Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919202597
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6919202597.1

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota vo veci žalobcov 1/ Ľ. Č., Q.. XX. XX. XXXX a 2/ Z.. J. Č., Q.. XX.
XX. XXXX, K. U. T. U. U., Š. Q. XXX/X proti žalovanej Mgr. Dane Repovej, nar. 15. 05. 1967, bytom v
Rimavskej Sobote, Narcisova 2988/16 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobcovia dňa 22. 05. 2019 podali návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadenie
záložného práva v ich prospech k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve (spoluvlastníctve) žalovanej,
a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Rimavská Sobota, obec Rimavská
Sobota, zapísaným na LV č. XXXX(rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX a garáž na
parcele č. XXXX/XXX) a na LV č. XXXX (pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX), a to za účelom zabezpečenia ich peňažnej pohľadávky z titulu

zmluvy o pôžičke vo výške 209.730,- eur vrátane príslušenstva.

2/Svojnávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniaodôvodnilitým,že akomanželiamajúspoločne
a nerozdielne voči žalovanej peňažnú pohľadávku po lehote splatnosti spolu vo výške 209.730,- eur a
to z titulu zmluvy o pôžičke. Požičaná suma bola žalovanej poskytnutá na dvakrát a to prvá časť vo
výške 90.000,- eur bola žalobcom 2/ vložená žalovanej na účet dňa 21. 09. 2012 a druhá žalobkyňou

1/ vo výške 119.730,- eur dňa 03. 10. 2012. Vrátenie požičanej sumy 209.730,- eur bolo dohodnuté
v zmysle ust. § 563 Obč. zák. Prvá výzva na vrátenie požičanej sumy bola žalovanej adresovaná
13. 10. 2012. Od uvedeného dňa je žalovaná s vrátením požičanej sumy v omeškaní a dlžnú sumu
neuhradila ani po viacerých telefonických a ústnych výzvach. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidia v tom, že v
prípade, ak prednostný záložný veriteľ na jedinom reálnom majetku žalovanej pristúpi k výkonu svojho

záložnéhopráva,ichpohľadávkanebudežiadnymspôsobomzabezpečenáapredpokladjejuspokojenia
sa výrazným spôsobom zníži. Preto sú toho názoru, že zabezpečenie ich peňažnej pohľadávky po lehote
splatnosti je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením vo forme sudcovského záložného
práva na majetku žalovanej (nehnuteľnostiach) až po pohľadávke prednostného záložného veriteľa.
Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú v užívaní dotknutých
nehnuteľností a je plne v súlade so zásadou proporcionality. V prípade nevrátenia dlžnej sumy sa budú

domáhať na žalovanej zaplatenia svojej pohľadávky podaním žaloby.

3/ Žalobcovia k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložili ako dôkazy ich sobášny
list (žalobcovia uzavreli manželstvo 11. 07. 2009), doklad z Tatrabanky o vložení vkladu v hotovosti
žalobkyňou 2/ na účet na meno žalovanej vo výške 90.000,- eur dňa 21. 09. 2012 s popisom transakcie
"pôžička", doklad z Tatrabanky o vložení vkladu v hotovosti žalobcom 1/ na účet na meno žalovanej vo

výške 119.730,- eur dňa 03. 10. 2012 s popisom transakcie "pôžička", výpis z LV č. XXXX kat. územiaN. Y. (ako vlastník v ? a ?, teda v celosti je vedená žalovaná) a výpis z LV č. XXXX kat. územia N. Y.
(ako vlastník je vedená žalovaná).

4/ Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5/ Podľa § 344 C. s. p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

6/ Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7/ Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8/ Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9/ Podľa § 326 ods. 2 C. s. p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10/ Podľa § 328 ods. 1 C. s. p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11/ Podľa § 329 ods. 1 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12/Vdanomprípadebolpodanýnávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniapredzačatímkonania
asúdvovecirozhodolvzmysleust.§329ods.1C.s.p.bezvýsluchuavyjadreniastránabeznariadenia
pojednávania.

13/ Zabezpečovacie opatrenie je relatívne novým ustanovením zákona (Občiansky súdny poriadok ho
neupravoval), ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku
efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný

výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 C. s. p., základným predpokladom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na
jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne
osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s §

326 ods. 1 C. s. p.). V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že
osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné. Žalobcovia návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili skutkovým
tvrdením, že ak prednostný veriteľ na jedinom reálnom majetku žalovanej pristúpi k výkonu svojho
záložnéhopráva,ichpohľadávkanebudežiadnymspôsobomzabezpečenáapredpokladjejuspokojenia

sa výrazným spôsobom zníži. Takéto tvrdenie bez ďalšieho (existencia konkrétneho konania) považuje
súd za nedostatočné, vyslovene hypotetické a neodôvodňujúce potrebu nariadiť zabezpečovacie
opatrenie, ktorým by sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Základnými
predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bola napr. preukázaná skutočnosť, že
žalovanásazbavujesvojhomajetkujehopredajomzanízkucenu,darovaním,prípadnezámenouzaveci

nižšej hodnoty. Žalobcovia neuviedli a ani nepredložili ani jeden dôkaz o tom, že by žalovaná vykonávala
reálne úkony smerujúce k zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností. Samotná domnienka, že ak
prednostný záložný veriteľ (na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech ČSOB) pristúpi kvýkonu svojho záložného práva, ich pohľadávka nebude zabezpečená a predpoklad jej uspokojenia sa
výrazným spôsobom zníži, nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

14/ Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd musí vyhodnotiť,
či žalobcami opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov navrhnutým spôsobom. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo poručeným právnym
vzťahom je však možné poskytnúť len za predpoklad, že súd nebude vykonávať dokazovanie v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní (plnenie záväzku). Súd v tomto konaní predpokladá

pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených sporovou stranou, preto ich
podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru
o vysokej miere pravdepodobnosti skutočností obsiahnutých v návrhu. Esenciálnou požiadavkou pre
vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako procesného prostriedku slúžiaceho
na zabezpečenie efektívnosti základného konania je takto predovšetkým osvedčenie obavy z ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.

Navrhovatelia (žalobcovia) musia tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi
alebo faktickými úkonmi žalovanej, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo
kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty, vyvolávajúcimi dôvodnú obavu, že prípadný nútený
výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Žalobcovia však takýto
objektívny stav ohrozenia neosvedčili.

15/ Súd na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že potreba bezodkladnej
úpravy pomerov nie je nevyhnutná, a preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa §
§ 343 ods. 1 a § 328 ods. 1 C. s. p. zamietol.

16/ Súd ešte poznamenáva, že podľa tvrdenia žalobcov je žalovaná od 13. 10. 2012 v omeškaní so
zaplatením, do podania tohto návrhu ani nepodali žalobu o zaplatenie (uviedli, že sa "budú" domáhať
zaplatenia svojej pohľadávky), teda vzhľadom na uplynutie času (6,5 roka po splatnosti) je aj otázny
výsledok prípadného sporu. Pritom v zmysle ust. § 343 ods. 3 C. s. p. výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 3 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.