Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217204514
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217204514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P.. G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX,
XXX XX W., o zaplatenie 1.521,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č. k. 5Csp/108/2017-307 zo dňa 05.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie sumy 300 eur s príslušenstvom
zastavil, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.221,95 eur v splátkach po 150 eur mesačne, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 44,44 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia

istiny 1.521,95 eur s úrokom 28 % ročne. Žalobu odôvodnil uzatvorením zmluvy, na základe ktorej
žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet. Žalovaný sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania,
tento dlh neuhradil, preto žalobca zatvoril účet žalovaného. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť v
časti o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom na základe úhrady žalovaného po začatí konania, preto
v tejto časti súd konanie zastavil. Súd uviedol, že vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským.
Z predložených výpisov z účtu žalovaného bolo zistené, že za obdobie od 28.09.2007 do 01.12.2014
žalobca vykonal debetné transakcie na účte v celkovej výške 24.007, 39 eur a kreditné transakcie v

celkovej výške 22.485,44 eur, teda k 01.12.2014 bol na účte žalovaného debetný zostatok 1.521,95 eur.
Žalovaný sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania, a preto súd žalobe po čiastočnom späťvzatí
žaloby vyhovel v časti o zaplatenie 1.221,95 eur. Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku vo výške 28
% ročne, teda od 14.06.2017, teda odo dňa nasledujúceho po prevedení debetného zostatku z účtu
žalovaného na vnútorný pohľadávkový účet. Uplatnený nárok žalobcu v časti požadovaného úroku z
úveru je v rozpore so súdnou praxou, keď dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu. Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Z dokazovania

vyplynulo, že žalobca pristúpil k prevedeniu debetného zostatku na účte žalovaného na svoj vnútorný
pohľadávkový účet, keďže žalovaný neuhrádzal splátky debetného zostatku, a tým došlo prakticky k
jeho zosplatneniu a potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. V prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosťďalej uhrádzať úver v splátkach a mal by ho zaplatiť naraz s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť
domáhať sa úrokov z omeškania a pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky a aj úroky z omeškania,
dochádzalo by k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo by to značnú nerovnováhu vo vzťahu

medzi zmluvnými stranami. Preto súd žalobu o zaplateniu úroku 28 % z nezaplatenej istiny zamietol.
Vzhľadom na žiadosť žalovaného súd mu umožnil splácať prisúdenú sumu v splátkach po 150 eur,
prihliadol na finančnú, sociálnu a rodinnú situáciu žalovaného. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.
§ 255 ods. 1 CSP, vychádzal z úspechu žalobcu vo výške 72,22 %, kedy mal žalobca plný úspech v
istine a neúspech v úroku v rozsahu 27,78 %. Preto súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 44,44 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania. Uviedol, že súd nesprávne
posúdil nárok žalobcu na úrok vo výške 28 %, nakoľko sa nejedná o zmluvný úrok, ale o zákonný úrok
z titulu prekročenia podľa § 2 písm. f) a § 18 Zákona o spotrebiteľských úveroch. S oprávnením banky

požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta aj Obchodný zákonník, ako aj zákon o spotrebiteľských
úveroch. Súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Co/4/2018
zo dňa 27.03.2018. Poukázal na to, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument a niektoré náležitosti zmluvy môžu byť obsiahnuté aj v Obchodných podmienkach alebo
Sadzobníku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Poukázal na príslušné ustanovenie Všeobecných

obchodných podmienok, z ktorých vyplýva spôsob vysporiadania záporného zostatku, možnosť jeho
úročenia. Namietal rozhodnutie o trovách konania, keď uviedol, že súd nesprávne zohľadnil neúspech
žalobcu v príslušenstve pohľadávky. Uviedol, že správne sa malo pri náhrade trov konania vychádzať
výlučne z úspechu strán sporu vo vzťahu k uplatňovanej istine. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a aby priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v meritórnom výroku vecne správne a odvolanie žalobcu proti výroku

o náhrade trov konania je odôvodnené. Čo sa týka výroku vo veci samej, odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nespochybňuje ani žalobca v podanom odvolaní, že v prípade
daného vzťahu došlo prakticky k zosplatneniu nepovoleného prečerpania a v takomto prípade podľa
ustálenej judikatúry má dlžník platiť len úrok z omeškania, nie aj úrok z úveru. Odvolací súd nepopiera,
že pokiaľ nepovolené prečerpanie existuje, zo zmluvy vyplýva možnosť úročenia tohto nepovoleného

prečerpania. V danom prípade však došlo k uzatvoreniu účtu žalobcu, a teda už nie je možné hovoriť o
prekročení, resp. nepovolenom prečerpaní. Uzatvorením účtu zanikla možnosť žalobcu ďalej oprávnene
disponovať s finančnými prostriedkami, ktoré mu poskytol žalobca, resp. s finančnými prostriedkami
žalobcu, ktoré prečerpal, a analogicky ako pri zosplatnenom úvere naozaj je povinnosťou žalovaného
jednorazovo dlžné prostriedky vyrovnať. Keďže žalovaný nemá možnosť oprávnene držať a užívať tieto

prostriedky a splácať ich v dohodnutých splátkach, je dôvodné rovnako ako pri zosplatnení úveru priznať
žalobcovi len nárok na úrok z omeškania, nie nárok na úrok z úveru.

5. Z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016,

vyplýva, že dojednanie obsiahnuté v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Jedná sa práve o dojednanie o nepovolenom prečerpaní (vrátane
práva úročiť sumu nepovoleného prečerpania), od ktorého žalobca odvodzuje svoje právo uplatnené
v tomto konaní. Odvolací súd prijíma argumentáciu obsiahnutú v tomto rozhodnutí a dojednanie v
bode 3.12. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu považuje za neprijateľné, a teda neplatné

dojednanie.

6. Z uvedeného dôvodu odvolací súd meritórny výrok v rozsudku potvrdil postupom podľa § 387 ods.
1 CSP.

7. Odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov konania je odôvodnené. Aj odvolací súd je toho názoru,
že pri hodnotení úspechu a neúspechu v spore je potrebné vychádzať v danom prípade z úspechu a
neúspechu v časti istiny. Príslušenstvo by bolo možné zohľadniť len vtedy, pokiaľ by bolo samostatným
predmetom konania. V danom prípade mal v istine žalobca plný úspech, má preto nárok na náhradu trovkonania v plnom rozsahu, a preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku
o náhrade trov konania a priznal žalobcovi proti plne neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v meritórnom výroku neúspešný, nemá preto nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a
preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).