Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715203554
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5715203554.27

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: C. Z.,
G.. XX.XX.XXXX, E. K. Š. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika 25, Martin 036 01, IČO:
50 711 776, proti žalovanému: M. A., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M., Q.. A. XX, XXX XX M., štátny občan SR,
zastúpený občianskym splnomocnencom: Mgr. Patrikom Pálffym, bytom Záborského 10089/20, 036 01

Martin v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Krpeľany, vedené na Okresnom
úrade Martin, odbor katastrálny na L. Č.. XXX, parcela reg. C č. XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 360 m2 a na nej postavená stavba rodinný dom súpisné číslo XXX, parcela č. XX záhrady o
výmere 436 m2 žalobkyni do výlučného vlastníctva.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému z titulu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sumu 33.364,31 € do 30.-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu vykonaných investícii a prác na spoločnej nehnuteľnosti
sumu 6.447,50 € do 30.-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

V. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na 7,24 % -nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.3.2015 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, kde uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území
Krpeľany, zapísané na LV. č. XXX, parcely registra „C“, parcela č. XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX M. a na nej postavená stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, parcela č. XX,
záhrady o výmere 436 m2, pričom navrhovateľka je vlastníčkou týchto nehnuteľností v 1 a žalovaný
v zostávajúcej 1. Žalobkyňa uviedla, že po nadobudnutí nehnuteľností, ktoré nadobudla so žalovaným
kúpnou zmluvou a vklad bol povolený pod č. 1968/2001, sa rozhodli tieto zrekonštruovať, rekonštrukčné

práce prebiehali zo spoločne nazhromaždených financií žalobkyne a jej rodiny. Po zrekonštruovaní
prvého nadzemného podlažia sa vzťahy žalobkyne so žalovaným zhoršili a ten v roku 2014 dobrovoľne
a natrvalo opustil spoločnú domácnosť. Naproti tomu žalobkyňa uvedené nehnuteľnosti užíva, platí
daň z nehnuteľností vo výške spoluvlastníckeho podielu, hospodári na predmetných nehnuteľnostiach
a podobne. Medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol spor o výšku vysporiadacieho podielu, ako aj
o rozsah investícii do rodinného domu. Za účelom mimosúdneho vysporiadania sporu žalobkyňa si

nechala vyhotoviť znalecký posudok Ing. Ľubomírom Šaštínskym, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľností v celosti na čiastku 66.908,61 € s prihliadnutím na zhodnotenie, o ktoré sa zaslúžilažalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov, spolu s jej príbuznými a podiel žalovaného bol stanovený
týmto znaleckým posudkom na čiastku 18.388,91 €. K mimosúdnej dohode nedošlo, preto sa žalobkyňa
domáha vyporiadania súdnou cestou. Jedná sa o rodinný dom s priľahlými pozemkami a reálne

rozdelenie týchto nehnuteľností nie je možné, preto sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctvatak,žesúdprikáževeczaprimeranúnáhradudojejvýlučnéhovlastníctva.Zaprimeranú
náhradu 18.000,- €, ktorú sumu žalobkyňa vyplatí žalovanému.

2. Súdne konanie začalo na tunajšom súde, ešte za účinnosti OSP, súd vo veci nariadil pojednávanie

a počas pojednávania opakovane účastníci žiadali o poskytnutie lehoty, za účelom mimosúdneho
vysporiadania sporu. Keďže k takémuto mimosúdnemu vysporiadaniu nedošlo, súd po opakovanom
poskytnutí lehoty stranám už ďalšiu lehotu neposkytol a vo veci pojednával. Na pojednávaní právny
zástupca žalobkyne uviedol, že žiada zrušiť podielové spoluvlastníctvo a prikázať nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že ak žiadal pôvodne, že žalobkyňa vyplatí žalovaného
sumou 18.000,- €, tak táto suma už zohľadňuje aj vynaložené náklady žalobkyne do uvedenej

nehnuteľnosti v sume 15.328,45 €. Ďalej právny zástupca uviedol, že pokiaľ ide o zhodnotenie a
rekonštrukciu nehnuteľnosti zo strany žalobkyne, tak žalovaný s tým súhlasil, povedal jej, že keď
si to chce zhodnotiť, nech si zhodnotí, nech si to zaplatí s tým, že ak by sa náhodou rozišli, tak
sa vysporiadajú. Následne právny zástupca žalobkyne zmenil žalobu tak, že žiadal, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, tieto prikázal do

výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva čiastku v sume 33.454,- € a žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyniztituluvykonanýchinvestíciidospoločnejnehnuteľnostičiastku15.065,39€.Nanasledujúcom
pojednávaní po procesnom návrhu - zmene žaloby súd 12.7.2018 oboznámil s týmto návrhom s tým,
že v podstate nejde o zmenu žaloby ale o spresnenie výšky vysporiadacieho podielu, ktorý pôvodne

žalobkyňa uplatňovala, resp. chcela vyplatiť žalovanému v sume 18.000,- € s tým, že uviedla, že len
chce spresniť žalobu ohľadne tohto výpočtu, čo sa týka vysporiadacieho podielu a investícii. Polovičná
hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom je 33.454,30 € s tým, že hodnota investícii ňou
vynaloženýchnazhodnotenienehnuteľnostíje15.065,39€apoodpočítanítýchtoinvestíciiodpolovičnej
hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom žalobkyňa dospela k hodnote vysporiadacieho

podielu 18.388,91 €. Žalobkyňa teda žiada, aby bolo spoluvlastníctvo zrušené a nehnuteľností prikázané
do jej výlučného vlastníctva s tým, že ona vyplatí vysporiadací podiel žalovanému 33.454,- € a žalovaný
jej vyplatí z titulu vykonaných investícii sumu 15.065,35 €. Právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že veci,
ktoré boli predmetom investície žalobkyne do nehnuteľnosti sa nachádzajú vymenované v znaleckom
posudku Ing. Ľubomíra Šaštínskeho na str. 6 - 7 posudku, pod bodom 1., nadzemné podlažie. Žalobkyňa

zdôraznila, že predmetom sporu medzi ňou a žalovaným je predovšetkým hodnota jej investícii do
nehnuteľností.

3. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o investície, súhlasí
s hodnotou sedlového krovu, s hodnotou tretiny strechy na krove, súhlasí s hodnotou práce pokládky

keramickej dlažby v rozsahu asi 5 m2, tiež s hodnotou záchodu, umývadla a vnútorných obkladov a
vstupných schodov do rodinného domu, tiež súhlasí s prácami ohľadne komínu, ale bez materiálu.
Splnomocnenec žalovaného ďalej uviedol, že všetky ostatné práce boli realizované za fyzickej, aj
finančnej účasti žalovaného s tým, že zatiaľ nemajú na tieto tvrdenia dôkaz.

4. Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia, že to bola ona, kto investoval do nehnuteľností predložila
fotodokumentáciu.

5. Svedok V. Z., otec žalobkyne uviedol k prerábke domu, že drevo na krov zakúpil on pre dcéru a vnuka,
tiež zakúpil okná, pri osadení okien pomáhali on a jeho kamaráti. Strava pre kamarátov bola financovaná

z jeho peňazí. Zo strany žalovaného nebola žiadna pomoc ani od neho, ani od jeho rodiny. Žalovaný
nedoniesol žiadne peniaze. Aj za kúpnu zmluvu poplatky platil svedok, teda otec žalobkyne. Svedok tiež
uviedol, že žalobkyňa, teda jeho dcéra kúpila škridlu zo svojich peňazí, tiež žalúzie. Ďalej svedok uviedol,
že lodžiu robil tiež on, piesky a vápno platil on, tiež budoval priečky z tehly, robil prerábku kuchyne,
pokiaľ ide o plot, tam dal rúry, na ploty spredu si dcéra zobrala pôžičku, pomáhali aj vnukovi kamaráti.

Prerábku elektroinštaláciu robil svedkov kmotor, kto financoval materiál, to nevie. Svedok uviedol, že do
kúpeľne umývadlo a záchod dal on svoje vlastné, čo mu zvýšilo po jeho rekonštrukcii , väčšinu obkladov
a dlažieb kupovala jeho dcéra. Tiež kupovala sprchový kút. Práce vykonával svedok. Pokiaľ si spomína,
z tohto žalovaný nekúpil nič.6. Svedok M. Z., syn žalobkyne vypovedal, že prestavbu rodinného domu financovala jeho mama, teda
žalobkyňa a starký. Starký platil škridlu a okná, robil murárske práce, kúrenie robil svedok s P. I., tiež

robili spolu plot a podstenie. Mama si brala pôžičku, aby sa mohla robiť prerábka domu. Materiál zháňal
starký s mamou, krov financoval celý starý otec. Spotrebiče v kuchyni kupovala mama, robotu vykonával
starký. Materiál na kúpeľňu kupovala mama a prerábal ju starký. Materiál na pec tiež zakúpila mama
a robil ju on spolu s P. I.. Mama kupovala aj klampiarsky materiál, elektriku robil mamin krstný, starký
vybavil okná z Dreviny, prístavba lodžie bola zo starkého materiálu. Svedok ďalej uviedol, že nevidel,

žeby žalovaný dával nejaké peniaze na zakúpenie materiálu.

7. Svedok P. I. uviedol, že pozná žalobkyňu viac ako žalovaného. Uviedol, že sa on sám podieľal na
prerábkedomu,napríkladnaprerábkebalkóna,ústrednéhokúrenia,podsteniaaplotu.Robiltososynom
žalobkyne. Pokiaľ vie, tak materiál financovala žalobkyňa, on jej povedal, čo má kúpiť a ona to kúpila.
Žalovaný nemal záujem o stavbu. Robil tieto práce pre žalobkyňu a jej syna. Tiež sa podieľal na montáži

pece. Pokiaľ ide o žalovaného, ten sa na stavbe vôbec nezdržiaval. Ráno odišiel a prišiel, až keď bola
tma.

8. Svedok M. I. uviedol, že viac pozná žalobkyňu. Pomáhal jej pri prestavbe rodinného domu, robil
oplotenie, ploty financovala žalobkyňa, videl, ako kupovala pásovinu a tiež mu hovorila, že to financuje.

Tiež sa podieľal na prácach na podstení. Žalovaný na prácach sa nepodieľal, ani nikto z jeho strany
nebol pomáhať. Ako prebiehalo financovanie stavby, k tomuto sa vyjadriť nevie.

9. Svedok Z. Z. uviedol, že pozná žalobkyňu, pomáhal jej pri prerábaní na stavbe, pomáhal pri oplotení
a kúrení a iných menších prácach. Od syna žalobkyne vie, že to financovala žalobkyňa, sťažoval sa mu

syn žalobkyne, že to celé financuje mama. Z počutia vie, že niečo mal financovať aj otec žalobkyne.

10. Z čestného prehlásenia V. Z., otca žalobkyne vyplýva, že výlučne svojej dcére daroval okrem
stavebných prác aj kompletný nový krov na novú zrekonštruovanú nehnuteľnosť, všetky obloky vrátane
balkónových dverí, ktoré sú tam dodnes riadne zabudované, druhý majiteľ M. A. nemal o rekonštrukciu

záujem, podieľal sa minimálne ako prácami, tak finančne.

11. Žalobkyňa okrem fotodokumentácie predložila aj radu účtovných dokladov svedčiacich o nákupe
materiálu na uvedenú rekonštrukciu, ktoré následne zohľadnili znalci vo svojich posudkoch.

12. Tiež žalobkyňa predložila zmluvu o splátkovom úvere, ktorý si zobrala vo výške 5.950,- € od
Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava. Tiež predložila ďalšiu zmluvu o splátkovom úvere, rovnako od
veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, úver jej bol poskytnutý vo výške 1.764,- €

13. Do spisu boli predložené dva súkromné znalecké posudky. Žalovaný predložil posudok znalca

Ing. Milana Výparinu, znalca z odboru stavebníctvo, ktorý určil všeobecnú hodnotu stavieb 69.589,41
€ a všeobecnú hodnotu pozemkov 13.492,20 € a teda spolu všeobecnú hodnotu nehnuteľností po
zaokrúhlení na sumu 83.100,- €.

13. Na objednávku žalobkyne podal znalecký posudok znalec Ing. Ľubomír Šaštínsky, znalec z odboru

stavebníctvo, ktorý určil všeobecnú hodnotu stavieb na sumu 56.372,65 € a všeobecnú hodnotu
pozemkov 10.535,96 € , spolu teda všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov 66.908,61 €. Ďalej znalec
určil v znaleckom posudku všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov v podiely spoluvlastníka 18.388,91
€. Na pojednávaní bol vypočutý znalec Ing. Šaštínsky, ktorý uviedol, že klientka, teda žalobkyňa chcela
vedieť aká je hodnota celku a aká je hodnota spoluvlastníckeho podielu, v danom prípade 1 , pričom na

základe prepočtu nerealizovaných konštrukcií toho čoho pán Slezák nerealizoval, teda čoho sa druhá
strana nezúčastnila, tak o to bol ponížený spoluvlastnícky podiel. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ by mal
špecifikovať hodnotu investícii, ktorá vynaložila žalobkyňa, tak v minulosti síce pracoval ako znalec na
stanovenie cien stavebných prác, ale už dva roky je zo zoznamu pre tento obor vyčiarknutý a preto ako
znalec nemôže stanoviť hodnotu investícii v eurách.

Vzhľadom na toto vyjadrenie Ing. Ľubomíra Šaštínskeho, pokiaľ ide o hodnotu investícii súd jeho
vyjadrenie nevyhodnotil ako vyjadrenie znalca, ale ako svedeckú výpoveď odborne spôsobilej osoby,
pričom v súvislosti s investíciami znalec uviedol, že pri porovnaní s výpočtom ceny stavebných prác sa
zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu a hodnota investícii by sa mali veľmi blízko približovať. K výpočtuznalec uviedol, že 1 hodnoty nehnuteľnosti bola 33.454,30 € a on určil podiel na sumu 18.388,91 € a ak
od polovičnej hodnoty nehnuteľnosti, teda od sumy 33.454,30 € odrátame hodnotu spoluvlastníckeho
podielu 18.388,91 € dostaneme odhadom hodnotu, o ktorú hodnotu žalobkyňa nehnuteľnosť zhodnotila

( 15.065,39 € ).
Vzhľadom k tomu, že v znaleckom posudku zostalo nejasné, prečo všeobecná hodnota rodinného domu
je 43.613,44 € a polovica tejto hodnoty je 17.087,15 €, avšak všeobecná hodnota spoluvlastníckeho
podielu je 8.543,54 €, aby tieto skutočnosti vysvetlil písomne. V korekcii znaleckého posudku Ing.
Šaštínskeho žurnalizovaného na čl 289 znalec určil hodnotu, o ktorú sa pán Slezák ako žalovaný

nepodieľal na zhodnotení podielu 1 , ktorú hodnotu, ktorú investovala žalobkyňa do hodnoty 1 podielu
nehnuteľnosti je suma 6.447,50 €. Ďalej znalec opravil aj všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov na
sumu 66.728,61 €.
Táto korekcia bola nosným dôkazom, z ktorého súdu pri rozhodnutí vo veci vychádzal.

14. Žalovaný na pojednávaní navrhol pribrať do konania znalca za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti

k času vypracovania znaleckého posudku, ako aj k hodnote vynaložených nákladov žalobkyne. Súd
teda do konania pribral znalca Ing. Čierneho a vyzval žalovaného na zloženie preddavku. Žalovaný
preddavok nezložil, preto súd uznesením zo dňa 1.4.2019 rozhodol, že tento dôkaz nevykoná.

15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

16. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelne
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému,
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny

zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie a zistený skutkový stav veci súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

18. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných
na LV Č.. XXX, parc. reg. „C“ č. XX a na nej postavený rodinný dom, súpisné číslo XXX Q. parcela č. XX,
pričomvykonanýmdokazovaním,predovšetkýmzhodnýmtvrdenímstránsporu,akoajlistomvlastníctva
LV č. XXX, pre katastrálne územie Krpeľany mal súd preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi sú
Katarína Vojtková - žalobkyňa a Milan Slezák - žalovaný, každý v podiele 1.

19. Pred podaním žaloby, ako aj po podaní žaloby na súd sa strany sporu pokúšali dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a vzájomnom vysporiadaní. K dohode však nedošlo, preto súd postupoval v súlade s
ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami bolo nesporné, že strany sporu nadobudli
uvedené nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod

číslom 1968/2001. Tiež bolo medzi stranami nesporné, že v priebehu spoločného užívania veci došlo k
rekonštrukcii rodinného domu s tým, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi sa postupne zhoršovali a v júni
2014 žalovaný dobrovoľne a natrvalo opustil spoločnú domácnosť a uvedené nehnuteľnosti žiadnym
spôsobom neužíva a ani nemá o užívanie týchto vecí a o vlastníctvo týchto vecí záujem. Súd je toho
názoru, že nemožno nikoho spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve ale rovnako ho nemožno

nútiť, aby vlastnil určitú vec. Preto súd neskúmal, či je možné reálne rozdelenie veci, pretože žalovaný
neprejavil záujem vlastniť uvedené nehnuteľnosti ani v prípade reálneho rozdelenia. Preto súd pristúpil
k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva a to prikázanie veci za primeranú náhradu
druhému zo spoluvlastníkov, v danom prípade prikázanie veci žalobkyni, ktorá prejavila záujem vlastniť
uvedené nehnuteľné veci v celku.

20. Nebolo medzi stranami sporné a obe strany sporu súhlasili s tým, že vec bude prikázaná do
výlučného vlastníctva žalobkyni. Preto súd v prvom výroku rozsudku rozhodol, že sporné nehnuteľnosti
sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne.

21. Zo samotnej žaloby v zmysle jej špecifikácie na čl. 210 a čl. 211 je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala
prikázania nehnuteľností do jej vlastníctva za primeranú náhradu s tým, že žalobkyňa žiadala, aby jej
žalovaný zaplatil z titulu ňou vynaložených investícii do spoločnej nehnuteľnosti sumu 15.065,39 €. Z
takto koncipovanej žaloby je teda zrejmé, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania v širšom zmysle, ktorévyporiadanie je možné len na návrh. Pri vysporiadaní o zrušení podielového spoluvlastníctva v širšom
zmysle tak súd rozhodne samostatným výrokom o náhrade za spoluvlastnícky podiel a o pohľadávke
vynaložených nákladov do nehnuteľností, pričom pohľadávka náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká

právoplatnosťou rozsudku a pohľadávka vynaložených vniká od okamihu ich vynaloženia. Uvedené má
však význam len z hľadiska úrokov z omeškania, ktoré však žalobkyňa v tomto konaní nežiadala.

22. Pokiaľ ide o určenie výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel v danej veci boli podané dva
súkromné znalecké posudky, ktoré sa vo všeobecnej hodnote nehnuteľnosti líšili. Za tým účelom súd

na pojednávaní mal v úmysle obidvoch znalcov vypočuť za účelom odstránenia rozdielov v týchto
znaleckých posudkoch a uložil každej zo strán, aby účasť znalca, ktorý pre ňu vypracoval súkromný
znalecký posudok zabezpečila na pojednávaní. Žalobkyňa účasť znalca zabezpečila, žalovaný uviedol,
že účasť nezabezpečil, pretože znalec mal zdravotné problémy. Uvedenú skutočnosť žalovaný
žiadnym spôsobom neosvedčil ani vyhlásením od znalca, ani v dostatočnom časovom predstihu pred
pojednávaním, uvedené oznámil až na pojednávaní a ani na ďalšie pojednávanie výsluch znalca, ktorý

pre neho vypracoval súkromný znalecký posudok nezabezpečil. Preto odstrániť rozpory v znaleckých
posudkoch nebolo možné. Na pojednávaní znalec, ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok pre
žalobkyňu zotrval na svojom znaleckom posudku s tým, že potrebuje urobiť korekciu znaleckého
posudku, ktorá vyplýva z určitých matematických nepresností. Súd preto vychádzal zo znaleckého
posudku podaného znalcom Ing. Šaštínskym v zmysle jeho korekcie, ktorý určil všeobecnú hodnotu

nehnuteľností, ako vyplýva z tejto korekcie žurnalizovanej na čl. 288, z ktorej vyplynula všeobecná
hodnota pozemkov a stavieb v sume 66.728,61 €. Potom polovičný podiel predstavuje sumu 33.364,31
€, čoby primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel, ktorú je povinná žalobkyňa zaplatiť žalovanému.

23. Pre účely širšieho vyporiadania, ktorého sa žalobkyňa žalobou domáhala a žiadala, aby bol žalovaný

zaviazaný zaplatiť jej investície, ktoré investovala do spoločnej nehnuteľnosti, tak súd vychádzal zo
znaleckéhoposudkuznalcaIng.Šaštínskehovzmyslejehokorekcienačl.288spisu,kdeznalecuviedol,
že suma 6.447,50 € je hodnota, na ktorej sa spoluvlastník pán Slezák nepodieľal na zhodnotení polovice
spoluvlastníckehopodielu.Naúčelyvyporiadaniatrebarozlišovaťprípady,keďinvestíciebolivynaložené
so súhlasom spoluvlastníka a vtedy má investujúci spoluvlastník právo proti tomu spoluvlastníkovi,

ktorý neinvestoval na úhradu vynaložených nákladov. Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu druhého
spoluvlastníka, tak investujúci spoluvlastník má voči spoluvlastníkovi, ktorý neinvestoval právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade žalobkyňa vypovedala, že žalovaný s investíciami
súhlasil s tým, že povedal žalobkyni, že keď si chce nehnuteľnosť zhodnotiť, nech si zhodnotí, nech si
to aj zaplatí s tým, že keby sa náhodou rozišli, tak sa vyporiadajú. V tejto súvislosti súd vychádzal tiež z

vyjadrenia znalca Ing. Šaštínskeho na pojednávaní, ktorú v tejto časti súd bral len ako svedeckú výpoveď
osoby s odbornou znalosťou veci, kde uviedol, že zhodnotenie nehnuteľnosti a investície v danom tomto
konkrétnom prípade sú v podstate hodnoty totožnej. Preto súd v zmysle korekcie k znaleckému posudku
na čl. 288 zaviazal žalovaného, aby žalobkyni zaplatil sumu 6.447,50 €, čo je hodnota o ktorú ona
zhodnotila polovicu podielu uvedených nehnuteľností a na ktorej sa on nepodieľal.

24. Keďže súd pokiaľ rieši zrušenie podielového spoluvlastníctva a vykonáva vyporiadanie, tak nie je
návrhom účastníkov viazaný. Žalobkyňa chcela na vyporiadacom podiele zaplatiť žalovanému sumu
33.454,- €, súd ju zaviazal k úhrade sumy len 33.364,31 €, teda k sume o 89,69 € nižšej. Pokiaľ
však ide o sumu, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni, tak ona žiadala titulom investícii,

ktoré vynaložila sumu 15.065,39 € ale súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy len 6.447,50 €
v zmysle znaleckého posudku a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Tu treba zdôrazniť, že celkové
investície, o ktorých tvrdila žalobkyňa, že investovala do nehnuteľností v sume 15.065,39 € tak tvrdila,
že investovala do zhodnotenia celej nehnuteľnosti. Pozabudla však, že keďže táto investícia smerovala
do celej investícii, tak týmito investíciami zhodnocovala vlastne aj svoj podiel v jednej polovici na týchto

nehnuteľnostiach a len polovičnou sumou prispela na zhodnotenie podielu žalovaného, čo ona v žalobe
ale nezohľadnila. Treba tiež zdôrazniť, že žalovaný rozporoval, že by sa on nepodieľal na investíciách
do spoločnej nehnuteľnosti, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Nenavrhol jedného
svedka, nepredložil jeden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa podieľal na investíciách do
nehnuteľnosti, teda dôkazné bremeno neuniesol. Naopak bola to žalobkyňa, ktorá jednak rozsiahlymi

svedeckými výpoveďami, ako aj „bločkami“ na nákup materiálu preukazovala, že to bola práve ona a jej
rodinný príslušníci, kto do nehnuteľností investoval, preto súd považoval tvrdenie, že to bola žalobkyňa,
ktorá nehnuteľnosť zhodnotila a do nej investovala za preukázanú.25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Pre výpočet percentuálnej
výšky náhrady trov konania súd vychádzal z toho, že v zmysle žaloby žalobkyňa po úprave petitu
na čl. 211 žiadala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s tým, že zaplatí žalovanému

vyrovnací podiel vo výške 33.454,- € a on jej zaplatí titulom vynaloženia nákladov, ktoré ona vynaložila
do zhodnotenia nehnuteľnosti sumu 15.065,39 €. Len pre účely trov konania súd vychádzal z obrazne
„započítania“súm,ktorémážalobkyňazaplatiťžalovanémuaktoréžalovanýmázaplatiťžalobkynistým,
že po „započítaní“ týchto súm zostane žalobkyni k úhrade suma 18.388,61 € vychádzajúc zo žaloby.
Túto sumu 18.388,61 € súd považoval za 100% uplatneného nároku. Rozsudkom však bola priznaná

suma, ktorú je povinná žalobkyňa zaplatiť žalovanému na vyrovnací podiel a to suma 33.364,31 € s
tým, že žalovaný má zaplatiť jej ako náklady na zhodnotenie 1 podielu sumu 6.447,50 € . Na účely len
výpočtu trov konania obrazne po „započítaní“ žalobkyňa má zaplatiť žalovanému sumu 26.916,81 €.
Teda suma, ktorú má dať žalobkyňa žalovanému je o 8.528,20 € viac, ako ona určila v petite žaloby,
teda o 46,38 % viac, čo je vlastne jej neúspech a potom jej úspech, teda úspech žalobkyne je 53,62 %
a úspech žalovaného je 46,38 %. Potom čistý úspech žalobkyne je 7,24 % ( 53,62 % - 46,38 % ) a v

tejto výške má žalobkyňa právo voči žalovanému na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.