Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717202681
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717202681.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobkyne: Y. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v Y., W. X, proti žalovanému COLORLAK SK, s.r.o., IČO: 36 254 487, so sídlom v
Banskej Bystrici, Zvolenská cesta 37, práv. zast. REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., IČO: 36 783
188, so sídlom v Bratislave, Tichá 45, v konaní o priznanie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako
bude rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojím žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 24.2.2017 domáhala toho,

aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni čiastku 5 000 € a uhradiť jej náklady v súvislosti
s týmto súdnym konaním a to v lehote do troch dní od dátumu nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobkyňa vo svojej písomnej žalobe okrem iného uviedla, že sa jedná o žalobu o priznanie
nemajetkovej ujmy, spôsobenej zamestnávateľom firmy COLORLAK SK, s.r.o., riaditeľom V.. I. C. za
diskrimináciu odmietnutím poskytovania spresnených údajov, dôkazov, štatistík, výkonov týkajúcich sa
práce bývalej zamestnankyne Y. N. potrebných pre účely Sociálnej poisťovne na zistenie % poškodenia
zdravia po pracovnom úraze a za uvedenie nepresných a nepravdivých údajov v prvotnej snímke

Profesiogramu a tým uvedenie Sociálnej poisťovne do omylu pri určovaní % miery poškodenia zdravia.
Podľa pracovnej zmluvy, uzatvorenej dňa 16.4.2007 žalobkyňa pracovala u žalovaného ako vedúca
predajne Farby laky MUDr. Alexandra 40, Kežmarok. Dňa 3.4.2012 utrpela veľmi vážny pracovný úraz s
trvalými následkami, bola nutná operácia. Dňa 31.8.2012 obdŕžala výpoveď z nadbytočnosti. Pracovný
pomer v tejto spoločnosti skončil po ukončení DPN 4.7.2014. Liečba zranenia bola ukončená 23.1.2015.
Už len samotný fakt a skutočnosť, že žalobkyňa utrpela veľmi vážny pracovný úraz s trvalými následkami
jej spôsobil traumu, zničilo kariéru, je športovec, hory, skaly miluje, volejbal tiež a po tomto pracovnom

úraze vykonávať tieto aktivity už nemohla. Neudrží sa na hrazde, nemôže robiť cvičenia na rukách,
kliky, zdvihy. Má vyše XX rokov a veľmi ťažko si zoženie prácu, zodpovedajúcu jej kvalifikácii po tomto
pracovnom úraze. Navyše býva v oblasti, kde je najvyššia nezamestnanosť. Vážny úraz sa jej stal v
práci. Zo strany zamestnávateľa nenastala žiadna ohľaduplnosť, práve naopak, nikto nevie pochopiť
konanie a neprístupnosť jej zamestnávateľa poskytovať údaje ohľadom jej práce. Nevedia si to vysvetliť
ani na inšpektoráte práce na Sociálnej poisťovni. V týchto inštitúciách jej potvrdili, že zamestnávateľ je
povinný jej poskytnúť na požiadanie tieto údaje a tak tiež aj z princípu zákona o slobodnom prístupe k

informáciám. Nechápali, že prečo jej bývalý zamestnávateľ takto koná a pristupuje k tejto veľmi ťažkej
záležitosti alibisticky a že sa ešte vo svojej praxi s takým konaním nestretli. Zo strany zamestnávateľa
podľa nej stačilo na vyhovenie jej žiadosti pár minút a trochu ochoty, ľudskosti, ohľaduplnosti, srdečnosti,
citlivosti - vlastností, ktoré nič nestoja. Práca pre túto firmu ju stála zdravie a zamestnávateľ neprejavilani len nepatrnú odrobinku ochoty tieto následky jej bolesti zmierniť, ba priam naopak, bolesť len jatril,
zraňoval a ubližoval jej stále viac a viac. V žalobe ďalej uviedla, že v minulosti jej riaditeľ spoločnosti
V.. I. C. písal poďakovania za jej prácu, pričom žalobkyňa priamo cituje jednotlivé správy. Ďalej v

žalobe uviedla, že čo sa týka BOZP, ak by mali na predajni zabezpečené klieštiky na odstraňovanie
bezpečného uzáveru z plechoviek farby zamestnávateľom, tento veľmi vážny pracovný úraz s trvalými
následkami sa nemusel stať. Vedenie žalovaného svojim prístupom a konaním ju obralo o česť a
dôstojnosť a obralo ju o ilúzie, ponížilo ju, spôsobilo jej neskutočnú a dlhé roky trvajúcu psychickú bolesť,
zakaždým, keď si na to spomenie, pre bolesť, ktorú pociťuje sa nemôže ani len nadýchnuť, už 5 rokov

má nočné mory, nemôže spať, na nič sa sústrediť, normálne fungovať, uvrhlo ju to do hlbokých depresií,
o ktorých zamestnávateľovi počas piatich rokov písala. Nič nepomohlo, žiaden súcit, zodpovednosť za
jej zdravie, ohľaduplnosť a ľudskosť zamestnávateľ nepreukázal. Nevie ešte koľko času uplynie, kým
sa ona spamätá, ak sa vôbec niekedy z toho spamätá. Žalobkyňa je z tejto situácie veľmi nešťastná
a smutná, že to musela riešiť súdnou cestou. Ďalej žalobkyňa v žalobe opisuje svoje problémy od
začiatku. K veci uviedla, že dňa 3.4.2012 utrpela pracovný úraz, keď si zarezala do zápästia ľavej ruky.

Nenastúpila na PN, ale zobrala si štyri dni dovolenky. Jej vedúca pani Š. jej navrhla, aby nešla na PN,
že stratí na mzde a aby ďalej čerpala dovolenku. Žalobkyňa si nechcela ďalej míňať takto dovolenku,
bola sezóna, bolo veľa práce a prílišná zodpovednosť a lojalita voči jej zamestnávateľovi spôsobila jej
rozhodnutie ostať ďalej pracovať. Zranenie si chcela riešiť až po sezóne, t.j. septembri 2012. Za apríl
2012 jej bola krátená mzda a tak o tejto skutočnosti napísala svojej vedúcej, pričom žalobkyňa priamo

opisuje konkrétny mail, ktorý písala a opisuje tak isto vzájomnú korešpondenciu. Žalobkyňa ďalej v
žalobe uvádza, že od mája 2012 sa robila prestavba novej predajne. Dňa 6.6.2012 poprosil pani Š.
konateľ spoločnosti V.. I. C., aby jej poslala niekoho na pomoc. Vedúca prišla osobne cca. 8.30 hod.,
vyčítala jej, že čo robí, nie je normálne, že nebude nikdy spokojná, že aby sa pohla, pretože jej prišla
pomáhať a za chvíľku príde po ňu auto a bude musieť odísť cca. o 13.00 hod, pričom ju žalobkyňa

poprosila, že bola v práci deň predtým do neskorých nočných hodín, kvôli prestavbe, že už nevládze,
že jej na predajni už od skorých ranných hodín a popri tom musí obsluhovať zákazníkov a miešať farby.
Chcela jej vysvetliť, ako to chce mať poukladané. Ona jej povedala, že sa nemá ospravedlňovať a nič
vysvetľovať, že ona nebude nikdy spokojná a aby sa už pohla. Žalobkyňa žiadala vedúcu, aby jej poslala
na pomoc nejakých chlapov. V júli 2012 riaditeľ pán M. jej niekoľko krát volal a poprosil ju, že chce

s ňou hovoriť. Žalobkyňa nechcela na to pristúpiť a poprosila ho, že ona už takto ďalej nemôže, že
už nevládze. Následne riaditeľ prišiel, povedal jej, že firma ju veľmi potrebuje, že čo teraz firma bude
robiť, že ide sezóna a že jej vytvorí podmienky, aké si povie, že bude rád a veľmi si to bude vážiť,
ak svoje rozhodnutie zmení, a bude jej za to nesmierne vďačný. Na naliehanie jeho osoby, žalobkyňa
sa zaručila a dala sľub, že do konca augusta kvôli sezóne určite ostane. Bolo to jej však najhoršie

rozhodnutie v živote. Ak by odišla v júni, ušetrila by si bolesť, nočné mory a neskutočné poníženie, ktoré
nasledovalo neskôr a dodnes trvá, či už ohľadom kolegov, rozhodnutia riaditeľa pána M. a konaním
pani Š.. Ako poďakovanie za svoju ústretovosť, lojalitu, pracovitosť, dňa 13.8.2012 obdŕžala od riaditeľa
pána N. M. e-mail, kde je za najlepšie dosiahnuté výsledky zo všetkých zamestnancov píše, že jej
znižujú prémie z princípu primeranosti o 40 % a plán tržieb a marže jej zvýšili o 50 %, pričom to bolo len

u nej. Toto rozhodnutie považovala za veľmi kruté, bezcitné, amorálne a nespravodlivé. V priemere v
prepočtezaodpracovanéhodiny,alelenčosatýkapredajnejdoby7:00-18:00akaždúsobotu7:00-13:00
jej vyšla mzda na hodinu 3,10 Eur v hrubom. Prestavovala predajňu, zariaďovala novú prevádzku,
roznášala akciové letáky a tie stovky hodín odpracované navyše aj cez víkendy, sviatky a s pomocou
jej manžela a rodiny nie je ten čas zahrnutý v prepočte mzdy na hodinu v hrubom. Taktiež na vlastné

náklady počas vyše piatich rokov v tejto firme veľa krát bola vlastným autom po tovar veľkosklade firmy
v Spišskej Novej Vsi, ak to potrebovala pre zákazníka. Žalobkyňa znova cituje mailovú komunikáciu
medzi ňou a pánom M.. S vyššie uvedenými podmienkami žalobkyňa nemohla súhlasiť, zamestnávateľ
hrubo porušil zákonník práce. Riaditeľovi oznámila, že za takýchto nespravodlivých podmienok odmieta
zotrvať v spoločnosti a odchádza z tejto firmy zo zdravotných dôvodov. Konanie zamestnávateľa jej

spôsobilo neskutočnú traumu, psychickú bolesť, obralo ju to o ilúzie, že poctivá práca a zanietenosť,
snaha a oddanosť sa vypláca a zamestnávateľ ju ocení. Bola dobrou zamestnankyňou, dosahovala
najlepšie výsledky zo všetkých predajní, svoju prácu milovala. Zamestnávateľ ju za dosiahnuté výsledky
trestal. Mohla položiť kľúče a odísť na PN, ale i napriek tomu z lojálnosti voči firme a zodpovednosti
ostala pracovať ďalej a po pracovnej dobe cez týždeň vo večerných hodinách, v sobotu poobede po

pracovnej dobe do 22:00 a v nedeľu celý deň do 22:00 roznášala cez august do schránok 4 000 ks
akciové letáky, ktoré dal vytlačiť konateľ spoločnosti. Bez nároku na odmenu, zo srdečnosti voči firme
z vlastnej iniciatívy. Ďalej žalobkyňa opisuje presnú mailovú komunikáciu medzi ňou a žalovaným.
Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že riaditeľ firmy už na ňu nereagoval a tak sa rozhodla ísť za nímosobne 9.4.2015 do Martina. V kancelárii nebol prítomný. Zavolala mu, ale nezdvihol telefón. Poslala
mu aj sms, ale dlho neodpovedal. Keďže vie, že na stránke obchodného registra je uvedená adresa
konateľov firiem a takto si zistila adresu konateľa žalovaného. Následne jej prišla sms od pána C.,

kde jej písal, že nie je dnes v Martine a že o čom sa chce rozprávať a čo od neho očakáva. To
už však ona bola na adrese, kde pán C. býva, sadla si tam na lavičku a písala mu sms. Chcela mu
odpísať a odísť, ale v tej chvíli vyšiel. Vyčítal jej, že ho sleduje a prenasleduje a iné veci. Ona sa mu
to snažila vysvetliť a ospravedlniť sa. Vtedy mu žalobkyňa uviedla, že skúste, ako riaditeľ ostatným
prevádzkam, ktoré dosiahnu najlepšie výsledky a prekročia stanovený plán tržieb a marže o 80% znížiť

prémie o 40% z princípu primeranosti a počkajte si na reakcie. Nikdy by ste to nespravili, nedovolili by
ste si to a považovali by ste to za niečo nepredstaviteľné, dehonestujúce a neprípustné, ale žalobkyni
sa to stalo. Minulosť a história pre vás je to už dávno zabudnuté a nepodstatné, ale pre žalobkyňu
doživotná trauma a neskutočná bolesť. Obetavosť žalobkyne vyšla navnivoč s tým, že žalobkyňa
sa nikdy nezmieri s tým, čo jej vedenie žalovaného vykonalo. Žalobkyňa ďalej v žalobe uvádza, že
8.1.2016 na základe žiadosti, odoslanej Sociálnej poisťovni o priznaní úrazovej renty sa uskutočnilo

pojednávanie posudkovou lekárkou o určenie % poškodenia jej zdravia. Na základe vypracovaného
Profesiogramu, dennej pracovnej snímky zamestnanca vypracovaného zamestnávateľom posudková
lekárka stanovila % poškodenie jej zdravia na 30%. Vyjadrila sa , že ako vedúca predajne nemala
veľa fyzickej práce, pretože vedúci predajne väčšinou robia prácu s papiermi a sedia za počítačom.
Žalobkyňa argumentovala tým, že síce bola vedúcou predajne, ale v predajni pracovala sama bez

kolegov a bola jediným zamestnancom predajni, a teda všetku prácu vykonávala sama a že išlo
o náročnú a ťažkú fyzickú prácu a tak tiež že nešlo o predajňu so samoobsluhou, ale predajňu s
obsluhou, čo je zásadný rozdiel. Následne tieto skutočnosti uviedla v odvolaní voči rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne. Zamestnávateľ uviedol vo vypracovanom Profesiograme a v dennej pracovnej snímke, že
zamestnanci si pre prenášaní bremien nad 10 kg navzájom pomáhajú a že išlo o samoobslužnú

predajňu. Žalobkyňa predpokladala, že po jej odvolaní voči rozhodnutiu o nepriznaní úrazovej renty
zo dňa 8.1. posudkovým lekárom osloví Sociálna poisťovňa jej zamestnávateľa, vyžiada si upravený
a doplnený Profesiogram. V odvolaní uviedla všetky relevantné skutočnosti, ktoré zamestnávateľ
neuviedol a poukázala na nepresnosti a zavádzajúce a nepravdivé skutočnosti, ktoré v Profesiograme
uviedol. Sociálna poisťovňa jej vyjadrenie nezobrala do úvahy a vyjadrila sa, že neuviedla žiadne

nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na opätovné posúdenie % poklesu pracovnej činnosti a že
nepredložila nový Profesiogram, vypracovaný zamestnávateľom. K jej námietke, že zamestnávateľ
uviedol počty pracovníkov a že pri niektorých činnostiach si zamestnanci pomáhajú, Sociálna poisťovňa
uviedla, že pri hodnotení zdravotného stavu sa posudkový lekár Sociálnej poisťovne pridŕža výlučne
hodnoverného posudku z pracovnej činnosti Profesiogramu, ktorý vypracoval zamestnávateľ a na

základe týchto skutočností určuje % hodnotenie na účely úrazovej renty. Taktiež Sociálna poisťovňa
uviedla, že pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s dennou pracovnou snímkou Profesiogramov, tak ako to
uviedol zamestnávateľ, bolo potrebné k odvolaniu doložiť aj opravený pracovný snímok Profesiogram,
vypracovaný zamestnávateľom na základe čoho by posudková lekárka Sociálnej poisťovne Poprad
prehodnotila stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti. Sociálna poisťovňa uviedla, že je povinná

rešpektovať zamestnávateľom predložený Profesiogram a nie je oprávnená si o jeho správnosti robiť
úsudok. Sociálna poisťovňa zdôrazňovala, že nepredložila nový Profesiogram a neuviedla žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu pôvodnej stanovenej miere poklesu pracovnej schopnosti.
Posudková lekárka jej na ďalšom pojednávaní dňa 26.5.2016 odporučila, aby vo vlastnom záujme
požiadala zamestnávateľa o vypracovanie presného a pravdivého Profesiogramu a doručila ho Sociálnej

poisťovni. Dňa 30.5.2016 emailom poprosila riaditeľa spoločnosti V.. I. C.Š. o vypracovanie presného
a pravdivého Profesiogramu, ktorý potrebovala doložiť Sociálnej poisťovni ohľadne pracovného úrazu.
Vysvetlila mu, že správne a presne a pravdivé vypracovanie Profesiogramu je pre ňu veľmi dôležité.
Zamestnávateľ na jej prosbu nereagoval. Dňa 8.6. šla osobne za pánom riaditeľom V.. I. C. do miesta
sídla kancelárie v I., C. XX. Riaditeľ spoločnosti ju privítal so slovami, že čo ešte chce, že ublížila firme,

dourážala bývalého riaditeľa spoločnosti pána M.D., jej vedúcu V.. Š. a v podstate všetkým len ublížila.
Žalobkyňa to nechápala, strašne ju to ranilo, ostala v nemom úžase, vysvetľovala mu, že prečo za
ním prišla, že ako zamestnávateľ je zodpovedný za jej pracovný úraz a že potrebuje doložiť Sociálnej
poisťovni nový Profesiogram. Zdôraznila, že nikoho nepourážala, že so Š. a bývalým riaditeľom nie je
v kontakte takmer štyri roky a že firme neublížila v žiadnom prípade. Že vedenie firmy predsa ublížilo

jej, že neoprávnene jej bola krátená mzda a nepodala podnet na inšpektorát práce. Taktiež nezištne
a zo srdečnosti voči firme po pracovnej dobe roznášala akciové letáky od schránok v Kežmarku, čo
jej nebolo zaplatené. Riaditeľ C. jej povedal, že má napísať žiadosť a uviesť, že čo by potrebovala,
aby v Profesiograme bolo uvedené. Toto stretnutie žalobkyni opäť ublížilo, vedela, že vedenie firmy sinikdy nepripustilo, ako veľmi jej bolo ublížené z ich strany, ale napokon ešte aj potom všetkom bola
riaditeľom firmy obvinená, že ako všetkým ublížila. Následne žalobkyňa v žalobe opisuje jednotlivé
maily medzi ňou žalovaným. Od 1.7.2016 do 25.8.2016 žalobkyňa pravidelne cestovala do Martina

i napriek odmietavému postoju riaditeľa pána C.. Veľmi si priala s ním hovoriť, prosila ho aj naďalej
emailami, sms-kami, chodila sa pozerať do sídla firmy, či si riaditeľ neprevzal predsa len list, ktorý mu
napísala. Žiadala a prosila ho o pomoc a vysvetľovala mu, že už nemá ohľadom firmy sa na koho
iného obrátiť, že táto situácia, ktoré nastala, je pre ňu omnoho horšia, ako situácia, ktorá nastala dňa
31.8.2012, keď obdŕžala výpoveď a keď jej bola neoprávnene znížená mzda. Že bude chodiť do Martina

dovtedy, pokiaľ ju ako riaditeľ firmy nevypočuje, že je nemožné, aby ju obvinili a ona sa nemohla ani
brániť a žiadať vysvetlenie. Zakaždým sa ospravedlňovala, že je jej nesmierne veľmi ľúto, že obťažuje,
ale nemôže a nedokáže konať ináč. Dňa 18.8.2016 jej bolo doručené oznámenie o pojednávaní na
Krajskom súde v Prešove ohľadom jej odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne. Pojednávanie
bolo stanovené na 13.9.2016. Oznámenie o pojednávaní osobne doručila 18.8. do schránky sídla
žalovaného v úradnej obálke, v ktorej jej bolo rozhodnutie doručené. Rozhodnutie vydané 8.6.2016

Sociálnou poisťovňou bolo osobné a týkajúce sa jej osoby, a preto len závažné skutočnosti potrebné
pre ozrejmenie situácie vedeniu firmy žalovaného útržkovite prekopírovala a vložila do schránky firmy
v obálke, v ktorej jej bolo rozhodnutie doručené. Doplnila ho listom, v ktorom riaditeľa spoločnosti
žalovaného poprosila, aby aspoň na túto zásielku ohľadom vypracovania Profesiogramu reagoval. Dňa
12.9.2016 ráno osobne cestovala do sídla firmy žalovaného v Spišskej Novej Vsi, kde do rúk jej bývalej

vedúcej V.. Š. odovzdávala žiadosť o vypracovanie Profesiogramu. Vedúca sa vyjadrila, že žalobkyňa
má počkať na riaditeľa firmy V.. C., že cestuje z Martina do Spišskej Novej Vsi. Riaditeľ, keď vošiel
autom do objektu firmy, len sa autom otočil a odišiel preč. Žalobkyňa naďalej ostala v priestoroch firmy,
medzitým sa vrátila pani Š. aj s pánom riaditeľom V.. C.. Riaditeľovi oznámila, že kontaktovala Sociálnu
poisťovňu a že Sociálna poisťovňa im bude volať. Riaditeľ sa vyjadril, že v poriadku, Sociálna poisťovňa

sa s riaditeľom spojila. Po rozhovore so Sociálnou poisťovňou, riaditeľ prišiel za ňou a oznámil jej,
že už nie je pre nich relevantným partnerom, a preto upravený Profesiogram nevydá, ale že ho pošle
emailom na Sociálnu poisťovňu, aby ho na zajtrajšom pojednávaní 13.9.2016 na Krajskom súde mala
Sociálna poisťovňa k dispozícii. Následne žalobkyňa zavolala Sociálnu poisťovňu v Poprade a opäť
poprosila I.. D. o stretnutie, súhlasil. Ešte osobne mu vysvetľovala situáciu, ktorá nastala, potvrdil jej, že

nebola nutná žiadna žiadosť z jej strany pre zamestnávateľa, aby vypracoval opravený Profesiogram,
že ho mal na jej požiadanie vypracovať. Dňa 12.1.2017 sa uskutočnilo nové pojednávanie posudkovým
lekárom ohľadom % poškodenia zdravia žalobkyne. Posudková lekárka sa na pojednávaní vyjadrila,
že bola osobne pozrieť predajňu, kde pracovala a že predajňa je už zrušená a že je to len taký
malý priestor o rozmere len asi 24 m2 a že neverí, že v tak malom priestore mala toľké zásoby

tovaru, že neverí a nie je možné fyzicky ani reálne obslúžiť toľko zákazníkov, koľko žalobkyňa udávala.
Opätovne poprosila riaditeľa firmy Colorlak SK o potvrdenie jej tvrdení firmou, pre ktorú pracovala a
znova písala maily, pričom zamestnávateľ na to nereagoval. Dňa 13.2.2017 sa telefonicky kontaktovala
s centrom právnej pomoci, odporučili jej, aby podala žalobu na príslušný súd. Napriek úspornej snahe
a prosbám žalobkyne, riaditeľ firmy žalovaného V.. I. C. opakovane neposkytol potrebné informácie

a údaje žalobkyni ohľadom vykonávanej práce v spoločnosti žalovaného, potrebné pre určenie %
poškodenia zdravia po pracovnom úraze. Psychická a morálna nemajetková ujma, ktorá jej vznikla týmto
neprofesionálnym správaním riaditeľom firmy Colorlak SK, V.. I. C. bola vyčíslená na hodnotu 5 000,- €
a úhradu tejto čiastky vyžadovala žalobkyňa od žalovanej firmy.

2. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k predmetnej žalobe,
písomným podaním zo dňa 16.6.2017, v ktorom žiadal návrh žalobkyne ako nedôvodný, účelový a
neodôvodnený zamietnuť v celom rozsahu, pričom v tomto svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
Žalobkyňa sa žalobou domáha priznania nemajetkovej ujmy spôsobenej žalovaným za diskrimináciu
odmietnutím poskytnutia spresnených údajov, dôkazov, štatistík, výkonov týkajúcich sa práce žalobkyne

ako bývalej zamestnankyne žalovaného potrebných pre účely Sociálnej poisťovne na zistenie %
poškodenia zdravia po pracovnom úraze a za uvedenie nepresných a nepravdivých údajov v prvotnej
snímke Profesiogramu a tým uvedenie Sociálnej poisťovne do omylu pri určovaní % miery poškodenia
zdravia. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že riaditeľ žalovaného - pán V.. I. C. jej napriek jej úpornej
snahe a prosbám opakovane neposkytol potrebné informácie a údaje ohľadom vykonávanej práce u

žalovaného, pričom jej neprofesionálnym správaním riaditeľa žalovaného vznikla psychická a morálna
nemajetková ujma, ktorú si vyčíslila vo výške 5.000,- EUR a ktorú požaduje od žalovaného v tomto
konaní nahradiť. Žaloba v prvom rade podľa nášho názoru neobsahuje žiadne skutočnosti, z ktorých
možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovaného vočižalobkyni. Preto podľa nášho názoru túto žalobu nie je možné považovať za žalobu podľa § 11 zákona
č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Antidiskriminačný zákon“), pričom máme za to, že žalobkyňa neoznámila v žalobe žiadne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo
a že konaním žalovaného došlo k porušeniu jej práv.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 Antidiskriminačného zákona platí: „(1) Každý je povinný dodržiavať zásadu
rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho

zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. (2) Zásada
rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení
s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.“
Podľa § 6 ods. 1 a 2 Antidiskriminačného zákona platí: „(1) V súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch
s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. (2) Zásada rovnakého

zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými
zákonmi najmä v oblastiach
a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len ,,zamestnanie“)
vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania,8)

b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania,
c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch
aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu
zamestnania9) (ďalej len ,,odborné vzdelávanie") alebo

d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách
združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom
poskytujú.“
Nakoľko zo žaloby žalobkyne ani nevyplýva aké právo ustanovené osobitnými zákonmi malo byť
konaním žalovaného porušené, aký mal byť dôvod diskriminácie, žaloba tým neobsahuje žiadne

skutočnosti, z ktorých bolo možné dôvodne usudzovať, že v súvislosti skonaním žalovaného k žalobkyni
došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania u žalovaného, je táto žaloba nedôvodná a tým
aj nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy neexistujúci. Žalobkyňa navyše ani neuviedla akým
spôsobom bola znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie. Žalovaný si
voči žalobkyni splnil všetky zákonné povinnosti a to tak počas trvania pracovného pomeru ako aj po jeho

skončení, pričom žiaden osobitný zákon neukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytovať spresnené
údaje, dôkazy, štatistiky, výkony týkajúcich sa práce žalobkyne.
Relevantné skutkové okolnosti:
Je nesporné, že žalobkyňa pracovala u žalovaného od 16.04.2007 ako predavačka v predajni farieb a
lakov na adrese I.. Z. XX D. Y., pričom je pracovný pomer skončil

na základe výpovede zo dňa 31.08.2012.
Na základe požiadania žalobkyne o zaslanie pracovnej náplne z dôvodu uplatnenia si nárokov zo
sociálneho zabezpečenia, zaslal jej žalovaný náplň práce, ktorý ako POPIS PRÁCE tvoril súčasť
pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou ako zamestnancom a právnym predchodcom žalovaného ako
zamestnávateľom, pričom akékoľvek tvrdenia o jeho nepresnosti alebo nepravdivosti zo strany

žalobkyne považujeme za nepravdivé, nakoľko s touto pracovnou náplňou žalobkyňa súhlasila pri
nástupe do zamestnania a túto náplň práce aj dobrovoľne podpísala.
Listom zo dňa 09.09.2016 žalobkyňa požiadala žalovaného o vypracovanie nového profesiogramu
(náplne práce) a dennej pracovnej snímky predajcu potrebných pre účely Sociálnej poisťovne na určenie
percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti, pričom jej žalovaný oznámil listom zo dňa 12.09.2016,

že doplňujúce údaje k jej prípadu bude poskytovať výlučne na žiadosť Sociálnej poisťovne alebo súdu.
Listom zo dňa 12.09.2016, zaslaným elektronicky žalovanému, požiadala Sociálna poisťovňa
žalovaného o vypracovanie doplňujúceho profesiogramu a jeho zaslanie na Sociálnu poisťovňu,
pobočka Poprad, na ktorú žiadosť vypracoval žalovaný doplnený popis práce, ktorým len bližšie
špecifikoval náplň práce žalobkyne u žalovaného a to tak, aby čo najdetailnejšie popísal jej náplň

práce, ktorý žalovaný rovnako elektronicky zaslal Sociálnej poisťovni a následne doporučenou poštou
na pobočku Sociálnej poisťovne v Poprade a v kópií aj žalobkyni.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému žiaden predpis neukladá povinnosť vypracúvať vyššie
uvedené náplne práce pre svojich bývalých zamestnancov, pričom žalovaný sa napriek tomu, z dôvoduzachovania profesionálneho a ľudského prístupu, vždy snažil relevantne a obratom reagovať na
akékoľvek odôvodnené požiadavky žalobkyne, máme za to, že žalovaný nediskriminoval žalobkyňu
žiadnym spôsobom, zo žiadneho dôvodu a ani neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania voči

žalobkyni, keďže by rovnako postupoval u akéhokoľvek iného zamestnanca.
Napriek skutočnosti, že skutkové tvrdenia o „pracovnom úraze“ a o okolnostiach vedúcich k skončeniu
pracovného pomeru sa tohto konania netýkajú, z dôvodu, že tvoria väčšinu žaloby a značným spôsobom
očierňujú tak žalovaného ako aj jeho zamestnancov resp. konateľov, dovoľujeme si poukázať na
skutočnosť, že tieto tvrdenia sú nepreukázané, účelové a veľakrát vytrhnuté z kontextu, nakoľko

žalovaný si ako bývalý zamestnávateľ žalobkyne riadne plnil všetky svoje povinnosti, pričom práve
žalobkyňa svojim konaním prenasledovala konateľa žalovaného.
Žalovaný má (a aj v čase trvania pracovného pomeru žalobkyne mal) vo svojej spoločnosti riadne
zavedený systém ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, pričom všetci zamestnanci (vrátane
žalobkyne) boli/sú počas trvania pracovného pomeru riadne preškolení. Žalovaný zároveň na každej
prevádzke zabezpečuje ochranné pomôcky tak, aby predchádzal pracovným úrazom. Dovoľujeme

si podotknúť na skutočnosť, že aj keď žalobkyňa v žalobe uvádza skutočnosti o pracovnom úraze,
žalovanému nenahlásila vznik pracovného úrazu. Až absurdne pre žalovaného vyznievajú tvrdenia
žalobkyne v žalobe, že konateľ žalovaného komunikoval so žalobkyňou neprofesionálne, t.j. drzo, hrubo
a neúctivo, nakoľko ten komunikoval so žalobkyňou vždy úctivo, slušne a profesionálne, vždy sa jej
snažil ľudsky pomôcť a to aj nad rámec akýchkoľvek povinností bývalého zamestnávateľa, preto je pre

neho táto žaloba nepochopiteľnou.
Aj keď zo žaloby žalobkyne vyplýva, že v období medzi 14.09.2012 do 09.01.2015 neprebehla z jej
strany na žalovaného žiadna komunikácia, zasielala konateľovi žalovaného množstvo emailových správ,
správ cez skype, SMS-iek, ako sa aj domáhala osobných stretnutí, pričom po tom ako si zistila súkromnú
adresukonateľažalovaného,hodokoncačakalapredbytovýmdomom,kdebýva(čopotvrdilažalobkyňa

aj vo svojej žalobe), začalo to u neho vzbudzovať obavu o zdravie svojich blízkych (keďže tam býva
so svojimi maloletými deťmi). Nakoľko sa žalobkyňa aj naďalej proti vôli konateľa žalovaného snažila
kontaktovať v jeho súkromnom čase v mieste jeho bydliska (čo konateľ žalovaného nepociťoval v
žiadnom prípade ako náhodné stretnutia), bral to konateľ žalovaného z jej strany ako sledovanie resp.
až prenasledovanie (tzv. stalking), a preto zaradil jej číslo ako aj emailovú adresu ako ,,nevyžiadané“ a

vyhýbal sa stretnutiam s ňou, nakoľko nemal žiadnu povinnosť sa s ňou ďalej stretávať, resp. čokoľvek
riešiť. Toto obťažovanie (aj keď skôr za náhodných okolností) opisuje v žalobe aj žalobkyňa, pričom je
jasné aj zo samotnej žaloby, že šlo o sledovanie jeho osoby.
Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že (1) žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti,
z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania u

žalobkyne, (2) žalovaný postupoval v súvislosti s poskytnutím údajov v súlade so zákonom, (3)
žalobkyňa neoznámila žalovanému vznik pracovného úrazu, (4) osobitné zákony neukladajú povinnosť
žalovanému vypracúvať a poskytovať dokumenty, ktoré požaduje žalovaná, ktoré jej napriek tomu
žalovaný vždy obratom aj poskytol, (6) žalovaný a konateľ žalovaného sa chovali voči žalobkyni slušne
a profesionálne, pričom práve žalobkyňa prenasledovala konateľa žalovaného a (7) žalobkyňa sa voči

žalovanému domáha náhrady nemajetkovej ujmy bez preukázanie zníženia jej dôstojnosti, spoločenskej
vážnosti či uplatnenia.

3. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k predmetnému vyjadreniu žalovaného a vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 22.8.2017 k veci uviedla:

Žalovaný si voči žalobkyni nesplnil všetky zákonné povinnosti a to tak počas trvania pracovného
pomeru ako aj po jeho skončení. Zákon ukladá žalovanému povinnosť poskytovať spresnené údaje,
dôkazy, štatistiky, výkony týkajúce sa práce žalobkyne po pracovnom úraze. Žalovaný odmietol a
nezaslal na požiadanie žalobkyne z dôvodu uplatnenia si nárokov zo sociálneho poistenia pracovnú
náplň žalobkyni potrebnú pre účely Sociálnej poisťovne na určenie percentuálneho poklesu pracovnej

schopnosti. Žalovaný listom zo dňa 12.9.2016 sa vyjadril, že doplňujúce údaje k tomuto prípadu bude
poskytovať výlučne na žiadosť Sociálnej poisťovne alebo príslušného súdu a žalovaný sa vyjadril, že
žalobkyňa už nie je pre žalovaného relevantným partnerom. Tieto skutočnosti žalobkyňa podrobne
opísala v podanej žalobe na str. 18. Žalovaný opakovane v dôkazoch zdôrazňuje, že žiaden predpis
mu neukladá povinnosť vypracúvať vyššie uvedené náplne práce pre svojich bývalých zamestnancov

a vyjadruje sa, že i napriek tomu, z dôvodu zachovania profesionálneho a ľudského prístupu, vždy
sa snažil relevantne a obratom reagovať na akékoľvek odôvodnené požiadavky žalobkyne a žalovaný
má za to, že nediskriminoval žalobkyňu žiadnym spôsobom. Žalobkyňa opätovne zdôrazňuje, že
žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobkyne a zo zákona je povinný vypracovávať podrobnea pravdivo náplň práce na požiadanie aj pre bývalú zamestnankyňu. Nik iný, len zamestnávateľ
zodpovedný za pracovný úraz zamestnanca tak môže vykonať. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalovaný
nereagoval na odôvodnené požiadavky žalobkyne, konal neprofesionálne, ľahostajne a bez ľudského

prístupu. Žalobkyňa úpenlivo prosila žalovaného konateľa, aby konal zodpovedne, profesionálne,
čestne, spravodlivo, upozorňovala žalovaného konateľa, že svojím nezodpovedným a ľahostajným
prístupomktejtozáležitostižalobkyninesmierneubližujeaspôsobujejejpsychickévypätieavyčerpanie,
bolesť, smútok. Žalobkyňa zdôrazňuje, že skutkové tvrdenia o ,, pracovnom úraze "' a okolnosti vedúce
ku skončeniu pracovného pomeru sa tejto žaloby bytostne dotýkajú a preto tvoria značnú časť žaloby, v

žiadnom prípade nijakým a už vôbec nie značným spôsobom neočierňuje žalobkyňa žalovaného a ani
jehozamestnancov,resp.konateľov,pravdivostitvrdenížalobkynesúpreukázanéodoslanýmiaprijatými
e- mailmi a dokazujú, že žalovaný si ako bývalý zamestnávateľ žalobkyne neplnil riadne povinnosti,
žalobkyni nepreplácal nadčasy, neoprávnene a porušením zákona boli krátené prémie žalobkyni za
najlepšie dosiahnuté výsledky a bol porušený zákon rovnosti a rovnakého zaobchádzania medzi
zamestnancami v oblasti odmeňovania. Žalovaný zamestnávateľ žalobkyňu za dosiahnuté výsledky

trestal ponižujúcim spôsobom, čo potvrdzujú odoslané e-maily. Žalobkyňa svojim konaním sa snažila
domôct' sa svojich práv, v žiadnom prípade neprenasledovala žalovaného konateľa, žalovaný konateľ
opakovane odmieta! žalobkyni poskytnúť údaje týkajúce sa práce žalobkyne, žalobkyňa nechcela túto
situáciu riešiť súdom, prosila žalovaného o rozhovor a poskytnutie údajov, avšak bezvýsledne.
Žalovaný sa vyjadruje, že na každej prevádzke zabezpečuje ochranné pomôcky, aby predchádzal

pracovným úrazom. Jedinými ochrannými pomôckami žalovaného boli: tričko, mikina, vesta. Žiadne iné
ochranné pomôcky zamestnávateľ zamestnancom neposkytol. Tento údaj má k dispozícií aj Sociálna
poisťovňa. Žalovaný podotýka skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému nenahlásila vznik pracovného
úrazu. Toto tvrdenie žalovaného považuje žalobkyňa za škandalózne tvrdenie, klamstvo, bezcitnosť.
Žalobkyňa, nakoľko pracovala na predajni sama, hneď po pracovnom úraze písala kolegovi na SKYPE

do inej predajni v Kežmarku a poprosila kolegu, aby prišiel do predajne žalobkyne hneď, rýchlo.
Okolnosti úrazu : Dňa 3.4.2012 žalobkyňa hneď po úraze napísala kolegovi na Skype do inej predajni
v KK:
Skype : [3. 4. 2012 15:15:52] FEB Kežmarok: I., prosím, príďte do predajne tu, rýchlo, veľmi prosím !!!
[3. 4. 2012 15:16:26] ColorProfi Kežmarok : OK, stalo sa niečo ?

Bolo potrebné urobiť uzávierku, uzatvoriť predajňu, žalobkyňa po úraze od bolesti v prvých momentoch
takmer odpadla, pocítila strašnú bolesť, takúto bolesť dovtedy žalobkyňa nikdy v živote nepocítila.
Kolega do predajne žalobkyne prišiel do dvoch minút, žalobkyňa dala inštrukcie kolegovi a po nejakej
dobe, keď sa žalobkyňa trochu spamätala, zavolala vedúcej pani Š. a oznámila jej, čo sa stalo.
Následne v predajni žalobkyne ostal týždeň pracovať kolega a do predajne Colorlak Kežmarok bol

vyslaný na zastupovanie zamestnanec prevádzky Spišská Nová Ves vedúcou a konateľkou žalovanej
spoločnosti. Žalobkyňa po dohode so zamestnávateľom si po pracovnom úraze zobrala dovolenku.
Ohľadom tejto situácie žalobkyňa komunikovala e-mailom aj so žalovaným konateľom. Žalobkyňa sa
pýtala a radila sa so žalovaným konateľom, ako má postupovať, pretože ošetrujúci lekár I.. Š. pri
vyšetrení 4.4.2012 žalobkyni povedal, že ide o veľmi vážne zranenie a nie sú v budúcnosti vylúčené

trvalé následky, presviedčal žalobkyňu, aby šla na PN, že úraz má žalobkyňa hlásiť ako pracovný úraz a
že má byť zamestnávateľom urobený zápis o pracovnom úraze. Ošetrujúci lekár o tom urobil záznam v
zdravotnej karte žalobkyne. Žalobkyňa dôverovala zamestnávateľovi. Zamestnávateľ bol informovaný,
že žalobkyňa bude musieť podstúpiť operáciu. Zamestnávateľ 31.8.2012 o 15:30 dal žalobkyni výpoveď
práce z dôvodu nadbytočnosti. Po obdŕžaní výpovede, počas dovolenky si žalobkyňa začala vybavovať

vyšetrenia potrebné na operáciu.
Na PN nastúpila žalobkyňa 22.10.2012. Operáciu žalobkyňa podstúpila 24.10.2012 v Košiciach.
V rozsudku Krajského súdu zo dňa 13.9.2016 sp. z. 5Sp/11/2016 na str.2 v odôvodnení je písané, že
bol urobený žalovaným záznam v knihe úrazov zo dňa 3.4.2012. Žalovaný urobil záznam o pracovnom
úraze v knihe úrazov !!! Žalobkyňa prehlasuje, že žalovanému nahlásila hneď vznik pracovného

úrazu. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že žalovaný konateľ od 30.5.2016 konal neprofesionálne, neúctivo
čo potvrdzuje aj e-mailová komunikácia žalobkyne. Žalobkyňa v podanej žalobe sa nevyjadrila, že
žalovaný konateľ sa správal drzo, hrubo. Žalobkyňa v žalobe opísala pravdivé skutočnosti, ktoré
sa udiali. Žalovaný konateľ sa vyjadruje, že sa snažil žalobkyni ľudsky pomôcť a to aj nad rámec
akýchkoľvek povinností bývalého zamestnávateľa a že podaná žaloba žalobkyne je pre žalovaného

konateľa nepochopiteľná. Žalobkyňa sa pýta, ako žalovaný konateľ žalobkyni vlastne pomohol? Tým, že
odmietal poskytovať potrebné údaje týkajúce sa práce žalobkyne? Žalovanému konateľovi bol odoslaný
žalobkyňou ohľadom tejto skutočnosti 14.2.2017 doporučene list a e- mail, kde žalobkyňa neúprosne až
úpenlivoaúctivoprosížalovanéhokonateľaoposkytnutiepotrebnýchúdajov,prosížalovanéhokonateľazodpovedného za pracovný úraz o súčinnosť v tejto záležitosti a prejavenie tým úcty k práci žalobkyne
vykonanej pre žalovaného, pri ktorej si žalobkyňa poškodila zdravie. Žalovaný bol listom a e-mailom
informovaný, že ak neposkytne potrebné údaje ohľadom práce žalobkyne, žalobkyňa bude nútená riešiť

túto situáciu súdne. Žalobkyňa 7.3.2017 odoslala žalovanému konateľovi opäť e-mail, kde píše, že je jej
nesmierne veľmi ľúto, že podala na žalovaného konateľa 23.2.2017 žalobu na súd, ale že už nemala
inú možnosť ako sa domôcť svojich práv. Pýtala sa v e-maile žalovaného konateľa, či žalovanému
konateľovi to nie je ľúto, pišala žalovanému, že v minulosti žalovaný konateľ písal žalobkyni poďakovania
za vykonanú prácu a písal, že žalobkyni je za vykonanú prácu nesmierne vďačný a nesmierne si cení

prácu žalobkyne. Žalobkyňa sa stále nádejala, že ak oznámi žalovanému konateľovi, že podala na
žalovaného žalobu, že upustí žalovaný od svojho neprofesionálneho neľudského a bezcitného konania
V tejto záležitosti, ale márne.
Právny zástupca žalovaného sa vyjadruje, že z podanej žaloby vyplýva, že medzi 14.9.2012 do 9.1.2015
neprebehlažiadnakomunikáciamedzižalobkyňouažalovanýmkonateľom.Žalobkyňavtomtovyjadrení
zdôrazňuje, že komunikácia medzi žalovaným konateľom a žalobkyňou bola pravidelná. Žalobkyňa si so

žalovaným konateľom preposielali vzájomne e-mailové správy, správy cez SKYPE, SMS. // /žalobkyňa
celú komunikáciu so žalovaným konateľom má k dispozícií///
Žalovaný konateľ spoločnosti 14.9.2012 odoslal žalobkyni e-mail, kde píše, že samozrejme, že sa so
žalobkyňou rád stretne a že nemá problém sa so žalobkyňou kedykoľvek stretnúť a porozprávať. O
osobné stretnutie žalobkyňa poprosila žalovaného konateľa počas piatich rokov t.j. po 14.9.2012 5 krát :

5.2.2013 ohľadom vykonanej inventúry a vzniknutého manka na predajni /stretnutie nebolo možné/
8.8.2014, keď si žalobkyňa podala žiadosť na Sociálnu poisťovňu o pracovnú rehabilitáciu a chcela sa
spýtať žalovaného konateľa zodpovedného za pracovný úraz, že či by žalobkyňa v prípade schválenia
žiadosti Sociálnou poisťovňou nemohla vykonávať pracovnú rehabilitáciu u -žalovaného / k stretnutiu
nedošlo/, 3.4.2015 / o tomto stretnutí píše žalobkyňa v podanej žalobe/, 25.9.2015 ohľadne informovania

žalovaného konateľa o možnosti zamestnania sa žalobkyne v konkurenčnej firme /k stretnutiu nedošlo/,
5.1.2016 / k stretnutiu došlo/
Adresa konateľov firiem je verejne dostupná. Po stretnutí a rozhovore so žalovaným konateľom
pred bytovým domom žalovaného zo dňa 9.4.2015 prebehla následne vzájomná e-mailová a SMS
komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným konateľom vo vzájomnej úcte. Pre žalobkyňu je veľkým

sklamaním vyjadrenie žalovaného konateľa, že u neho to začalo vzbudzovať obavu ozdravie svojich
blízkych, že žalovaný konateľ nepociťoval stretnutia ako náhodné a pritom žalobkyňa pred bytovým
domom žalovaného bola prvý krát : 9.4.2015 a potom až 24.6.2016, keď žalobkyňa chcela osobne
odovzdať list žalovanému konateľovi pri aute žalovaného pred bytovým domom žalovaného. 11.7.2016
a15.7.2016 - neobťažovala žalobkyňa osobne žalovaného konateľa, žalobkyňa sedela na lavičke a

ani nie priamo pred bytovým domom žalovaného konateľa, ale vedľa bytového domu žalovaného
cca 15 - 20 metrov, napísala žalovanému konateľovi SMS, poprosila žalovaného SMS o rozhovor
a žalobkyňa odišla. Žalovaného konateľa žalobkyňa takmer zakaždým informovala, či už e-mailom
alebo SMS, že je v Martine, ak chcela rozprávať so žalovaným konateľom. Žalobkyňa sa zakaždým
ospravedlnila, že žalovaného konateľa ruší a ak stretnutiu došlo, srdečne a úctivo sa poďakovala.

Žalobkyňa sa pýta, že či toto vyjadrenie žalovaného konateľa vyjadruje ľudský prístup k žalobkyni a
či týmito vyjadreniami sa snaží žalovaný konateľ úctivo a ľudsky pomôcť žalobkyni. Právny zástupca
žalovaného konateľa vo vyjadrení píše, že žalovaný konateľ zaradil telefónne číslo a e- mailovú adresu
žalobkyneakonevyžiadané.13.9.2016žalobkyňaodoslalae-mailžalovanémukonateľoviažalovanýna
e-mail žalobkyne odpovedal. Taktiež žalovaný konateľ odpovedal na SMS žalobkyne zo dňa 29.3.2017.

Vyjadrenie žalobkyne k záverom žalovaného
Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný nepostupoval v súvislosti s poskytnutím údajov v súlade so zákonom,
že žalobkyňa určite oznámila žalovanému vznik pracovného úrazu, že žalovanému osobitné zákony
ukladajú povinnosť vypracovávať a poskytovať dokumenty žalobkyni, týkajúce sa práce žalobkyne
po pracovnom úraze, že žalovaný konateľ i napriek úpornej snahe a prosbám žalobkyne neposkytol

potrebné údaje, výsledky a štatistiky žalobkyni, že žalovaný a konateľ žalovaného sa nechovali k
žalobkyni s úctou k vykonanej práci žalobkyne, pri ktorej si žalobkyňa poškodila zdravie a nekonali
profesionálne, zodpovedne, čestne a morálne, že žalobkyňa v žiadnom prípade neprenasledovala
konateľa žalovaného, svojím konaním sa snažila žalobkyňa domôcť sa svojich práv bez súdneho
pojednávania a bez podania žaloby na žalovaného konateľa a že žalobkyňa sa právom domáha od

žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy za diskrimináciu za neposkytnutie potrebných údajov ohľadne
vykonávanej práce u žalovaného pre potreby Sociálnej poisťovne na určenie % poklesu pracovnej
schopnosti žalobkyne po pracovnom úraze.
Argumenty žalobkyneZákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
§ 231 Povinnosti zamestnávateľa - Zamestnávateľ je povinný podľa § 231 ods. 1: I) vydávať
zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia

a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom
ZÁKONNÍK PRÁCE
§ 75 Pracovný posudok: Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní
od jeho požiadania
https://www.epravo.cz/top/clanky/vydaní-pracovniho-posudku-byvalemu-zamestnánci-88003,

html'-'mail - Pracovním posudkem jsou ve smyslu ust. §3 314 odst. 1 věty druhé zákoníku práce veškeré
písemnosti týkající se hodnocení práce zaměstnance
Závěrečné shrnutí a verdikt NS ČR sp. Z. 21 Cdo 1893/2002
Nejvyšší soud ČR proto dospél k závěru, že zaméstnavatel je povinen vydat zaměstnanci na jeho
žádost do 15 dnů posudek o pracovní činností (pracovni posudek), i když zaměstnanec o vydání
posudku požádal až po skončení (rozvázání) jejich pracovního poměru, ledaže by jednání zaměstnance

představovalo zneužití práva.
Diskriminácia
Diskriminácia je vo všeobecnosti poškodzovanie, znevýhodňovanie alebo obmedzovanie jednotlivca
alebo skupiny osôb z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery,
náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k

národnosti alebo k etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Diskrimináciou je každé
neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc,
právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým spôsobom závislí.
1. Priama diskriminácia
„otvorená“ diskriminácia, priame znevýhodňovanie určitej osoby v porovnaní s inou osobou - konanie

alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
//Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný konateľ by nekonal obdobným spôsobom, ak by sa pracovný
úraz stal napríklad konateľke spoločnosti pani Šimkovičovej //
2. Obťažovanie - také správanie, ktoré narúša ľudskú dôstojnosť, fyzickú a duševnú integritu

určitej osoby. V zákone je definované ako „také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo
môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho,
zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia, a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť
zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti."
Príklady: schválnosti na pracovisku, posmešky, ironické poznámky, gestá, ohováranie, neopodstatnené

zadávanie úloh...
7. Neoprávnený postih - konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a
priamo súvisí: so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania / v prípade
žalobkyne poukázanie na nerovnaké zaobchádzanie pri odmeňovaní/ Povinnosť dodržiavať zásadu
rovnakého zaobchádzania má každý a každá.

Antidiskriminačný zákon obsahuje rozsiahlejší výpočet dôvodov, na základe ktorých nesmie dochádzať
k diskriminácii. Diskriminácia na pracoviskách je bežná. Málokto však o nej otvorene hovorí. V prvom
rade tí, ktorí tieto neľudské skutky páchajú a, žiaľ, aj obete. Zamestnávatelia si dnes môžu vyberať, a tak
sú postihovaní radšej ticho. Nekompromisne sa bráňte! Ak vás ktokoľvek ohrozuje vo firme, obráťte sa
predovšetkým na oddelenie ľudských zdrojov. „V prípade diskriminácie nadriadeným odporúčam obrátiť

sa na vyššieho nadriadeného. //žalobkyňa tak konala, ale pravdy, spravodlivosti a zadosťučinenia sa od
žalovaného nedomohla!!! a preto podala na žalovaného žalobu na súd aby sa domohla svojich práv ///
Závažným problémom na pracovnom trhu je aj šikana, mobing a bossing. Odhaliť nerovné
zaobchádzanie je, samozrejme, veľmi náročné. A ešte zložitejšie ho niekomu dokázať. Diskriminácia
sa jednoducho deje takmer všade tam, kde má niekto nad nami nejakú moc alebo kde sme na niekom

závislí. Spomínané prejavy sú väčšinou podmienené iracionálnymi dôvodmi a predsudkami, ktoré nijako
nesúvisia so skutočnými podmienkami na uplatňovanie si určitých práv.
/// Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný konateľ konal vedome a s cieľom ubližovať žalobkyni, že
žalovaný vedel a bol si vedomí, aké dôležité sú pre žalobkyňu údaje týkajúce sa práce žalobkyne,
žalovaný bol informovaný, že výlučne na základe týchto údajov Sociálna poisťovňa určuje % pokles

pracovnej schopnosti žalobkyne po pracovnom úraze. Žalobkyňa nikdy nedokáže pochopiť konanie
žalovaného konateľa v tejto záležitosti. Je veľmi sklamaná, ranená. Nič nie je v živote dôležitejšie, ako
byť zdravý a byť dobrým človekom.
Sociálna poisťovňaNa základe doteraz odoslaných a poskytnutých podkladov pracovnej náplne žalobkyne Sociálnej
poisťovne žalovaným, Sociálna poisťovňa prehlásila v rozhodnutí Č: 19902-22/2017 BA zo dňa
21.3.2017, že práca s bremenami u žalobkyni ako samostatnej predavačky v predajni s obsluhou je

hlboko pod normou a predstavuje ani nie jednu hodinu práce s bremenami z celkovej 8 hodinovej
pracovnej doby, čo v % určila, že to tvorí cca vyše 10 %, práce s bremenami u žalobkyni počas pracovnej
zmeny.
Žalobkyňa prehlasuje, tvrdí, dokazuje preposlanými štatistikami Sociálnej poisťovni, že v predajni
pracovala sama, že manipulovala s bremenami pravidelne a minimálne 90 % času z pracovnej zmeny.

Že hlavnou náplňou práce žalobkyne, bol predaj tovaru, čiže neustála manipulácia s bremenami. Že
aj pri telefonických objednávkach zákazníkov išlo o manipuláciu s tovarom - bremenami. Že ostatné
činnosti na predajni ako upratovanie, cenovky, inventarizácia, objednávanie tovaru, práca s peňažnou
hotovosťou ..... predstavovali cca. ani nie 10% práce bez manipulácie s bremenami. Sociálna poisťovňa
tieto tvrdenia žalobkyne považuje za bezpredmetné a údajne nijak zo strany žalobkyne nepreukázané
pretože nie sú potvrdené zamestnávateľom.

Zástupca žalovaného tvrdí, že žalovaný konateľ voči žalobkyni koná ľudsky, s úctou a profesionálne.
Tieto skutočnosti dokazujú opak konania žalovaného konateľa. V pracovnej anamnéze v dennej
pracovnej snímke predajcu vypracovanej pre Sociálnu poisťovňu žalovaným je písané : (v zátvorkách
je vyjadrenie žalobkyne)
- Prenášanie bremien nepravidelné ( nepravdivý údaj, žalobkyňa pracovala s bremenami pravidelne a

počas celej pracovnej zmeny)
- 8:00 - 8:30 - príchod na pracovisko, vizuálna kontrola pracoviska a registračnej pokladne a vetranie
predajne ( nepravdivý údaj : na pracovisko sa prichádzalo pred otvorením predajne a všetky tieto činnosti
sa konali pred otvorením predajne, ako aj zapnutie počítača a trvali cca. do 5 minút, posudková lekárka
zobrala tento údaj ako fakt a vysvetlila si ho spôsobom, že žalobkyňa v tom čase nič iné nevykonávala)

- 8:30 - 9:00 - vykladanie tovaru do regálov ( táto činnosť sa robila výlučne za neprítomnosti zákazníkov
na predajni a počas celej 8 hodinovej pracovnej doby, opäť posudková lekárka zobrala tento údaj ako
fakt a vysvetlila si ho spôsobom, že žalobkyňa v tom čase nič iné nevykonávala a vykladala tovar do
regálov len 30 minút z pracovnej zmeny)
- 9:00 - 10:00 - prijímanie tovaru na prevádzke, jeho správne uloženie v sklade a v regáloch (tovar

prichádzal na predajňu z veľkoobchodu nepravidelne a jeho vyloženie trvalo cca 30 minút , cez sezónu
predstavoval prijatý tovar na predajni aj vyše 5000 kg na týždeň a až 5 násobný nárast množstva tovaru
oproti mimosezónneho predaja !!! )
- 10:00 - 10:30 - vybavenie telefonických objednávok , vypracovanie a predkladanie cenovej ponuky
zákazníkom (zákazníci telefonovali na predajňu počas celej 8 hodinovej pracovnej doby. Telefonické

objednávky spočívali v objednaní miešania farieb. Posudková lekárka zobrala tento údaj ako fakt a
vysvetlila si ho spôsobom, že žalobkyňa v tom čase nič iné nevykonávala )
- 10:30 - 11:00 - obsluha miešacích zariadení údaj je nepravdivý a tohto údaju sa striktne pridržala
posudková lekárka na základe ktorého stanovila túto činnosť na 5% z celkovej 8 hodinovej pracovnej
zmeny. Žalobkyňa miešala farby počas celej pracovnej doby. Bola to najťažšie a fyzicky najnáročnejšia

činnosť. Posudková lekárka zobrala tento údaj ako fakt a vysvetlila si ho spôsobom, že žalobkyňa v
tom čase nič iné nevykonávala a že farby žalobkyňa miešala na predajni len 30 minút z celej pracovnej
zmeny, čo podľa posudkovej lekárky činilo 5% z pracovnej činnosti žalobkyne)
- 11:00 - 12:00 - kontrola a aktualizácia správnosti a aktuálnosti označenia tovaru na prevádzke
cenovkami ( cenovky museli byt' aktuálne pred otvorením predajne na základe zákona. Posudková

lekárka zobrala tento údaj ako fakt a vysvetlila si ho spôsobom, že žalobkyňa v tom čase nič iné
nevykonávala)
- 13:00 - 17:00 - práca so zákazníkom - predaj tovaru a zabezpečovanie poradenských činností
zákazníkom ( predaj tovaru bol hlavnou a najdôležitejšou pracovnou činnosťou počas celej 8 hodinovej
pracovnej doby)

- 16:00 - 16:15 - práca s peňažnou hotovosťou (vždy po nablokovaní tovaru, cca 15 minút z celkovej 8
hodinovej pracovnej zmeny, určite nie striktne v tomto čase)
- 16:00 - 16:45 - priebežná inventarizácia zásob ( za neprítomnosti zákazníkov na predajni 2x do týždňa
pri objednávke tovaru cca. 15 minút z celkovej 8 hodinovej pracovnej zmeny . Posudková lekárka zobrala
tento údaj ako fakt a vysvetlila si ho spôsobom, že žalobkyňa v tom čase nič iné nevykonávala)

- 16:45 - 17: 00 - upratovanie ( v priebehu pracovnej doby za neprítomnosti zákazníkov na predajni ,
určite nie striktne v tomto čase a maximálne 10 minút denne z 8 hodinovej pracovnej doby)
Krajský súd PrešovOdvolanie a podanú správnu žalobu žalobkyňou voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o zákonnosť
rozhodnutia Sociálnej poisťovne bude opäť prejedávať Krajský súd v Prešove. Ubehlo už vyše 5 rokov
od úrazu žalobkyne a právoplatne rozhodnutie Sociálnej poisťovni o % poklese pracovnej schopnosti nie

je Sociálnou poisťovňou ukončené ato predovšetkým prístupom žalovaného konateľa k tejto záležitosti.
Žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu je nezamestnaná a je takmer 4 roky bez príjmu, na PN
žalobkyňa bola kvôli pracovnému úrazu takmer dva roky, žalobkyňa má poškodené zdravie a žalovaný
konateľ sa vyjadruje, že akékoľvek tvrdenia žalobkyne o nepresnosti alebo nepravdivosti ohľadom
náplne práce, ktorý žalovaný zaslal Sociálnej poisťovni sú nepravdivé. Takto ľudsky a profesionálne

koná a vyjadruje sa žalovaný konateľ ? V žalobe je preukázané, že žalovaným zaslané údaje Sociálnej
poisťovni v prvotnej pracovnej snímke žalobkyne boli nepravdivé, nepresné a zavádzajúce. Žalovanému
nič, vôbec nič nebránilo poskytnúť žalobkyni potrebné údaje a štatistiky, žiaden zákon to žalovanému
nezakazoval, žalobkyňa prosila ba priam sa až doprosovala, aby žalovaný konal v tejto záležitosti
zodpovedne, profesionálne, ľudsky, ohľaduplne, morálne a s úctou k vykonanej práci žalobkyne. Nič,
vôbec nič nepomohlo, nič neobmäkčilo žalovaného a žalovaný považuje podanú žalobu žalobkyne

za nepochopiteľnú ? Taktiež žalobkyňa konanie žalovaného konateľa považuje za nepochopiteľné,
vymykajúce sa zdravému úsudku a vymykajúce sa rozumnému vysvetleniu a zdôvodneniu. Žalobkyňa
nič zlé neurobila, pracovala ako najlepšie vedela, v práci dosahovala najlepšie výsledky, za ktoré
ju žalovaný trestal, žalobkyňa so všetkou úctou niekoľkonásobne poprosila žalovaného konateľa o
vypracovanie presného a pravdivého Profesiogramu, na čo žalovaný konateľ nereagoval.

Záver žalobkyne
Trvám na predloženom návrhu a chcem poprosiť o možnosť doplnenia návrhu, aby žalovaný konateľ bol
povinný poskytnúť údaje týkajúce sa práce žalobkyne potrebné na účely Sociálnej poisťovne pri určení
% miery poškodenia zdravia po pracovnom úraze. V tomto prípade nejde o peniaze, dlhoročná bolesť,
slzy, smútok, sklamanie z konania žalovaného sa nedajú nijako peniazmi zaplatiť. V tomto prípade ide

predovšetkým o morálnu ujmu, konanie zamestnávateľa bolo v rozpore so zásadami s dobrými mravmi
a so svedomím. Tu išlo zjavne o úmysel zamestnávateľa neposkytnúť tieto údaje žalobkyni vedome,
ponížiť a ublížiť žalobkyni, spôsobovať žalobkyni neopísateľnú bolesť, smútok, žiaľ, úzkosť, beznádej,
rozčarovanie, sklamanie. Hlboko ľudsky sa žalobkyni dotklo jednanie a hlavne spôsob, akým
zamestnávateľ konal a pristupoval k tejto záležitosti. Žalobkyňa ostala v podstate akýmsi rukojemníkom

v rukách bývalého zamestnávateľa - žalovaného konateľa a na jeho svojvôli ovplyvňovať život
žalobkyne negatívnym a poškodzujúcim spôsobom, na svojvôli zamestnávateľa dokazovať si svoju moc,
neústupčivosť. Žalovaný konateľ si vôbec nepripustil, nepriznal že nekonal a nekoná v zásade s dobrými
mravmi. Dokonca konal v presvedčení, že má na to právo takto konať. Veď tu ide o zdravie žalobkyne
a o určenie % poškodenia zdravia po pracovnom úraze. Žalobkyňa zdôrazňuje, že neriešila doteraz

túto situáciu iným spôsobom hlavne z dôvodu, že firmu mala žalobkyňa rada a nechcela firme ublížiť.
Konala so srdcom aj keď jej osobne to ubližovalo a bolo to v jej neprospech. Žalobkyňa snívala o priznaní
a uznaní si nekorektného správania žalovaného a žalovaného konateľa v tomto prípade a že konateľ
si nakoniec prizná, že nekoná profesionálne, korektne, čestne, morálne, ohľaduplne spravodlivo a s
ľudskosťou. Žalovaného konateľa vôbec netrápilo, že svojím konaním žalobkyni ubližuje a spôsobuje

bolesť, smútok. Žalobkyňa písala v SMS žalovanému, že prečo si ľudia tak nezmyselné navzájom
ubližujú. Zamestnávateľa vôbec nič neobmäkčilo, nič ho nechytilo za srdce, bolesť a smútok, beznádej,
ktorú spôsoboval žalobkyni bola žalovanému konateľovi ľahostajná a žalovaný konateľ naďalej konal
bez pochopenia a súcitu, ohľaduplnosti, ľudskosti a citlivosti, spravodlivosti a čestnosti. Ak by žalovaný
konateľ pristúpil k tejto záležitosti ohľadom tohto veľmi vážneho pracovného úrazu morálne, ohľaduplne,

ľudsky, zodpovedne, následky spôsobené týmto pracovným úrazom nemusela žalobkyňa prekonávať
s takou intenzívnou silou, smútkom a bolesťou. Psychické zdravie, smútok, bolesť duše sa časom
odzrkadli a má vplyv aj na fyzické zdravie, čo v prípade žalobkyne sa už naplno prejavilo. Toto
konanie žalovaného konateľa považuje žalobkyňa za neúctu a zneváženie práce žalobkyne a zjavnú
diskrimináciu.

Žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej spoločnosti a ostane bývalou zamestnankyňou tejto
spoločnosti. Ak by bola žalobkyňa aj naďalej zamestnankyňou žalovaného, vtedy by žalovaný konateľ
nemal problém potvrdiť po pracovnom úraze výsledky a výkony žalobkyne pre potreby Sociálnej
poisťovne ? Ak žalobkyňa už nie je zamestnankyňou žalovaného, ale bola, už nemusí žalovaný konateľ
napísať pravdivé skutočnosti týkajúce sa práce žalobkyne, potvrdiť výsledky a výkony žalobkyne ? Veď

toto by malo byť podľa úsudku žalobkyne samozrejmosťou pre žalovaného konateľa. Keby žalobkyňa
napísala niekomu nepresné a nepravdivé údaje, veľmi by ju to trápilo a samozrejmosťou pre žalobkyňu
by bolo ospravedlniť sa a prejaviť ľútosť nad takým konaním a skutok hneď napraviť, ale žalovaný
konateľ tejto spoločnosti tak nekonal. Som z tejto situácie veľmi sklamaná. Necítim hnev, nepociťujemnenávisť, pociťujem len neznesiteľnú bolesť, smútok a túto situáciu znášam po psychickej stránke veľmi
ťažko. Ujma, ktorá vznikla žalobkyni konaním žalovaného konateľa a aj okolnosti ktoré popritom nastali
považuje žalobkyňa za ujmu závažnú a značnú. Konanie zo strany zamestnávateľa malo priamy dopad

na spôsob a kvalitu osobného a spoločenského života žalobkyne, čo spôsobilo žalobkyni hlbokú bolesť
a smútok a závažným spôsobom sťažilo život a spoločenské uplatnenie. Už pred rokmi písala žalobkyňa
žalovanému konateľovi, že bolesť, ktorú jej spôsobili žalovaní sa nikdy nevytratí z duše žalobkyne a
bolesť žalobkyňa bude pociťovať až do konca svojho života, ale, že žalobkyňa ostáva v nádejí, že bolesť,
ktorú jej žalovaní spôsobili sa po rokoch aspoň trochu zmierni aj keď určite nepominie. Následným

konaním však žalovaný konateľ spôsobil žalobkyni ešte väčšiu traumu a ublížili žalobkyni spôsobom,
z ktorého bude mať doživotné následky v pociťovaní silného smútku, bolesti, úzkosti, skrivodlivosti a
nespravodlivosti.
Vzhľadom na vy uvedené žalobkyňa považuje vyjadrenie žalovaného konateľa za neodôvodnené,
nepravdivé a účelové a navrhuje vydanie nasledujúceho Rozsudku :
Žalovaný konateľ je povinný odoslať Sociálnej poisťovni, ústredie 29. augusta č.8 Bratislava toto

prehlásenie: Žalobkyňa pracovala na predajni sama, pracovala v predajni s obsluhou, manipulovala 5
bremenami pravidelne a minimálne 90 % času z pracovnej zmeny. Hlavnou náplňou práce žalobkyne,
bol predaj tovaru, čiže neustála manipulácia s bremenami, miešanie farieb. Aj pri telefonických
objednávkach zákazníkov išlo o manipuláciu s tovarom - bremenami, hlavne miešanie tovaru. Ostatné
činnosti na predajni ako upratovanie, cenovky, inventarizácia, objednávanie tovaru, práca s peňažnou

hotovosťou . ..... ...predstavovali cca. ani nie 10 % práce bez manipulácie s bremenami. Počas
predajnej sezóny, ktorá trvala u žalobkyni na predajni od marca do decembra nastal nárast predaja
tovaru až päťnásobne. Žalobkyňa obslúžila na predajni od 30 do 100 zákazníkov denne. Žalobkyňa
dosahovala najlepšie výsledky zo všetkých predajní o jedného zamestnanca, bola nadmieru vyťažená,
mala najvyššie zásoby na predajni v porovnaní s ostatnými prevádzkami, pracovala v stiesnených a

nevyhovujúcich priestoroch, uskladnenie tovaru v tomto priestore bolo veľmi náročné a vyžadovalo
neustálu manipuláciu, prekladanie tovaru, posúvanie, v predajni žalobkyne sa naskladnil a predal
tovar za deň v objeme od 500kg až po 1500 kg počas sezóny. Pri predaji, príjme tovaru, miešaní,
uskladnení sa manipuluje s tovarom opakovane minimálne 5x. Vo vyjadrení k tržbám predaj miešaného
tovaru predstavoval v priemere 30 % z dennej tržby, 70 % podiel na tržbách tvoril predaj ostatného

tovaru. Žalobkyňa manipulovala s bremenami celkovo počas dennej zmeny cca. 6000kg na zmenu, čiže
najvyššou „ maximálne povolenou hmotnosťou" pri ručnej manipulácií s bremenami pre ženy.
Žalovanej firme sa ukladá povinnosť vyplatiť žalobkyni čiastku 5000,- € ako náhrada nemajetkovej ujmy
a uhradiť náklady vzniknuté s týmto konaním.

4. Okresný súd Zvolen, uznesením č.k. 13C/6/2017-119 zo dňa 2.11.2017 rozhodol o návrhu na zmenu
žaloby tak, že súd zmenu žaloby nepripustil vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania by
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom žalobkyne, oboznámením sa s

prednesom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s prednesom konateľa žalovaného V.. I.
C., lekárskou správou od Sociálnej poisťovne zo dňa 12.1.2017, rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5Sp/11/2016-19 zo dňa 13.9.2016, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.3.2017, popisom
práce, mailovou komunikáciou, doplnením popisom práce zo dňa 12.9.2016, rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č.k. 6Sa/14/2017-239 zo dňa 31.1.2018, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento

skutkový stav:

6. Súd z prednesu žalobkyne na pojednávaní, konanom dňa 6.2.2018 zistil, že v celom rozsahu sa
pridržiava svojej písomne podanej žaloby, ktorou sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 5
000,-€atakistosadomáhanáhradynákladovstýmspojenýchatakistosapridržiavasvojichpísomných

vyjadrení, v ktorých sa vyjadrovala na vyjadrenia žalovaného.

7. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že v celom rozsahu sa pridržiavajú ich
písomných vyjadrení.

8. Súd z prednesu konateľa žalovaného V.. I. C. zistil, že sa v celom rozsahu pripája k písomným
vyjadreniam ich právneho zástupcu. K veci uviedol, že sa musí ohradiť voči tvrdeniam žalobkyne a
to v tom zmysle, že vie preukázať, že oni konali voči žalobkyni korektne. Snažil sa jej vyjsť v ústrety
s tým, že ona sa ho snažila kontaktovať aj v práci, dokonca ho kontaktovala aj pred jeho rodinnýmdomom, keď išiel domov so synom, a je pravda, že od tohto obdobia prestal reagovať na maily od
žalobkyne, nakoľko jej konanie voči jeho osobe považoval za stalking. K veci uviedol, že prvý krát, keď
ho kontaktovala žalobkyňa za účelom vydania Profesiogramu, tak oni na to reagovali a zaslali jej popis

práce, ktorý sa nachádza aj v spise. K veci uviedol, že žalovaná firma v tom období postupne zväčšovala
svoje prevádzky a kupovala jednotlivé regionálne miestne firmy, ktoré prevádzkovali takéto farby - laky,
v danom prípade, čo sa týka žalobkyne, tak bola kúpená firma Feb, s.r.o., Spišská Nová Ves, pričom
kúpili túto firmu aj s predajňami, aj so zamestnancami. Ako náhle ich žalobkyňa kontaktovala ohľadne
vydania Profesiogramu, oni jej ihneď zaslali popis práce, ktorý bol súčasťou pôvodnej pracovnej zmluvy,

ktorú však uzatvárala žalobkyňa s predchádzajúcim zamestnávateľom, spoločnosťou Feb, s.r.o., keďže
oni inú pracovnú náplň ani nemali, pričom ako vyššie opísal, oni kúpili vlastne túto spoločnosť, ktorá
ju zamestnávala. K veci ďalej uviedol, že následne po vydaní tej prvej pracovnej náplne, ktorú vydali
a inú ani nemohli vydať, nakoľko inú nemali, žalobkyňa ho kontaktovala jednak mailami a snažila sa
ho kontaktovať aj osobne, či už v práci, alebo pred jeho domom a po týchto skúsenostiach on prestal
reagovať a je pravda, že dňa 9.9.2016 prišla na ich firmu žiadosť o vypracovanie Profesiogramu a

dennej pracovnej snímky predajcu. Zároveň ich o to požiadala aj Sociálna poisťovňa prípisom zo dňa
12.9.2016. Ešte v ten istý deň, dňa 12.9.2016 doplnili popis práce a zaslali ho Sociálnej poisťovni, ako
to vyplýva z nimi predložených listinných dôkazov. Následne, pokiaľ má vedomosť, po pár mesiacoch,
žalobkyňa spochybnila aj tento ich doplnený popis práce, a žiadala o jeho opravu. Vzhľadom na tie jeho
predchádzajúce skúsenosti už na podanie žalobkyne nereagoval vôbec a to z toho dôvodu, aby ho už

žalobkyňa neotravovala, nakoľko on mal za to, že on ako konateľ a samozrejme aj žalovaný si splnili
svojepovinnosti,ktorésimalisplniť.Kveciďalejuviedol,žečosatýkažiadostižalobkyne,čoajvyplynulo
pri jej žiadosti o zmene žaloby, kde konkrétne uviedla, ako by si predstavovala svoj Profesiogram,
ktorý by mali vypracovať, tak k obsahu tohto Profesiogramu uviedol: že ten doplnený Profesiogram,
ktorý urobili, zodpovedal z jeho pohľadu reálnej skutočnosti, to znamená tomu, aké činnosti žalobkyňa

vykonávala. Čo sa týka jej predstavy Profesiogramu, ktorý žiadala, aby ho opravili tak, ako ho ona
chcela, podľa jeho názoru, toto sa nezakladá a nezodpovedá skutočnosti, akú ona má predstavu a čo by
mal tento Profesiogram obsahovať. K veci by ďalej uviedol, že samotná žalobkyňa v maily z 31.3.2016
uvádza, že Sociálna poisťovňa pri posudzovaní jej nárokov prihliada hlavne na pracovnú náplň. K tomu
uviedol, že prvotne poskytli pracovnú náplň, ktorú mala zadefinovanú pri uzatváraní pôvodnej pracovnej

zmluvy. K veci ďalej uviedol, že on kategoricky vylučuje akúkoľvek diskrimináciu, či už zo strany jeho
osoby voči žalobkyni, resp. spoločnosti žalovaného voči žalobkyni. K veci ďalej uviedol, že v prípade
akéhokoľvek iného ich zamestnanca pri jeho žiadosti o poskytnutie náplne práce, resp. Profesiogramu,
by postupovali takýmto istým spôsobom, ako postupovali u žalobkyne.

9. Žalobkyňa k tomu ďalej uviedla, že je pravda, že uzatvárala pracovnú zmluvu so spoločnosťou
Feb, s.r.o. a táto spoločnosť jej robila aj popis práce a na základe toho popisu práce vykonávala
činnosti. Je pravda, že voči tomuto popisu práce ona neprotestovala. Tak isto je pravda, že ona so
žalovaným neuzatvárala novú pracovnú zmluvu, ale žalovaný vstúpil do práv zamestnávateľa do tej
pôvodnej pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a spoločnosťou Feb, s.r.o., Spišská Nová

Ves. Je skutočne pravdou, že ona za konateľom žalobcu bola priamo pred jeho bytovým domom
v I., kde je pravda, že sa s ním stretla, ako vyšiel zo svojho obydlia aj so svojím synom. K veci
uviedla, že vtedy, keď bola za ním pred jeho domom v I., tak sa jej konateľ žalovaného dokonca
ospravedlnil, že nebolo spravodlivé zníženie jej prémií. Žalobkyňa ďalej k veci uviedla, že podľa jej
názoru, žalovaný ju diskriminoval tým, že v Profesiograme uviedol nesprávnu hmotnostnú záťaž, ktorou

manipulovala na predajni počas pracovnej zmeny, nakoľko tvrdila, že manipulovala počas pracovnej
zmeny s hmotnostnou záťažou od 4 500 kg do 6 000 kg na deň, pričom žalovaný tvrdil, že to bolo do 2
000 kg. týždenne. Žalobkyňa k veci uviedla, že túto skutočnosť relevantne preukázať nemôže, nakoľko
tieto záznamy má žalovaný v počítači, ale tvrdila, že obslúžila za zmenu zákazníkov od 30-100. Žalovaný
tvrdí, že to bolo do 50 zákazníkov, resp. priemerne 50 zákazníkov.

10.Napojednávaní,konanomdňa26.3.2018žalobkyňakveciuviedla,žezotrvávanasvojichdoterajších
prednesoch, ako aj na svojich písomných podaniach, ktoré doručila súdu po predchádzajúcom
pojednávaní zo dňa 13.2.2018 a 12.3.2018. Žalobkyňa predniesla súdu aj jej písomné podanie zo dňa
26.3.2018.

11. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že sa pridržiava doterajších vyjadrení, ako aj
písomných vyjadrení, ktoré zaslali súdu. K veci uviedol, že v pôvodnom vyjadrení zo dňa 21.3.2018 bol
prepočet tých obslúžených zákazníkov, ako aj manipulovaného tovaru, tak tento vychádzal z obdobiajanuár 2012 až august 2012. Túto skutočnosť namietala žalobkyňa v tomto vyjadrení, kedy ona považuje
vlastne to obdobie pred vznikom úrazu za rozhodné a v rámci týchto objemov a týchto obslúžených
zákazníkov z toho dôvodu oni ešte vlastne urobili teraz cez víkend ďalší prepočet, aby sa dostali do

toho obdobia o ktorom hovorí žalobkyňa, identickou metodikou, ako to uvádzali, akurát za obdobie máj
2011 až december 2011 u žalovaného nebol tak dobrý informačný systém, ako bol od 1.1.2012, takže
čo sa týka tej hmotnosti manipulovaného tovaru, tak tam to išlo vlastne pomerom k tržbám, pričom toto
predložili krátkou cestou, tak súdu, ako aj žalobkyni. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom
podaní zo dňa 21.3.2018 okrem iného k veci uviedol, K listinnému dôkazu predloženému žalobkyňou

na pojednávaní, označenom ako „doplnenie podania - 15. 05.2015“
Žalovaný nerozporuje uvedenú listinu, ktorá bola vypracovaná externou zdravotnou službou žalovaného
nazákladetelefonickéhopožiadaniapracovníčkySociálnejpoisťovnevovecikonaniažalobkyne,pričom
v danej listine sa okrem bežných činnosti zamestnanca (žalobkyne) uvádzajú maximálne prípustné
záťažové limity zamestnanca/predajcu u žalovaného, t.j. v danej časti nejde o skutočne vykonané
záťaže, ale o maximálne prípustné limity, ktoré u žalovaného nesmú byť prekročené a to z dôvodu,

aby bola zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Uvedená listina však nie je podľa
nášho názoru v rozpore s predloženým doplneným popisom práce vypracovaným žalovaným dňa
12.09.2016, ktorým žalovaný bližšie uviedol činnosti žalobkyne, a v ktorom žalovaný vychádzal zo
skutočne vykonaných objemov predaného tovaru na predajni žalobkyňou, na ktorej žalobkyňa pracovala
pred utrpením úrazu.

Žalobkyňa tvrdí, že za zmenu obslúžila od 30-100 zákazníkov. Žalovaný si priamo zo svojho účtovného
informačnéhosystémudovoľujesúdupredložiťúdajeoobslúženýchzákazníkov vpredajniach,vktorých
žalobkyňa pracovala v roku 2012 podľa počtu vydaných blokov z registračnej pokladnice:
Y. N. Počet obslúžených zákazníkov
priemerný maximálny

január stará predajňa 14.2 / deň 20 / deň
február stará predajňa 12.7 / deň 21 / deň
marec stará predajňa 29.2 / deň 49 / deň
apríl stará predajňa 31.9 / deň 58/ deň
máj nová predajňa 21.1 /deň 30/ deň

jún nová predajňa 22.2 / deň 32/ deň
júl nová predajňa 30.2/ deň 42/ deň
august nová predajňa 35.4/ deň 58/ deň
------------------------------------------------------------------------------------------------
priemer za obdobie 24,6 / deň

Aj keď je predpoklad, že nie každý zákazník si v predajni niečo kúpi, t.j. zákazníkov môže byt' viac
ako je počet vydaných dokladov, z uvedeného prepočtu je zrejmé, že priemerné množstvo žalobkyňou
obslúžených zákazníkov v sledovanom období nebolo 30 - 100/denne, ale bolo podstatne menej ako 50
zákazníkov za deň, ktorú skutočnosť uviedol žalovaný aj v doplnenom popise práce zo dňa 12.09.2016.
Uvedené údaje vychádzajú zo skutočnosti, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v období Január - Apríl

2012 na starej predajni - na ulici MUDr. Alexandra a v období Máj - August 2012 na novej predajni -
na ulici Tvarožnianska.
Žalobkyňa tvrdí, že manipulovala počas pracovnej zmeny s hmotnostnou záťažou od 4 500 kg do 6
000 kg na deň. Žalovaný si priamo zo svojho účtovného informačného systému dovoľuje súdu predložiť
údaje o naskladnení tovaru do predajne v sledovanom období (znížené o tovar ostávajúci na paletách,

t.j. bez potreby naskladnenia do regálov) ako aj predaných farbách stým, že pri miešaných farbách sa
počíta so 4 úkonmi manipulácie (3x miešanie + 1x naskladnenie):
Y. N. Váha tovaru v kg sledované obdobie

množstvo prijatého tovaru - stará predajňa 12,923.2 1.1 - 30.4.2012

množstvo prijatého tovaru - nová predajňa - znížené o bremená na paletách* 13,787.0 1.5.-31.8.2012
množstvo predaného tovaru - stará predajňa** (miešané f. s násobkom 3x) 14,316.4 1.1.-30.4.2012
množstvo predaného tovaru - nová predajňa“ (miešanej. s násobkom 3X) 48,145.8 1.5.-31.8.2012
Spolu manipulované bremená za 2012 89,172.4 1.1.-31.8.2012
Priemer na deň 530.8 kg/deň

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Priemer na týždeň 2,653.9 kg/týždeň (5dní)
* uvedená váha nezahŕňa tovar uskladnený na paletách, cca. 20,000 kg
**uvedenáváhazahŕňa4úkonymanipuláciesmiešanýmtovarom(3úkonymiešania+1xnaskladnenia)Z uvedeného prepočtu je zrejmé, že priemerné množstvo žalobkyňou obslúžených zákazníkov v
sledovanom období nebolo 4.500 kg do 6.000 kg na deň, ale bolo podstatne menej a to v priemere

2.653,90 kg za týždeň, pričom uvedené dáta vychádzajú zo 4 úkonoch manipulácie s miešaným
tovarom. Vzhľadom na skutočnosť, že nová predajňa - na ulici Tvarožnianska bola dispozične
väčšia, tak časť tovaru ostávala na paletách, preto nie je možné úplne presne odhadnúť objem
manipulovaného naskladneného tovaru v tejto predajni. Vyššie uvedené dáta vychádzajú priamo z
účtovného informačného systému žalovaného (t.j. z jeho účtovníctva), pričom ide o tisícky položiek,

ktoré boli spracovávané zamestnancami Žalovaného. Žalovaný tieto položky z dôvodu ich rozsahu a
hospodárnosti konania nedoručuje súdu spolu s týmto podaním, avšak v prípade potreby je pripravený
tieto položky z účtovného informačného systému súdu poskytnúť.
Vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaný pri vypracovaní doplnenia popisu práce dňa 12.09.2016 nemal
tak detailné údaje a vychádzal len zo štatistických prehľadov predaja a naskladnenia, ktoré nie sú tak
presné, v doplnenom popise práce zo dňa 12.09.2016 uviedol, že v priemere mohol predstavovať sumár

hmotnosti ručne manipulovaného tovaru približne 2000 kg týždenne, čo vyplýva aj z vyššie uvedeného
prepočtudát.Jepravdivouskutočnosťou,žeuvedenýmvznikolmalýrozdielmedzižalovanýmuvedeným
približným údajom 2000 kg týždenne (v doplnenom popise práce zo dňa 12.09.2016) a údajom 2653,9
kg týždenne (v zmysle údajov z informačného účtovného systému žalovaného), avšak máme za to, že
v tomto prípade ide skôr o zanedbateľnú odchýlku bez reálneho vplyvu na toto konanie. Pre úplnosť

dodávame, že z účtovného informačného systému Žalovaného za obdobie od 01 -
04/2012, t.j. pred žalobkyňou uvedeným pracovným úrazom, bolo množstvo manipulovaného tovaru
žalobkyňou v priemere cca. 1500 kg týždenne, t.j. ešte menej ako uviedol žalovaný.
Žalovaný ďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
26.3.2018 k veci uviedol:

Počet vydaných blokov z registračnej pokladnice:
Od 01.05.2011 do 30.04.2012
Y. N. Počet obslúžených zákazníkov
priemerný maximálny
máj 2011 stará predajňa 35.0 / deň 53 / deň

jún 2011 stará predajňa 33.5 / deň 53 / deň
júl 2011 stará predajňa 42.7 / deň 60 / deň
august 2011 stará predajňa 50.6 / deň 74 / deň
september 2011 stará predajňa 51.7 / daň 73 / deň
október 20 11 stará predajňa 36.5 / daň 54/ deň

november 2011 stará predajňa 36.3 / deň 59 / deň
december 2011 stará predajňa 52.3 / deň 85 / deň
január 2012 stará predajňa 14.2 / deň 20/ deň
február 2012 stará predajňa 12.7 / deň 21 /deň
marec 2012 stará predajňa 29.2 / deň 49/ deň

apríl stará predajňa 31.9 / deň 58 / deň
--------------------------------------------------------------------------------------------
Priemer za obdobie 35,5 /deň
Objem manipulovaného tovaru:
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal do 31.12.20111 starý účtovný systém, z ktorého tak podrobné

údaje nie je možné získať, vie žalovaný za obdobie od 01.04.2011 do 31.12.2011 manipulovanú váhu
určiť len na základe podielu na celkových tržbách, pričom pri predaných farbách sa ráta tým, že pri
miešaných farbách sa počíta so 4 úkonmi manipulácie (3x miešanie + 1x naskladnenie):
Od 01.05.2011 do 30.3.2012
Y. N. váha tovaru v kg sledované obdobie

množstvo prijatého a predaného tovaru - stará predajňa* (miešané f. 121,189,2 1.5.-31.12.2011
s násobkom 3x)
množstvo prijatého tovaru - stará predajňa 12,923.2 1.1.-30.4.2012
množstvo predaného tovaru - stará predajňa* (miešané f. 14,316.4 1.1-30.4.2012
s násobkom 3x)

Spolu manipulované bremená 148,428.8 1.5.-30.4.2012
Priemer na deň 543.7 kg/deň
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Priemer na týždeň 2,718.5 kg/týždeň( 5dní)* uvedená váha zahŕňa 4 úkony manipulácie s miešaným tovarom (3 úkony miešania + 1x naskladnenie)

12.Žalobkyňavosvojompísomnomvyjadrenízodňa22.3.2018ktomuuviedla:Žalovanýudáva:vdanej
listine sa okrem bežných činnosti zamestnanca (žalobkyne) uvádzajú maximálne prípustné záťažové
limity zamestnanca/predajcu u žalovaného, t.j. v danej časti nejde o skutočne vykonané záťaže, ale
o maximálne prípustné limity, ktoré u žalovaného nesmú byť prekročené a to z dôvodu, aby bola
zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Žalobkyňa sa ohradzuje voči tomuto tvrdeniu žalovaného. Ide o cielený zámer poškodiť žalobkyňu a
opätovné nepravdivé tvrdenie a diskrepancia v tvrdeniach žalovaného k vlastným údajom. Žalovaný
spochybňuje vlastné údaje uvedené v Profesiograme zo dňa 15.5.2015.
Žalovaný udáva : Žalobkyňa tvrdí, že za zmenu obslúžila od 30-100 zákazníkov
Žalobkyňa zdôrazňuje, že žalovaný priamo zo svojho účtovného informačného systému predkladá súdu
údaje o počte vystavených bločkov zákazníkom a nie o počte obslúžených zákazníkov v predajni.

Opakovane ide o cielený zámer žalovaného poškodiť žalobkyňu, nakoľko žalovaný si je vedomý toho,
že išlo o novootvorenú predajňu a žalobkyňa bola do tejto predajne premiestnená po pracovnom
úraze kvôli veľmi slabým výsledkom kolegu, ktorý mal cca 4 zákazníkov na predajni denne a v tom
čase mal žalovaný otvorené súčasne dve predajne v Kežmarku, takže zákonite bolo v tomto období
vystavených žalobkyňou menej pokladničných blokov a menej zákazníkov V predajni. V žiadnom inom

meste žalovaný nemal v prevádzke dve predajne. Bolo potrebné, aby žalovaný vyselektovať štatistické
údaje týkajúce sa práce žalobkyne pred pracovným úrazom za ročné obdobie : od 3.4.2011 až 3.4.2012
a nie po pracovnom úraze. Žalobkyňa trvá na tom, že obslúžila v predajni denne od cca 30 zákazníkov
do 100 v období za rok 2011
- 2012. V Apríli 2012 po pracovnom úraze mala žalobkyňa podľa údajov žalovaného vystavených za deň

priemerne 32 bločkov a maximálne 58 vystavených blokov a to boli otvorené dve predajne a tržbu 8 845
€. V Auguste a v Septembri 2011 žalobkyňa dosiahla tržbu takmer 20 000, tak je logické, že obslúžila
minimálne dvojnásobne viac zákazníkov a predala 2,5 x viac tovaru. Priemerne, pri obslúžení 30 až 100
zákazníkov denne, vychádza za hodinu : 3 až 12 zákazníkov.
Žalovaný udáva :žalovaný si priamo zo svojho účtovného informačného systém dovoľuje súdu predložiť

údajeonaskladnenítovarudopredajnevsledovanomobdobí(zníženéotovarostávajúcinapaletách,t.j.
bezpotrebynaskladneniadoregálov.Žalobkyňaopäťpoukazujenacielenýavedomýzámeržalovaného
poškodiť žalobkyňu. Žalobkyňa sa pýta, z akého dôvodu, tovar, ktorý je potrebné vyložiť z auta pri
dodaní a premiestniť do predajne a namiesto uloženia do regálov tento tovar je potrebné uložiť na palety,
nezahrnul žalovaný do hmotnostného objemu manipulovaných bremien? Absurdné, cielené, nelogické

a nekorektné konanie žalovaného.
Žalovaný udáva : miešané farby 5 násobkom 3X; vzápätí píše :pričom uvedené dáta vychádzajú zo 4
úkonoch manipulácie s miešaným tovarom.
Ide opätovne o úmyselné zavádzanie a cielenú manipuláciu s údajmi samotného žalovaného,
žalovaným. V Profesiograme zo dňa 15.5.2015 je jasne a zreteľne uvedené, že pri tónovaní sa

manipuluje s tovarom 4 x už po naskladnení a nie 3 x. Neskutočná diskrepancia v tvrdeniach žalovaného
k vlastným údajom. Žalobkyňa tvrdí a trvá na tom, že pri samotnom tónovaní sa manipuluje s tovarom
minimálne 5x. Opakovanú nutnú manipuláciu s tovarom pri tónovaní, tak pri naskladnení, uložení a
predaji, žalobkyňa podrobne popísala v žalobe.
Váženýsúd,žalovanýmalvychádzaťzoštatistíktýkajúcichsaprácežalobkynepredpracovnýmúrazom.

Relevantnýmobdobímjeročnéobdobiet.j3.4.2011-3.4.2012.Poskytnutéúdaježalovanýmvovyjadrení
k doterajšiemu priebehu konania nezodpovedajú skutočnosti s celkovým objemom manipulácie s
bremenami žalobkyňou počas pracovnej zmeny. Žalobkyňa, podľa štatistík dosiahnutých tržieb a zásob
tovaru preukázala, že dosahovala najlepšie výsledky a mala najvyššie zásoby tovaru na predajni.
Predajňa Poprad, kde pracovali dvaja zamestnanci : kolega a kolegyňa nedosiahli také výsledky tržieb,

ako dosiahla žalobkyňa, nemali také zásoby, aké mala žalobkyňa a nepracovali v tak stiesnených a
nevyhovujúcich priestoroch, v akých pracovala žalobkyňa, čo bolo pre žalobkyňu neskutočne fyzicky
náročné a vyčerpávajúce. Žalobkyňa podala žalobu na žalovaného o priznanie nemajetkovej ujmy
za diskrimináciu odmietnutím poskytovania spresnených údajov, dôkazov, štatistík, výkonov týkajúcich
sa práce žalobkyne potrebných pre účely Sociálnej poisťovne na zistenie % poškodenia zdravia po

pracovnom úraze a za uvedenie nepresných a nepravdivých údajov v prvotnej snímke Profesiogramu
a tým uvedenie Sociálnej poisťovne do omylu pri určovaní % miery poškodenia zdravia. Žalobkyňa
relevantným spôsobom a dôkazmi túto skutočnosť jednoznačne preukázala. Žalovaný, prístupom k tejto
žalobe a k tejto záležitosti preukázal, že k žalobkyni sa správal neúctivo, neprofesionálne a bez ľudskéhoprístupu. Žalobkyni 14.9.2012 žalovaný sľúbil, že samozrejme, že nemá problém sa so žalobkyňou
kedykoľvek stretnúť a porozprávať sa. V čase, keď žalobkyňa očakávala od žalovaného profesionálny
a korektný prístup a poprosila žalovaného o súčinnosť so Sociálnou poisťovňou, žalovaný konal

diskriminačne, žalobkyňu dehonestoval, krivo obvinil z trestného činu - Stalkingu, odmietol žalobkyni
vydať a potvrdiť štatistické údaje, odmietol opraviť nepravdivé údaje v Profesiograme, nereagoval
na doporučenú poštu, odmietol súčinnosť so Sociálnou poisťovňou, v žalobe preukázateľne uvádzal
nepravdivé skutočnosti a nepravdivé tvrdenia.
Vážený súd, vzhľadom na skutočnosť doterajšieho nekorektného a neprofesionálneho prístupu

žalovaného k tejto záležitosti, nemôže žalobkyňa v žiadnom prípade očakávať od žalovaného v novom
konaní o úrazovú dávku, že žalovaný preukáže súčinnosť so Sociálnou poisťovňou a korektný prístup.
Žalobkyni by veľmi pomohlo v novom konaní o úrazovú dávku, ak by žalovaný odoslal prehlásenie do
Sociálnej poisťovne z Predžalobnej výzvy. Žalobkyňa v predžalobnej výzve uviedla, že v prípade potreby
úpravy tohto návrhu prehlásenia vypracovaného bývalou zamestnankyňou firmy Colorlak zo strany
vedenia firmy, bývalá zamestnankyňa, žalobkyňa, nemá výhrady. Žalovaný bol o tom upovedomený.

V tejto vete : Zamestnankyňa manipulovala 5 bremenami celkovo počas dennej zmeny cca. 6000kg
na zmenu, navrhuje žalobkyňa túto úpravu vety: Zamestnankyňa manipulovala s bremenami celkovo
počas dennej zmeny niektoré dni cez sezónu cca. až do 6000kg za zmenu, čiže najvyššou „maximálne
povolenou hmotnosťou určenou zákonom " pri ručnej manipulácií s bremenami pre ženy.
Čestné prehlásenie žalobkyne

Žalobkyňa, pred Krajským súdom Prešov vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.9.2017 čestne prehlásila a
aj pred týmto Okresným súdom Zvolen, čestne prehlasuje, že pracovala na predajni sama, pracovala
v predajni s obsluhou, čo potvrdil aj žalovaný zamestnávateľ. Žalobkyňa manipulovala s bremenami
pravidelne a minimálne 90 % času z pracovnej zmeny, čo je udané aj žalovaným zamestnávateľom v
Profesiograme zo dňa 15.5.2015 na tretej strane: Tretí odsek: Poloha pri práci: obsluha a poradenstvo

( 85 % pracovnej zmeny ) dokladanie tovaru 5 % pracovnej zmeny. Hlavnou náplňou práce žalobkyne,
bol predaj tovaru, čiže neustála manipulácia s bremenami, miešanie farieb. Aj pri telefonických
objednávkach zákazníkov išlo o manipuláciu s tovarom - bremenami, hlavne miešanie farieb. Ostatné
činnosti na predajni ako upratovanie, cenovky, inventarizácia, objednávanie tovaru, práca s peňažnou
hotovosťou .........predstavovali cca. ani nie 10 % práce bez manipulácie s bremenami. Počas predajnej

sezóny, ktorá trvala u žalobkyni na predajni od Marca do Decembra nastal nárast predaja tovaru
až päťnásobne, čo potvrdzujú preposlané štatistiky. Žalobkyňa obslúžila na predajni od 30 do 100
zákazníkov denne. Žalobkyňa dosahovala najlepšie výsledky zo všetkých predajní zamestnávateľa o
jedného zamestnanca, čo taktiež potvrdzujú odoslané štatistiky, žalobkyňa bola nadmieru pracovne
vyťažená, mala najvyššie zásoby na predajni v porovnaní s ostatnými prevádzkami, pracovala V

stiesnených a nevyhovujúcich priestoroch, uskladnenie tovaru v tomto priestore bolo veľmi náročné a
vyžadovalo neustálu manipuláciu, prekladanie tovaru, posúvanie. V predajni žalobkyne sa naskladnil
a predal tovar za deň v objeme od 500kg až po 1500 kg počas sezóny. Pri predaji, príjme tovaru,
miešaní, uskladnení sa manipuluje s tovarom opakovane minimálne 5x. Vo vyjadrení k tržbám, predaj
miešaného tovaru predstavoval v priemere 30 % z dennej tržby, 70 % podiel na tržbách tvoril predaj

ostatného tovaru, čo preukazujú odoslané štatistiky. Žalobkyňa manipulovala s bremenami celkovo
počas pracovnej zmeny niektoré dni cez sezónu cca. až do cca. 6000kg za pracovnú zmenu, čiže
najvyššou „maximálne povolenou hmotnosťou určenou zákonom " pri ručnej manipulácií 5 bremenami
pre ženy.

13. Súd z listinného dôkazu, označeného ako vec: „odpoveď na žiadosť“ zistil, že konateľka žalovaného
týmto listom odpovedá žalobkyni dňa 12.9.2016, pričom v tejto odpovedi je uvedené, že dňa 12.9.2016
sme obdŕžali žiadosť o vypracovanie Profesiogramu a dennej pracovnej snímky predajcu bývalej
zamestnankyne Y. N.. Doplňujúce údaje k tomuto prípadu budeme poskytovať výlučne na žiadosť
Sociálnej poisťovne, alebo príslušného súdu.

14. Súd z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sp/11/2016-19 zo dňa 13.9.2016 zistil, že týmto
rozsudkom bolo zrušené rozhodnutie odporkyne, t.j. Sociálnej poisťovni Bratislava zo dňa 10.3.2016,
č. 23864-5/2016-ba a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Súd z tohto rozsudku zistil,
že navrhovateľkou v tomto konaní bola žalobkyňa a odporcom bola Sociálna poisťovňa, pričom

preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.3.2016 rozhodla Sociálna poisťovňa, ako príslušný správny
orgán vo veci nároku na úrazovú rentu tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v
dôsledkupracovnéhoúrazudňa3.4.2012nemápodľa§88Zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení
nárok na úrazovú rentu.15. Súd z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. Augusta, Bratislava zo dňa 21.3.2017, č.
rozhodnutia 19902-22/2017-ba zistil, že týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté tak, že žalobkyňa, ktorá

utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 3.4.2012 podľa § 88 Zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu.

16.Súdzlistinnéhodôkazu,označenéhoako„žiadosťovypracovanieProfesiogramuadennejpracovnej
snímky predajcu“ zistil, že týmto listom zo dňa 9.9.2016 sa žalobkyňa obrátila na žalovaného so

žiadosťou o vypracovanie Profesiogramu, dennej pracovnej snímky a pracovnej náplne, potrebnej pre
účely Sociálnej poisťovne na určenie % poklesu pracovnej schopnosti.

17. Súd z listinného dôkazu, a to listu, ktorý adresovala Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad konateľovi
žalovaného, pánovi C. dňa 12.9.2016, že v tomto liste je uvedené, že Vaša bývalá zamestnankyňa pani
N. požiadala úrazovú rentu v súvislosti s pracovným úrazom. Pani N. nebola spokojná s poklesom

pracovných schopností a taktiež nesúhlasila s niektorými vyjadreniami zamestnávateľa pri zostavení
Profesiogramu. Odvolala sa a KS požiadal pani N. o doloženie doplňujúceho Profesiogramu. Týmto
Vás žiadame o vypracovanie doplňujúceho Profesiogramu a zaslaním na Sociálnu poisťovňu, pobočka
Poprad. Túto žiadosť vypracoval I.. N. D., posudkový lekár.

18. Súd z listinného dôkazu, označeného ako vec: „doplnený popis práce“ zistil, že sa jedná o doplnenie
popisu práce zo dňa 12.9.2016, ktorý vybavoval konateľ žalovaného V.. I.. C. a tento doplnený popis
práce je adresovaný Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad a v tomto popise práce je uvedené:
Posudzovaná bola vo firme COLORLAK SK, s.r.o. zamestnaná od 16.4.2007 ako predavačka v
predajni farieb a lakov. Vzhľadom na veľkosť predajne (26m2) pracovala v obchode ako samostatná

predavačka a bola zodpovedná za úplný chod predajne. Maloobchodná predajňa sa nachádzala na
ul. MUDr. Alexandra 40 na prízemí. Vzhľadom na charakter pracovnej činnosti nie je možné presne
určiť vykonávané činnosti na časovej osi. Časový harmonogram činností (profesiogram) ovplyvňovala
predovšetkým návštevnosť zákazníkov, pretože prioritne mala pani N. obsluhovať práve zákazníkov
predajne. Vzhľadom na Vašu žiadosť Vám nižšie zasielam doplnený popis práce, na základe ktorého

bolo pani N. určené percentuálne hodnotenie na účely úrazovej renty.
1. Orientácia na zákazníka, profesionálny a odborný prístup, slušné vystupovanie, príjemný vzhľad,
ústretovosť a ochota riešiť želania zákazníka
- Predajňa bola koncipovaná ako predajňa s obsluhou, to znamená, že zákazník si tovar nevyberal sám,
ale na základe požiadaviek zákazníka mu bol predavačkou odporučený konkrétny výrobok/y a zároveň

mu ich predavač z regálov umiestnených za pultom podal.
- Predajňa bola umiestnená v centre mesta s exponovaným pohybom osôb. Denný priemer počtu
vystavených dokladov bol na predajni cca 50.
2. Komplexné zabezpečenie prevádzky predajne
- Príchod a otvorenie prevádzky (otváracia doba 8:00 - 12:00/13:00 - 17:00), zapnutie PC a pokladne

- Obsluha zákazníkov, ktorá spočívala v poradenstve zákazníkom a v prípade vybratia si konkrétneho
tovaru s jeho manipuláciou (podanie tovaru z regálu na pult, v prípade väčších balení na zem pred pult,
nablokovanie tovaru do pokladne, vytlačenie daňového dokladu, práca s hotovosťou
- Miešanie farieb na požiadanie zákazníka. V prípade miešania farieb bola manipulácia s tovarom, ktorý
sa tónoval opakovaná (vybratie tovaru z regálu/palety a premiestnenie do dávkovacieho zariadenia, po

pridaní pigmentov uzavretie tovaru a preloženie do miešacieho zariadenia, do ktorého sa tovar upevnil
a následne predavač spustil premiešanie tovaru. Po jeho premiešaní tovar z miešacieho zariadenia
vybral a po otvorení už namiešanej farby pred zákazníkom skontroloval odtieň. Po odsúhlasení odtieňu
zákazníkom predavač nablokoval tovar a prijal zaň hotovosť. V priemere mohol predstavovať sumár
hmotnosti ručne manipulovaného tovaru cca 2.000kg týždenne.

- Sledovanie a optimalizácia množstva aj sortimentu zásob tovaru na sklade predajne v závislosti
od očakávaného predaja. Túto činnosť predavač vykonával v priebehu dňa, keď na predajni neboli
zákazníci. Činnosť spočívala v objednávaní chýbajúceho množstva tvaru na predajni v centrálnom
veľkoobchodnom sklade COLORLAK SK v Spišskej Novej Vsi
- Príjem a kontrola skutočne dodaného tovaru voči dodaciemu listu z centrálneho skladu z hľadiska

množstva, sortimentu a celistvosti balenia. Prijatý tovar bolo potrebné vyložiť z vozidla (dodávka), pri
čom bol nápomocný šofér vozidla. Po jeho skontrolovaní ho predavač na predajni dopĺňa! do regálov a
stojanov na predajni, alebo v prípade väčších balení (cca 7kg a viac) na určené miesta na zem alebopalety. Táto činnosť vykonával predavač rovnako v čase, pokiaľ na predajni neboli zákazníci. Tovar bol z
centrálneho skladu do predajne v Kežmarku doručovaný v čase medzi 9:00 a 10:00 dva krát do týždňa.
- Evidencia denných a mesačných tržieb a pravidelný odvod tržieb. Evidencia denných tržieb sa

vykonávala na úplný záver pracovnej doby po 1 7.hodine. Tržbu predavač odovzdáva! na základe
podpísaného príjmového dokladu vodičovi/zamestnancovi spoločnosti COLORLAK SK v deň dodania
tovaru na predajňu (2 krát do týždňa). Ten ju pri návrate na centrálny sklad odovzdal na ekonomický
úsek spoločnosti.
- Zabezpečovanie čistoty a poriadku na predajni

- Aktualizácia a tlač aktuálnych cenoviek sa vykonávala takmer výlučne v zimných mesiacoch, kedy
dodávatelia tovaru upravovali ceny výrobkov a na základe toho obchodné oddelenie COLORLAK SK
vydávalo nové základné predajné ceny predávaného tovaru. Výnimkou boli akciové cenovky na určitú
malá množinu výrobkov stanovené na pevne ohraničený dátum platnosti akciových cien.
- Raz ročne vykonávať' inventúru zásob na predajni. inventarizácia prebiehala vždy v neskorých
jesenných alebo zimných mesiacov a bola v "konávaná za prítomnosti a pomoci osoby z vedenia

spoločnosti + ďalšej osoby.

19. Súd z listinného dôkazu, označeného ako vec: „doplnenie podania“ zistil, že tento list vypracovala
V.. S. Š. za žalovaného a je adresovaný Sociálna poisťovňa, Banská Bystrica, Kapitulská 27, Banská
Bystrica. V tomto podaní je uvedené:

Na základe telefonického rozhovoru s Vašou pracovníčkou p. F. U., Vám preposielame doplnenie
podania vo veci pracovného úrazu našej bývalej zamestnankyne Y. N., T.. XX.X.XXXX.
Popis pracoviska - predajňa Kežmarok:
Prevádzka je situovaná v prenajatých priestoroch murovaného objektu na 1. Nadzemnom podlaží. Z
vonkajšieho priestranstva sa presklenými dverami vchádza do priestorov prevádzky, ktorá sa člení na

predajňu, optický oddelený sklad a zariadením na osobnú hygienu.
Situačné riešenie pracoviska:
Predajňa je vybavená účelovým zariadením, PC zostavou s registračnou pokladňou, egálmi s
maximálnou výškou 2,2 m, pričom na najvyššej polici regálu sú uložené maloobchodné balenia
predávaných komodít s hmotnosťou najviac 1,0 kg. V strednej časti predajne je umiestnené miešacie

(tónovacie) zariadenie. Denné osvetlenie a prirodzené vetranie predajne je zabezpečené presklenými
stenami a preskleným výkladom. Umelé osvetlenie je zabezpečené stropnými svietidlami. Podlaha je
betónová, pokrytá keramickou dlažbou. Steny a strop sú omietnuté a vymaľované akrylátovou farbou.
Výkladka tovaru sa vykonáva priamo z ulice. Tovar je paletovým vozíkom presunutý do predajne, kde
ne následne uložený do regálov alebo voľne uložený na drevených paletách. Pre zamestnancov je k

dispozíciivyčlenenázadnáčasťpredajnesumývadlomstečúcouteplouastudenouvodouasamostatné
WC. Zásobovanie vodou a odkanalizovanie je riešené napojením na verejné inžinierske siete. Dodávku
tepla, vodného a stočného zabezpečuje vlastník budovy, v ktorej sa priestory nachádzajú.
Technologické zariadenia a pomôcky:
- PC zostava je súčasťou registračnej pokladne,

- Tónovacie zariadenia pozostávajúce z automatizovaného zariadenia na dávkovanie pigmentov a
mixéra, v ktorých sa vykonáva tónovanie farieb podľa potrieb zákazníka,
- 1 ks paletový vozík,
Pracovná činnosť - odborný predajca pozostáva z:
- Zo skladovania a predaja farieb, riedidiel a prípravkov balených v originálnom malospotrebiteľskom

balení,
- Obsluhy zákazníkov (poskytovanie poradenstva a obsluha registračnej pokladne)
- Vykladania tovaru v spolupráci s dopravcom a dopĺňania tovaru do obchodných regálov podľa potreby,
teda množstva predaných balení (tovar je paletovým vozíkom cez do predajne, kde je následne uložený
do skladových regálov),

- Tónovania farieb a omietok podľa požiadaviek zákazníka balenia náterovej bázy sú premiestnené
paletovým vozíkom k dávkovaciemu zariadeniu, pracovník vloží balenie náterovej bázy na podstavec
dávkovacieho zariadenia, báza s nadávkovanými pastami je preložená do miešacieho zariadenia a po
namiešaní je balenie vybraté z miešacieho zariadenia a odovzdané zákazníkovi,
- Administratívnej činnosti (evidencia tovaru, príjem objednávok, reklamácia, vybavovanie telefonátov

a pod.)
Pracovná činnosť s bremenami v predajni:
Vykladanie tovaru sa vykonáva pred predajňou v spolupráci s dopravcom. Tovar je paletovým vozíkom
premiestnený do predajne, kde je následne uložený do skladových regálov obojručné prenášaniebremien s hmotnosťou 0,7 kg až 13 kg balených v plechoviciach, 1,5 kg až 40 kg balených v plastových
vedrách, 0,5 kg až 25 kg vrecia, pričom pri baleniach s hmotnosťou nad 10 kg si zamestnanci pomáhajú.
Dopĺňanie tovaru do obchodných regálov sa vykonáva podľa potreby, teda množstva predaných balení

( v sezóne priemerne 2 000 kg/týždeň - cca 40 ks balení do 5kg, 20 ks 10 kg balení, 30 ks 20 kg balení
a 25 ks 40 kg balení, mimo sezóny priemerne 1 500 kg /týždeň - cca 80 ks balení do 5 kg, 30 ks 10 kg
balení, 20 ks 20 kg balení a 10 ks 40 kg balení).
Ak sa vykonáva tónovanie farieb a omietok podľa požiadaviek zákazníka, belenia náterovej bázy
(belenia od 1 kg do 25 kg v množstve maximálne 15 ks za deň) sú premiestnené paletovým

vozíkomkdávkovaciemuzariadeniu.Pracovníkvložíbalenienáterovejbázynapodstavecdávkovacieho
zariadenia. Báza s nadávkovanými pastami je preložená do miešacieho zariadenia. Po namiešaní je
balenie vybraté z miešacieho zariadenia a odovzdané zákazníkovi. Zamestnanec teda pri tejto činnosti
odmanipuluje maximálne 1 500 kg za zmenu (predpoklad najhoršej alternatívy: zamestnanec je sám,
náterová báza má max. hmotnosť balenia 25 kg x 4 manipulácie x počet tónovaní za zmenu - max. 15x
za zmenu).

· Vlastnosti bremena: dobré úchopové vlastnosti (nádoby s rúčkou), stabilné ložisko.
· Manipulácie s bremenami: obojručné prenášanie bremien s hmotnosťou 0,7 kg až 13 kg balených
v plechoviciach, 1,5 kg až 40 kg balených v plastových vedrách, 0,5 kg až 25 kg vrecia, pričom pri
baleniach s hmotnosťou nad 10 kg si zamestnanci pomáhajú.
· Poloha pri práci: obsluha a poradenstvo ( 85% pracovnej zmeny): prijateľná poloha v sede alebo v stoji

s možnosťou striedania práce v sede a v stoji, dokladania tovaru (5% pracovnej zmeny) a tónovanie
farieb a omietok (10% pracovnej zmeny): dynamická poloha predklon trupu menší ako 60 stupňov,
výrazný úklon trupu do strán väčší ako 20 stupňov pri frekvencii pohybov menej ako 2 za minútu,
vzpaženie končatiny 40-60 stupňov pri frekvencii menej ako 2 pohyby za minútu, ojedinele statická
poloha v podrepe alebo pokľaku v trvaní maximálne 2 minúty.

· Maximálne horizontálna vzdialenosť prenášania bremena: 0,4 m - 1,5 m
· Výška pracovnej plochy: dokladanie tovaru z paliet (výška cca 15 cm) do regálov (max. výška 1,7
m a 2,2 m), pričom na najvyššej polici regálu (1,7m) sú uložené maloobchodné balenia predávaných
komodít s hmotnosťou najviac 1,0 kg a na najvyššej polici regálu (2,2m) sú uložené balenia polystyrénu s
hmotnosťou 4 kg. Zamestnanci majú k dispozícii schodíky. Tovar je do regálov ukladaný podľa hmotnosti

jednotlivých balení. Výška pracovnej plochy pri obsluhe je 0,85 m, pri tónovaní farieb 0,3-0,6 m, podľa
veľkosti balenia náterovej bázy vkladaného do dávkovacieho zariadenia, pri vkladaní do miešacieho
zariadenia 0,5 m.
· Odmanipulovaná hmotnosť bremien: do 2 000 kg/zmena/zamestnanec v sezóne (max. 1500 kg pri
tónovaní + cca 400 kg pri vykladaní a dokladaní tovaru, predpoklad najhoršej alternatívy: zamestnanec

je sám, požiadavka tónovania max. 15-krát a nutnosti dokladania väčšieho množstva tovaru).
· Frekvencia prenášania bremien: nepravidelná pri pracovnom procese nie je vnútené pracovné tempo,
predajňa je samoobslužná, zamestnanci sa počas pracovnej zmeny striedajú.
· Pracovné prostredie a podmienky: podlaha je betónová s protišmykovou úpravou, osvetlenie, vlhkosť
a vetranie sú vyhovujúce.

Pracovná činnosť - odborný predajca pozostáva z :
- Obsluhy zákazníkov ( poskytovanie poradenstva a obsluha registračnej pokladne)
- Vykladania tovaru v spolupráci s dopravcom a dopĺňania tovaru do obchodných regálov podľa potreby,
teda množstva predaných balení (tovar je paletovým vozíkom cez do predajne, kde je následne uložený
do skladových regálov

- Tónovania farieb a omietok podľa požiadaviek zákazníka balenia náterovej bázy sú premiestnené
paletovým vozíkom k dávkovaciemu zariadeniu, pracovník vloží balenie náterovej bázy na podstavec
dávkovacieho zariadenia, báza s nadávkovanými pastami je preložená do miešacieho zariadenia a po
namiešaní je balenie vybraté z miešacieho zariadenia a odovzdané zákazníkovi,
- Administratívnej činnosti (evidencia tovaru, príjem objednávok, reklamácia, vybavovanie telefonátov

a pod.)
Denná pracovná snímka predajcu:
Doba: pracovná činnosť:
8:00 - 8:30 h príchod na pracovisko, vizuálna kontrola pracoviska a registračnej pokladne a vetranie
predajne

8:30 - 9:00 h vykladanie tovaru do regálov
9:00 - 10:00 h prijímanie tovaru na prevádzku, jeho správne uloženie v sklade a regáloch
10:00 - 10:30 h zabezpečovanie a vybavovanie telefonických odberateľských objednávok,
vypracovávanie a predkladanie cenovej ponuky zákazníkom10:30 - 11:00 h zabezpečovanie kompletnej obsluhy miešacích zariadení
11:00 - 12:00 h kontrola a aktualizácia správnosti a aktuálnosti označenia tovaru na prevádzke
cenovkami podľa platnej legislatívy

8:00 - 12:00 súhrne počas dopoludnia cca 2,5h práca so zákazníkom - predaj tovaru a zabezpečovanie
činnosti zákazníkom priebežne počas otváracích hodín predajne
12:00 - 13:00 h prestávka na obed
13:00 - 17:00 h súhrne počas popoludnia cca 3 h práca so zákazníkom - predaj tovaru a zabezpečovanie
poradenskej činnosti zákazníkom počas otváracích hodín predajne

16:00 - 16:15 h práca s peňažnou hotovosťou a odvádzanie tržieb, evidencia denných a mesačných
tržieb
16:15 - 16:45 h vykonáva priebežnú inventarizáciu zásob
16:45 - 17:00 h udržiava čistotu a poriadok na prevádzke
Práca so zákazníkom - predaj tovaru a zabezpečovanie poradenskej činnosti zákazníkom priebežne
počas otváracích hodín predajne trvá cca 5 hodín.

20. Súd z listinného dôkazu a to rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Sa/14/2017-239 zo dňa
31.1.2018 zistil, že predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného, t.j. generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave, č. 39859-5/2017-ba
zo dňa 13.6.2017, s tým, že žalobkyňou bola žalobkyňa Y. N.. Týmto rozsudkom Krajský súd Prešov

zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 39859-5/2017-ba zo dňa 13.6.2017
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny
súd zistil, že dna 25.11.2015 bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica žiadosť
žalobkyne o priznanie úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 3.4.2012. O tejto žiadosti
rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie skorším rozhodnutím č. 23864-5/2016-ba zo dňa 10.3.2016,

ktorým rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
3.4.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok,
o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 5Sp/11/2016 a rozsudkom zo dňa 13.9.2016
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.3.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2016. Uložil Sociálnej poisťovne opätovne

rozhodnúť na základe presne zisteného skutočného stavu veci vysporiadať sa so všetkými námietkami
žalobkyne a rozhodnutie náležite odôvodniť. V novom konaní posudková lekárka pobočky Sociálnej
poisťovne Poprad vykonala opätovné posúdenie poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v súvislosti
s pracovným úrazom zo dňa 03.04.2012, o ktorom vyhotovila lekársku správu zo dňa 12.01.2017. V
posudkupopísalalekárskenálezypredloženéžalobkyňouaposudokodôvodnilatým,žedňa03.04.2012

žalobkyňa XX-ročná samostatná predavačka v predajni farieb Colorlak SK s.r.o. utrpela pracovný úraz -
bodnú ranu ľavého zápästia, s poškodením nervus medianus, ktoré bolo chirurgický riešené. Po operácii
bol zistený kontinuálny nervus medianus resekovaný nástenný neurón a zošité prerušené nervové
vlákna. Po operácii sa stav pomaly zlepšoval, čo potvrdili jej opakované neurochirurgické, neurologické,
rehabilitačné a EMG vyšetrenia. EMG vyšetrenie z 23.01.2015 popisuje stredne ťažkú léziu nervus

rnedianus a konštatuje, že ide o trvalé, definitívne poškodenie nervu ľavej ruky. V klinickom obraze
znížená (nie úplná strata), úchopová funkcia nedominantnej ruky. Posudkový lekár pokles pracovnej
schopnosti určuje hlavne v závislosti od dominantnej končatiny pri výkone akejkoľvek pracovnej činnosti,
čo je v súlade s prílohou č. 2 k MU SP č. 16/2006. Podľa poznatkov lekárskej vedy ani pri úplnom
preťatí nervus medianus sa jeho motorická (pohybová) a senzitívna (citlivosť) funkcia neporuší celkom,

pretože časť pohybov vykonáva svalstvo zásobené n. radialis a urnalis. V prípade poškodenia nervus
medianus je porušená pohyblivosť palca a to ?exia (ohnutie) a opozícia palca, ohnutie nechtového
článku ukazováka (napr. nemôže sa poškrabať), ostatné prsty sú funkčné. Poškodená bola prepustená
_z dôvodu nadbytočnosti, n e zdravotných dôvodov, čo je jedna z podmienok pre priznanie úrazovej
renty. Posudkový lekár bol vyzvaný súdom dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobkyne uvedenými

v jej opravnom prostriedku, kde opisuje hlavne svoju prácu (manipuláciu) s bremenami, bremená o
hmotnosti 1 - 25 kg denne, mieša 30 kusov cez sezónu, aj 100 balení. Za mesiac manipulovala od
10.000 kg mimo sezónu až po 30.000 kg tovaru cez sezónu. Obslúžila 30 - 100 zákazníkov. Opisuje
prácu so zariadeniami (miešač farieb, dávkovač pigmentu). Podľa zamestnávateľa predala 2.000 kg....
1500 kg (závisí od sezóny) farieb za týždeň. Podľa zákona č. 124/2006 Z.z. BOZP a nariadenia vlády

SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii
s bremenami, maximálna hmotnosť bremena pre poškodenú - žalobkyňu (ženy vo veku od 40 do 49
rokov je 15 kg. Maximálna celozmenová hmotnosť je 6.000 kg, t.j. celková hmotnosť zmanipulovaných
bremien za zmenu. Z toho vyplýva, že práca s bremenami u žalobkyne predstavovala podľa jej tvrdenia500 - 1500 kg za deň, podľa profesiogramov zamestnávateľa je to 400 - 300 kg/deň. Posudkový lekár
pri určovaní percenta miery poklesu pracovných schopnosti je
viazaný profesiogramom, vypracovaným zamestnávateľom (pre námietky žalobkyne zamestnávateľ

vypracoval ďalší profesiogram, ktorý je bez časového harmonogramu, s udaním, že pracuje sama
a predaj je pultový), z ktorej vyplýva, že práca s bremenami u žalobkyne je hlboko pod normu (a
to v oboch udaniach zamestnávateľa aj žalobkyne), a predstavuje ani nie jednu hodinu práce s
bremenami z celkovej osemhodinovej pracovnej doby, čo v percentách predstavuje viac ako cca 10 %.
Denne obslúžila žalobkyňa podľa jej tvrdenia 30 - 100 zákazníkov (pri 100 zákazníkoch mala čas 4,8

minúty/1 zákazník, jedno miešanie farieb len v zariadení trvá 2 - 6 minút, niekedy aj 10 minút), podľa
profesiogramu 50 zákazníkov, čo je už prijateľné. Povinnosťou zamestnávateľa pri práci s bremenami
a hmotnosťou väčšou ako je povolená, je povinný pre jeho zamestnanca zabezpečiť v prípade potreby
zariadenia, nástroje, pomôcky, ktoré pomáhajú bezpečnostnému uchopeniu a manipulácii bremien
(napr. rukoväť, vozíky). Túto skutočnosť nemôže posudkový lekár zohľadniť pri určovaní percenta
miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne. Bremená (farby, omietka...) majú úchytky, tým je lepšia

manipulácia s bremenom, čo umožňuje manipulácii s bremenom aj jednou rukou. Podľa už vyššie
uvedeného nariadenia vlády je možné pri práci v sede dvíhať bremená aj jednou rukou, avšak jeho
hmotnosť nemôže byť väčšia ako 5 kg, v stoji môže aj s väčšou ale len do 15 kg. Vzhľadom na
malé rozmery predajne - 26 m2 bremená neboli prenášané na veľké vzdialenosti. Posudkový lekár
konštatoval, že sa oboznámil s obsluhou miešača farieb a dávkovača pigmentu (automatického alebo

mechanického) pri návšteve inej predajne, pretože pôvodná predajňa, kde pracovala žalobkyňa, už
neexistuje a dospel k záveru, že samotná obsluha týchto zariadení s takým postihnutím ako má
žalobkyňa a pri takej norme práce s bremenami akú má žalobkyňa, sa dá zvládnuť a mieru poklesu
pracovnej schopnosti, ktorú určil na 30 %, považuje za veľmi priaznivé ohodnotenie pre žalobkyňu.
Počas konania zistil, že pri sebaobslužných činnostiach žalobkyňa zapája aj ľavú ruku (zobliekanie

a obliekanie vetrovky, práca so zipsom na vetrovke, na taške). Vo výroku posudku uviedol, že
žalobkyňa nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti. Mieru poklesu
pracovnej schopnosti v percentách určil 30 %. V rámci pracovnej rekomandácie uviedol, že žalobkyňa
môže vykonávať prácu predavačky, v rámci obmedzenia schopnosti môže vykonávať prácu len v

prostredí bez dvíhania a prenášania ťažkých bremien. Na podklade tohto posudku posudkového lekára
Sociálna poisťovňa ústredie príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. aj prvého bodu
zákona o sociálnom poistení vo veci nároku na úrazovú rentu vydala dňa 21.03.2017 rozhodnutie
č. 19902-22/2007-Ba ktorým rozhodla, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 03.04.2012 podľa § 88 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na úrazovú

rentu.
Protitomutorozhodnutiupodalažalobkyňavzákonomstanovenejlehoteodvolanie,vktoromnesúhlasila
s posúdením miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 30 % a podrobne popísala svoje dôvody.
Na základe odvolania žalobkyne bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom
sociálneho poistenia a Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad, výsledkom ktorého je Lekárska

správa zo dňa 18.05.2017. V posudku posudkový lekár citoval lekárske správy, odborné vyšetrenia
a ich diagnostické závery, ktoré boli predmetom hodnotenia, celkový posudok a posudkový záver, že
žalobkyňa nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo v
dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Mieru poklesu
pracovnej schopnosti určil 30%.

V predmetnom rozsudku Krajského súdu v Prešove v odôvodnení okrem iného bolo tiež uvedené:
Posudkový lekár síce v posudku uvádza, že vychádzal z doplneného profesiogramu doručeného dňa
23.09.2016, avšak v skutočnosti používal profesiogram predložený zamestnávateľom dňa 15.05.2015
s použitím časového harmonogramu, z ktorého vychádzal a pri vlastnom hodnotení dospel k záveru,
že žalobkyňa pracovala s bremenami 2 hodiny a pracovného času, čo považuje správny súd za

nepresvedčivé.
Podľa prvého časového harmonogramu profesiogramu zo dňa l5.05.20l5 zamestnávateľ žalobkyne
uviedol, že práca so zákazníkom predstavovala cca 5 hodín 30 minút, vykladanie tovaru do regálov
od 08.30 - 09.00, od 09.00 - 10.00 hod. prijímanie tovaru na prevádzku (2X do týždňa) a od 10.30 -
11.00, hod. zabezpečovanie kompletnej obsluhy miešacích zariadení. Z doplneného harmonogramu,

ktorý už neobsahoval časové členenie pracovnej činnosti, doručeného dňa 23.09.2016, zamestnávateľ
žalobkyne uvádza, že obsluha zákazníkov spočívala v poradenstve zákazníkom a v prípade vybratia
si konkrétneho tovaru, s jeho manipuláciou (podanie tovaru z regálu na pult, v prípade väčších balení
na zem pred pult, nablokovanie tovaru do pokladne, vytlačenie daňového dokladu, práca s hotovosťou,pričom ďalej uvádza, že miešanie farieb sa realizovalo na požiadanie zákazníka. V prípade miešania
farieb bola manipulácia s tovarom. ktorý sa tonoval, opakovaná (vybratie tovaru z regálu, palety a
premiestnenie do dávkovacieho zariadenia, po pridaní pigmentov uzavretie tovarov a preloženie do

miešacieho zariadenia, do ktorého sa tovar upevnil a následne predavač spustil premiešanie tovaru,
po jeho premiešaní tovar z miešacieho zariadenia vybral a po otvorení už namiešanej farby pred
zákazníkom skontroloval odtieň). Po odsúhlasení odtieňu zákazníkom predavač nablokoval tovar a
prijal zaň hotovosť. V priemere mohol predstavovať sumár hmotnosti ručne manipulovaného tovaru cca
2.000 kg týždenne. Z uvedeného je teda zrejmé, že všetky uvádzané činnosti ( obsluha zákazníkov,

vykladanie tovaru, prijímanie tovaru, obsluha miešacích zariadení) vyžadovali prácu s bremenami, kde
je potrebná súčinnosť oboch horných končatín. Žalobkyňa pritom pred posudkovou lekárkou podrobne
popisovala priebeh jej pracovnej činnosti pri manipulácii s bremenami, obsluhe zákazníkov, vydávaní
tovaru a podobne tieto svoje vysvetlenia uviedla aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu. Z posudku posudkového lekára nie je zrejmé, z akého dôvodu neprihliadal na tieto
námietky žalobkyne a s týmito námietkami sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal ani

žalovaný. Záver posudkového lekára, že žalobkyňa nemôže vykonávať práce, kde je potrebná súčinnosť
oboch horných končatín, v rozsahu 2 hodín a 36 minút, nemá oporu v podkladoch predložených
zamestnávateľom, teda v profesiograme a jeho doplnení. Ak mal žalovaný pochybnosti v tvrdení
žalobkyne vo vzťahu k popisu jej pracovnej činnosti, mal a mohol tieto pochybnosti odstrániť v súčinnosti
so zamestnávateľom.

Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a f/
S.s.p. a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné prie nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základd napadnutého rozhodnutia, nemá
oporu v obsahu administratívneho spisu, ktorý predložil.
Správny súd neprihliadol na námietku žalobkyne, že vedie súdny spor so zamestnávateľom vo vzťahu k

neposkytovaniu objektívnych podkladov o jej pracovnej činnosti pre Sociálnu poisťovňu. Na nariadenom
pojednávaní žalobkyňa predložila správnemu súdu k nahliadnutiu uznesenie Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 13C/6/2017-119 zo dňa 02.11.2017, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu voči
zamestnávateľovi o priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- €. Predmetné súdne konanie nemá
teda žiadny vplyv na dokazovanie a rozhodnutie vo veci nároku na úrazovú rentu.

21. Súd zo záverečného prednesu žalobkyne zistil, že zotrváva na svojej podanej žalobe. K veci uviedla,
že Sociálna poisťovňa má povinnosť reflektovať jej dôkazy, ktoré navrhuje, s tým, že podľa jej názoru
Sociálna poisťovňa zbytočne dlho rozhoduje o jej nároku. K veci ďalej uviedla, že ona má právo od
žalovaného žiadať o poskytnutie údajov.

22. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že sa v plnom rozsahu
pridržiavajú ich vyjadrení, pričom oni postupovali odborne, nediskriminačne a výška požadovanej
nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká k danému skutkovému stavu.

23. Podľa § 307 Zákona č. 116/2015 Z.z. (CSP), antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou.

24. Podľa § 1 Zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje uplatňovanie zásady
rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.

25. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z., dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k

národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti.

26. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 365/2004 Z.z., pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je
potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.27. Podľa § 2a ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z., diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

28. Podľa § 2a ods. 2 Zákona č. 365/2004 Z.z., priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

29. Podľa § 2a ods. 3 Zákona č. 365/2004 Z.z., nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,
rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní
s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú
objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie
takého záujmu.

30. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z., každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

31. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z., v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v

pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

32. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 365/2004 Z.z., zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa
uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach

a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie")
vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania,
b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania,

c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch
aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu
zamestnania 9) (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo
d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách
združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom

poskytujú.

33. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z., každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

34. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 365/2004 Z.z., každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z

dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti
právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

35. Podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 365/2004 Z.z., ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,

spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

36. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z., konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady

rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").37. Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 365/2004 Z.z., žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

38. Podľa § 11 ods. 3 Zákona č. 365/2004 Z.z., na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa čl. 9 Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením

povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.
Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú
svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

40. Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre

oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).

41. Podľa § 13 ods. 2 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia

zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy,
farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických
vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

42. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na
pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za

to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného
stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

43. Podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce, zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť
v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním

podmienok podľa odsekov 3 a 4; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného
odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

44. Podľa § 13 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním

podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej
osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

45. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala

zaplatenia voči žalovanému nemajetkovej ujmy v celkovej výške 5 000,- €, spôsobenej žalovaným za
diskrimináciu, odmietnutím poskytnutia spresnených údajov, dôkazov, štatistík, výkonov, týkajúcich sa
práce žalobkyne, ako bývalej zamestnankyne žalovaného, potrebných pre účely Sociálnej poisťovne na
zistenie % poškodenia zdravia po pracovnom úraze a za uvedenie nepresných a nepravdivých údajov
v prvotnej snímke Profesiogramu a tým uvedenie Sociálnej poisťovne do omylu pri určovaní % miery

poškodenia zdravia nie je dôvodná, nakoľko zo žaloby žalobkyne ani nevyplýva, aké právo, ustanovené
osobitnými zákonmi malo byť konaním žalovaného porušené, aký mal byť dôvod diskriminácie, pričom
žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že v súvislosti
s konaním žalovaného k žalobkyni došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania u žalovaného
a teda podľa názoru súdu žaloba je nedôvodná a tým aj nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej

ujmy je neexistujúci, pričom žalobkyňa navyše ani neuviedla, akým spôsobom bola znížená jej
dôstojnosť, spoločenská vážnosť, alebo spoločenské uplatnenie. Antidiskriminačné spory predstavujú
osobitnú množinu sporov v civilnom súdnom konaní. Tieto spory patria do skupiny sporov, pre ktoré
sú príznačné tzv. procesné odklony. Tie sú odozvou na potrebu aplikácie osobitného procesnéhopostupu, ktorý je opodstatnený z pohľadu legitímnej požiadavky, zvýšenia miery ochrannej funkcie
civilného procesu, ktorý korešponduje s účelom civilného súdneho konania a to predovšetkým vo
vzťahu k vydaniu spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Zároveň odklony odôvodňujú svoju legitimitu

svojou eurokonformitou a v neposlednom rade majú svoje nespochybniteľné miesto v rámci ustanovení
civilného sporového poriadku, v súvislosti s vymožiteľnosťou práva na rovnaké zaobchádzanie. Aby bolo
možné hovoriť o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, musí existovať dôvodný záver o porušení
zákazu diskriminácie. Tento zákaz nie je vyjadrený len v antidiskriminačnom zákone, ale možno ho
nájsť aj v ustanoveniach iných právnych predpisov. Zákon síce nekladie na žalobcu povinnosť vecného

odôvodnenia návrhu na začatie civilného súdneho konania, vo veci porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania,avšaksamotnážalobamusíspĺňaťkvalitatívnupodmienkuporušeniatejtozásadyprima
facie. Uvedené však nezbavuje žalobcu dôkaznej povinnosti automaticky. Ak má žalobca objektívne
možnosť získať dôkazné prostriedky za účelom preukázania svojich tvrdení, je v jeho záujme, aby
tieto dôkazné prostriedky v žalobe uviedol. Ak sa tak nestane, vystavuje sa tým, okrem iného postupu
súdu, ktorý neaplikuje procesný inštitút preneseného dôkazného bremena automaticky, ale až potom,

čo dospeje k dôvodnému záveru, o možnom porušení práva na rovnaké zaobchádzanie. Ak súd
k takému záveru nedospeje, vystavuje sa žalobca riziku procesného následku nesplnenia dôkaznej
povinnosti, ktorým je zamietnutie žaloby. Ustanovenia antidiskriminačného zákona upravujú porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania expressis verbis. Napriek tomu je z týchto ustanovení zrejmé, že
k porušeniu uvedenej zásady dochádza pri diskriminácii so zákonom vymedzených dôvodov. Výpočet

diskriminačných dôvodov je relatívne otvorený, keďže diskriminačný dôvod iného postavenia zahŕňa aj
situácie, ktoré nie sú výslovne uvedené v enumerácii týchto dôvodov a predstavuje variabilný prvok v
prípade situácií, ktoré zákonodarca nepredvídal. Demonštratívny výpočet antidiskriminačných dôvodov
je zároveň prevenciou proti prípadnému nadmernému množstvu novelizácií týchto ustanovení. V
kontexte situácií, ktoré možno subsumovať pod diskriminačný dôvod iného postavenia, by preto mal byť

uplatňovaný princip ejusdem generis. Vo voľnom preklade ide o situácie rovnakého, alebo podobného
druhu, triedy alebo pôvodu. Súd v prípade posudzovania konkrétneho prípadu, v rámci ktorého obeť
diskriminácie namieta porušenie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu iného postavenia, aplikuje
induktívny myšlienkový proces. Pomocou spoločného posudzovania výslovne uvedených dôvodov
diskriminácie teda zisťuje, čo tieto dôvody spája a vystihuje. Účelom opísaného myšlienkového pochodu

sudcu má byť zistenie, či ním posudzovaný dôvod iného postavenia, ktorý môže predstavovať nový
dôvod diskriminácie je možné zahrnúť pod konštrukciu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
z dôvodu iného postavenia. Spor spočívajúci v otázke porušenia dodržiavania zásady rovnakého
zaobchádzania má svoje mantinely v antidiskriminačnej legislatíve, t.j. v hmotnom práve, ktorého
súčasná podoba je výsledkom dlhodobého vývoja a ustálenej rozhodovacej práce najvyšších súdnych

autorít,predovšetkýmnanadnárodnejúrovni.Slovenskáantidiskriminačnálegislatívaposkytujeobetiam
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania extenzívnu mieru ochranu. Jej reflexiou je demonštratívny
výpočet antidiskriminačných dôvodov. To však neznamená, že pod antidiskriminačný dôvod iného
postavenia možno subsumovať akékoľvek dôvody. Je záujmom zákonodarcu, aby išlo len o také
prípady, ktoré sú rovnako, alebo obdobne závažné, ako dôvody vyjadrené v zákone expressis verbis.

Predpokladom úspešnosti uplatnenia nárokov podľa § 9 antidiskriminačného zákona je existencia
protiprávneho diskriminačného konania, vzniknutá ujma týmto konaním a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vzniknutou ujmou. Ak sa zamestnanec domáha u zamestnávateľa, aby
mu poskytol náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, má zamestnanec v civilnom konaní procesnú
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť o tom, že bol konaním zamestnávateľa znevýhodnený, v

porovnaní s inými zamestnancami toho istého zamestnávateľa. Podľa názoru súdu žalobkyňa tieto
skutočnosti v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázala a to hlavne z toho dôvodu, že by konaním
zamestnávateľa bola znevýhodnená v porovnaní s inými zamestnancami toho istého zamestnávateľa.
Z vyššie uvádzaných dôvodov, keďže je možné konštatovať, že žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti,
z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušenia zásady rovnakého zaobchádzania u

žalobkyne, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný bol v
konaní úspešný v celom rozsahu, súd rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením v zmysle § 262

ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).