Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2009

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/40/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205202467
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2009:2205202467.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v veci navrhovateľov :

1./ Ing. P. F., bytom N. Ž. č. XXX,. 2./ A. F., bytom Z. K. č. XXX,. 3./ V. F., bytom V. N. D. č. XX,. 4./ M.
S., bytom P. č. XX,. K., 5./ H. O., bytom T. č. XX,. V. M., všetci zastúpení JUDr. M. D., advokátkou so
sídlom v B., S. č. XX,. proti odporcom : 1./ Ing. Z. A., bytom B., B. č. XXXX/X,. 2./ K. Z., bytom B., G.
č. X,. 3./ MUDr. I. Z., bytom B., H. č. X,. zast. advokátkou JUDr. H. B., so sídlom v D. S., A. N.. č. X,.
o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva odporcov k nehnuteľnostiam a určenie vlastníckeho
práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Návrhy navrhovateľov sa z a m i e t a j ú .

Odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 9.3.2005 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva odporcov k nehnuteľnostiam podľa geometrického plánu č. 32324642-349/92 k
parceliam č. 402/22, 402/23, 404/14, 402/20, 402/21 vedené na LV č. 442 S. K. v D. S. a určenia
výlučného podielového vlastníctva navrhovateľov v 1. až v 3. rade k parceliam 402/7 a 404/5 vedené
na LV č. 191 kat. úz. B., každému v podiele v 1/3-iny, navrhovateľke v 4. rade k parc.č. 402/5 v celosti
vedené na LV č. 193 kat. úz. B. a výlučné vlastníctvo navrhovateľke v 5. rade k parc.č. 402/8 v celosti

vedenénaLVč.194kat.úz.B.sodôvodnením,žeuvedenénehnuteľnostinadobudlivrámcireštitučného
konania po právnych predchodcov, keď P. Ú. v D. S. rozhodnutím zo dňa 12.8.l992 pod č. PU-1468/98-8
vydal majetok oprávneným osobám - právnym nástupcom pôvodných vlastníkov s poukazom na § 6
ods. 2 Zák.č. 229/l991, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.8.l992 na základe ktorého
rozhodnutia bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľnosti na listoch vlastníctva č. 191, 193 a 194 v kat. úz.
B.. Následne v dôsledku právoplatných rozhodnutí v dedičských konaniach po právnych predchodcoch
odporcov došlo k zápisu dvojitého vlastníctva na uvedených listoch vlastníctva, v prípade sporných

parciel 402/21, 402/22, 402/23 a 404/14, čím bolo vlastnícke právo navrhovateľov k nehnuteľnostiam
narušené a vážne ohrozený ich výkon.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím odporcov v 1. až v 3. rade, právnej zástupkyne
navrhovateľov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, s pripojenými spismi, na základe ktorých súd
ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Právna zástupkyňa navrhovateľov zotrvala na podanom návrhu v doplnenom rozsahu. Mala za to, že
výmer, ktorý bol vystavený pre právnych predchodcov odporcov nemá tie náležitosti, ktoré predpisuje
zákon, keďže tento nebol podpísaný povereníkom, datovaný a opečiatkovaný. Rovnako mala za to, že
neboldodržanýintabulačnýprincípzápisvlastníckehoprávadopozemkovejknihy, ktorýmsavlastníctvonadobúdalo až vkladom v zmysle platných zákonov do roku l950. Hoci tak právny nástupcovia v prípade
iných nehnuteľností nachádzajúce sa na príklad v kat. úz. L. vo vložke č. 175 vedená parcela 621/9
podali žiadosť, ktorú vybavoval O. N. V. v Š. a došlo k zaknihovaniu tohto vlastníctva, čo zdokladovala

aj výpisom uznesenia bývalého Okresného súdu v Šamoríne, Čd 530/51. Vlastníckemu právu právnych
predchodcov v rozhodnom čase svedčil zápis v pozemkovej knihe z roku l951, kde bol zapísaný na
podiel právnych predchodcov navrhovateľov 6/8-ín záložné právo pre daňovú pokladňu. Poukazujúc na
to, že v prípade, ak by neboli právny predchodcovia vlastníkmi nehnuteľnosti, zápis by nemohol figurovať
v pozemkovej knihe. Rovnako spochybnila, či právny predchodcovia odporcov skutočne prevzali držbu

nehnuteľnosti tvrdiac, že až do 6.10.l949 nehnuteľnosti, ktoré pôvodne tvorili vlastníctvo právnych
predchodcov navrhovateľov, boli nimi užívané a došlo k ich odňatiu k tomuto dátumu a poskytnuté do
užívania S. - T. S. vo Š. N. O., Tvrdiac, že právny predchodcovia odporcov nesplnili podmienku držby
nehnuteľnosti, nevykonávali svoje právo prídelcov. Rovnako tvrdila, že nezaplatili ani prídelové ceny za
uvedenú nehnuteľnosť o čom svedčí doklad o tom, že sa odpustilo zaplatenie prídelovej ceny. Na dôkaz
tvrdení, že nikdy nemohli užívať nehnuteľnosti odporcovia, predložila rozhodnutie aj bývalého M. N. V.

v T., ktoré vykonávalo kontrolu užívania prídelov, kde boli uvedení prídelcovia z Rumunska. Jednalo sa
o obdobie z 50-ych rokov. Rovnako poukázala aj na to, že právny predchodcovia hoci najprv boli pojatí
medzi obyvateľov na presídlenie, na územie Maďarska, k čomu však nedošlo, pretože došlo k zrušeniu
týchto rozhodnutí a aj k prinavráteniu pôdy v rozsahu 10 hektárov. Právna zástupkyňa požiadala o
upustenie od výsluchu navrhovateľov, keď väčšina z nich sú osoby staršie, niektoré immobilné.

V zmysle § 131 ods. 1 až 3 O.s.p. výsluch účastníka je len z jedným z dôkazov. Nakoľko navrhovatelia
splnomocnilinazastupovanieadvokátku,ktorátlmočilavšetkyskutočnosti,ktorésúimznámevsúvislosti
so spornými nehnuteľnosťami, súd v ďalšom nepovažoval za dôvodné zopakovať tieto skutočnosti
výpoveďami navrhovateľov. Ich stanovisko je obsiahnuté aj v písomnom návrhu.

Odporcova v 1. rade, ako vnuk pôvodných prídelcov sa pridržiaval výpovedi odporcov v 2. a v 3. rade.
Bližšie okolnosti ohľadom prídelov mu neboli známe okrem tých, čo sa dopočul v rámci rodiny, pretože
všetky záležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti vybavoval jeho nebohý otec a odporkyňa v 3. rade. On pre
nich zabezpečoval len prevoz.

Odporca v 2. rade, ako aj odporkyňa v 3. rade zhodne uviedli, že ich právny predchodcovia rodičia J.
a Z. Z. sa prisťahovali do B. D. približne v roku l937, kde si kúpili domovú nehnuteľnosť aj pozemky od
pôvodného vlastníka K., ktorý bol prídelcom, čím obhospodárili 12 ha pozemkov v katastri obce P., L.,
Z. K., E., B.. V obci sa zakladalo družstvo l950, do ktorého družstva mali vstúpiť rodičia najneskôr do

roku l951, kde vniesli poľnohospodárske pozemky. V čase II. Svetovej vojny boli nútení opustiť obec a
vrátili sa v roku l945, keď sa ujali kúpených nehnuteľností. Tvrdili, že na predmetných pozemkoch vždy
pracovali len ich rodičia nanajvyš ešte ich strýko s manželkou a ich brat A..

V zmysle § 36a Zákona č. 162/l995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v platnom znení, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a
na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina, alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov
katastra, správa katastra nevykonal záznam a vráti verejnú listinu, alebo inú listu tomu, koho v prospech
právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby
uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práv a k nehnuteľnosti. Záznam vykoná vždy, ak

má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti.

Navrhovatelia svoje právo k nehnuteľnostiam osvedčili rozhodnutím P. Ú. v D. S. vydané dňa 12.8.l992
pod č. 1468/92-8 v rámci správneho konania a s poukazom na § 9 ods. 2 Zák.č. 229/l990 Zb. v
platnomzneníoúpravevlastníckychvzťahovkpôdeainéhopoľnohospodárskehomajetkuvrámciktorej

bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby A. F., rod. M., právna
predchodkyňa navrhovateľov v 1. až v 3. rade A. A., rod. M., M. S., H. O., rod. M. s povinnou osobou
s P. D. B. - B. V. v B., podľa ktorej dohody oprávneným osobám sa vydali nehnuteľnosti medzi inými
aj parc. č. 476 vo vložke č. 88 rola o výmere 23553m2 zlúčená do EN parciel 402/1 a 402/2 a parc.č.
471 v PZNK vložke 88 v kat. úz. T. roľa o výmere 89456m2 časť zlúčená na EN parcely 402/2 tým, že

do listu vlastníctva sa zapísali podiely oprávnených osôb A. F. v podiele 1-iny A. A., 1-ine M. S., H. O.,
rovnako v 1-ine. Vo svojom odôvodnení P. Ú. uviedol, že identifikáciu pôvodného vlastníka oprávnených
osôb uskutočnila na základe predložených úmrtných listov, rodných listov a čestných vyhlásení. Určenie
vlastníctva pôvodných vlastníkov sa uskutočnilo na základe výpisov z pozemkovoknižných vložiek88 a 298 v kat. úz. T. vydané Š. N. v D. S. pod č. 5425/92 a 3232/92 dňa 17.2.l972. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.8.l992.Následne po právoplatnosti rozhodnutia podala
povinná osoba P. D. B. návrh na opravu rozhodnutia, keď dňom 12.10.1992 predložil potomok prídelcu F.

H. k parceliam 478 a 780 o výmere 10 887m2 vedené vo vložke č.88 kat.územia T., Výmer o vlastníctve
pôdy. P. Ú. vo svojom stanovisku zo dňa 22.3.1993 k rozhodnutiu pod.č.2334/1992-8, prídelovú listinu
nekvalifikoval ako dôkazný prostriedok, nakoľko nebol overený. Obdobne povinná osoba dala návrh
na obnovu konania vo veci reštitúcie majetku právnych predchodcov navrhovateľov, kde medzi inými
sú uvádzaní ako prídelcovia aj právni predchodcovia odporcov. P. Ú. povolil obnovu konania dňom

1.12.1995, proti ktorému rozhodnutiu bolo podané odvolanie navrhovateľmi, namietajúc podanie návrhu
po lehote stanovenej v zákone, keď ,malo uplynúť zákonom stanovená lehota do 31.12.1992 a návrh
bol podaný až v roku 1995.Ako dôkaz o prídele bol pripojený výmer o vlastníctve pôdy opečiatkovaný
P. P. A. P. R. v B. a overená pravosť listiny s originálom, pečiatkou Š. O. A. v Š..

Zo stanoviska S. K. v D. S. zo dňa 26.3.2008 vyplynulo, že spor o dvojité vlastníctvo nebolo vyriešené.

Obdobná bola aj odpoveď P. Ú. v D. S..

Podľa predloženého výmeru vydaného P. P. P. R. o vlastníctve pôdy dokladovali odporcovia vlastnícke
právo ich právnych predchodcov Z. a J. Z., ktorí podľa tohto výmeru mali nadobudnúť nehnuteľnosti v
kat.územíT.ovýmere1ha8454árov,ktorépodľaprídelovéhoplánubolioznačenénehnuteľnostivedené

vo vložke č. 88, časť parcely 471, 476 označené ako A8 v celosti, kde podľa návrhu prídelového plánu za
konfiškovaný pôdohospodársky majetok mali zaplatiť prídelovú cenu 2.000,-Sk. Uvedené nehnuteľnosti
identifikované podľa prídelovej listiny podľa identifikácie parcely č. 2387/02 ako časť parcely 402/8
zapísané na LV č. 194 parc.č. 402/5, časť parcely, zapísané na LV č. 193, časť parcely 402/7 a 404/5
zapísané na LV č. 191 v kat. úz. T.. Podľa LV č. 191 S. K. v D. S. predstavuje časť nehnuteľností ako

novovytvorená parcela č. 402/22 o výmere 9694m2 ornej pôdy, parc.č. 404/14 o výmere 190m2 ostatnej
plochy, v prípade listu vlastníctva č. 193 zahrňuje v kat. úz. B. parcelu 402/21 vo výmere 1118m2 ornej
pôdy v celosti a založený list vlastníctva č. 194 v kat. územia B., parc.č. 402/20 o výmere 41m2 a parc.č.
402/23 o výmere 7452m2 ornej pôdy.

Osvedčením o dedičstve vydané na N. Ú. JUDr. A. B. dňa 21.10.2002 pod č. Dnot 6/02 a D 26/00
Okresného súdu v Dunajskej Strede bolo prejednané novoobjavený dedičstvo po poručiteľovi J. Z., nar.
XX.X.lXXX,. ktorý zomrel XX.XX.lXXX,. po ktorom bolo prejednané pôvodne dedičské konanie pod č. k.
D 720/61. Ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy pôvodne označení odporcovia v 1. a v 4. rade ako
právny nástupcovia po Š. Z., nar. XX.X.lXXX,. ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX,. po ktorom bolo prejednané

dedičstvo na N. Ú. JUDr. H. H. pod č. Dnot 5/02 a D 46/02 Okresného súdu Bratislava 1 medzi inými
dedičmi, ktoré nadobudli odporcovia v 1. až v 3. rade, každí v podiele 1/6-iny v celku bez poskytnutia
náhrady ustupujúcim dedičom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.11.2002. obdobne bolo
prejednané dedičstvo aj po právnej predchodkyni odporcov Z. Z.. Vlastnícke právo odporcov v 1. až v
3. rade bolo zapísané na liste vlastníctva č. 442 K. Ú. v T., S. K. v D. S. titulom dedičského konania

pod D 26/00, pričom pri iných údajoch bolo zaznačené, že hodnovernosť údajov o vlastníckom páve k
nehnuteľnostiam parceliam 471 a 476 označené ako A8 v katastri bolo vyvrátené duplicitné vlastníctvo
na LV č. 191, 193, 194, s tým, že takéto údaje sa nesmú v ďalšom používať.

Skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti vzniklo dvojité vlastníctvo, bolo oznámené podľa dokladu

vystaveného S. K. v D. S. 6.3.2003 ako oznámenie adresované odporkyni v 3. rade pod značkou
Z-5283/02,kdeoznamuje,žezápisdokatastranehnuteľnostisariadneuskutočnildňom3.3.2003ažena
liste vlastníctva neuviedli parcelné čísla v zmysle dedičského rozhodnutia s poukazom na geometrický
plán č. 32324642-349/98, nakoľko vzniklo dvojité vlastníctvo k predmetným parceliam vedenej na LV č.
191, 193, 194 v kat. úz. B. s tým, že dvojité vlastníctvo je možno riešiť súdnou cestou. Toto oznámenie

bolo zaslané na vedomie aj odporcom v 1. a v 2. rade, ako aj navrhovateľkám v 3. rade v 4. a v 5. rade
a právnej predchodkyni navrhovateľov v 1. až v 3. rade.

Navrhovatelia svoje právo vlastnícke opierali o vlastnícke právo právnych predchodcov, ktorí nadobudli
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.1.l929 za dohodnutú kúpnu cenu 1.180.000,-

Kčs v podiele 5/8ín v prospech M. E. a manželky F. E. 1/8-ina. Jednalo sa o nehnuteľnosti pod bodom A
1 až 29. zvyšok odkúpili 6.10.l934 v rozsahu 2/8-ín. Túto okolnosť potvrdzovala aj majetková podstata
výpisu z pozemkovej knihy z 5.6.l990, kde sú uvedení E. M. v podiele 2/4-ín sporných nehnuteľností A.
M., rod. F. v 1-ine a to titulom kúpy nehnuteľnosti. Navrhovatelia spochybnili stratu vlastníckeho právaprávnych predchodcov, keď bolo vydané rozhodnutie K. K. v Š. v roku 24.2.l948 na základe ktorej
s poukazom na § 1 ods. 1 nariadenia 104 č. l945 Zb. považovali E. M. a manželku A. za zradcov a
nepriateľov Slovenského a Českého národa, následkom čoho pôdohospodársky majetok v rozsahu §

2 citovaného nariadenia patriaci vlastníckym právom uvedeným osobám bez ohľadu na to, v ktorom
katastrálnom území, či v obci na celom území Slovenska sa nachádza, bol konfiškovaný k 1.3.l945. proti
tomuto rozhodnutiu podali odvolanie právny predchodcovia navrhovateľov, čo vyplýva z listu zmocnenca
adresované povereníkovi dňa 22.4.l948 na prešetrenie prípadu, zastavenia konfiškácie a navrátenia
zhabaného majetku. Z dôvodu, že uvedené osoby neboli presídlené na územie v Maďarskej republiky,

nemohlo sa na nich vzťahovať ani konfiškácia majetku.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo, najmä o
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle tohto ustanovenie možno návrhom uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je. Zásadne navrhovateľov zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určenie právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu
má neliehavý právny záujem, pričom tento bude z pravidla daných v prípade, keď sa nemožno
domáhať priamo plnenia, a právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia by bolo neisté.
Základnou podmienkou dôvodnosti, teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, podľa

§ 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.č. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočnosti pre existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je
jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho

záujmu je charakterizované určitými aspektami. Odporcom je popierané existencia (neexistencia práva)
či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo , resp. právny vzťah medzi účastníkmi
konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), je svoje
ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý
nemožno odstrániť inak len určovaným výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.

ohrozenia práva, alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu,.
Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadnuť v ktoromkoľvek stave konania.

Vzhľadom na vznik dvojitého vlastníctva pri zápisoch Správy katastra v zmysle § 5 ods. 2 Zák.č. 162/
l993 o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych vzťahov a iných právam k nehnuteľnostiam, v znení
neskorších predpisov je záznam úkon Správy katastra plniacu evidenčnú funkciu, ktorý nemajú vplyv
na zmenu ani na zánik práv nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorá nemá

právotvorný, alebo evidenčný charakter. Preto Správy katastra tieto skutočnosti a údaj iba evidujú. Údaje
o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú do katastra nehnuteľnosti na základe verejných listín a
iných listín, ktoré podľa príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (§
34 ods. 1 Katastrálneho zákona). Zásadne Správa katastra nie je pri zázname do katastra oprávnená
z predložených listín vyvodzovať ďalšie závery, a tiež ani právne interpretácia významu rozhodnutia

o neplatnosti určitej zmluvy nemusí byť jednoduchá. V prípade sporu o vlastníctve je potrebné riešiť
zložité právne otázky, v kompetencii zásadne súdu. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určenie
vlastníctva bol daný skutočnosťou, že po zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe
rozhodnutia Pozemkového úradu pri uplatnenie reštitučného nároku, následne bolo zapísané vlastnícke
právo odporcov k predmetným nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia, a vznikol spor o

vlastníctvo, čím bolo ohrozené právo navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam a bez tohto určenia
vlastníckeho práva by ostalo ich postavenie neisté, ako vlastníkov.

Pokiaľ ide o samotný nárok navrhovateľov, čo sa týka vlastníctva predmetným nehnuteľnostiam, má
oprávnenosť samotnej reštitúcie.

Súd na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľmi z rozhodnutia konfiškačnej komisie v
Š. 27.2.l948 vyplynulo, že došlo ku konfiškácii majetku právnych predchodcov navrhovateľov E. M. a
manželky A., rod. F. a to v zmysle nariadenia č. 104/l945 Zb. SNR v znení článku I Nariadenia 64/l946Zb. ako zradcov a nepriateľov Slovenského a Českého národa a Českej republiky, následkom čoho ich
poľnohospodársky majetok v rozsahu § 2 Nariadenia 104/l945 Zb. im patriaci vlastnícky bol skonfiškový
ku dňu 1.3.l945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území

Slovenska sa tento majetok nachádza.

Nariadenie č. 104/l945 Zb. SNR nadobudlo účinnosť podľa § 27 k 1.3.l945, keď s poukazom na § 1 ods. 1
písm. c/ bol odňatý majetok právnych predchodcov navrhovateľov s okamžitou platnosťou a bez náhrady
pre účely pozemkovej reformy poľnohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý zahrňoval podľa

§ 2 všetok poľnohospodársky majetok vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov, mŕtvy a živý
inventár. Keďže sa konfiškácia týkala celého majetku, zahrňovali aj nehnuteľnosti vedené vo vložke č.
88 parc.č. 471 a 476 v celkovej výmere 1,8454ha, ktoré boli potom predmetom výmeru o vlastníctve
pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov J. Z. a manželky Z. Z.. Navrhovatelia sa bránili tým, že
výmer o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov nemôže byť platným dokladom,
chýbyjú podstatné náležistosti dátum, pečiatka a podpis povereníka, ktorý bol oprávnený konať v mene

povereníctva pôdohospodárstva v príslušnom obvode. Poukázali na § 68 ods.3 vládneho nariadenia
č.8/1928SB. vlády Československej republiky o konaní vo veciach patriacich do pôsobnosti patriacich do
pôsobnosti politických úradov. Uvedenú okolnosť však odporcovia vyvrátili doložením výmeru opatrené
pečiatkou úradu, ktorý ho vydal, zadovážené cestou Š. A. v Š., ktorý potvrdil, že fotokópia sa zhoduje
s originálom uloženým v archíve.

Ďalšia skutočnosť ktorým dôvodili navrhovatelia opodstatnenosť svojho nároku, bola okolnosť, že ich
právny predchodcovia nikdy neboli vysídlení na územie Maďarskej republiky, nakoľko na základe
prípisu zmocnenca daného 22.4.l948 adresované povereníkovi, kde žiadal vyšetrenie veci a zastavenie
konfiškácie, vrátenia zhabaného majetku E. M., obyvateľa v obci T., ktorý aj podľa obsahu tohto prípisu
bol určený na presídlenie podľa článku V. Dohody o výmene obyvateľov a majetok prechádza na

štát podľa článku VII Dohody o výmene len presídlením z ich doterajšieho bydliska, keď sa mala
Československá vláda zaviazať k dohode o výmene obyvateľstva, že do konečného vyriešenia osudu
maďarov Československej republiky, suspenduje všetky opatrenia voči maďarom ohľadne konfiškácie
majetku, a súčasne dňom 17.4.l948 protestoval proti prevedeniu konfiškácie majetku E. M. a V. F.
obyvateľovobciT.aprotideložovaniumenovanýchažiadaloichponechaniemajetku,malibyťpresídlení

podľa V. článku dohody o výmene obyvateľov a stoja pod konzulárnu ochranou. P. P. P. a P. R. prevzal
tento prípis dňom 4.5.l948, čo potvrdzuje pečiatka na doklade.

P. P. P. R. v B. rozhodnutím zo dňa 6.1.l949 rozhodlo o vyňatí majetku spod konfiškácie vlastníkov
E. M. obyvateľa T., nehnuteľností v kat. úz. T. o výmere 10ha, bez bližšej špecifikácie. Ako dôvody

boli uvedené, že osoba nadobudla Československé štátne občianstvo podľa Zákona č. 245/ l948 Zb.
o štátnom občianstve a na tomto majetku pracuje so starostlivosťou riadneho hospodára, čím splnila
podmienky stanovené podľa § 2 písm. a/ a b/ Nariadenia 26/l948 Zb. o vyňatí poľnohospodárskeho
majetku, ktoré oprelo o ustanovenie § 1 Zák.č. 26 z roku l948 o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku,
z ktorého vyplýva, že pôdohospodársky majetok (§ 2 Nariadenia) osôb maďarskej národnosti, ktorý

nebol pridelený podľa konfiškačných predpisov, sa čiastočne vyníma z konfiškácie za podmienok podľa
§ 2 ods. 2 tohto zákona. Stanovuje výmeru do akého rozsahu je možno navrátiť pozemky, takýmto
osobám, najviac do 50ha, do ktorej výmery sa započítaval aj poľnohospodársky majetok rodinných
príslušníkov. Oprávnenie vydať takéto rozhodnutia o vyňatí majetku malo opäť P. P. a P. R. (§ 3 ods.
3 tohto nariadenia). Nariadenie stanovuje predpoklady navrátenia a vyňatia majetku § 2 pod psím. a/

a b/ pod podmienkou nadobudnutia Československého štátneho občianstva a že na týchto pozemkoch
pracovali, ako aj pracujú so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem, že by pre okolnosti nezávislej
vôli napríklad pre starobu maloletosť chorobu, vdovstvo, alebo invaliditu sami nemohli na ňom pracovať.
Z toho vyplýva, že predpokladom navrátenia pozemkov mohli byť len pozemky, ktoré neboli pridelené
iným osobám, s tým, že pôvodní vlastníci na týchto pozemkoch naďalej hospodárili.

Odporcovia sa bránili tým, že ich právny predchodcovia po obdržaní výmeru, ako aj zamerania týchto
nehnuteľností, tieto pozemky od tej doby riadne užívali, a v 50-tych rokoch vniesli do družstva
založeného v obci. Pokiaľ ide o vnesenie pozemkov do družstva, P. D. B.-B. V. potvrdilo ( čl.217) rozsah
vnesených pozemkov vo výmere 4ha a z pripojenej evidencie vstupujúcich do družstva, kde J. Z. ako

roľník bydliskom v B. sa prihlásil ako člen družstva 11.9.l951, vniesol do družstva poľnohospodárske
pozemky o výmere 4ha bez bližšej špecifikácie. Zo spisu P. Ú., P. v D. S. v ktorom rozhodol o reštitučnom
nároku navrhovateľov sa nachádzali identifikácie parciel k PZNK vložke č.88, z ktorej vyplynulo, žepôvodné parcely č.476 a 471 boli už v tom čase v užívaní P. D. B.. P. 476 o výmere 32 553m2, zlúčená
do EN parciel 402/2 a 402/1 a parc.č. 471 o výmere 39 456m2 zlúčená do EN parcely č 402/2.

Z dedičských rozhodnutí po poručiteľov J. Z. ako právnom predchodcovi odporcov bol prejednaný
novoobjavený majetok v kat. úz. T., v celkovej výmere 18454m2, čo je necelých 2ha, a to v podiele
1-iny podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.10.2002, č.k. D 20/00, Dnot 6/00, N. Ú. JUDr. A. B. a
po poručiteľke Z. Z., č.k. D 20/00, D not 6/00 N. Ú. JUDr. A. B. a po poručiteľke Z. Z. rozhodnutím
osvedčením o novoobjavenom dedičstve dňa 9.2. pod č. D 401/l993, Dnot 72/93 JUDr. D. R. N. Ú. so

sídlom v B..

Navrhovateliavzastúpeníadvokátkouzhodnetvrdili,žetietopozemkykonkrétne,ktorémalibyťprídelom
pre odporcov, užívali ich právny predchodcovia až do roku l949, keď im mali byť zabraté dňa 6.10.l949,
keď mali byť bez náhrady fyzicky vyhnaní zo svojho domu a majetku. Správcovstvo nad týmto majetkom
mal prevziať M. N. V. v B. a Š. majetok v H., ktorý ešte v ten deň zverili predmetný majetok do

správy presídlencom z Rumunska, teda úplne iným osobám, než boli predkovia odporcov. Túto okolnosť
dokladovali dokladom vystaveným bývalým N. V. v T. 10.10.l953 s odkazom na vládne nariadenie
104/45Sb., ktorým sa zabral majetok E. M. a A. v T., v prospech osôb F. a D. z J., ako dôvod odňatia
majetku uvádzané, menovaný bol veľkostatkár a vykorisťovateľ, mal dvoch sluhov a dve slušky podľa
tohto menovenovaný je nespoľahlivý. Z tohto dokladu však nevyplýva, či konkrétne sporné nehnuteľnosti

boli súčasťou vtedy zabratého majetku, keďže z neho nevyplýva, ktoré nehnuteľnosti zahrňovalo toto
opatrenie.

V záujme zistenia rozsahu skonfiškovaného majetku na základe tohto rozhodnutia bývalého N. V., súd
si vyžiadal správu z bývalej S. T. S., keď zistil, že uvedený majetok už bol prevedený na druhý subjekt,

ktorý je v konfiškácii a odpoveď na tieto okolnosti neobdržal. Navrhovatelia v tomto smere iné dôkazy
okrem tvrdení o navrátení majetku ich právnym predchodcom, nakoľko neboli presídlení a neboli dôvody
na konfiškáciu nepredniesli. Ako nepriamy dôkaz na svoje tvrdenia, že právni predchodcovia odporcov
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo na základe výmeru a nemohli byť ani presvedčení o tom, že
sa stali vlastníkmi na základe výmeru, mala byť okolnosť zápisu vlastníctva napríklad v kat. úz. L.,

požiadali o zápis do pozemkovej knihy, ktorý mal v rozhodnom čase do roku l950 konštitutívny charakter.
Ako dôkaz predložili uznesenie Okresného Ľudového súdu, ktorý rozhodol o zápise nehnuteľností v
rámci prídelového konania nadobudnuté právnymi predchodcami vo vložke č. 96 v kat. úz. M. ako aj
vo vložke č. 175 v kat. úz. L. V., ako aj to že právny predchodcovia museli byť vlastníkmi predmetných
nehnuteľností v roku l951, keďže existuje uznesenie Okresného súdu v Šamoríne zo dňa 11.7.l951

pod Čd 530/51 kde na majetok E. M. vo vložke č. 88 pozemkovej knihy v kat. úz. T. na podiel 6/8-
ýn pod bodom B.6/a, 7/a vložilo záložné právo podľa vykonateľného výkazu nedoplatkov bývalého
O. N. V. finančnej referát učtárni v Š., zo dňa 5.7.l951 pod č. 14/01 na pohľadávku 13.754,80 Sk a
6% úrok z oneskorenia z uvedenej sumy od 1.1.l951 v prospech Československého štátu finančná
správa. Zo samotného zaistenia majetku, o čom bola spísaná zápisnica M. N. V. v T. z 6.10.l949 s

odôvodnením odvolávajúc sa na Nariadenie 108/45 na strane 2 pod bodom 2, pozemkový majetok
zahrňoval nehnuteľnosti v kat. úz. T., roľa o výmere 41ha, a les o výmere 40ha, s čím súvisela ešte aj
lúky zahrňujúce teda aj lúky. Bližšia špecifikácia parciel aj v tomto dokumente chýba.

Pokiaľ ide o vlastnícke právo právnych predchodcov odporcov na základe výmeru o vlastníctve,

v zmysle Vládneho nariadenia č.104/1946Sb. s odkazom na § 1 ods.2, boli verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe
ktorej knihovný súd mal urobiť len záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravadlnenia. V súvislodti s vydanými výmermi o vlastníctve došlo k jednaniam v
období začiatkov uplatňovania reštitučných nárokov. Jedným z takých záverov z medzirezortnej porady

konanej dňa 12.5.1992 k problematike vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam
prideleným v pozemkových reformách po období roku 1945. Skonštatovali, že výmery o vlastníctve
poľnohospodárskeho majetku sú dokladmi o vlastníctve prídelcov a vkladu schopnou listinou, ak
obsahujú presné parcelné čísla, výmery mali byť zapísané do evidencie nehnuteľností, ktorý zápis mal
len deklaratórny charakter. K otázke neplatnosti výmerov zhodne skonštatovali, že v prípade ak výmer

neobsahuje podpis poverenej osoby konať za príslušný orgán alebo pečiatku tohto orgánu ide o platnú
listinu, s výnimkou aj v prípade neplatného aktu ak by prídelca nehnuteľnosť užíval, môže pri usporiadaní
tohto vzťahu postupovať v zmysle zákona č.292/1992Zb., alebo podľa Občianskeho zákona.V danom prípade výmer vlastníctva k predmetným pozemkom je opečiatkovaný pečiatkou Povereníctva
pôdohospodársva a pozemkovej reformy, chýba len podpis povereníka, to odôvodňovalo aj prejednanie
dedičstva podľa výmeru po právnych predchodcoch .Vzhľadom na tieto skutočnosti, keď došlo k

zjednoteniu postupu pri posudzovaní platnosti výmerov, súd sa priklonil k tomuto zjednocovacimu
stanovisku a posúdil výmer o vlastníctve právnych predchodcov za platný. V prípade konštatovania
neplatnosti výmeru o vlastníctve k pozemkom, by bol dôvod na určenie vlastníckeho práva v prospech
právnych predchodcov odporcov na základe prídelu, bez ohľadu na skutočnosť, že predmetné pozemky
boli vnesené do poľnohospodárskeho družstva, nakoľko sa do vydržacej doby započítava aj doba, keď

pozemky boli v užívaní družstva.

Súd mal za to, že v danom prípade navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie
skutočností, že konkrétne sporné parcely, ktoré sa stali predmetom prídelu v prospech právnych
predchodcov odporcov, boli vrátené právnym predchodcom navrhovateľov, zo zákona mohli byť vrátené
len tie poľnohospodárske pozemky, ktoré neboli predmetom prídelu. Tieto konkrétne nehnuteľnosti v

roku 1948 už boli predmetom prídelu. To že sa nejednalo len o jediných prídelcov, svedčia aj ďalšie
výmery o prídele založené v spise č.PU4140/92 P. Ú. P. v D. S., kde konkrétne na túto vložku aj parcelu
471 boli vedení prídelcovia vd. Ľ. P. o výmere 20 955m2F. a T. T. na výmeru 11 700m2, manželia
H. na časť z parcely 471 a časť parcely 476 o výmere 23 600m2,manželia P. o výmere 0,6850ha a
ďalší. Nakoľko neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie nimi tvrdených skutočností bolo dôvodom

zamietnutia návrhu.

Pokiaľ ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva odporcom, navrhovatelia rovnako nemali naliehavý
právny záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva, keďže zrušenie podielového spoluvlastníctva
prichádza do úvahy iba v prípade § 142 ods. 1 Obč. zák. pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva. Tento petit návrhu v tomto konaní bol nadbytočný, nakoľko samotným zápisom
vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov zápis sa v katastri týmto zmení a ako vlastníci sa zapisujú
subjekty na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré bolo vynesené naposledy
týkajúce sa sporu o vlastníctvo.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal odporcom náhradu trov konania, ktoré im vznikli dôvodne pri
bránení práva, ktoré trovy si odporcovia na pojednávaní nevyčíslili. Odporkyňa v 3.rade bola zastúpená
advokátkou. Podľa § 151ods.1 a 2 O.s.p. je povinnosťou účastníka, ktorému sa prisudzuje náhrada trov
konania aby tieto vyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, inak súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku s výnimkou trov právneho zastúpenia,

s tým, že ak takéto trovy účastníkovi zo spisu nevyplývajú náhradu trov konania mu neprizná, pritom nie
je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Zo samotného spisu trovy pre odporcov v 1 a 2 rade nevyplynuli a advokátka odporkyne v 3.rade
si v lehote trovy nevyčíslila. Súd postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia im náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).