správne a dôvodne predmetom konania a rozhodovania súdom prvej
inštancie. Námietka žalovanej 1/ (odvolací súd poznamenáva, že v konkrétnostiach tiež jediná, ktorá
je obsiahnutá v odvolaní a spôsobilá k odvolaciemu prieskumu) spočívajúca v princípe v tom, že súd
svojim rozhodnutím porušil tzv. zásadu ne ultra petitum, je tak v plnom rozsahu nedôvodnou.

20. Posúdením namietaných skutočností odvolací súd tak dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo
k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, pričom ani posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil
odvolacísúdpreskúmanímpredloženéhosúdnehospisu,nezistil žiadneinéprocesnévady, zakladajúce
dôvody pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

21. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaná 1/ ďalej tvrdila, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
založil na nesprávnych skutkových a právnych záveroch a tiež, že malo dôjsť k porušeniu jej práva
na spravodlivý proces v dôsledku nemožnosti realizácie prináležiacich je procesných oprávnení, čo
možno subsumovať pod odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a b/ CSP, avšak
v konkrétnostiach neprodukovala žiadne skutočnosti, spôsobilé z hľadiska nich k preskúmaniu vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia v ňou podanom odvolaní dotknutých častiach vo svetle naplnenia
odvolacích dôvodov, ktoré takto len formálne v odvolaní citovala.

22. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam, pretože uskutočnenie vecného prieskumu správnosti

napadnutého rozhodnutia je podmienené tým, že odvolateľ bude skutkovo konkretizovať, v čom
vzhliada dôvodnosť naplnenia ním formálne uvedených (citovaných) odvolacích dôvodov. Odvolanie
tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady odvolateľa voči
napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne polemiku s jeho
skutkovými,aleboprávnymizávermi.Poduvedenímjednotlivýchodvolacíchdôvodovnemožnorozumieť

len obyčajné citovanie (či vymenovanie) ust. § 365 CSP, prípadne jeho niektorých odsekov, alebo
písmen. Takéto vymedzenie vo vzťahu k takto formálne uplatneným odvolacím dôvodom znemožňuje
vecný prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom vo vzťahu k ich prípadnému naplneniu k
čomu došlo tiež v posudzovanej veci, keď žalovaná 1/ v konkrétnostiach neuviedla žiadne skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé sa k dôvodom na odvolanie uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP

vzťahovať. Neoznačila žiadnu vadu (s výnimkou porušenia zásady ne ultra petitum s ktorou sa odvolací
súd vysporiadal v predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia) týkajúcu sa procesných podmienok,
nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, tiež neprodukovala v konkrétnostiach žiadne
skutkové tvrdenia v dôsledku ktorých by zistený skutkový stav mal trpieť nedostatkami a následným
nesprávnym právnym posúdením veci, z ktorého dôvodu nie je možné opoznať, v čom vidí žalovaná 1/

nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

23.Žalovanou1/uplatnené dôvodyodvolania,taknebolomožnéposúdiťinak,akonespôsobilékzmene,
či zrušeniu napadnutého rozhodnutia v jeho dotknutých častiach.

24. Identicky ako nespôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia bolo potrebné posúdiť tiež odvolanie
žalobkyne formálne i keď nie skutkovo smerujúce voči zamietajúcej časti výroku III., ktorým bola v
prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá, v konkrétnostiach pokiaľ prostredníctvom tejto časti, v ktorej jej
nebolo vyhovené, žalobkyňa požadovala uložiť žalovaným povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu
úschovy žalobkyni, ktorú časť žaloby posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú s poukazom na to,

že v čase rozhodovania boli sporné šperky v procesnom režime § 92 a § 97 Trestného poriadku
(pre účely trestného konania, ak sú pochybnosti o vlastníctve, ponechávajú sa v úschove podľa § 94
Trestného poriadku), ktorú úschovu zabezpečuje OO PZ M., a to s poukazom na to, že v súlade s
§ 97 ods. 1 Trestného poriadku túto úschovu príslušný orgán vydá osobe, ktorá si na vec uplatnila
právo v občianskoprávnom konaní a bola úspešná, čo v konkrétnostiach znamená, že pokiaľ výrokom

I. súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je vlastníčkou hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom úschovy,
právoplatnosťou rozhodnutia je tak vlastnícke právo k nim vyriešené a nie je tu žiaden racionálny
dôvod, pre ktorý by bolo potrebné prostredníctvom súdneho rozhodnutia vydanie veci z tejto úschovy
podmieňovať uložením povinnosti žalovaným s vydaním predmetu úschovy súhlasiť, keďže postup priich vydaní je upravený ust. § 91 ods. 1 Trestného poriadku. Nad rámec toho, že správnosti tohto záveru
nemožno nič vyčítať, samotná žalobkyňa v konkrétnostiach ani neprodukovala žiadne skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé k zmene či k zrušeniu rozhodnutia v tejto jeho časti, naopak, vychádzajúc z

obsahu odvolania, v princípe sa stotožňovala so závermi súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil
rozhodnutie v tejto jeho časti a argument, že takéhoto rozhodnutia sa domáha pre istotu, nie je spôsobilý
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v tejto jeho časti, pričom iné argumenty v tomto
smere ňou produkované v odvolaní neboli. Odvolacie námietky žalobkyne k tejto časti sa vzťahujúce,
tak nebolo možné posúdiť inak ako nedôvodné.

25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo veci samej (výroky I., II. a III.), ako aj v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania (výrok IV.)
je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil. Strany sporu vo svojich
odvolaniach proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach neuviedli žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému v prospech tej - ktorej strany svedčiacemu rozhodnutiu.

26.VkonečnomdôsledkužalobkyňaprostredníctvomsvojhoodvolanianapadlatiežvýrokV.rozhodnutia
súduprvejinštancie,ktorýmbolorozhodnutéonáhradetrovkonaniamedzistranamisporutak,žežiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania vo svetle ust. § 255 ods. 2 CSP, pričom namietala, že
pre takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady, keďže v ťažiskovej časti bola s jednotlivými

uplatnenými nárokmi úspešnou a podľa jej názoru by jej tak prináležalo právo na plnú náhradu trov
konania.

27. Keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia k tejto časti sa vzťahujúcemu nemožno zistiť, akými
úvahami sa súd prvej inštancie spravoval, keď o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol za

aplikácie ust. § 255 ods. 2 CSP, keďže v bode 41/ odôvodnenia sa obmedzil len na konštatovanie, že
každá zo strán mala úspech čiastočný, preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, čo znemožňuje realizáciu odvolacieho prieskumu správnosti
záverov, na ktorých malo byť toto rozhodnutie založené, v tejto časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie za použitia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil vrátil v uvedenom rozsahu súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

28. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude odstrániť nedostatky súdneho rozhodnutia tak,
ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, v konaní postupovať v súlade s
procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytnúť

účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, CSP,
zaoberať sa všetkými argumentmi účastníkov konania (uvedenými tiež v odvolaní) k otázke náhrady
trov konania medzi stranami sporu sa vzťahujúcim, tieto starostlivo vyhodnotiť a o trovách konania
opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami
uvedenými v CSP.

29. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

30. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).