Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, June 13, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/296/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715207927
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:8715207927.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletých: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Q., štátne občianstvo SR, v
zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, mal. dieťa rodičov: matka- I.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, B., t.č. F. XX, Q.,
štátne občianstvo SR a otec- I.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, U., štátne občianstvo SR, v

zastúpení: JUDr. Marta Dachová, Nám. sv. Egídia 95, Poprad o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

S účinnosťou od 30.06.2015 je otec povinný platiť na mal. dieťa J. W., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné
zosumy100,-eurmesačnenasumu350,-eurmesačnevpravidelnesaopakujúcichplneniachsplatných
vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Týmto sa mení rozsudok OS Poprad 17C/155/2009 - 32 zo dňa 03.03.2010 v časti určenia výšky
výživného na mal. dieťa J. W., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnazačatiekonaniapodľa§79ods.1,2zákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvznení

neskorších predpisov, ďalej len OSP), doručeným dňa 30.06.2015 ma Okresný súd Poprad, postúpený
dňa 26.08.2015 tunajšiemu súdu, výlučne príslušnému na konanie podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP
matka maloletého dieťaťa žiadala, aby súd podľa § 163 ods. 2 OSP v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o
rodine zmenil právoplatný rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 17C/155/09 zo dňa 19.03.2010 v
časti výšky výživného matky na maloleté dieťa tak, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloleté
dieťa: J. W., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 100eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne z dôvodu zmeny

pomerov na strane mal. dieťaťa .

Za zmenu pomerov na strane maloleté dieťa matka označila skutočnosť, že od vyhlásenia vyššie
uvedeného rozsudku došlo k podstatnej zmene okolností na strane povinného rodiča ako ja maloletého
dieťaťa. V čase poslednej úpravy výživného mal otec príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti a
podľa daňového priznania vykazoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 500 eur, priemerný

čistý mesačný príjem matky zo závislej činnosti bol 750 eur. Podstatná zmena okolností nastala
u otca maloletého dieťaťa, ktorý vykonáva funkciu starostu v obci Nová Lesná už od roku 2010
s odhadovaným mesačným príjmom 1400-2000 eur. Otec je taktiež spoluvlastníkom nehnuteľnosti-
rodinného domu, ktorý je označený na webovej stránke ako Šport penzión Hritz, ktorý je využívaný
na poskytovanie ubytovania v súkromí. Otec tiež zastáva platenú funkciu člena výkonného výboru
Slovenského atletického zväzu. Otec mimo výživného kupuje maloletej dcére neprimerane drahé

dary( PSP, lyžiarska výstroj, snowboardová výstroj , iPhone v hodnote 600 eur. Taktiež neuvážene buďduplicitne bez prehodnotenia s matkou nakupuje ošatenie a spotrebnú elektroniku, ktoré už maloletá
má, resp. radšej nenakúpi vôbec.
Matka je zamestnaná v spoločnosti Slovenská pošta a.s.. Matke je priznaný a vyplácaný mesačne

daňový bonus vo výške 21,41 eura a taktiež prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura. Maloletá v roku
2013 bola prijatá na stredoškolské štúdium.
Matkine nevyhnutné mesačné výdavky spojené s bývaním sú služby spojené s užívaním bytu a poplatok
za internet pre potreby štúdia maloletej. Odôvodnené potreby maloletej sú vo výške 200 eur.

Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že už viac ako 1,5 roka nie je funkcionárom atletického zväzu. Pričom
ajvčasekeďtútofunkciuzastával,neboliztohtotitulužiadnepríjmy.Otecjepodielovýmspoluvlastníkom
rodinného domu č. 123 v Novej Lesnej, pričom druhým spoluvlastníkom je jeho brat. Zhodne s matkou
potvrdzuje, že oproti súdom určenej výšky výživného, otec zasiela k rukám matky mesačne 300 eur, čo
je o 50 eur viac na každú dcéru. Otec má totiž ešte vyživovaciu povinnosť voči plnoletej. Obom dcéram v
roku 2011 založil stavebné sporenie, pričom im pravidelne sporí sumou 100 eur mesačne tak, že obom

v júny 2017 vznikne nárok na vyplatenie cieľovej sumy vo výške 10.000 eur, okrem toho obom dcéram
uhrádza náklady na telefón, čo v prípade maloletej 20-30 mesačne.
Maloletá aktívne hrá volejbal a z tohto dôvodu jej otec už pravidelne hradí náklady spojené s touto
činnosťou a to vo výške 80 eur mesačne a raz ročne sumu 60 eur, čo už otec tento rok zaplatil. Okrem
plnenia si vyživovacej povinnosti obe dcéry trávia u otca celé letné prázdniny, jarné prázdniny, v čase

vianočných sviatkov minimálne 10 dní a taktiež jesenné prázdniny. Počas pobytu u otca všetci spolu
navštevujú výlety a športujú, chodia lyžovať a liezť, navštevujú aquaparky, pričom všetky tieto náklady
hradí otec maloletým dcéram. Okrem bežného výživného im občasne, vždy na požiadanie poskytne aj
mimoriadne vreckové, vždy za podmienky, že otec vie načo peniaze budú poskytnuté. V čase po rozvode
odišla matka spolu s maloletou a plnoletou dcérou bývať z Popradu do Košíc a pred dvomi rokmi sa

odsťahovala do Bratislavy, pričom ani v jednom prípade matka nekonzultovala sťahovanie s otcom, iba
mu oznámila daný stav. Otec musí na pokyn matky vyzdvihnúť obe dcéry v mieste ich aktuálneho pobytu.
Náklady za cestovné tak priemere mesačne vychádzajú 100 eur mesačne, pretože matka nesúhlasí
s tým aby sa dcéry za otcom prepravovali vlakom. Otec im hradí nad rámec určené výživné, nakupuje
oblečenie.

Výdavky otca predstavujú 250 eur mesačne za služby spojené s bývaním, telefón 16 eur, internet 17
eur, výdavky na benzín predstavujú 160 eur, pričom z toho 100 eur otcovi vznikajú výdavky spojené
v dôsledku ciest s dcérami do Bratislavy. Stará mama matky pravidelne všetkým svojim vnúčatám,
pričom v čase narodením dostavajú 100 eur a pri menách 50 eur. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti je otec toho názoru, že starostlivosť zo strany otca voči obom dcéram rovnako je primeraná

jeho majetkovým pomerom. Otec sa vôbec aj osobnej starostlivosti o obe dcéry a ja ich obec náležité
finančne aj inak materiálne zabezpečuje. Okrem vyživovacej povinnosti a vždy na požiadanie matky
prispeje aj na mimoriadne výdavky obom dcéram, okrem toho im pravidelne sporí mesačne 100 eur
formou stavebného sporenia.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.06.2016, matka v zastúpení právneho zástupcu žiadala
návrhu v celom rozsahu vyhovieť s tým, že k dnešnému dňu k dohode rodičov nedošlo, preto trvá na
žalobnom petite.

Otec prostredníctvom právneho zástupcu žiadal návrh matky zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný

s prihliadnutím k písomnému vyjadreniu otca a k skutočnostiam, ktoré otec uviedol vo svojej výpovedi
pred dožiadaným súdom. Právny zástupca otca potvrdil, že ak k dnešnému dňu je plnenie výživného
otca v rovnakej výške ako ju definoval v písomnom vyjadrení podľa ktorého naďalej k rukám matky v
peňažnej forme pravidelne platí 150 eur, pravidelne poukazuje mesačne sumu pravidelne poukazuje
mesačne sumu 100,- eur na stavebné sporenie ktoré mal. založil bez súhlasu matky. Platí náklady na

telefón maloletej v priemere mesačne 20,- eur od 30.06.2015, prispieva na športovú aktivitu maloletej
80,- eur mesačne, ktorú sumu poukazuje priamom športovému klubu, ktorý registruje maloletú ako
aktívneho hráča v klube Slávia UK BA s poplatkom 60,- eur ročne členské tomuto klubu, ktoré rovnako
zaplatil priamo klubu aj pre rok 2015 aj 2016. Právny zástupca otca poukazuje na zásadnú zmenu
pomerov,ktoránastalakudňu01.06.2016oddobyktorejplnoletádcéraU.užžijevspoločnejdomácnosti

otca, je naďalej nezaopatrená. Ukončila gymnázium v školskom roku 2015/2016, vykonala pohovory na
vysokoškolské štúdium v Českej republike do 30.06.2016 bude upovedomená o prijatí na vysokú školu.
Ďalej došlo k zmene pokiaľ ide o spoluprácu rodičov v rámci styku maloletej s otcom, pretože matka
už súhlasila aj s tým aby preprava mal. bola aj vlakom od 06/2015 doposiaľ. K inej zásadnej zmene nastrane otca nedošlo. Otec v zastúpení PZ poukazuje na to, že štandard oboch detí by sa mal odvíjať od
zárobkových schopností oboch rodičov pričom má za to, že matkou odôvodnené náklady otec nesporuje
s výhradou nákladov spojených s bývaním. Právny zástupca otca na zistenie skutkového stavu okrem

doterajších vykonaných dôkazov nenavrhuje vykonať ďalšie dôkazy za predpokladu, že matka skutkové
tvrdenia sporovať nebude.

Predstúpil KO, ktorý s ak predmetu prejednávanej veci vyjadrí po vykonanom dokazovaní.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP výsluchom rodičov, s
výsluchom matky a otca, so zápisnicou o info. výsluchu otca, s rozpisom mzdového listu matky za rok
2016, so mzdového listu otca za rok 2016, prečítaním resp. oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich
spis podľa § 129 ods. 1 OSP vrátane listín predložených otcom na pojednávaní.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP na návrh účastníkov

konania ako aj bez návrhu. Súd pri dokazovaní vychádzal z platnej právnej úpravy že prejednávaná
vec v občianskom súdnom konaní sa týka starostlivosti o maloletých a predstavuje osobitnú úpravu
tzv. nesporového konania, upraveného v § 176 a nasl. OSP, v ktorom konaní sa postupom súdu
uplatňujezásadavyšetrovacia/§120ods.2OSP/aoprávnenýrodičnenesieprocesnúzodpovednosťza
zhromažďovanie skutkového materiálu a neunesenie dôkazného bremena nemusí pre neho znamenať

nepriaznivý výsledok., pretože súd je povinný na zistenie skutkového stavu vykonať ďalšie dôkazy
účastníkmi nenavrhnuté alebo neoznačené.

Z výpovede otca súd zistil, že s návrhom matky nesúhlasí, na výživu maloletej prispieva sumou oveľa
vyššou ako súdom určenou vo výške 100 eur, k rukám matky uhrádza sumu výživného vo výške 300

eur mesačne na obe dcéry, čo je na každú dcéru o 50 eur viac. Obom dcéram v roku 2011 založil
stavebné sporenie, na každú pravidelne uhrádza 100 eur, sporenie, pričom im pravidelne sporí sumou
100 eur mesačne tak, že obom v júny 2017 vznikne nárok na vyplatenie cieľovej sumy vo výške
10.000 eur .Odkedy jeho dcéry používajú mobil, uhrádza ich náklady približne od roku 2013 obom za
uskutočnené hovory, pričom maloletá mala na začiatku faktúru vo výške 30-40 eur mesačne, pričom po

dohovore otca sa výška sumu vo faktúrach zmenšila. Maloletá hrá aktívne volejbal a z tohto dôvodu jej
otec už pravidelne hradí náklady spojené s touto činnosťou a to vo výške 80 eur mesačne a raz ročne
sumu 60 eur, čo už otec tento rok zaplatil. V decembri 2014, keď boli dcéry cez sviatky u otca, otec im
založil účet v banke na ktorý poukázal 300 eur, a približne o pol roka naň vložil ďalších 100 eur. Okrem
plnenia si vyživovacej povinnosti obe dcéry trávia u otca celé letné prázdniny, jarné prázdniny, v čase

vianočných sviatkov minimálne 10 dní a taktiež jesenné prázdniny. Počas pobytu u otca všetci spolu
navštevujú výlety a športujú, chodia lyžovať, všetky výdavky hradil otec, pričom otec zakúpil maloletej aj
lyžiarsky v decembri 2015 v hodnote 160 eur, otec uhradil plnoletej dcére ako darček k 18. narodením
pobyt vo Francúzsku v sume 2500 eur. Matka otcovi poslala dcéry len s dvoma igelitkami, že im má otec
všetko kúpiť, čo následne otec aj urobil. Otec s návrhom nesúhlasí z dôvodu, že aj keď pošle matke

na účet peniaze, nie sú použité na potreby detí. V roku 2014 poslal matke na účet 300 eur, ktoré mali
byť použité na nákup zimného kabátu pre maloletú, ktorý je nebol zakúpený. Otec uhrádza maloletej i
zubné náklady, obidvom dcéram poistenie života a zdravia spolu 61 eur ročne, otec maloletej zakúpil
športovú výbavu v sume 58 eur. Otec chce mať istotu, že peniaze, ktoré zašle matke pre dcéry, budú
skutočne použité pre dcéry. Otcove príjmy sú vo výške 1900 eur mesačne, z titulu výkonu funkcie

starostu, momentálne nepodniká, nie je funkcionárom atletického zväzu. Výdavky otca predstavujú 250
eurmesačnezaslužbyspojenésbývaním,telefón16eur,internet17eur,výdavkynabenzínpredstavujú
160 eur, pričom z toho 100 eur otcovi vznikajú výdavky spojené v dôsledku ciest s dcérami do Bratislavy.
Z výkonu funkcie mu vznikajú výdavky v sume 200 eur- 300 eur ako napríklad výdavky pri pracovných
stretnutiach.

Z rozsudku Okresného súdu Poprad súd zistil, že súd manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril matke,
ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok s vyživovacou povinnosťou otca
k maloletým deťom v sume 100 eur na každé nezaopatrené dieťa, pričom v predmetnom rozsudku bol
aj upravený styk otca s maloletými deťmi.

Z rozhodnutia riaditeľky gymnázia súd zistil, že riaditeľka prijíma maloletú prestupom do prímy A
Gymnázia, Metodova 2, Bratislava.Z dodatku k pracovnej zmluvy súd zistil, ž e bola uzatvorená medzi zamestnávateľom Slovenská pošta
a zamestnancom I.. U. W., pričom sa zmluvné strany dohodli na mzde vo výške 960 eur.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že podnikateľský subjekt I.. U. W. ukončil svoju činnosť
k 06.09.2012.

Z výpisu mzdy otca súd zistil, že jeho priemerná mesačná mzda za rok 2015 a 2014
bola vo výške 2780 eur.

Z výpisu mzdy matky súdu zistil, že jej priemerná mesačná mzda za obdobie 6/2014-12/2014 bola vo
výške 876, 05 eur.

Z výpisu mzdy matky súdu zistil, že jej priemerná mesačná mzda za obdobie 1/2015-12/2015 bola vo
výške 854, 24 eur.

Z programu športovej prípravy súdu zistil, že pravidelný mesačný poplatok za tréning činí 80 eur, výška
jednorazového poplatku je v sume 60 eur.

Z rozhodnutia správcu dane Mesta Košice , súd zistil, že matke bola vyrubená daň za psa hodnote 40

eur za rok 2015

Z nákladov na psa súd zistil, že ročné náklady na psa sú vo výške 351 eur za rok.

Z výpisu mzdy matky súdu zistil, že jej priemerná mesačná mzda za rok 2016 bola vo výške 819, 72 eur.

Z výpovede matky súd zistil, že naposledy bolo výživné maloletej určené rozsudkom Okresného súdu
Poprad na čas po rozvode tak, že otec bol povinný oplatiť na v tom čase na naše dve deti 2x po 100,- eur
mesačne.Vrozhodnejdobetejtoúpravyt.č.plnoletáPetra11.04.1997malavek14rokov,bolažiačkou9
triedy základne školy + 1 triedy bilingválneho gymnázia v Košiciach, kde bývali v byte, ktorý bol v BSM.

Odôvodnené náklady Petry boli v tom čase porovnateľné ako teraz. Maloletá J. mala vek 9 rokov bola
žiačka základnej školy, navštevovala školský klub. Stravovala sa v školskej jedálni, mimoškolské aktivity
mala bežné, nebola registrovaný hráč žiadneho športového klubu, nenavštevovala umeleckú školu. Jej
odôvodnené potreby boli v zásade také ako dnes pretože, sa aktívne venovala tancu v tanečnom klube
s čím mala zvýšené náklady mesačne cca 60,- eur. Matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka

má príjem cca 800,- eur. Spoločnú domácnosť s nikým neviedla. Od tejto doby došlo k zmene pomerov
ku dňu podania návrhu na strane mal. pretože k dnešnému dňu má 14,5 roka. Je žiačka tercie 8 ročného
francúzskeho gymnázia v Bratislave. Do Bratislavy sa presťahovali v roku 2013, bývajú tam od tejto
doby v podnájme. Nájomné je vo výške 520,- eur vrátane energií. Matka je riadne zamestnaná s príjmom
ccarovnakým.Maloletej vzrástlinákladyvýživyrastom,vekom,vývojom+menštruáciazvýšenénáklady

na hygienu, akné = dermatologické prípravy na pleť, rastom oblečenie obuv, strava. K dnešnému dňu
už sa jej musí kupovať už dámske oblečenie veľkosť 38, obuv 38/39. Toto má už pred podaním návrhu.
Samozrejme sa jej zvýšili náklady na stravu, zvýšili sa jej voľno-časové aktivity, pretože ako registrovaný
hráč sa venuje volejbalu od júna 2015. Poplatok rodiča v roku 2015 bol 60,- eur mesačne + 50 eur ročný
poplatok. Otec prispieva priamo športovému klubu mesačne po 60,- eur ale 50,- eur ročný poplatok

v roku 2015 neplatil. V roku 2016 prispieva 80,- eur mesačne + zaplatil aj ročný poplatok 60,- eur. S
týmto športom má maloletá zvýšené náklady na obuv a oblečenie mesačne cca 15 eur mesačne. Keďže
ešte nie je zaradená do súťažnej ligy, klub jej neprispieva, s výkonom školy má len bežné poplatky 30,-
eur RP ročne, knihy Anglický jazyk 20,- eur rok, Francúzsky jazyk 20,- eur rok. Školské pomôcky
100,- eur ročne. Celkom na rast potrieb mal od poslednej úpravy výživného sa zvýšil o sumu 290,- eur

mesačne. Aktuálne predstavujú sumu 390,- eur spolu vrátane nákladov bývania. Matka je zamestnaná
som ako manažér v riadnom pracovnom pomere, bez skráteného pracovného úväzku v profesii, ktorá
zodpovedá jej odboru. študovaného na Ekonomickej univerzite. Matka okrem mzdy v sume cca 800 eur
mesačne v čistom, iný príjem nemá, nemá ani nehnuteľný majetok . T. č. plnoletá študovala v Bratislave
francúzske bilingválne gymnázium, ktoré ukončí k 30.06.2016. Matka nevie o tom, že by sa plnoletá

dcéra rozhodla bývať s otcom. Je pravda, že aktuálne je u otca, pretože si robí autoškolu v Poprade,
u otca je od 01.06.2016. Matku náklady na staršiu dcéru stáli mesačne 450,- eur mesačne. Otec
prispieva sumou 150,- eur k matkiným rukám. Je pravda, že jej kupoval drahé darčeky, ktoré má strašia
dcéra u seba napr. sky - alpinistická výstroj, drahé parfémy, toto dostávala výlučne ako dary od otca. Zacelé obdobie od právoplatnosti rozsudku po rozvode otec neprejavil záujem o výkon striedavej osobnej
starostlivosti celá starostlivosť o deti bola na mne na úkor môjho súkromia. Zmenu bydliska z Košíc do
BA matka riešila z dôvodu zániku zamestnania pre organizačné zmeny následnú nezamestnanosť a

neskôr ponuku práce v Bratislave.

Z výpovede otca súd zistil, že v celom rozsahu sa pridržiava svojej výpovede pred dožiadaným súdom
zo dňa 25.01.2016, pričom od tejto doby u otca nedošlo k žiadnym zmenám okrem toho, že plnoletá
dcéra je u otca od 01.06.2016 na žiadosť samotnej dcéry. S dcérou býva otec v rodinnom dome, ktorý je v

jeho podielovom spoluvlastníctve 1. Otcova priemerná mesačná mzda v čistom je 1950,- eur, iný príjem
nemá. Na výživu maloletej platí tak ako to predniesla právna zástupkyňa na dnešnom pojednávaní.
Naďalej v čase letných školských prázdnin bola tak maloletá ako aj plnoletá dcéra u otca 6 týždňov. V
rodinnom dome býva otec a jeho matka a t. č. plnoletá dcéra. V čase keď bolo konanie o rozvod otec
bol živnostník s príjmom 500,- eur mesačne. Iný príjem nemal, ani zamestnancov. Otec mal vlastnú
prevádzku v nebytovom priestore, ktorého spoluvlastníkom je otec doposiaľ z tohto nebytového priestoru

príjem nemá, aj keď je v nájme. Nájomné však poberá celé len jeho brat ako spoluvlastník jednej polovici,
ktorému mu dal otec súhlas na prenájom. Iný nehnuteľný majetok nemá. Má vysokoškolské vzdelania
II stupňa, VŠ technická Košice, ekonomika riadenia priemyselnej výroby. V danej profesii otec nikdy
nepracoval.

Právny zástupca otca záverečným prednesom udal, že predmetom podaného návrhu je žiadosť
zákonného zástupcu o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, pričom posledná úprava stanovovala
zákonnú výšku 100,- eur, matka žiada upraviť výšku na 390,- eur. V priebehu konania došlo k ustálenia
skutkového stavu čo sa týka majetkových pomerov na strane matky a otca. Matka dnes ustálila sumu
výdavkov spojených s výživou mal 390,- eur. Z dokazovania vyplynulo, že otec dobrovoľne uhrádza

výživné k rukám matky vo výšku 150,- eur, sporivou sumou 100,- eur a sumou 110,- eur účelovo
pre potreby maloletého dieťaťa. Teda otec dnes v čase prejednávania veci prispieva sumou 350,- eur
mesačne minimálne od podania návrhu. Okrem toho v priebehu podania bolo preukázané, nakoniec
túto okolnosť matka nepoprela, že otec prispieva na výživu aj plnoletej aj maloletej v podstatne vyššom
rozsahu s tým, že podľa nášho názoru je takáto úhrada výživného adresná a je v záujem potrieb oboch

detí. Podstatná okolnosť pre určenie výživného je podľa ich názoru aj tá skutočnosť či plnoletá Petra
sa trvale odsťahovala od matky. Právny zástupca otca je toho názoru, že táto okolnosť môže byť a aj
keby túto súd mal ako svedka a tá by prípadne prehlásila, že sa skutočne odsťahovala k otcovi táto
skutočnosť môže byť zmenená aj v priebehu pol roka. Súd však musí vychádzať z okolností platným
v čase vydania svojho rozhodnutia. Čo sa týka majetkových pomerov na strane otca právny zástupca

chcel len upresniť, že nehnuteľnosť č. 123 je v podielovom spoluvlastníctve otca v podiele 1 pričom otec
sám so svojou matkou a dcérou užíva jednu zo súčastí predmetného domu, takže nemožného v planom
rozsahu kvalifikovať jeho podiel RD ktorý je ako penzión v hodnote 1. Rovnako ako starosta obce musel
ukončiť svoju podnikateľskú aktivitu.

Kolízny opatrovník uviedol, že ani prestávku rodičia nevyužili k dohode a ujasneniu si svojich sporných
stanovísk. KO má za to, že dohoda rodičov je vždy to najlepšie čo pre dieťa môžu spraviť keď už
žijú oddelene aj k veľkej vzdialenosti k ich súčasných bydlísk. Kolízny opatrovník považuje zvýšenie
výživnéhozadôvodnékdobektoráuplynulaodprávoplatnostirozsudku,zdôvodu,žesazmenili pomery
na strane maloletej a otca. Sám otec za konania uviedol, že platí výživné viac ako mu bolo právoplatne

určené. Sumu, ktorú žiada matka k jeho príjmom na výživu mal nie je nadhodnotená. Výšku zvýšenia
výživného kolízny opatrovník ponecháva na úvahe súdu.

Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výživne maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatreniami MPSVaR tento zákon ustanovuje životné
minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav
jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti
rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou.
Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým
vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje

samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať
za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa.Zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena
pomerov. Nestačí preto len úvaha, že doterajšie výživné na maloleté deti je neprimerané, pretože
inak by došlo k neprípustnosti reparácie právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd

povinný skúmať na strane všetkých účastníkov konania, t.j. nielen na strane maloletých detí, ako osôb
oprávnených výživou, ale aj na strane každého z rodičov, ako osôb povinných výživou, pričom zároveň
musí ísť o zmenu tých okolností (na jednej či druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozsudku.

V tomto smere ustálená súdna prax vždy považuje za dôvodnú zmenu pomerov vyšší vek dieťaťa,
rovnako však aj rozšírenie vyživovacích povinnosti na strane povinného, ako aj pokles príjmu povinného
z objektívnych dôvodov. Pre určenie dôvodnosti zmeny pomerov je vždy rozhodujúca len tá zmena,
ktorá nastala po právoplatnosti pôvodného súdneho rozhodnutia, pričom táto zmena pomerov musí
byť súčasne v príčinnej súvislosti s preukázaným záverom, že v jej dôsledku je treba zmeniť aj výšku
výživného.

Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa súd prihliadal na platnú
zákonnú úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri
určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k
dosiahnutému veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože

výživné na dieťa je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života
maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace
so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania
nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a
napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní. Plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča

niejebezobmedzení,nakoľkosaodvíjaodindividuálnychschopnostíkaždéhozrodičovapotencionality
ich príjmov a na druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa rodičov.

Súd vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej úpravy porovnaním zmien okolnosti, ktoré nastali od

poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu mal preukázané, že od poslednej
úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa , ktorá zmena
odôvodňuje postupom súdu podľa § 163 ods. 2 OSP zmenu právoplatného rozsudku o výžive na
mal. dieťa , nie však zvýšením výživného na maloleté dieťa v takom rozsahu, ako sa jeho priznania
domáha matka v žalobnom petite . Súd má za to, že vzhľadom k nárastu príjmov na strane otca ako

osoby povinnej výživou mal. dieťaťa k nárastu odôvodnených potrieb na strane mal. dieťaťa je zvýšenie
výživného na sumu 350,- eur mesačne dôvodné a v celom rozsahu opodstatnené právu dieťaťa podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo zvyšku odôvodnené náklady mal. dieťaťa zabezpečí primerane
zo svojho príjmu matka spolu s prídavkami a daňovým bonusom.

Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Z takto zvýšeného výživného na mal. dieťaťa otcovi nevznikol dlh na zročnom výživnom, preto súd o
ňom nerozhodoval.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP., keďže konanie mohlo
začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje

(§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len

tým, že :- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný dňom jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vo výrokovej časti rozsudku má oprávnený právo
domáhať sa jeho plnenia podľa osobitného zákona.

Bez právnych účinkov podá odvolanie matka a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali odvolania, účinne

voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní.(§ 207 ods. 1 OSP).