Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/170/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204942
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3116204942.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Y., proti žalovaným: 1/ Q. a 2/ J., o
zaplatenie 1.679,41 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca
2019, č.k. 24C/73/2016-62, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti o zaplatenie sumy 408,32 eur a

v závislom výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.007,82
eur v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil. Výrokom II. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 671,59 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol,

že žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 145 ods. 2, § 8a ods. 2, § 10 zák. č. 182/1993 Z.z. a článkom V. bod 2 písm. a/, b/ Zmluvy o výkone
správy. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že
žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby je dôvodná. Žalobca na základe zmluvy o výkone správy
vykonáva v bytovom dome, kde vlastníkmi jedného z bytov sú aj žalovaní 1/, 2/, správu domu. Žalovaní
1/, 2/ ako vlastníci bytu sú jednak v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako aj v zmysle

zmluvy povinní riadne a včas uhrádzať všetky poplatky a platby, ktoré súvisia v prevádzkou bytového
domu. Žalovaní 1/, 2/ si však svoju povinnosť včas uhrádzať v zmluve predpísané platby nesplnili. Túto
skutočnosť mal súd preukázanú najmä z tvrdení žalobcu, ako aj z predložených rozpisov platieb.
Navyše žalovaní 1/, 2/ sumu pohľadávky na prevádzkovom účte po čiastočnom späťvzatí nerozporovali,
práve naopak, žalovaná 2/ sama uviedla výšku dlhu v sume 408,32 eur, ktorá sa rovná sume, ktorú
po čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval zaplatiť žalobca. Čo sa týka fondového účtu, súd zistil,

že žalovaní 1/, 2/ nezaplatil v skúmanom období poplatok za mesiace 3, 4, 5, 6, 9/2015 a 1, 2/2016
(platby sú počítané mesiac vopred, t. j., ak žalobca vykázal nedoplatok v mesiaci 3/2015, platba nebola
uskutočnená v mesiaci 2/2015. Takto obdobne poplatok za 4/2015 nebol uhradený v 3/2015 atď.).
Žalovaní1/,2/taktoneuhradilipoplatokdofonduopráv vskúmanomobdobícelkom7krátpo37,61
eur, t. j. celkom 263,27 eur. S poukazom na uvedené uložil súd žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 671,59 eur, ktorá suma pozostáva z pohľadávky na prevádzkovom účte

vo výške 408,32 eur a pohľadávky na fondovom účte vo výške 263,27 eur. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 a § 265 ods. 1 CSP. Konštatoval, že v predmetnej veci mala každá strana úspech
čiastočný (žalobca mal úspech v rozsahu 40 %, žalovaní 1/, 2/ v rozsahu 60 % titulom čiastočného
späťvzatia žaloby, ktoré nezavinili; rozdiel úspechu je 20 %). Úspešnejšou stranou boli žalovaní 1/, 2/.
Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by im v súvislosti s týmto konaním vznikli,
preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.2.Protirozsudkupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaná2/,ktoránavrhla,abyodvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 671,50 eur zníži
o 408,32 eur na sumu 263,27 eur, ktorá suma predstavuje nezaplatené úhrady na fondový účet. Súdu

prvej inštancie vytýkala nesprávne skutkové a právne zistenia. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím v
časti výroku o zaplatenie pohľadávky na prevádzkovom účte vo výške 408,32 eur, nakoľko táto suma
predstavuje nezaplatené zálohové úhrady na prevádzku bytového domu za mesiace 1-3/2016 a žalobca
ju žiadal neoprávnene, pretože za rok 2016 už vykonal ročné vyúčtovanie zálohových úhrad. Pokiaľ
súd prvej inštancie vychádzal o.i. aj z tvrdenia, že uznala dlh 408,32 eur, poukázala na tú skutočnosť,

že to bolo v decembri 2016, pričom zároveň poukazovala na nezmyselné konanie žalobcu súdiť sa o
zálohové platby, ktoré budú po ročnom vyúčtovaní bezpredmetné, tak ako to bolo aj po vyúčtovaní za
rok 2015, kedy vznikol preplatok a žalobca potom stiahol žalobu na zálohové úhrady za rok 2015. Teraz
tak neurobil, ale naďalej žiadal zaplatiť sumu 408,32 eur, napriek tomu, že už dávno vykonal
vyúčtovanie zálohových úhrad za rok 2016, v ktorom vyčíslil nedoplatok 292,91 eur za celý rok,
nielen za uvedené 3 mesiace. Odvtedy vykonal ročné vyúčtovanie aj za roky 2017 a 2018. Uznanie

dlhu v roku 2016 považuje v súčasnej dobe za bezpredmetné, pretože dlh na nezaplatených zálohových
úhradách zanikol dňom ich vyúčtovania. Žiadať zaplatiť zálohové úhrady po ich vyúčtovaní považuje
za neopodstatnené.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej,

že podlžnosť za uvedené žalované obdobie je bezpredmetná z dôvodu, že zanikla dňom vyúčtovania
za roky 2016, 2017 a 2018. Uviedol, že podlžnosť nezanikla, nakoľko v uvedených rokoch nevznikli
preplatky na zníženie podlžnosti.

4. Žalovaná 2/ v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu naďalej zotrvávala na dôvodoch podaného

odvolania.

5. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že vyúčtovanie za úhrady spojené s užívaním bytu
za príslušný kalendárny rok je správca zo zákona povinný doručiť vlastníkovi najneskôr do 31.05.
nasledujúceho roka. Zo strany správcu nie je možné urobiť vyúčtovanie skôr, ako sú zaslané vyúčtovacie

faktúry od dodávateľov v priebehu mesiaca marec - apríl. Správca následne spracované podklady
zasiela spoločnosti, ktorá vypracúva vyúčtovanie tepla v jednotlivých bytoch. Po jeho obdržaní v mesiaci
máj prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov, prípadne poštou dáva / posiela vlastníkom vyúčtovanie.
Vyúčtovanie sa robí voči predpísaným zálohovým platbám, kde sa uvádza k 30.04. aktuálny stav, v
ktoromsúzahrnuténedoplatkyzálohovýchplatiebzapredchádzajúcirokpluszaobdobie1-4prísl.roka+

vyúčtovanie.Naprvejstranevyúčtovaniajepretoodsek:Mátepovinnosťuhradiť,kdejeuvedenácelková
podlžnosť k uvedenému dátumu. Na základe uvedeného považuje vyjadrenie žalovanej 2/ o zaniknutí
dlhu nezaplatených zálohových úhrad za rok 2016 za nesprávne, nakoľko nie je možné oddeliť zálohové
platby s vyúčtovaním. Ďalej poukázal na to, že počas sporu žalovaní nenamietali výšku podlžností na
prevádzkovom účte, a preto naďalej trvá na úhrade pohľadávky v zmysle napadnutého rozsudku.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, a to vo
výroku II. v časti o zaplatenie sumy 408,32 eur a v závislom výroku II. o trovách konania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods.1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Výrok I. a časť výroku II. o zaplatenie 263,27 eur nie je odvolaním dotknutá,
a preto nie je predmetom odvolacieho prieskumu.

7. Odvolaním žalobcu nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo konanie

v časti o zaplatenie sumy 1.007,82 eur z dôvodu späťvzatia zastavené, ani výrok II. v časti o zaplatenie
sumy 263,27 eur. Preto je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ sú vlastníkmi bytu na adrese E.. So žalobcom uzavreli

zmluvu o výkone správy, na základe ktorej žalobca zabezpečuje prevádzku domu, bytu a nebytového
priestoru, ako i opravy spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu, ktoré skutočnosti
neboli medzi stranami sporu spornými. Zásadnou otázkou konania bola opodstatnenosť nároku žalobcuna úhradu sumy 408,32 eur titulom pohľadávky žalobcu na prevádzkovom účte za obdobie od
01.03.2015 do 28.02.2016.

9. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je
povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení
domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných
skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu

prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v
dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia
činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa
tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania
použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok
majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

10. Správca je podľa citovaného zákonného ustanovenia povinný vykonať vyúčtovanie použitia
prostriedkovnafondeprevádzky,údržbyaoprávdomu,akoajvyúčtovanieúhradzaplneniarozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Vyúčtovanie preddavkov na platby za poskytované
plnenia je dôležitou časťou každého vyúčtovania. Preddavky sú de facto len zálohovými platbami, ktoré

vlastník pravidelne úhrada podľa zálohových predpisov vystavených správcom na základe odhadu,
ktorý však vychádza resp. by mal vychádzať z vyúčtovania nákladov domu za všetky plnenia spojené
s užívaním bytu a nebytového priestoru z predchádzajúceho obdobia. Zohľadňuje sa celková suma
preddavkov zasielaná počas roka každým vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome.

11. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca vykonal ročné vyúčtovanie zálohových úhrad za rok
2016, za ktoré obdobie titulom nedoplatku na zálohových platbách si žalovanú sumu uplatnil podanou
žalobou. Aj keď je pravdou, že žalovaní 1/, 2/ si svoje povinnosti v zmysle zmluvy o výkone správy ako
vlastníci bytu riadne a včas neplnili, titulom preddavkov na platby za poskytované plnenia voči žalobcovi
mali nedoplatky za žalované obdobie, nemožno ponechať bez povšimnutia, že prevádzková časť roka

2016 bola uzavretá a táto sa premietla vo vyúčtovaní, na ktorej skutočnosti založila žalovaná 2/ dôvody
podaného odvolania. Súd prvej inštancie pri posudzovaní skutkového stavu veci vychádzal výlučne len
zo zálohových platieb platených žalovanými 1/, 2/ v rozhodnom období, pričom je však už vzhľadom
na skutočnosť, že prevádzková časť roka 2016 bola uzavretá, potrebné túto skutočnosť zohľadniť a v
zmysle princípu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu vyhodnotiť stranami sporu

produkované dôkazy, keďže výška dlhu vo vzťahu k nim je sporná.

12. Keďže súd prvej inštancie uplatnený nárok z hľadiska uvedených rozhodujúcich skutočností
neposudzoval, pričom dokazovanie, ktoré je nevyhnuté vykonať pre posúdenie rozhodujúcej otázky o
nárokužalobcupresahujerámechospodárnostijehovykonaniaodvolacímsúdomvovzťahukžalovanou

produkovaným tvrdeniam jeho odôvodnenie neobstojí, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti z dôvodov uvedených v ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

13. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v procese Ďalšieho konania a nového rozhodovania o

veci bude postupovať v súlade s prípadnými procesnými návrhmi strán sporu, vykonať dokazovanie v
naznačenom smere, prípadne aj ďalšie dokazovanie nevyhnuté pre posúdenie rozhodujúcich právnych
otázok, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť v zmysle zásad daných ustanovením § 191 CSP
jednotlivo a tiež v ich vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými námietkami produkovanými
stranami v konaní, teda odstrániť všetky nedostatky tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto

zrušujúcom rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný
odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

14. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

15. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).