Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Kuruc
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/38/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200738
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7017200738.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a
členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske
družstvo Mlynica, Mlynica 78, IČO: 00 199 761, právne zastúpený: JUDr. Juraj Lukáč, advokát, so
sídlom Námestie sv. Egídia č. 11/6, Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných
prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti: 1/ Z. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,
2/ S. Y., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, 3/ Š. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, 4/
X. P., rod. P.Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, 5/ M. Y., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,
6/ E. K., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. F. XXX, 7/ H. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
X, 8/ P. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 9/ Z. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.V.
XX, právne zastúpení spoločnosťou AK GRABAN, TORMA a PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska
53, Košice 10/ Poľnohospodárske družstvo Komárovce, IČO: 31 668 666, so sídlom Komárovce 66, v
zastúpení správca konkurznej podstaty JUDr. Marta Konkoľová, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP-2017/029877-Kos zo dňa 12.07.2017, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca právne zastúpený, včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Košiciach
žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP-2017/029877-Kos zo dňa 12.07.2017, v
spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odbor pozemkový a lesný č. OU-KS-
PLO/2017/000452-77 z 12. apríla 2017, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil.
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím z 12.04.2017 podľa § 5 ods.2 zák. č. 503/2003 Z. z. a zák.
č. 180/1995 Z. z. navrátil vlastnícke právo k pozemkom v katastrálnom území H., pôvodne vedenom v
pozemnoknižnej zápisnici č. XX ako parcela č. XXX, lúka, vo výmere XXX katar jutár XXX štvorcových
siah v podiele XXXXX/XXXXXXX zo spoločného pasienka, ktorý je dnes v liste vlastníctva označený
ako parcela E KN č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, vo výmere XX XXXX S., E KN č. XXX/
X, druh pozemku trvalý trávny porast, vo výmere XXX S., E KN č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny
porast, vo výmere XXXX m2 a E KN č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, vo výmere XX XXXX
S., oprávneným osobám P. M., Z. I. a dedičom po oprávnených osobách Z. F., S. Y. rod. P., Š.Y. P.,
X. P., M. Y., H. S., E. K., v príslušných podieloch. Oprávnené osoby zastúpené Z. F. si podľa tvrdenia
správneho orgánu uplatnili nárok podľa § 3 ods.1 písm. d) zák. 503/2003 Z. z. v lehote dňa 20.12.2004.
3. Žalovaný pôvodným svojim rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2017/007432-Kos zo dňa 20.02.2017, /
právoplatným dňa 06.03.2017/, zrušil na základe odvolania žalobcu predchádzajúce rozhodnutieOÚ Košice - okolie, PLO č. OU-KS-PLO/2016/0433-70 zo dňa 03.11.2016 o navrátení vlastníctva
oprávneným osobám a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne OÚ Košice -
okolie, PLO ako správny orgán prvého stupňa súc viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu
(žalovaného), vydal nové rozhodnutie č. OU-KS-PLO/2017/000452-77 zo dňa 12.04.2017, a žalovaný v
novom odvolacom konaní na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2017/029877-Kos
zo dňa 12.07.2017 jeho rozhodnutie napadnutým rozhodnutím potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
4. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie OÚ Košice - okolie, PLO
č. OU-KS-PLO/2017/000452-77 zo dňa 12.04.2017 v celom rozsahu a v odôvodnení rozhodnutia č.
OU-KE-OOP-2017/029877-Kos zo dňa 12.07.2017 uviedol, že sa zaoberal všetkými námietkami a
vyjadreniami odvolateľa, zároveň uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami a závermi, ako aj právnym
posúdením veci správneho orgánu prvého stupňa. Mal za preukázané, že oprávnené osoby v
zastúpení Z. F.Á. si včas uplatnili svoj reštitučný nárok podľa označenej právnej úpravy s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.11.2011 vo veci zastupovania a
uplatňovania reštitučných nárokov zastúpenými osobami konštatoval, že bolo preukázané oprávnené
uplatnenie reštitučného nároku týmito osobami. Vo veci vyhláseného konkurzu a následných prevodoch
vlastníckeho práva správny orgán prvého stupňa i odvolací správny orgán konštatovali, že na
základe skutočnosti, že Krajský súd v Košiciach 19.12.2003 právoplatným uznesením v konaní č.
k. 3K/58/03-17 vyhlásil na majetok úpadcu PD Mlynica - povinnú osobu konkurz. (poznámka súdu:
nemá byť Komárovce?). Konštatoval, že podľa § 68 ods.1 zákona o konkurze a vyrovnaní sa do
konkurznej podstaty zahŕňajú veci patriace oprávneným osobám, ak nároky oprávnených osôb v
zákonom ustanovených lehotách neboli uplatnené alebo boli zamietnuté. Poukázal na zodpovednosť
správcu konkurznej podstaty pri výkone činnosti podľa zákona o konkurze (§ 8 ods.2 zákona o konkurze
a vyrovnaní) a na jeho povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a na zodpovednosť za škodu
vzniknutúporušenímpovinností.Prvostupňovýsprávnyorgánkonštatoval,žekúpnazmluvajeabsolútne
neplatný právny úkon, týkajúci sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktoré oprávnené
osoby uplatnili reštitučný nárok s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a to ex lége. Pre porušenia
ust. § 68 ods.1 zákona o konkurze a vyrovnaní vyvodil záver o porušení povinnosti preveriť, či pozemky
patria do reštitučných nárokov podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Správny orgán prvého stupňa pokladal
za nepodstatné zaoberať sa námietkou žalobcu dobromyseľnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva k
reštituovanému majetku zo strany žalobcu.
5.Žalovanýakoodvolacísprávnyorgánkoprávnenýmosobámuviedol,žetietouplatnilireštitučnýnárok,
ktorý spĺňajú v súlade s § 2 v spojení s § 3 ods.1 písm. d/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom z
prekážok uvedených v § 6 ods.1 citovaného zákona, pričom prevody pozemkov na iné osoby nemôžu
byť prekážkou ani dôvodom nenavrátenia vlastníctva podľa aj s poukazom na § 4 ods.2 zákona a §
68 ods.1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Žalovaný rozhodol s odkazom na odvolacie
dôvody žalobcu. Tie sa týkali nezákonnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý nekonal s
povinnou osobou /PD Komárovce/, pôvodným vlastníkom nehnuteľností, v zmysle § 4 ods.1 zákona o
navrátení vlastníctva k pozemkom, označil za nie rozhodujúce pre žalobcom nadobudnuté vlastnícke
právo k pozemkom rozhodnutie, ktorým Krajský súd v Košiciach povolil prevod vlastníckeho práva,
a mal za to ako žalobca nedôvodne tvrdil, že správny orgán nesprávne posúdil včasnosť uplatnenia
reštitučného práva oprávnenými osobami. Poukázal na pôvodné rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, ktoré o otázke oprávnených osôb a právnych nástupcov oprávnených osôb pôvodne zrušil a
uviedol, že správnemu orgánu prvého stupňa bola 20.12.2004 doručená žiadosť vo veci uplatnenia
nároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona o navrátení vlastníctva pozemkom, ktorú podal Z. F.,
H. XXX ako zástupca oprávnených osôb K. F., r. č. XXXXXX/XXX, H. XXX, P. M. po H. M., Š. Y.,
X. S. po I. S. a Z. I. po M. I.. Reštitučný nárok bol uplatnený k pozemnoknižnej zápisnici č. XX na
parcelu č. XXXX, parcelu XXXX, zapísané na LV XXX a XXX vo vlastníctve PD Komárovce a netýkal sa
nárokuvovýlučnomvlastníctvePDKomárovce.Správnyorgánprvéhostupňapopôvodnompreverovaní
legitimityoprávnenýchosôbaichprávnychnástupcov,preverovanívlastníckychpomerovkreštituovanej
nehnuteľnosti po následnom zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania
napadnutým rozhodnutím o veci rozhodol.
6. Žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011 sp. zn. 10Sžr/145/2011
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že reštituent prejavuje svoju vôľu nechať sa zastupovať inouosobou a konkrétnym zástupcom, ktorého, ak nárok uplatnil v prekluzívnej lehote, možno považovať aj
dodatočným doložením plnomocenstva za splnomocneného. Teda toto sa konvaliduje, hoci bolo podané
po začatí reštitučného konania. Preto odvolateľ nedôvodne spochybňuje vierohodnosť oprávnených
osôb v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.
7. Citoval, že podľa § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom tento zákon upravuje navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu - zákona č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“)
a § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria podľa identifikácie parciel č. obj. K2:
115/2014 zo dňa 19.03.2014 pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. XXX, zapísanú v pozemno knižnej
vložke č. XX, k. ú. H. vo výmere XXXXXXX S.X tvoria parcela E KN č. XXX/X vo výmere XXXXXX S.X,
zapísaná v liste vlastníctva č. XXX, parcela E KN č. XXX/X vo výmere XXXXXX m2, zapísaná v liste
vlastníctva č. XXX, parcela E KN č. XXX/X vo výmere XXX m2, zapísaná v liste vlastníctva č. XXX,
parcela E KN č. XXX/X vo výmere XXXX m2, zapísaná v liste vlastníctva č. XXX a časť parcely C KN
č. XXXX/X, zapísaná v liste vlastníctva č. XX.
8. Vychádzal z Rozhodnutia bývalého Pozemkového úradu Košice - vidiek č. j. 712/93/94/
Mi zo dňa 18.02.1994, právoplatným dňa 16.12.1994, ktorým bola schválená dohoda o vydaní
nehnuteľnosti uzavretá medzi oprávnenými osobami, urbarialistami obce Komárovce a povinnou
osobou Poľnohospodárskym družstvom Komárovce, predmetom ktorej bola parcela č. XXX, zapísaná v
pozemnoknižnej vložke č. XX. kat. územie H.. Ku prechod pozemku (parcely č. XXX z pozemnoknižnej
vložky č. XX, k. ú. H.) na Jednotné roľnícke družstvo v Komárovciach na základe zákona č. 81/1949
Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a
podobných právnych útvarov potvrdzuje kópia pozemnoknižnej vložky Č. XX, k. ú. H., v ktorej pod
poradovým číslom 13 je zapísané č. d. XXX zo dňa 15.04.1950, na základe ktorého sa vkladá vlastnícke
právo pre Jednotné roľnícke družstvo v Komárovciach podľa § 3 ods. 4 zákona č. 81/1949 Zb. Tým sú
splnené podmienky prechodu pozemku na právnickú osobu v rozhodujúcom období uvedené v § 3 ods.
1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.
9. 9. správny súd Danna
Bystrianská______________________________________________________________________________________
z výpisov listov vlastníctva č. XXX a č. XXX, k. ú. Komárovce, podľa ktorého Poľnohospodárske družstvo
Komárovce bolo vlastníkom podielu ku dňu účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom
(k 1.1.2004). Podľa § 4 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom povinnou osobou je
Poľnohospodárske družstvo Komárovce, ktoré podľa údajov z obchodného registra bolo v konkurze
a správcom konkurznej podstaty bola Mgr. Marta Konkoľová. Uviedol, že povinná osoba sa určuje ku
dňu účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, t. j. k 1.1.2004. Vychádzal aj z platných
a záväzných údajov katastra nehnuteľností uvedených v listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX, k. ú.
H., vlastníkom podielu, na ktorý nebol uplatnený nárok podľa zákona o pôde, bolo ku dňu 1.1.2004
Poľnohospodárske družstvo Komárovce. Reštitučný nárok bol uplatnený podľa zákona o navrátení
vlastníctva k pozemkom a je irelevantné zaoberať sa právnymi nástupcami - vlastníkmi pozemku, lebo
v čase pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z. z. prvostupňový správny orgán povinnú osobu správne
a jednoznačne identifikoval /Poľnohospodárske družstvo Komárovce/.
10.Uviedol,žeajprekážkynavráteniavlastníctvakpozemkomupravenév§6ods.1zákonač.503/2003
Z. z. sa zisťujú a preukazujú ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom,
k1.1.2004.VčaseúčinnostizákonabolovlastníkompozemkovPoľnohospodárskedružstvoKomárovce,
právnická osoba, ktorá je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k
pozemkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je splnená prekážka navrátenia vlastníctva uvedená
v § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z. a nie je tu ani iná prekážka, ktorá by bránila navráteniu
vlastníctva.
11. Vyhodnotil aj fakt, že Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3K 58/03-17 zo dňa 19.12.2003,
právoplatným dňa 16.01.2004, vyhlásil na majetok úpadcu (Poľnohospodárske družstvo Komárovce
- povinnú osobu) konkurz na základe zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) a konštatoval, že podľa § 68ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa
zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd, sa zahrňujú do podstaty len vtedy, ak
nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté. Poľnohospodárske
družstvo Komárovce, zastúpené správcom konkurznej podstaty S.. S. H., ako predávajúci uzavrelo
dňa 23.03.2009 skupujúcim, AGRO Komárovce, s.r.o. neplatnú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v k. ú.
H., ktoré boli predmetom uplatneného reštitučného nároku a to na parcelu E KN č. XXX/X vo výmere
XXXXXX m2 v podiele XXX/XXXX, zapísanú v liste vlastníctva č. XXX, parcelu E KN č. XXX/X vo výmere
XXX XXX m2, parcelu E KN č. XXX/X vo výmere XXX m2 a parcelu E KN č. XXX/X vo výmere X XXX
m2 v podiele XXX/XXXX, zapísané v liste vlastníctva č. XXX, lebo podľa § 8 ods. 2 zákona o konkurze
a vyrovnaní správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá
za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.
12. Konštatoval, že Spoločnosť AGRO Komárovce, s.r.o. predmetné nehnuteľnosti následne predala
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2010 Poľnohospodárskemu družstvu Mlynica, súčasnému
vlastníkovi pozemkov a podľa žalovaného správne prvostupňový správny orgán posúdil prevody
pozemkov s odkazom na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. ako absolútne neplatný právny úkon,
pričom absolútna neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka nastáva priamo zo zákona a pôsobí od
začiatku voči každému a na túto neplatnosť je správny orgán povinný prihliadnuť. V danom prípade došlo
k porušeniu zákonnej povinnosti konkurzného správcu, ak si u príslušného obvodného pozemkového
úradu neoveril, či sa na predmetné pozemky nevzťahuje zákon č. 503/2003 Z. z. Vychádzal z toho, že
zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. uložil momentom účinnosti tohto zákona
povinnej osobe povinnosť nakladať s pozemkom so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne mu
uložil zákaz previesť tento pozemok na inú osobu pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu.
Predmetná neplatnosť v danom prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné
neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne vysloviť v inom súdnom konaní.
OtázkadobromyseľnostinadobudnutiapredmetnýchpozemkovPoľnohospodárskymdružstvomMlynica
pokladal za právne irelevantnú.
13. Konštatoval opakovane, že kúpna zmluva uzavretá medzi Poľnohospodárskym družstvom
Komárovce - povinnou osobou, správcom konkurznej podstaty Mgr. Martou Konkoľovou, a kupujúcim,
AGRO Komárovce, s.r.o. je absolútne neplatná zo zákona, a pôsobí od začiatku voči každému, preto
následné úkony nemajú vplyv na prebiehajúce reštitučné konanie a nevytvárajú podmienky na priznanie
postavenia účastníka konania pre AGRO Komárovce. s.r.o.
14. V danej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. l0Sžr/142/2014 zo dňa
30.11.2015, ktorý uviedol, že za to, že právny úkon vykonávaný v rámci kompetencií konkurzného
správcu v súlade s požiadavkou riadnej starostlivosti spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti pre
platnosť právneho úkonu je povinný zabezpečiť v rámci výkonu svojej kompetencie konkurzný správca.
“Opatrenie Krajského súdu v Košiciach č. 3K/58/2003-128 zo dňa 19.01.2009“ nie je predbežnou
otázkou v zmysle § 40 ods. l zákona o správnom konaní, lebo konkurzný súd neskúmal a nerozhodoval
o tom, či predmetná zmluva spĺňa podmienky pre uznanie za platný právny úkon.
15. Uviedol, že podľa § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,
že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Preto AGRO Komárovce s.r.o. nie je účastníkom
správneho konania a ani vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia. O
žiadnych jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa v reštitučnom konaní
nekoná a ani žiadne jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti nie sú napadnutým
rozhodnutím priamo dotknuté.
16. Žalobca včas podanej správnej žalobe, ktorú podal na tunajší súd 26.7.2017a rozhodnutie
žalovaného prevzal 18.7.2017 s poukazom na článok 46 ods.1 Ústavy SR poukázal na ustanovenie
§ 2 ods.2 zákona 503/2003 Z. z. pokladal rozhodnutia správnych orgánov - žalovaného i správneho
orgánu prvého stupňa za nezákonné s poukazom na § 191 ods.1 písm. c /SSP/, pretože vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci, tiež uviedol, že sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre
nedostatok dôvodov, podľa § 191 ods.1 písm. d/ a zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správybolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci§ 191 ods.1 písm. e/ a tiež, že podľa § 191 ods.1 písm. g/
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia. Žalobca mal za to, že nemal možnosť ako
účastník konania sa k veci vyjadriť (§ 33 ods.2 Správneho poriadku) oprávnené osoby možno spochybniť
v zmysle § 8 ods.4 zákona 503/2003 Z. z.
17. V prvom rade namietal, že oprávnená osoba môže uplatniť reštitučné právo počas svojho života. Ak
oprávnenáosobajenažive,alebonebolavyhlásenázamŕtvuaZ.F.20.12.2004podalžiadosťnavydanie
reštituovaného majetku a domáhal sa navrátenia vlastníctva k pozemkom, a označil za oprávnené
osoby K. F., ku ktorej osobe uviedol, že zomrela XX.X.XXXX potom uplatnením reštitučného nároku,
nemohol byť Z. F. ňou poverený. U oprávneného P. M. uviedol nedostatky v obsahu splnomocnenia
pre splnomocnenca. K osobe X. S. uviedol, že nie sú splnené podmienky preto, že dedičské konanie
bolo pre nemajetnosť zastavené a nejde o pôvodného vlastníka uvedených nehnuteľností. U osoby Š.
Y. uviedol, že nepostačuje osvedčenie o dedičstve, ak táto osoba nebola v pôvodnej žiadosti o vydanie,
resp. o prinavrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedená. Žalobca konštatoval, že v prípade
úmrtia oprávnenej osoby je významým, či k úmrtiu a k uplatňovaniu práv po takýchto osobách došlo
v rozhodnom období. Oprávnené osoby do konania vstúpili po svojich poručiteľoch, pričom Z. F. a H.
S. nemali právo do začatého konania vstupovať. Z. F. a E. K. nespĺňali požiadavky byť oprávnenou
osobou, nakoľko právo neuplatnili v prekluzívnej lehote a neboli oprávnenými osobami na uplatnenie
tohto nároku, lebo na to boli oprávnení ich predchodcovia, Š. Y. a K. F.. Týmto právo zaniklo jeho
neuplatnením. Podľa žalobcu v otázke označenia oprávnených osôb na vydanie nehnuteľností, ide o
neodstrániteľné vady, ktoré správny orgán posúdil nesprávne, lebo nárok na navrátenie vlastníctva v
čase jeho uplatnenia 20.12.2004 si uplatnili osoby, ktoré na jeho uplatnenie neboli oprávnené a žiadosť
podľa § 8 ods.4 zákona 503/2003 nespĺňala zákonom požadované náležitosti.
18. Žalobca namietal, že v rozhodujúcom období boli pozemky vo vlastníctve K. O. H., v tom čase bolo
v konkurze. Správkyňa konkurznej podstaty S.. S. H. rozhodla o predaji dotknutých pozemkov firme
AGRO Komárovce, s.r.o. dňa 23.9.2009 so súhlasom príslušného konkurzného súdu. Katastrálny úrad
vo veci povolil vklad do katastra nehnuteľností. O uvedených právnych úkonoch, týkajúcich sa prevodu
vlastníckeho práva k reštituovanému majetku konštatoval správny orgán prvého stupňa, že sú podľa §
39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 zákona č.203/2003 Z. z. absolútne neplatné. Potom
za neplatný správny orgán prvého stupňa označil i predaj pozemku od Agro Komárovce s.r.o. žalobcovi,
uskutočnený 12.10.2010.
19. Poukázal na bezdôvodné obohatenie, ktoré získalo Poľnohospodárske družstvo Agro Komárovce
predajom žalobcovi a obohatilo sa tak na jeho úkor. Správne orgány nekonali s pôvodným
vlastníkom Agro Komárovce, s.r.o. Žalobca mal predovšetkým na mysli otázku dobromyseľnosti
nadobudnutia vlastníckeho práva od Agro Komárovce, s.r.o.. Pokladal to za primárnu požiadavku
vedenia správneho konania a to preto, že predaj majetku uplatneného v reštitučnom konaní bol
schválený Opatrením Krajského súdu v Košiciach, pred predajom žalobcovi od správkyne konkurznej
podstaty Poľnohospodárskeho družstva Komárovce. Poukázal na to, že správny orgán nebol oprávnený
preskúmavať toto opatrenie súdu a pokladal preto predaj a prevody vlastníckeho práva medzi
Poľnohospodárskym družstvom Komárovce, Agro Komárovce s.r.o. a samotným žalobcom za platné v
dôsledku vydaného súhlasu konkurzného súdu správcovi konkurznej podstaty nemali byť predbežnou
otázkou podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom. Preto podľa žalobcu
správne orgány prekročili svoju právomoc. Označil nadobudnutie vlastníckeho práva a výkon práva
vlastníka za rozhodujúce oproti uplatňovanému reštitučnému nároku oprávnených osôb v reštitučnom
konaní v zmysle § 4 zákona č. 503/2003 Z. z. V konaní pred súdom žiadal na pojednávaní vypočuť
správkyňu konkurznej podstaty, vykonať listinné dôkazy o uplatnenom nároku na navrátenie vlastníctva
a vypočuť osoby F.. Z. F. a F.. Ľ. O..
20. Žalobca namietal tiež, že správny orgán nekonal s pôvodným vlastníkom reštituovaných
nehnuteľností Agro Komárovce, s.r.o., nevysporiadal sa s argumentami žalobcu uvedenými v jeho
vyjadreniach z 22.1.2006, 22.4.2015, 7.10.2014 a 22.5.2014 o dobromyseľnosti nadobudnutia jeho
vlastníctva. Podľa žalobcu z rozhodnutia vyplýva, že parcela nebola vydaná oprávneným osobám v
celku, a podiel XXXXX/XXXXXXX, na ktorý nebol uplatnený reštitučný nárok na základe zákona o pôde,
zostal vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva Komárovce.21. Vo vyjadrení z 13.11.2017 žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a právnom názore zaujatom
v odôvodnení rozhodnutia a opakovane tvrdil, že rozhodnutie č. OU-KE-OOP-2017/029877-Kos zo
dňa 12.07.2017 bolo vydané v súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z. a zákonom č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov a navrhol žalobu ako nedôvodnú rozsudkom
zamietnuť. Zopakoval, že žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2017/029877-Kos zo dňa 12.07.2017 v
odvolacomkonanízamietolodvolaniePoľnohospodárskehodružstvaMlynica,podanévzastúpeníJUDr.
Z. X.Á., advokátom a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pozemkového a lesného
odboru (ďalej len „OÚ Košice - okolie, PLO“) č. OU-KS-PLO/2017/000452-77 zo dňa 12.04.2017,
ktorým podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a
doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“)
navrátil vlastnícke právo k pozemku v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) H. pôvodne vedenému v
pozemnoknižnej zápisnici č. XX ako parcela číslo XXX, lúka vo výmere XXX kat. jutár XXX štvorcových
siah, v podiele XXXXX/XXXXXXX zo spoločného pasienka, ktorý je dnes v listoch vlastníctva označený
ako parcely E KN č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, vo výmere XX XXXX S.X, E KN č. XXX/
X, druh pozemku trvalý trávny porast, vo výmere XXX m2, E KN č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny
porast, vo výmere X XXX m2 a E KN č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, vo výmere XX XXXX
m2, oprávneným osobám P. M., rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom U. XXX, Z. I., bytom H. XX a dedičom
po oprávnených osobách Z. F., bytom H. XXX, S. Y. V.. P., bytom G. XX, Š. P., bytom H. X, X. P., ,
bytom H. X, M. Y. V.. F.Á., , bytom H. XXX, H. S., , bytom H. X, E. K. rod. Y., bytom I.Á. F. XXX v
príslušných podieloch.
22. Konštatoval, že reštitučný nárok si uplatnili oprávnené osoby riadne a včas t. j. do 31.12.2004
prostredníctvom splnomocneného zástupcu Z. F.. V konaní bolo preukázané, že oprávnené osoby
jednoznačne prejavili svoju vôľu nechať sa zastupovať konkrétnym zástupcom - Z. F., ktorý za nich v
zákonnej prekluzívnej lehote reštitučný nárok na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade uplatnil.
Oprávnené osoby a právni nástupcovia zomrelých oprávnených osôb boli jednoznačne identifikovaní a
preukázaní. Prechod pozemku, na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok patril Jednotnému roľníckemu
družstvu v Komárovciach na základe zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov potvrdzuje
kópia pozemnoknižnej vložky č. XX, k. ú. H., preto sú splnené podmienky prechodu pozemku na
právnickú osobu v rozhodujúcom období uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.
23. Uviedol, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z 12.4.2017 vyplynulo, že za oprávnené
osoby vo svojom výroku považoval P. M., , Z. I., podľa § 3 ods.1 písm. d/ zákona a K. F., rod. Ž., Š. Y.,
X. S., podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 3 ods.1, písm. d/ zákona a po K. F., Z. F., , S. Y., rod. P.,
Š. P., X. P.M., M. Y., rodená F., a ďalej dediča po oprávnenej osobe Š. Y., a to E. K., rodená Y. a dediča
po oprávnenej osobe X. S. a H. S..
24. Vo výroku uviedol označenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva XXX,
XXX a XXX a v odôvodnení konštatoval, že žiadosť bola podaná 20.12.2004. Konštatoval, že ju uplatnil
Z. F., H. XXX ako zástupca oprávnených osôb menom K. F., bytom H. XXX, Š. Y., bytom I. F. XXX,
X. S., bytom H. Č.. X, po I. S. a Z. I., bytom H. XX, po M.G. I. konštatoval, že ide o nárok uplatnený
v pôvodnej pozemnoknižnej zápisnici č. XX na parcelu č. X XXX, X XXX, zapísané na LV č. XXX a
XXX. Na základe výzvy Okresného úradu 18.12.2014 doložil splnomocnenia H. S., H. X (ide o dediča
po X. S.), E. K., I. F. XXX, po Š. Y.. Zomrel XX.XX.XXXX, bytom I. F. XXX) a P. M. neuvádza, po ktorom
predchodcovi. Následne správny orgán splnomocnenca požiadal o predloženie plných mocí, že P. M.
(oprávnená osoba 1), X. S., zomrelý XX.X.XXXX, bytom H. X, Z. I., H.V. XX, a E. K., dedička po Š.
Y., bývajúca I. F. XXX splnomocnili Z. F., aby 20.12.2004 uplatnil aj ich menom reštitučný nárok. Ten
predložil 27.11.2015 splnomocnenia z 15.12.2004, že Š. Y., bývajúci I. F.O. XXX, zomrelý XX.XX.XXXX,
K. F., H. XXX, zomrelá XX.X.XXXX a X. S., bytom H. X, zomrelý XX.X.XXXX ho splnomocnili 15.12.2004
na zastupovanie. V odvolacom konaní žalovaný pôvodné rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vrátil
mu na nové prejednanie a uložil správnemu orgánu, aby sa zaoberal vecou opätovne v súčinnosti so
všetkými účastníkmi konania.
25. V tejto súvislosti odvolací správny orgán prizval P. M. (bod 1 výroku rozhodnutia), Z. F. (dediča po
K. F., ktorú mal zastupovať splnomocnenec) a Z. I., doposiaľ žijúceho, P. M.Š. (sa ospravedlnil). Z. F.
uviedol, že jeho matka K. F. mala podiel na reštituovanej nehnuteľnosti a nevydané podiely sa týkali ajnehnuteľnosti po I. S., M. I., Š. Y. vo výroku 1 osoba č. 4 a H. M., preto sa i s nástupcami X. S., Z. I. a Š.
Y. stretol a oni mu podpísali plné moci na zastupovanie. Podiely jeho mamy, I. S., M. I.Š., Š. Y. a H. M.
mal uplatňovať ako podiel, ktorý zostal vo vlastníctve PD H.. Z. I., ktorý je doposiaľ žijúcou oprávnenou
osobou v bode 2 výroku č.1 splnomocnil Z. F. odvolávajúc na svoju poručiteľku M. I.. Uviedol, že aj Š.
Y., M. P. M. S. X. ho k zastupovaniu splnomocnili.
26. V rozhodnutí správne uviedol s poukazom na zákon č. 81/1949 Zb., že majetok prešiel 15.4.1950
do vlastníctva JRD H. a konštatoval, že už rozhodnutím 18.2.1994 došlo podľa zákona 229/1991 § 9
ods. 2 k vydaniu časti podielov z pozemku v k.ú. H.. Medzi PD Komárovce, zastúpeným správkyňou
konkurznej podstaty bola uzavretá 23.3.2009 Kúpna zmluva na prevod nehnuteľností zapísaných na
LV XXX pod bodom b/ 184 a LV XXX pod bodom b/ 184. Nadobúdateľ je AGRO Komárovce, s.r.o.
so sídlom v Komárovciach, ktorého zastupoval konateľ F.. Ľ.W. O., bytom Y. S. X, I. Y.. Pozemky plus
pozemky na LV č. XXX Agro Komárovce kúpnou zmluvou z 12.11.2010 predal žalobcovi. Konštatoval,
že povinnou osobou podľa § 4 ods.1 zákona boli právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti zákona majú
pozemok vo vlastníctve, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky v hospodárení alebo majú právo
hospodárenia správy alebo ide o poľnohospodárske družstvá. Žalobca je v súčasnosti evidovaný ako
vlastník reštituovaných pozemkov. Odvolávajúc sa na § 2 ods.1 a 2 písm. c/, ako aj § 3 ods.1, písm.
d/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, § 37 ods.1 zákona 330/1991 o pozemkových úpravách
a usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov a pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách správny orgán už 3.11.2016 vydal rozhodnutie č. OU-KS-PLO/2016/0433- 70, ktorým
navrátil vlastnícke právo k pozemku v katastrálnom území H. pôvodne vedenému v pozemnoknižnej
zápisnici č. XX ako parcela číslo XXX lúka vo výmere XXX kat. jutár XXX štvorcových siah pasienok v
podiele 62260/1113669 zo spoločného pasienka, ktorý je dnes označený v listoch vlastníctva ako parcely
E KN č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast vo výmere E KN č. XXX/X, druh pozemku trvalý
trávny porast vo výmere XX XXXX m2, E KN č. XXX/X. Druh pozemku trvalý trávny porast vo výmere
XXX m2, E KN č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast vo výmere X XXX m2, E KN č. XXX/X, druh
pozemku trvalý trávny porast vo výmere XX XXXX m2 oprávneným osobám Z. F., rodné číslo XXXXXX/
XXX, bytom H. XXX, S. Y. rod. P., rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom G. XX, Š. P., rodné číslo XXXXXX/
XXXX, bytom H. X, X. P., bytom H. X, M. Y. rod. F., bytom H. XXX, Z. I., bytom H. XX, H. S., bytom H.
X, P. M., bytom U. XXX, E. K. rod. Y., bytom I. F. XXX, v príslušných podieloch. Po podanom odvolaní
a preskúmaní opodstatnenosti oprávnených osôb konštatoval aktívnu legitimáciu v správnom konaní
týchto oprávnených osôb takto: Pokiaľ ide o osoby na reštitúciu oprávnené, v konaní bolo preukázané,
že oprávnené osoby P. M. narodený dňa XX.XX.XXXX bytom U. XXX je synom H. M., zomrelej dňa
XX.X.XXXXaP.M.narodenýdňaXX.XX.XXXXbytomU.XXXjeN.H.M.,zomrelejdňaXX.X.XXXX.K.F.
zomrela dňa XX.XX.XXXX a do konania vstúpili jej dedičia syn Z. F., po nebohom synovi X. F. narodenom
dňa X.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX sú dedičkami M. Y. rod. F.Á., bytom H. XXX a M. F.. , bytom
H. XXX po nebohej dcére S. P. zomrelej dňa XX.X.XXXX jej dedičia S. Y., bytom G. XX, Š. P. narodený
dňa XX.XX.XXXX, bytom H. X a X. P. , bytom H. X.Oprávnená osoba X. S., narodený dňa XX.XX.XXXX,
bytom H.V. Č.. X, je synom I. S. zomrelého dňa 25.07.XXXX. X. S. zomrel dňa XX.X.XXXX a do konania
na základe dohody medzi dedičmi vstúpil jeho syn H. S., bytom H. X.Oprávnená osoba Š. Y. zomrel dňa
XX.XX.XXXX a do konania vstúpila jeho dcéra E. K., bytom I. F. XXX. Z. I., narodený dňa XX.XX.XXXX,
bytom H.e, je synom M.G. I. rod. E. zomrelej dňa XX.X.XXXX.
27. Výška podielov oprávnených osôb K. F., H. M., Š. Y., I. S. a M. I. bola stanovená podľa druhej vety
§ 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. zákona SNR o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskoršíchzmienadoplnkovtak,žezpodieluXXXXX/XXXXXXXbolkaždémustanovenýrovnakýpodiel
vo výške XXXXX/XXXXXXX.
28. Žalovaný správny orgán dôvodne konštatoval neplatnosť právneho úkonu, ktorý sa týka vlastníckeho
práva medzi Poľnohospodárskym družstvom Komárovce v zastúpení správkyne konkurznej podstaty,
uzavretej 23.3.2019 a kupujúcim Agro Komárovce, s.r.o., lebo sa týkali majetku, ktorý bol predmetom
reštitučného nároku oprávnených osôb. Poľnohospodárske družstvo Komárovce, zastúpené správcom
konkurznej podstaty Mgr. S. H., ako predávajúci uzavrelo dňa 23.03.2009 skupujúcim, AGRO
Komárovce, s.r.o. neplatnú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v kat. území H., ktoré sú predmetom
uplatneného reštitučného nároku /na parcelu E KN č. XXX/X vo výmere XXX XXX m2 v podiele XXX/
XXXX, zapísanú v liste vlastníctva č. XXX, parcelu E KN č. XXX/X vo výmere XXX XXX m2, parceluE KN č. XXX/X vo výmere XXX m2 a parcelu E KN č. XXX/X vo výmere X XXX m2, zapísané v liste
vlastníctva č. XXX. Následne Agro Komárovce odpredalo nehnuteľnosti žalobcovi.
29. Právnou otázkou bolo hodnotenie rozhodnutia správnych orgánov vzhľadom na námietku s odkazom
na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Správny súd sa stotožňuje s ich hodnotením, že túto možno
posúdiť ako o absolútne neplatný právny úkon, podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá nastáva
priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému t.j. na neplatnosť kúpnej zmluvy sa hľadí ako na
neplatnú od začiatku a správny orgán na to prihliada ex offo t.j. je povinný na túto neplatnosť právneho
úkonu prihliadnuť. Preto dôvodne bolo konštatované, že na takéto prevody vlastníctva, t.j. ktoré sú ex
lége neplatné sa neprihliada a nemôžu byť prekážkou vydania nehnuteľnosti a prinavrátenia vlastníctva
oprávneným osobám: Z. F., S. Y., Š. P., X. P., M. Y.Š., Z. I., H. S., P. M., E. K. a Poľnohospodárske
družstvo Komárovce.
30. V súlade s § 32 ods. 3, 4 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku súd doručil žalobu
ďalším účastníkom konania, jej prílohy a vyjadrenie žalovaného k žalobe s výzvou, aby podali vo veci
vyjadrenie správnemu súdu s poučením podľa § 106 ods.1 a 105 ods.2 písm. a/ SSP svoje vyjadrenie.
Na základe hore uvedeného zo súdneho spisu bolo doručené ich vyjadrenie prostredníctvom právne
zastúpenia Advokátskou kanceláriou AK GRABAN, TORMA a PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska
53, Košice, ktorá vo vyjadrení, zvýraznila, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný nesporne správne
zistili skutkový stav o predmetnom reštituovanom majetku, ktoré je dané parcelami registra E katastra
nehnuteľností č. XXX/X, XXX/X, XXX/X M. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva XXX, XXX M. XXX,
(teda identicky ako je výrok č. 2 prvostupňového rozhodnutia) a konštatoval, že spoluvlastnícky podiel
k pozemku XXX/X o výmere XX ha X XXX m2 na LV XXX o veľkosti XXXXX/XXXXXXX k celku ostal
v súčasnej správe povinnej osoby PD Komárovce. V bode 3 konštatoval právny základ rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, ktorým je zákon 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1990 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. V zmysle týchto sa mohlo právo na navrátenie
vlastníctva pozemku uplatniť oprávnenou osobou, pokiaľ pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú
osobuod28.2.1948do1.1.1990.Pôvodnúžiadosť20.12.2004ObvodnémupozemkovémuúraduKošice
- okolie ako zástupca oprávnených osôb K. F., P. M. K. H. M., Š. Y., X. S. K. I. S. M. Z. I. K. M.G. I..
Konštatoval, že žalobca zavádza, ak dobromyseľne mal nadobudnúť vlastníctvo od Agro Komárovce
s.r.o., poukazuje na personálne, majetkové prepojenie so žalobcom, ktorý je stopercentným vlastníkom
Agro Komárovce a jeho obchodný podiel činí 100 %. Konateľom Agra Komárovce je Ing. Ľ. O., K. výpisu
z obchodného registra Okresného súdu Košice I., ktorý pripojil vyplýva, že vo vložke 12507/5 je zapísané
Agro Komárovce s.r.o., ktorého spoločníkmi sú osoby ako u žalobcu. Poukázal na osobu pôvodného
držiteľa užívateľa vlastníka nehnuteľnosti PD Komárovce, ktorý neplatnou špekulatívnou zmluvou o
prevode vlastníckeho práva previedol Agro Komárovce 100 percentný obchodný podiel, pričom tento
subjekt vlastní poľnohospodárske družstvo žalobcu označené ako PD Mlynica. Jediným štatutárnym
zástupcom je Ing. Ľ. O. za Agro Komárovce. Od 19.12.2006 je jediným štatutárnym zástupcom predseda
družstva PD Mlynica Ing. Ľ. O.. Poukázal na neplatnosť kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam medzi PD Komárovce a Agro Komárovce a následne Agro Komárovce a
žalobcom aj v dôsledku personálneho prepojenia a na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Ncdo1/2011
riešiaceproblémneplatnýchzmlúvpredávanýchúpadcomprostredníctvomsprávcukonkurznejpodstaty
v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní a venuje sa otázke absolútnej neplatnosti takéhoto
právneho úkonu pre rozpor so zákonom a právne dôsledky na riešenie dobromyseľnosti súvzťažných
otázok a uvádza, že dobromyseľnosť je kategória mravná a základom a právnym princípom súkromného
práva, preto u žalobcu nie je možné o dobromyseľnosti hovoriť, ak je stopercentným vlastníkom Agro
Komárovce prevodcu vlastníckeho práva k vydávaným alebo navráteným nehnuteľnostiam oprávneným
osobám žalobcovi. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk aj rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR pod č. R 47/2016 a rozsudok Najvyššieho súdu 3Sžo/52/20015 a 2Sžr/80/2014,
z ktorých vyplýva neplatnosť právneho úkonu zmluvy o prevode nehnuteľností v rozpore s blokačným
ustanovením § 4 ods.2 zákona 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení zákona č.
180/1995Zb.oniektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkomaust.§39Občianskeho
zákonníka ku hodnoteniu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. K namietanému porušeniu procesných
práv žalobcu tým, že spoločnosť Agro Komárovce s.r.o. nebola účastníkom konania nebola ako
predajca pozemkov žalobcovi, pokladá za zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu a ide o
argumentáciu vady poukazovanej žalobcom v správnom konaní, ak účastníkom nebola spoločnosť Agro
Komárovce s.r.o.. Podľa vyjadrenia správny orgán nemal dôvod ani z princípu hospodárnosti a účelnostikonania prizvať túto spoločnosť a dať jej postavenie účastníka konania. Správne ten správny orgán
postupoval, pokiaľ konštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy uzavretej o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi Agro Komárovce s.r.o. a žalobcom. Uviedol, že aj podľa
judikatúry českého Najvyššieho súdu zo dňa 10.3.1997, publikovaného v časopise Súdna judikatúra
č. 46/1998, vada v označení osoby, ktorá urobila právny úkon, nespôsobuje sama o sebe neplatnosť
tohto úkonu, ak z celého obsahu prejavu jeho výkladom možno objasniť podľa skutkových okolností,
že bol právny úkon urobený a možno zistiť kto bol jeho účastníkom. I ústavný súd vo svojej judikatúre,
ktorú uvádza, odmieta prílišný formalizmus a nároky na formuláciu právnych úkonov. Žalovaný i správny
orgán prvého stupňa v zmysle záveru zákonodarcu prijímajúceho zákony o reštitúciách i v tomto prípade
zákona o vrátení majetku hodnotí ako naplnenie idei a cieľa prinavrátenia základných práv a nápravy
krívd spôsobených totalitným režimom, poukazujúc na zmysel všetkých reštitučných zákonov, ktorým
bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd. Hodnotil vykonané dokazovanie ako vykonané
v dostatočnom rozsahu, dostatočne zistený skutkový stav aj legitimáciu oprávnených osôb. Dôvodne
správny orgán ex offo konštatoval s odkazom na § 4 ods.1 a 2, že oprávnenými osobami sú osoby, ktoré
v čase uplatnenia reštitučného nároku vec držia a prevod vlastníctva podľa § 4 ods.2 podlieha sankcii
neplatnosti zmluvy, napokon žalobca ako držiteľ nehnuteľností mal reštitučnú povinnosť a konštatoval,
žeizjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva,akoajÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyplýva,
že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Ak je toto konanie v rozpore
s procesnými zásadami, porušujú sa i ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06. (Vo veci Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998 ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument).
31. Žalobca sa k podkladom na vydanie rozhodnutia vydarilo vo vyjadreniach zo dňa 25.01.2016,
22.04.2015, 07.10.2014, 22.05.2014, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce a na ktoré sa vyžaduje v
zmysle ustálenej praxe špecifická odpoveď.
32. Súd v konaní o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. viazaný rozsahom
žalobných námietok žalobcov, po podrobnom oboznámení administratívneho spisu žalovaného a
správneho orgánu prvého stupňa konštatuje, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov
verejnej správy sú zákonné a žalobné námietky nie sú dôvodne. Preto postupom podľa § 190 ods. 1
SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
33. Podľa § 5 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom právo na navrátenie vlastníctva k
pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v
ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v
lehote právo zanikne.
Podľa § 5 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom rozhodnutie o navrátení vlastníctva k
pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá okresný úrad.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon o správnom konaní).
Podľa § 2 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým
pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.
februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku
prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v
ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím
tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické
osoby v tomto poradí: a/dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol
celé dedičstvo, b/dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak
bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, jeoprávnený len k tejto časti pozemku, c/deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom;
ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5. sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e/
súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvokpozemku,ktorýprešielnaštátalebonainúprávnickúosobuvdôsledkuodňatiabeznáhrady
postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom povinnými osobami sú právnické
osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo
hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom povinná osoba je povinná s pozemkami
až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho
hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto
úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením
týchto povinností, zostáva nedotknuté.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho
častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem
povinnej osoby (§ 4 ods. 1),na pozemku sa nachádza cintorín, pozemok sa nachádza v pásme
hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku
sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, pozemok
bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný na pozemku
bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu
a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a odrôd rastlín alebo
les určený na lesný výskum,í) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo
pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na
vyvlastnenie vo verejnom záujme, pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho
vykonanie bolo schválené.
Podľa § 8 ods. 4 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom v konaní podľa tohto zákona je účastník
povinný uvádzať svoje meno, priezvisko, rodné priezvisko, trvalý pobyt, rodné číslo, dátum narodenia.
Podľa § 40 ods. 1 zákona o správnom konaní, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o
takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
Podľa § 25 ods. 5 zákona o správnom konaní, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na
celékonanie,písomnosťurčenádovlastnýchrúksadoručujeibatomuzástupcovi.Ustanoveniaodsekov
1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
34. Predmetom konania bol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona 503/2004 Z. z., ktorého účelom
bolo napraviť krivdy, ku ktorým došlo v rozhodnom období od 1. februára 1948 1. januára 1990. Išlo
o nápravu pre porušovanie základných demokratických princípov každého právneho štátu a obnoviť
a chrániť základné ľudské práva v posudzovanej veci vlastnícke právo oprávnený osôb - reštituentov
podľa zákona č. 503/2003 Z. z.
35. Na súdnom pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že žiadal preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, po procesnoprávnej stránke i po hmotnoprávnej stránke a mal za to, napadnuté
rozhodnutie nerešpektovalo základné procesné práva žalobcu ani správne hmotnoprávne posúdenie
veci. Podľa neho správny orgán dospel na základe nedostatočných skutkových zistení dospel
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že žalovaná sa bráni, že pri reštitučných
rozhodnutiach sa dáva najmä zreteľ na osoby, ktoré sa reštitučných konaní domáhajú, ale v tomto
prípade sa vyžadovalo podrobnejšie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol tiež, že zákon
503/2003Z.z nadobudolúčinnosťvdecembri2003austanovilprekluzívnulehotunauplatnenienárokov
do decembra 2004. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplýva, že konkurzné konanie začalo v
roku2003asprávkyňakonkurznej podstatyzačalakonkurznékonanietiežvroku2003amalapovinnosť
oboznámiť veriteľov, nemohla prerušiť konanie do uplynutia nároku oprávnenými osobami do konca roku
2004. Žalobca má za to, že žalovaní v druhom a ďalšom rade nárok uplatnili až 13.12.2004, ako je z
administratívneho spisu známe, žiadosti spĺňali zákonné náležitosti, podľa § 8 ods.4 zákona č. 503/2003
Z. z. a v skutočnosti podľa plných mocí ich oprávnené osoby správne upravili a podali až v roku 2012 /ex
post po 9 rokoch/. Poľnohospodárske družstvo Komárovce, bolo v reštitučnom konaní povinnou osobou,ale prostredníctvom konkurzného konania, je žalobca účastníkom konania, jeho sa dotknú povinnosti
povinnej osoby, lebo Poľnohospodárske družstvo Mlynica, žalobca je ten, na koho prešlo vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam. /Pozemky prešli z povinnej osoby na Agro Komárovce a následne na žalobcu/.
Povinná osoba v tomto konaní vôbec nevystupovala a nepožadovali sa od neho žiadne vyjadrenia.
Blokačné ustanovenie sa ale vzťahovalo na povinnú osobu, a to len v prípade ak si oprávnené osoby
dôvodne a v zákonom stanovenom rozsahu uplatnili reštitučný nárok. Pôvodne sa reštitučný nárok
neuplatňoval u správneho orgánu, ale u povinnej osoby a žalobca nemal možnosť vyjadrovať sa a
pritom z rozhodnutia vyplýva zákonná povinnosť pre žalobcu, preto bolo porušené jeho procesné práva.
Podľa žalobcu odvolací správny orgán sám uviedol, že po zrušení prvotného rozhodnutia nevykonával
žiadne dokazovanie, vydal nová preskúmavané rozhodnutie v zmysle odvolacieho pokynu žalovaného
v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí a po došetrení okruhu oprávnených osôb sa žalobca k námietkam
nemal možnosť vyjadriť. Z vyjadrení p. F. a ďalších osôb, vyplýva že, tieto osoby si nárok uplatnili do roku
2014,avyjadriťdodatočnýsúhlas,/popredchodcoch/,ktorízomreli,aby konvalidovalisplnomocneniena
uplatnenie reštitučného nároku. Žalobca má za to, že správny orgán v tom konaní vykonával nadprácu,
automaticky prezumoval dôvodnosť uplatneného nároku, aplikáciu blokačného ustanovenia, bez toho
aby sa vyjadril k námietkam žalobcu, ktorý uviedol svoje odôvodnené argumenty v odvolaní. K vydaniu
napadnutého rozhodnutia namieta žalobca aj hmotnoprávnu aplikáciu príslušných ustanovení a trvá na
dôvodoch správnej žaloby a žiada rozhodnutia zrušiť.
36. Poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na obsah svojho vyjadrenia k podanej žalobe.
Konštatujúc, že žalobca uvádza totožné argumenty na pojednávaní a ako uviedol už prv v odvolaní
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.4.2017, ako aj v žalobe. Uviedla, že
reštitučný nárok si uplatnili oprávnené osoby v súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z.. Na toto konanie
sa vzťahuje zákon 71/1967 Zb. o správnom konaní, preto konštatuje, že reštitučný nárok si uplatnili
oprávnené osoby, ktoré nemali primerané vzdelanie, ale z obsahu ich uplatneného nároku nesporne
vyplývalo, že si uplatnili reštitučný nárok vo vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam a z akého dôvodu.
Celé konanie o reštitučnom nároku oprávnených osôb trvalo dlhšie, lebo správny orgán prvého stupňa
nebol spôsobilý v krátkom čase rozhodnúť o tisíckach uplatnených reštitučných nárokov.
37. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes poverenej zástupkyne žalovaného uviedol, že
správny orgán prvého stupňa ani žalovaná nezisťovali, či správkyňa konkurznej podstaty pred prevodom
predmetných pozemkov skúmala túto okolnosť, t.j., či bol uplatnený reštitučný nárok.
38. Právna zástupkyňa oprávnených osôb - účastníkov konania - reštituentov uviedla, že účastníci v
1. až 9. rade zotrvávajú na všetkých svojich doterajších písomných vyjadreniach. Námietku žalobcu
ohľadne nedostatku odôvodnenia rozhodnutia žalovaného považovala za nedôvodnú, uviedla, že
dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a bol spoľahlivo zistený skutočný stav veci .
Poukázala na námietky žalobcu, týkajúce sa konkurzného konania na konanie Poľnohospodárske
družstva Komárovce a postupu správkyne v konkurznom konaní, ktoré hodnotila ako nesplnenie
povinnosti zistiť uplatnené reštitučné nároky a nebola preto oprávnená zahrnúť reštituovaný majetok
pred 31.12.2004 do konkurznej podstaty úpadcu /povinnej osoby PD Komárovce/. Na základe zákona
530/2003 Z. z mala možnosť preskúmavať či bol uplatnený tento reštitučný nárok a nakoľko návrhu
účastníkov v 1. až 9. rade bolo pridelené číslo konania, bol riadne zaevidovaný na Obvodnom
pozemkovom úrade bolo možné túto skutočnosť zistiť v danom čase. K námietkam, že účastníci v 1
až 9. rade boli povinní uplatniť reštitučný nárok u povinnej osoby, uviedla, že v § 5 ods.1 zákona č.
503/2003 Z. z. bola ustanovená povinnosť oprávnených osôb uplatniť reštitučný nárok na obvodnom
pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila oprávnená osoba pozemok a zároveň splniťpovinnosť
preukázať oprávnenosť nároku. Uviedla, že Agro Komárovce, spoločnosť s ručením obmedzeným, nie je
účastníkom konania a poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu SR. V zmysle tejto ak správny orgán
s účastníkom nekonal, táto situácia o sebe nemusí ešte mať vplyv na zákonnosť konania. Nevyhnutne
nezakladá stav porušenia procesných práv tejto osoby. Ak možno spravodlivo a úplne bezpečne mať za
to, že opomenutý účastník mal dostatočnú a účinnú šancu sa brániť proti správnemu rozhodnutiu, resp.
zapojiť sa do konania pred správnym orgánom, ktorým sa určitým spôsobom v určitom rozsahu zasiahlo
do jeho práv alebo právom chránených záujmov, ale túto možnosť nevyužil, možno potom nedostatok
úradného nekonania s účastníkom, vyhodnotiť ako zhojiteľnú procesnú vadu, ktorá neprekáža tomu ak
by rozhodnutie zostalo právoplatné. Uviedla, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Agro
Komárovce s.r.o. je aj v danom čase bol predseda Poľnohospodárskeho družstva Mlynica, štatutárny
orgán žalobcu a z toho vyplýva skutočnosť, že spoločnosť Agro Komárovce s.r.o., jednoznačne malavedomosť o veci a mala možnosť zapojiť sa do správneho konania a obhajovať účinne svoje práva alebo
právom chránené záujmy. K otázke dobromyseľnosti nadobudnutia nehnuteľností žalobcom poukázala
na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 5/2019/2018, podľa ktorej reštituenti a sťažovatelia nie sú
v postavení prevodcov a nadobúdateľov pozemku tak ako to naznačujú úvahy sťažovateľov o význame
ich dobromyseľnosti a potrebe poskytnúť im ochranu na úkor nedbalého vlastníka. Uviedla: „Právnym
titulom svedčiacim sťažovateľom môže byť ich dobromyseľnosť iba v spojení s inštitútom vydržania
podľa predpisov občianskeho práva a teda iba v prípade, ak sťažovatelia preukážu nadobudnutie svojho
vlastníckeho práva vydržaním, disponujú rovnocenným titulom nadobudnutia vlastníctva vo vzťahu k
titulu vlastníctva, ktorý svedčí reštituentom. Inak patria sťažovateľom iba práva z neplatnosti zmlúv,
smerujúce voči ich právnym predchodcom“. Podľa žalovaného, ale nemožno zároveň zabudnúť ani na
to, že povinná osoba bola tým subjektom, ktorá neplatnosť prevodov vlastníckeho práva spôsobila a
to porušením zákazu nakladania s nehnuteľnosťou. Záverom poukázal na článok 2 ods.2 Ústavy SR,
ktorý dovoľuje konať štátnym orgánom iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu ktorý ustanoví
zákon. Žalovaný správny orgán konal v súlade so zákonom, správnym poriadkom, v súlade so zákonom
503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva, dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní nehnuteľnosti a nezistil.
Prítomný účastník konania - reštituent Z. F. na otázku súdu uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožňuje
s prednesom právnej zástupkyne oprávnených osôb.
39. Správny súd pripomína interpretačné pravidlá k otázke reštitučných nárokov, o ktoré sa opieral a
opakovane sa k nim vyjadroval, Ústavný súd SR i Najvyšší súd SR, ktorí vo svojich výkladoch často
zdôrazňovali princípy a prístupy pre uplatnenie týchto nárokov. Ústavný súd SR konštatoval, že správne
orgány sú povinné v týchto prípadoch pristupovať k týmto nárokom s určitou dávkou veľkorysosti ak
zdôraznil, že ide o nápravu krívd, ku ktorým došlo v období neslobody.
40. Podľa názoru súdu je nesporné v tomto prípade bolo preukázané uplatnenie reštitučného titulu
v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zákona 503/2004 Z. z, t.j. titul spočíval v tom, že došlo k odňatiu
poľnohospodárskeho majetku oprávneným osobám bez náhrady postupom podľa zákona SNR č.
81/1949 Zb. SNR a teda reštitučný titul bol nesporne preukázaný, rovnako tak postup správneho orgánu
prvého stupňa.
41. Podľa správneho súdu v konaní nebola preukázaná žiadna prekážka upravená zákonom č.
503/2003 Z. z., ktorá by bránila navráteniu vlastníctva pozemku oprávneným osobám a dedičom
zomrelých oprávnených osôb. Povinná osoba bola zistená z hodnoverných a záväzných údajov katastra
nehnuteľností vedených v príslušných listoch vlastníctva a je celkom zistiteľne uvedená v odôvodnení
napadnutého rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa.
42.Správnysúdpripomína,ževposudzovanomprípadedošlokuplatneniureštitučnéhonárokuvsúlade
so zákonom, pretože nebolo sporné kto sú osoby, ktoré si ten nárok uplatňujú, z akého titulu si uplatňujú
a voči ktorým nehnuteľnostiam. Tieto skutočnosti dostatočne vyplývajú z napadnutého rozhodnutia
žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Nedostatky tohto podania boli odstrániteľné a boli aj
následne odstránené. K rozhodujúcej žalobnej námietke, ktorou žalobca namietal, že reštitučný nárok
oprávnenými osobami nebol uplatnený riadne, preto na základe neho nemohol ani žalovaný a správny
orgán prvého stupňa navrátiť vlastníctvo oprávnenej osobe, správny súd preto konštatuje, že nebola
dôvodná.Účastníkomkonaniapodporadovýmčíslom1-9svedčípostavenieoprávnenýchosôb,buďako
pôvodných vlastníkov podľa § 2 ods.1 alebo ako právnych nástupcov podľa§ 2 ods. 2 tohto ustanovenia
zákona č. 503/2003 Z. z.
43. Správny súd tiež pripomína, že účelom reštitučných zákonov, ktorým je zmiernenie následkov
niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku
v období rokov 1948 až 1989, nenavrátením vlastníctva pozemku z dôvodu, že po uplatnení reštitučného
nároku došlo k nezákonným a teda neplatným úkonom (§ 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.), by došlo
k ďalšej majetkovej krivde. Práva reštituentov boli riadne a včas uplatnené. V tejto súvislosti nemožno
tak uplatniť rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011, ktorý dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v
rímskom práve, podľa ktorej vigilantibus iura scripta sunt t. j. práva patria len bdelým.
44. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky, jednou z nich bola žalobná námietka s konštatovaním, že
došlo ku prevodu poľnohospodárskeho majetku z povinnej osoby na PD Komárovce za situácie, kedy
následne sa samotný žalobca stal vlastníkom týchto nehnuteľností a to v čase, kedy bol dobromyseľným
nadobúdateľom týchto nehnuteľností, tak sa pripomína fakt, že jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti Agro Komárovce s.r.o. je a aj v danom čase bol predseda Poľnohospodárskeho družstva
Mlynica, ktorý je i štatutárny orgán žalobcu a z toho vyplýva skutočnosť, že spoločnosť Agro Komárovce
s.r.o., i žalobca sám jednoznačne mali vedomosť o veci a mali možnosť zapojiť sa do správneho
konania a obhajovať účinne svoje práva alebo právom chránené záujmy. Na mnohé otázky žalovaný isprávny orgán dali odpoveď v samotnom odôvodnení svojich rozhodnutí, ktoré tak nemožno pokladať za
založenénanedostatočnezistenomskutkovomstave,skutkovýchzáverochčovyplývavodôvodneniach
ich rozhodnutí, s ktorými sa žalobca nestotožnil.
45. Správny súd vo svojom právnom hodnotení poukazuje na fakt, že zákon č. 503/2004 Z. z. vo svojom
blokačnom ustanovení výslovne konštatoval neplatnosť akýchkoľvek prevodov majetku, ku ktorým bol
uplatnený reštitučný nárok a nepochybným je, že reštitučný nárok oprávnené osoby uplatnili v roku 2003.
Akým spôsobom to vyplýva zo správnou žalobou napadnutého odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
a napokon aj správneho orgánu prvého stupňa.
46. Správny súd konštatuje, že nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že nie je povinnou osobou,
že touto osobou bol iný subjekt, ktorý ako povinná osoba nebol účastníkom správneho konania a
naopak žalobca bol dotknutý vo svojich procesných i hmotných právach /vlastníckych/ napadnutým
rozhodnutím. Je potrebné pripomenúť, že podľa platnej právnej úpravy žalobca nenadobudol vlastníctvo
k reštituovaným nehnuteľnostiam a bol držiteľom reštituovaných nehnuteľností v čase vydania
napadnutých rozhodnutí.
47. Kúpna zmluva, ktorú uzavrel so subjektom, /ktorý ju nadobudol tiež neplatným právnym úkonom/
je absolútne neplatná. Na právny úkon, ktorým došlo ku prevodu takéhoto majetku sa od počiatku
hľadí ako na absolútne neplatný a to ex officio, v dôsledku blokačného ustanovenia § 4 ods.2 zák. č
503/2003Z.z.vzhľadomna uplatnenýreštitučnýnárok.Samotnúneplatnosťprevodutohtovlastníckeho
práva k majetku spôsobuje tak zákon, nie administratívne rozhodnutie, alebo rozhodnutie súdu. Ak dôjde
k prevodu takého majetku/, absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že tento „prevod“
nespôsobuje žiadne právne účinky a nedochádza k prevodu vlastníckeho práva.
48. K otázke dobromyseľnosti nadobudnutia predmetných pozemkov uvádza napokon správny súd, že
PD Mlynica nenadobudlo predmetné pozemky v dobrej viere od spoločnosti AGRO KOMÁROVCE s.r.o..
Nadobudnutie vlastníckeho práva AGRO KOMÁROVCE s.r.o. je tiež neplatné, pretože dobromyseľnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva nie je založená na opatrení Krajského súdu v Košiciach, dňa
26.1.2009. Krajský súd v Košiciach, uložil správkyni konkurznej podstaty povinnosť uzavrieť kúpnu
zmluvu do 30 dní od právoplatnosti, t.j. do 30 dní od 26.1.2009.V tomto reštitučnom konaní nebol
správny orgán povinný zaoberať sa platnosťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi správkyňou konkurznej
podstaty PD Komárovce a AGRO Komárovce s.r.o. , lebo ex lege je tento právny úkon neplatný zo
zákona, podľa a s odkazom na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Preto správny orgán prvého
stupňa i žalovaný posúdili kúpnu zmluvu tak, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, pričom
absolútna neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka nastáva priamo zo zákona a pôsobí od
začiatku voči každému a na túto neplatnosť je správny orgán povinný prihliadnuť.
49. Keďže podľa ust. § 4 ods.2 zákona č. 503/2003 Z. z. nastala ex lege neplatnosť kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi správkyňou konkurznej podstaty PD Komárovce a AGRO Komárovce s.r.o., nemalo
to v reštitučnom konaní žiaden právny následok na platnosť následne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi
AGRO Komárovce s.r.o. a PD Mlynica. Táto zostáva naďalej neplatnou, pretože jej neplatnosť na
viac reštitučnom konaní správny orgán nepreskúmaval, ale podľa a na základe § 4 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z. z. konštatoval. Podľa ustanovenia § 4 ods.2 zákona č. 503/2003 Z. z. nebolo potrebné
preskúmavať platnosť prevodov uzatvorených medzi povinnou osobou a nadobúdateľom a následne
žalobcom. Napokon aj v zmysle rímskej zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má, „nikto nemôže nadobudnúť
viac práv ako má prevodca“ k platnému prevodu PD Komárovce a AGRO Komárovce s.r.o. a od AGRO
Komárovce s.r.o. na PD Mlynica nedošlo platne a zákonne.
50. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky, vo vzťahu k Agro Komárovce /od ktorého žalobca „kupoval
nehnuteľnosti“/ žalobca nie je oprávnený uplatňovať práva, za tejto subjekt ako tretiu osobu. V
danom prípade žalobca nie je oprávnený argumentovať porušenie práv iných subjektov v súdnom
preskúmavacom konaní, ako to v posudzovanom prípade uplatnil. V správnom súdnictve podľa § 6
a 7 zák. č. 162/2015 Z. z. môžu právnické a fyzické osoby uplatňovať iba svoje subjektívne práva s
výnimkou subjektov, ktoré zo zákona majú oprávnenie zastupovať verejný záujem a konať napr. v konaní
prokurátor na základe splnomocnenia zákonom. Ten kto nie je účastníkom konania práva nemôže
uplatňovať práva, ak ním podľa zákona byť nemá.
51. Preto správne rozhodol prvostupňový správny orgán, ktorý vychádzal z toho, že na tieto prevody
nebolo možné prihliadať a bolo potrebné jednoznačne vychádzať z toho, že povinnou osobou v danom
prípade bola právnická osoba, ktorá bola vlastníkom týchto nehnuteľností - Poľnohospodárske družstvo
Komárovce. Skutočnosť, že konkurzný súd udelil opatrením súhlas na prevod tohto majetku, sám o
sebe nemá ten dôsledok, aby tento právny úkon bol platný a hoci žalobca vlastníctvo nenadobudol v
súčasnosti sa vydanie veci týka žalobcu ako jej držiteľa.52. Žalobca - Poľnohospodárske družstvo Mlynica nebol ukrátený na svojich právach sa mohol
sa vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia, čo potvrdzujú aj vyjadrenia účastníka konania zo
dňa 25.01.2016, 22.04.2015, 07.10.2014 a 22.05.2014. OU Košice - okolie, PLO, po zrušení jeho
rozhodnutiač.OU-KS-PLO/2016/0433-70zodňa03.11.2016žalovaným.Vovýrokunovéhorozhodnutia
č. OU-KS-PLO/2017/000452-77 zo dňa 12.04.2017 sa rozlíšil okruh a identifikovali oprávnené osoby,
ktoré si reštitučný nárok uplatnili vzhľadom na dedičov po oprávnených osobách, ktoré v priebehu
konania zomreli.
53. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I vyplýva, že PD Komárovce doposiaľ je
tam zapísané a správkyňou konkurznej podstaty je S.. S. H., ide o zápis vo vložke XXXV. Z obchodného
registra Okresného súdu Prešov a z neho vyplýva zapísaný subjekt Poľnohospodárske družstvo
Mlynica, ktorého štatutárnym orgánom je F.. Ľ. O., zápis vo vložke 2/P a osoba totožná ako bol konateľ
PD Komárovce, pred vstupom do procesu konkurzu a vyrovnania.
54. Súd rozhodnutia pokladá za založené na správnom právnom posúdení veci a nepokladá za potrebné
vypočuť správkyňu konkurznej podstaty S.. S. H., vykonať listinné dôkazy týkajúce sa uplatnenia nároku
na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. zo dňa 20.12.2004, vypočuť F.. Z. F. a F..
Ľ. O., vykonať dokazovanie oboznámením predložených citácií z odbornej literatúry.
55. Správny súd pripomína, že námietka žalobcu, že, len súd je oprávnený aj pred uzatvorením skúmať
otázku vlastníctva nie je dôvodná. Neplatnosť vyplývajúca zo zákona /§ 39 občianskeho zákonníka z tkz.
blokačného ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 503/2003 Z. z. znamená že, predmetné spoluvlastnícke
podiely nebolo legálne možné zahrnúť do konkurznej podstaty úpadcu a speňažiť, ani na základe
súhlasu konkurzného súdu, pod sankciou absolútnej neplatnosti.
56. Preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov v rámci správneho súdnictva, je úlohou správneho
súdu. Na tom nič nemení záver, že správne orgány neprekročil svoju právomoc, keď vyhodnotili otázku
platnosti dvoch po sebe nasledujúcich prevodov vlastníckeho práva, ktorá vyplýva zo zákona. Už
Ústavný súd SR opakovane pripomenul, že prvoradá ochrana práv účastníkov správneho konania patrí
orgánom verejnej správy, správny súd preskúmajúc ich rozhodnutia potom konštatuje správnosť ich
právneho posúdenia aj otázok, vrátane platnosti a neplatnosti.
57. Preto súd konštatuje, že žalobca - PD Mlynica nenadobudol tieto pozemky od AGRO KOMÁROVCE
s.r.o. v dobrej viere zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Súhlasiť možno z rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Aj z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany
je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do
vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať
maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je
nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu.
58. Nedôvodná je potom i námietka, že v zmysle citovaného rozhodnutia Poľnohospodárskemu družstvu
Mlynica ako nadobúdateľovi v dobrej viere nemôže byť na ťarchu pasívny prístup oprávnených osôb
v reštitučnom konaní, najmä za situácie, ak predmetné pozemky Poľnohospodárske družstvo Mlynica
nenadobudlo od povinnej osoby v zmysle § 4 zákona 503/2003. Kupujúci mal predsa možnosti zistiť aj
personálnym prepojením konateľov spoločností o uplatnenom reštitučnom nároku a predísť neplatnosti
svojho právneho úkonu v podobe kúpnej zmluvy na ktorú sa odvoláva.
59. Výrok o trovách konania vyplýva z § 167 SSP. Súd nepriznal právo na náhradu trov konania vo
vzťahu k neúspešnému žalobcovi, keďže nebol úspešný v konaní. Žalovaný nepreukázal vznik práva
na náhradu trov konania podľa § 168 správneho súdneho poriadku.
60. Oprávneným osobám, ktoré boli úspešné v tomto konaní nie je možné priznať právo na náhradu
trov advokátskeho zastúpenia s poukazom na § 169 správneho súdneho poriadku. Tieto osoby sú v
postavení ďalších účastníkov konania a tí majú voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní úspešný, voči
žalobcovi, právo k náhrade len týchto trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im
uložil správny súd. Správny súd im neuložil žiadnu právnu povinnosť v tomto konaní, preto súd nemôže
za tieto úkony priznať náhradu trov konania voči žalovanému.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote v lehote 1 mesiaca
od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.