Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221410
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: D.. D. V., U.. XX.X.XXXX, R. V. U.
H., D. M. XXX, v konaní právne zastúpený Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove
080 01, Levočská 4703/89, proti žalovaným: 1. POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, 2. Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, IČO: 00 179 205, Hlavná 1, 081 35 Prešov,
žalovaný v 2. rade v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s.r.o.,
Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu

Prešov č. k. 25Csp/129/2016-53 zo dňa 19.6.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného v 1. rade proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výroku, ktorým priznal žalovanému v 1. rade právo
na náhradu trov konania voči žalobcovi vo vzťahu k neodkladnému opatreniu v rozsahu 100 %.

Vo zvyšku p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
,,I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta,

II. žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z
XX.X.XXXX, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy,

III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%.

IV. priznáva žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo vzťahu k
neodkladnému opatreniu v rozsahu 100%.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia, aplikujúc ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1

a § 337 ods. 3, všetko Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prvej inštancie uviedol, že
nerozhodol o samostatnom nariadení neodkladného opatrenia, ale stanovil termín pojednávania vo veci
samej. Na pojednávaní konanom dňa 19.6.2017 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na tomto pojednávaní
právny zástupca zamestnávateľa žalobcu uviedol, že zamestnávateľ žalobcu zrážky zo mzdy žalobcunevykonáva. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že tu neexistuje potreba
bezodkladne upraviť pomery u žalobcu, a taktiež nebol dôvod rozhodovať o neodkladnom opatrení,
keďže súd vyhovel žalobe vo veci samej. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ustanovenie § 337

ods. 3 CSP.

3. Následne aplikujúc ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 551 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 a § 39, všetko Občianskeho zákonníka,
poukazujúc na čl. 3 ods. 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, všetko Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993,

ako aj na § 5a ods. 1 a § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. zistil, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere, keď žalobca nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale peniaze použil
na pokrytie potrieb v domácnosti. Žalovaný vystupoval ako dodávateľ. Dohoda o zrážke zo mzdy je
prostriedkomnazabezpečeniepeňažnejpohľadávkyapotommôžebyťuzavretáskôr,akodošlokvzniku
omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti.

4. Z obsahu dohody o zrážke zo mzdy podľa okresného súdu vyplýva, že slúžila na zabezpečenie
pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v tomto zmluvnom
vzťahu, ho jednak nemohol ovplyvniť (inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný) a nemohol tiež
ovplyvniť obsah dohody o zrážke zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy,

ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalovaného a žalobca nemal možnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy a žalovaný v konaní nepreukázal opak. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy navyše umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa,
ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto
zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky

žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol uplatňovať
akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený, alebo nie. Z celého konania
žalovanéhopodľasúduprvejinštancievyplýva,žeúčelomtakéhotozabezpečeniajehopohľadávkybolo,
aby uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi vylúčil zo súdneho prieskumu.

5. Z obsahu dohody o zrážke zo mzdy podľa okresného súdu vyplýva, že bola formulovaná jednostranne
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa čl. 1 tejto dohody, žalovaný bude mať zabezpečenú
nielen pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere (pohľadávku na zaplatenie peňažných prostriedkov
dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávku na zaplatenie úveru spolu s jej
príslušenstvom), ale aj ďalšie bližšie nešpecifikované pohľadávky, ktoré v prípade budúcnosti vzniknú

(pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere
alebo v súvislosti s ňou; pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo
vypovedaním zmluvy o úvere; pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp.
vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol; pohľadávky,

ktoré vniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, k zmene alebo
zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu).

6. Podľa súdu prvej inštancie, v danom prípade ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom na to, že žalovaný
v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu individuálne dohodnutej zmluvy,

je neplatná.

7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v roku 2016, kedy
ochrana spotrebiteľa zo strany štátu, ako aj súdov, už bola na značnej úrovni, a množstvo tak právnych
predpisov, ako aj rozhodnutí súdu ukladal dodávateľom, akým spôsobom majú byť uzatvorené zmluvy,

a čo môžu a nemôžu robiť pri uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľmi, žalovaný uzatvoril zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva mimo iného,
neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

8. Okresný súd tiež poukázal na nekalé konanie žalovaného, ktorý v záujme umelého zníženia RPMN

uviedol, že zmluva je síce na dobu 12 mesiacov, avšak štyri prvé splátky sú vo výške len 1,- eur a ďalších
8 splátok je vo výške 262,10 eur. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že ide o zmluvu uzatvorenú na 8
mesiacov so 4-mesačným odkladom, pri výške splátky 262,60 eur by potom RPMN bola 112,49 %. Ak
by súd vychádzal z 12-mesačnej splatnosti a s rovnakými splátkami po 175,06 eur, potom by RPMNpredstavovalo 68,80 %. V zmluve je uvedená RPMN 37,54 %. Podľa súdu prvej inštancie však ide o
zavádzanie spotrebiteľa a žalovaný účelovo dosadil premenné do vzorca pre výpočet RPMN tak, aby mu
vyšla RPMN v danej výške, ktorá neprekračuje dvojnásobok priemernej RPMN. Ide predovšetkým o to,

že žalovaný vychádzal z 12 mesačných splátok, ktoré však nie sú v rovnakej výške, a taktiež vychádzal z
odplatyvovýške0,-eur,hocipoplatokzaexpresnéspracovanieúveruje100,-eur,čojepodľaokresného
súdu len obchádzanie zákona vo vzťahu k odplate. Je teda zrejmé, že predmetná úverová zmluva
obsahu nesprávny údaj o poslednej náležitosti zmluvy, ktorú vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch,
a to RPMN. Pri priemernej RPMN v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 18,96 % je potom zrejmé, že

výška RPMN presahuje najvyššiu prípustnú hranicu.

9. S poukazom na tieto skutočnosti potom okresný súd vychádzal z toho, že uzatvorená zmluva je síce
platná, ale bezúročná a bez poplatku. Žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostal.
Dohodou o zrážkach zo mzdy, by bez rozhodnutia súdu, mal žalovaný možnosť uplatňovať si aj úroky,
poplatky, prípadne sankcie, na ktoré podľa predbežného posúdenia súdu, nemá právo.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď mal za to, že takémuto inštitútu
nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si vymáhal u žalobcu finančné
prostriedky, na ktoré nemá právo.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca
bol v konaní úspešný voči žalovanému v 1. rade, a teda mu priznal právo na náhradu trov konania voči
žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. Žalovaní boli úspešní v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom žalovaný v 2. rade bol účastníkom konania len vo vzťahu k nariadeniu neodkladného
opatrenia. Súd prvej inštancie teda priznal žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči

žalobcovi vo vzťahu k neodkladnému opatreniu v rozsahu 100 %.

12. Proti uvedenému rozsudku ako celku podal žalovaný v 1. rade včas odvolanie.

13. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne podľa

§ 551 Občianskeho zákonníka na základe dobrovoľnosti zmluvných strán. Dohoda bola uzatvorená
písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, keď
podľa žalovaného v 1. rade spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonov podľa § 34 a násl.
Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného
vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou

dlžníka.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú
listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej
prijatie svojím vlastnoručným podpisom. Dohoda predstavuje samostatný dokument, pričom možnosť
veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Táto

dohoda je podľa žalovaného v 1. rade v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy, dohodou zrážky zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená
vo forme osobitnej listiny. Žalovaný v 1. rade bol práve opačného názoru, a to, že nerealizovaním
dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma, ako realizovaním tejto dohody.

Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému v 1. rade vyšší, akokeby sa
pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcom, keď každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu
sa pripočítava prednostne na istinu, a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Vyplnením
dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť dohodu individuálne dohodnúť, a teda znemožňuje to,
aby išlo iba o formulárovú listinu, ktorú možnosť buď prijať, alebo odmietnuť, klient sa svojím pričinením

podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu a preto nemožno hovoriť o absencií individuálneho
dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa podľa žalovaného v 1.
rade, základne náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda
podpísaná, uvedený rozsah o vykonávaní zrážok vo výške 262,10 eur. V dohode musí byť uvedené,
v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než

ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyšších zrážkach
by odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolenej zrážky, neplatná. Z toho podľa
žalovaného v 1. rade jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť, nie je obligatórna náležitosť
dohody o zrážkach mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačne zrazenej sumy. Zároveň bol v dohodejasne identifikovaný platiť za mzdy, čo je podľa žalovaného potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ
musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Z vyššie uvedeného nie je podľa
žalovaného v 1. rade možné ju vyhlásiť za neplatnú, keď žalobca mal jasne možnosť súhlasiť, resp.

nesúhlasiť alebo odmietnuť, resp. neodmietnuť dohodu. Je to v nej, podľa žalovaného v 1. rade, jasne
uvedené a žalobca vylučoval akúkoľvek pochybnosť o možnosti odmietnuť dohodu.

14. Žalovaný v 1. rade považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú, a teda mal za to, že nedošlo k
naplneniu § 451 Občianskeho zákonníka, keď naviac zákonodarca určil výslovne, kde použitie určitého

právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch pripustí. Citujúc ustanovenie § 53 ods. 7 Občianskeho
zákonníka, žalovaný v 1. rade uzavrel, že ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie
jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahov, a o ostatných mlčí, použitím výkladu
a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne
povoľné (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy.) Ten istý záver platí podľa žalovaného v 1. rade aj v
prípade zákona číslo 129/2010 Z. z., z ktorého výkladom a contrario možno podľa žalovaného v 1.

rade vyvodiť, že ostatné spôsoby zabezpečenia medzi nimi, aj dohoda o zrážkach zo mzdy, sú pre
spotrebiteľské úvery prípustné. Zákon o spotrebiteľských úveroch prípustnosť zabezpečenia úverového
vzťahu výslovne pripúšťajú aj v ustanovení § 4 ods. 1 a v ustanovení § 9 ods. 1 písm. q). Rovnako
príslušné ustanovenie Smernice 2008/48/ES pripúšťa zabezpečenie v spotrebiteľských úveroch.

15. Na základe vyššie uvedeného je podľa žalovaného v 1. rade zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný
dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút, nemohla byť so spotrebiteľmi
uzatváraná. V prípade, ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľom
vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by zaradený k mimosúdnym
zabezpečovacím prostriedkom, ktoré si môže veriteľ uplatniť voči neplatiacemu dlžníkovi, ktorý nie je

ochotný, napriek pripomienkam, začať plniť svoj dlh.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalovaný v 1. rade v rámci svojho odvolacieho petitu, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konania a nové
rozhodnutie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutí o odvolaní (§ 34 zák. č.
106/2015 Z. z. Civilného a sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379
a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o
neexistencii predpokladov pre zrušenie, alebo zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

18. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V zmysle citovaného zákonné ustanovenie korešponduje aj s ustanovením § 218 ods. 1 písm. b)

O.s.p., ktoré sa konštantne vykladalo tak, že osobou neoprávnenou na podanie odvolania je, okrem
iného, aj účastník konania, ktorému rozhodnutím súdu neboli privodené žiadne negatívne následky.
Ujma na právach účastníka je spôsobená vtedy, ak vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje
osobu podávajúcu opravný prostriedok, ak právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie
(zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností), a preto u nej existuje možnosť žiadať na

odvolacom súde odchylné rozhodnutie v jej prospech (za stavu, že zákon odvolanie pripúšťa). Súd
prvej inštancie osobitným, v poradí prvým výrokom napadnutého rozsudku, zamietol návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalovaný v 1. rade podal odvolanie voči všetkým
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. aj proti zamietavému výroku ohľadom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, znamená to, že podal odvolanie aj voči tomu výroku, ktorým nebolo rozhodnuté

v jeho neprospech, z čoho vyplýva neoprávnenosť odvolania voči tomuto výroku, preto odvolací
súd odvolanie žalovaného v 1. rade voči výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, odmietol. Pre rovnaký dôvod súd odmietol odvolanie žalovaného v
1. rade proti výroku, ktorým priznal tomuto žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
vo vzťahu k neodkladnému opatreniu v rozsahu 100 %, keď žalobcovi bola týmto výrokom priznaná

náhrada trov konania v plnej výške, a preto nebol nijako ukrátený na svojich právach (súd prvej inštancie
nemohol priznať žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo väčšom rozsahu, ako 100 %).19. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z XX.X.XXXX, a súvisiacemu
výroku, ktorým priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100

%,jepotrebnéuviesť,ževodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejedná
v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu
prvejinštancieodvolateľnielenvymedzujeto,ohľadomakýchvýrokovurozhodnutiasúduprvejinštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Žalovaný v 1. rade mal za to, že z dôvodov vedených v odvolaní, nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú,
keď žalobca mal možnosť nesúhlasiť, alebo odmietnuť túto dohodu.

21. Odvolací súd súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uzavretá dohoda o zrážkach
zo mzdy, je neplatným právnym úkonom, ktorý je neurčitý a v rozpore so zákonom. Žalobca ako

spotrebiteľ, nebol skutočne poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, ako aj na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje na právne
vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Toto ustanovenie, ako aj § 5b zákona číslo 250/2007, nadobudlo

účinnosť1.5.2014aprávnepredpisy,ktorýchsúsúčasťou,nemajúprechodnéustanovenia.Toznamená,
že od ich účinnosti, sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí to aj v prípade §
5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z., že od jeho účinnosti, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 27.4.2016, je dojednaná v rozpore s § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka účinného k tomuto dňu, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda bola uzavretá ako formulárová,
nebola individuálne dojednaná, žalobca ako spotrebiteľ, nemal možnosť odmietnuť podpísanie dohody,
bola mu predložená na podpis pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere rovnako z toho istého

dňa (XX.X.XXXX). Predformulovaný súhlas spotrebiteľa - žalobcu, formálne dosiahnutý štandardnou
zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle
spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným
procesným inštitútom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže
byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že

podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho
mzdy. Naliehavý právny zámer na žalobe vyplýva z práv spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 3 a § 5 zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

23. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že pre spotrebiteľa je vopred pripravená a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo jej zmeny. Dohoda o zrážkach zo mzdy túto
charakteristiku spĺňa, keď žalobca zmluvné podmienky ovplyvniť nemohol, nakoľko ,,formulár“ zmluvy
bol vopred pripravený pre veľký počet spotrebiteľov, a pokiaľ chcel čerpať úver od žalovaného v 1. rade,
musel s touto dohodou o zrážkach zo mzdy bez výhrad súhlasiť.

24. Rovnako, pokiaľ sa týka záveru súdu prvej inštancie, že ročná percentuálna miera nákladov
presahuje najvyššiu prípustnú hranicu, je potrebné konštatovať, že v čase poskytnutia úveru, bola
priemerná úroková sadzba, pri ktorej sa obdobné úvery poskytujú, vo výške 18,96 % a RPMN uvedená
v zmluve o spotrebiteľskom úvere 37,54 % značne presahuje túto zákonom prípustnú mieru, kde naviac
súd prvej inštancie správne uviedol, že pri 12 splátkach by predstavovala 68,80 %, a pokiaľ by sa

vychádzalo z toho, že ide o zmluvu uzatvorenú na 8 mesiacov, tak by RPMN predstavovalo 112,49 %,
t. j. samotný výpočet RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je nesprávny a zavádzajúci
(vzhľadom na počet splátok), a účelový v snahe neprekročiť dvojnásobok priemernej RPMN. Uvedené
skutočnosti, pokiaľ sa týka výšky RPMN, ako aj to, že táto presahuje najvyššiu prípustnú hranicu,
nenamietal v podanom odvolaní ani žalovaný v 1. rade.

25. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka
konania), bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Goergiadis proti Grécku z
29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-3; rozsudok Higinsová a ďalšíproti Francúzku z 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III.ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na
vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli

spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

26. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, neboli zo strany
odvolateľa podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, nemal
dôvod správnosť tohto výroku o náhrade trov konania preskúmať.

27. Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vo
vyhovujúcom výroku vo veci samej, a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396, v spojení s § 262 ods.

1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, keď odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, a naviac žalovaný v 1. rade zapríčinil odmietnutie odvolania
vo vzťahu k výroku ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia, preto odvolací súd priznal žalobcovi
voči žalovanému v 1. rade, plnú náhradu trov odvolacieho konania. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnutím súdneho úradníka. Existencia dôvodov pre výnimočné

nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania, nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani
nevyplynula.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).