Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118208181
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118208181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu NAY, a. s., so sídlom Bratislava, Tuhovská
15, IČO: 35 739 487 proti žalovanému O. O., bydliskom P. P., T.G. C. XX, o zaplatenie 1.198,- eur, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 18Csp/132/2018-74 zo dňa 11. júna
2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1.198 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.198 eur od
04.03.2018 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol
a vo výroku III. žalobcovi náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie tohto rozsudku
súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.198
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.198 eur od 20.02.2018 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že si žalovaný u neho dňa 30.11.2017 objednal
tovar, a to 2 ks samoinštalačná klimatizácia COOLEXPERT ACH-09FCI2 EAN: 8594046222561,

za čo žalovanému vystavil faktúru č. 4220209782 v celkovej výške 1.198 eur so splatnosťou dňa
20.02.2018. Poznamenal, že tovar bol žalovanému doručený prostredníctvom prepravnej spoločnosti.
Dňa 06.12.2017 si žalovaný tovar prevzal osobne, čo preukazuje jeho vlastnoručný podpis na prepravnej
listine. Zdôraznil, že spor sa snažil vyriešiť mimosúdne výzvou zo dňa 09.04.2018, ktorú žalovaný
prevzal dňa 05.05.2018, avšak žalovaný doposiaľ žalovanú sumu neuhradil. Má za to, že v danej veci
sa nejedná o spotrebiteľský spor, ale o vzťah obchodnoprávny medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich
podnikateľskej činnosti. Potvrdil, že dňa 30.11.2017 si žalovaný tovar neprevzal, pretože zásielka bola

nekompletná. Tovar bol vrátený do centra zásielkovej služby a čakal na kompletizáciu. Po skompletovaní
bol tovar opätovne doručovaný dňa 06.12.2017, kde ho prevzala osoba žalovaným poverená. Zdôraznil,
že žalovaný tovar prevzal, avšak zaň nezaplatil, nakoľko chybou nesprávneho prenosu dát v systéme
nebola zadaná dobierka, ale vykazovalo cenu uhradenú v plnej výške. Výzvami zo dňa 02.03.2018,
07.03.2018, 14.03.2018, 20.03.2018 sa snažil so žalovaným skontaktovať a prevziať od neho tovar.
Pracovníci prepravnej spoločnosti boli 2 x na zadanej adrese, ale nikto tam nebol a po telefonickom
skontaktovaní žalovaný tvrdil, že je v zahraničí a položil telefón. Súd uviedol, že po zhodnotení výsledkov

dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že
žalovanýsiužalobcuobjednal2kssamoinštalačnejklimatizáciesdovozomaplatboupriprevzatítovaru.
Žalobca dňa 30.11.2017 tovar žalovanému dodal. Strany teda medzi sebou uzavreli kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bola povinnosť žalobcu dodať žalovanému predmetný tovar a naproti tomu povinnosťžalovaného za tovar zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaný však tovar odmietol prevziať z dôvodu výskytu vád,
ktorými bola nekompletnosť tovaru, čo obratom oznámil žalobcovi. Súčasne mu oznámil aj skutočnosť,
že nežiada opätovné dodanie tovaru a tovar si zakúpi v kamennej predajni. Mailom zo dňa 05.12.2017

žalobcaajponúkolžalovanémumožnosť,naktorejpredajnisatovarnachádzaakdesihomôžeprevziať.
Súd tento postup strán sporu vyhodnotil ako odstúpenie od pôvodne uzavretej kúpnej zmluvy zo strany
žalovaného v súlade s čl. 6 obchodných podmienok, pričom žalobca vôľu žalovaného akceptoval tým,
že mu ponúkol možnosť zakúpiť si tovar na inom mieste. Následne dňa 06.12.2017 žalobca opätovne
dodával tovar žalovanému. Vzhľadom k tomu, že odstúpením od pôvodnej kúpnej zmluvy táto zanikla

a medzi stranami nebola uzavretá žiadna iná zmluva, vyhodnotil súd konanie žalobcu ako plnenie v
prospech žalovaného bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové
hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Plnenie
bez právneho dôvodu zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto súd v súlade so
zásadou "súd pozná právo" skutkové okolnosti súdenej veci posúdil ako nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Na to, aby súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, musí byť v
konaní spoľahlivo preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu skutočne obohatil. V danej veci bolo
medzi stranami sporné, či tovar bol dňa 06.12.2017 žalovanému skutočne dodaný a či sa takto žalovaný
na úkor žalobcu obohatil. Zo svedeckej výpovede svedka Dušana Diža, o ktorej správnosti súd nemal
dôvod pochybovať, hoci ju žalovaný namietal, bolo dostatočne preukázané, že tovar bol po telefonickom

dohovore so žalovaným zložený na adrese uvedenej v dodacom liste. Pracovník prepravnej spoločnosti
kontaktoval žalovaného na ním uvedenom telefónnom čísle, pričom žalovaný sám potvrdil, že toto číslo
patrí jemu. Pokiaľ sa ďalej bránil tým, že telefón neužíva len on, ale aj pracovníci na stavbe, ktorým ho
necháva počas jeho pobytu v zahraničí, súd vyhodnotil tieto jeho tvrdenia ako zavádzajúce a účelové,
nakoľko zo samotného tvrdenia žalovaného vyplynulo, že v čase dodania tovaru sa nenachádzal v

zahraničí, ale v Bratislave, t. j., telefón s daným účastníckym číslom mal so sebou. Navyše žalovaný
sa obmedzil len na spochybnenie svedeckej výpovede, avšak súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým
by skutočnosti uvedené vo svedeckej výpovedi vyvrátil (napr. svedecká výpoveď osoby, ktorá mala za
neho tovar prevziať). Je pravdou, že na odovzdávacom protokole nie je podpis žalovaného, avšak táto
okolnosťsamaosebeneznamená,žetovaržalovanémudodanýnebol.Dodanietovaružalovanýpotvrdil

aj v mailovej komunikácii zo dňa 05.03.2018, z ktorého vyplýva, že tovar má vo svojej držbe. Na základe
uvedeného súd prijal záver, že žalovaný sa prijatím dodaného tovaru bez právneho dôvodu obohatil na
úkor žalobcu, pričom, ako vyplynulo z mailovej komunikácie, tento tovar doposiaľ žalobcovi nevrátil. V
zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ten, kto sa na úkor iného obohatil povinný vydať všetko,
o čo sa obohatil. Rozsah tohto práva je daný tým, aký majetkový prospech získal obohatený v čase jeho

získania. Na jeho povinnosť nemá vplyv, čo sa s predmetom bezdôvodného obohatenia stalo po tom,
čo ho získal. Občiansky zákonník vychádza zo zásady naturálnej reštitúcie, t. j. z princípu navrátenia
do pôvodného stavu. Ak to však nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako
protihodnota toho, čo nemožno vydať. Je potrebné si uvedomiť, že záväzok vyplývajúci z bezdôvodného
obohatenia nezaniká tým, že obohatený sa následne zbavil predmetu obohateniu. Aj v takomto prípade

nastupuje povinnosť na peňažnú náhradu. Z mailovej komunikácie medzi stranami síce vyplynulo, že
žalovaný ešte dňa 05.03.2018 mal tovar vo svojej držbe. Počas konania však tvrdil, že tovar už u seba
nemá, tento vystavil na ulicu a nevie, čo sa s ním stalo (viď zvukový záznam z pojednávania dňa
13.05.2019). Za takéhoto stavu súd konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v peniazoch. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.198 eur

titulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,ktorásumapredstavujekúpnucenudodanéhotovaru.Pokiaľ
ide o úroky z omeškania, ktoré si žalobca žalobou uplatnil, súd uviedol, že žalobca vyzval žalovaného
na úhradu pohľadávky mailom zo dňa 02.03.2018. Keďže čas plnenia nebol medzi stranami dohodnutý,
bol žalovaný povinný plniť v deň nasledujúci po tom, čo ho žalobca k plneniu vyzval, t. j. dňa 03.03.2018.
Keďže žalovaný dlh riadne a včas neuhradil, nasledujúcim dňom, t. j. dňa 04.03.2018, sa dostal do

omeškania. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.198 eur od 04.03.2018 vo
výške 5,25 % ročne, nakoľko v čase vzniku omeškania predstavovala základná úroková sadzba výšku
0,25 %, pričom v súlade s ustanovením § 3 vyššie citovanej vyhlášky je sadzba úroku z omeškania
zvýšená o 5 % oproti základnej úrokovej sadzbe, t. j. v danom období predstavovala výšku 5,25 %. Vo
zvyšku súd nárok na úroky z omeškania ako nedôvodné zamietol. Pre úplnosť súd dodal, že ak žalobca

odvíjal začiatok plynutia omeškania od splatnosti faktúry č. 4220209782, nepostupoval správne, nakoľko
nebolo preukázané, či táto faktúra bola žalovanému riadne doručená. Ak by aj bola žalovanému riadne
doručená, došlo by k tomu až po splatnosti faktúry, nakoľko deň splatnosti je zhodný s dňom jej
vyhotovenia, čo nemožno považovať za riadnu výzvu k plneniu. O nároku na náhradu trov konaniasúd rozhodol podľa § 262 ods. 2 v spojitosti s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len CSP, nakoľko mal vo veci plný úspech žalobca (neúspech mal len v nepatrnej časti
príslušenstva), súd mu priznal nárok na náhradu trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku I., ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.198 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.198 eur od 04.03.2018
do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a do výroku III. o náhrade trov konania podal včas
odvolanie žalovaný. Žalovaný má za to, že nakoľko súd vyhodnotil zánik kúpnej zmluvy na dobierku -

objednávka č. 8110040152 uzavretej 30.11.2017 o 10:50, ku dňu 05.12.2017 a konštatoval, že medzi
stranami nebola uzavretá žiadna iná zmluvy, mal súd zamietnuť aj platnosť faktúry č. 4220209782
vystavenej dňa 20.02.2018 s dátumom splatnosti 20.02.2018. Žalovaný uviedol, že dňa 06.12.2017
spoločnosťGebrúderWeiss(niespoločnosťNAYa.s.)zložilaklimatizáciunastavbenauvedenejadrese,
tretej osobe (potvrdila prebratie tovaru podpisom žalovanému neznámym), nie jemu, pričom on ani
žiadnu osobu nepoveroval ani nedával žiadnej osobe peniaze, aby prebrala tovar na dobierku, keďže

našiel predmetný tovar v Bratislave v predajni NAY na Zlatých pieskoch, kde si 2 ks klimatizácie osobne
zakúpil. Žalovaný namieta, že súd požaduje plnenie od neho, pričom v rozsudku uznal, že zmluva medzi
ním a spoločnosťou NAY a.s. zanikla 05.12.2017. Taktiež namieta, že ani firma NAY a.s. ani firma
Gebrúder Weiss nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by mu boli dodali nejakú klimatizáciu, ktorú by
prevzal tak ako ustanovujú obchodné podmienky spoločnosti NAY, a preto má za to, že súd nesprávne

vyhodnotil skutkový a právny stav veci a tým dospel k nesprávnemu rozsudku. Žalovaný ďalej namieta,
že spoločnosť NAY a.s. tvrdí, že dodala 2 ks klimatizácie Coolexpert ACH - 09FCI v hodnote 1198,-
€, pričom každá sa skladá z dvoch častí a to z vnútornej a vonkajšej jednotky, čo znamená, že jedna
klimatizácia sa skladá z dvoch častí, čo by znamenalo že spoločnosť Gebruder Weiss doviezla 4 ks (4
veľké krabice), pričom z jeho výpovede ako aj z výpovede svedka a mailovej komunikácie vyplýva, že

firma Gebruder Weiss doviezla 2 krabice, a teda jednu klimatizáciu v hodnote 599,- €. Žalovaný tým
namieta, že tým, že v rozsudku uviedol, že žalovaný je povinný uhradiť 1198,-€ vytvára tak bezdôvodné
obohatenie na strane žalobcu. Žalovaný namieta, že svedecká výpoveď svedka K. K. je nepravdivá.
Uviedol, že dňa 05.-06.12.2017 bol pracovne v Rakúsku, na ceste domov dňa 06.12.2017 o 15:50 v
Bratislave kúpil 2 ks klimatizácie (presne v čase, keď údajne ako tvrdí svedok mu mal volať, tvrdiť, že je v

zahraničíanavigovaťsvedka,kdemáklimatizáciuzložiť.Žalovanýuviedol,žeuždňa04.12.2017mailom
informoval NAY a.s., že chce tovar prevziať v predajni a nie kuriérskou službou. Následne 05.12.2017
NAY a.s. informoval, že si 2 ks klimatizácie kúpi v Bratislave a preto je nezmysel, aby niekoho navigoval
aby mu doviezol klimatizáciu keď práve si takú istú kupoval v Bratislave. Z uvedeného žalovanému
vyplýva, že kuriér klame, a že chodí do zahraničia sa mohol kuriér dozvedieť len od zástupkyne

spoločnosti NAY a.s. Žalovaný tiež namieta, že ns tvrdenie súdu, že 30.11.2017 sa žalobca dopytoval
žalovaného čo mu v balení chýba, neexistuje žiaden dôkaz. Uviedol, že dňa 04.12.2017 neodpovedal
na mail zo dňa 30.11.2017, ale informoval spoločnosť NAY a.s., že porušila zmluvné podmienky a
nedodala mi tovar 2 ks klimatizácie v hodnote 1.198,- €. Žalovaný namieta, že spoločnosť NAY a.s. aj
napriek upozorneniu, že spoločnosť Gebruder Weiss zložila bez jeho vedomia tovar neznámej osobe,

a že si ho majú vyzdvihnúť, nespravila nič, a pritom vedela, že kúpna zmluvy na dobierku podľa
obchodných podmienok spoločnosti NAY a.s. zanikla a tovar dodala neznámej osobe v rozpore s
obchodnými podmienkami. Žalovaný uviedol, že v období december 2017- máj 2018 viackrát telefonicky
komunikoval s pracovníkom spoločnosti NAY a.s. o tom, aby si prišli vziať predmetnú klimatizáciu.
Nakoľkosijuodmietliprísťprevziaťaodmietliposkytnúťnáhraduzauskladnenie,predmetnúklimatizáciu

žalovaný vyložil pred dom. Žalovaný nesúhlasí s tým, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho
strane,nakoľkonebolvlastníkompredmetnejklimatizácie.Žalovanýjetohonázoru,žepokiaľspoločnosť
Gebruder Weiss po zániku kúpnej zmluvy na dobierku č. 8/110040152 zo dňa 30.11.2017, ktorá zanikla
05.12.2017, dodala 06.12.2017 klimatizáciu na stavbu a tam ju prebrala žalovanému neznáma osoba,
nejedná sa o bezdôvodné obohatenie na jeho strane, ale sa jedná o nový právny stav, ktorý nastal

medzi spoločnosťou Gebruder Weiss a osobou, ktorá tovar prebrala. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, a to tak, že žalobu smerujúcu proti neoprávnenej osobe v
celom rozsahu zamietne.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospelk záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach, vo výrokoch I. a III. ako
vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny

právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací
súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie ako aj rozhodnutia o náhrade trov konania, v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s
§ 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné
obohatenie na tom právnom závere, že v zmysle §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ten, kto sa
na úkor iného obohatil povinný vydať všetko, o čo sa obohatil. Súd prvej inštancie správne, v súlade s
vykonaným dokazovaním, uzavrel, že žalovaný odstúpil od pôvodne uzavretej kúpnej zmluvy zo strany
žalovaného v súlade s čl. 6 obchodných podmienok, pričom žalobca vôľu žalovaného akceptoval tým,

že mu ponúkol možnosť zakúpiť si tovar na inom mieste. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie, že dodanie tovaru žalovanému žalobcom, prostredníctvom prepravnej
spoločnosti, dňa 06.12.2017, po odstúpení od pôvodnej kúpnej zmluvy, pričom ďalšia zmluva medzi
stranami uzavretá nebola, vyhodnotil ako plnenie v prospech žalovaného bez právneho dôvodu, čo je
jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, a preto súd v súlade so zásadou ,,súd pozná

právo“ skutkové okolnosti súdnej veci posúdil ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že tovar bol dodaný
na adresu uvedenú v dodacom liste, pričom držbu tovaru žalovaný potvrdil aj v mailovej komunikácii
zo dňa 05.03.2018. Žalovaný síce počas konania pre súdom prvej inštancie tvrdil, že predmetný tovar
nemá vo svojej držbe, nakoľko tento vystavil na ulicu a nevie, čo sa s ním stalo, avšak skutočnosť, že

nevie čo sa stalo s predmetom bezdôvodného obohatenia po tom ako ho získal, nemá žiadny vplyv na
jeho povinnosť vydať to, o čo sa na úkor žalobcu obohatil.

7. Odvolacísúdsastotožňujesozávermisúduprvejinštancieopovinnostižalovanéhozaplatiťpeňažnú
náhradu žalobcovi ako protihodnota toho, čo nemožno vydať, nakoľko zásadu naturálnej reštitúcie, a

teda princípu navrátenia do pôvodného stavu nebolo možné uplatniť.

8. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že tovar prebrala na stavbe tretia osoba jemu neznáma,
ktorú nepoveril prebratím tovaru a taktiež nenavigoval kuriéra, kde má tovar zložiť, nakoľko sa nachádzal
pracovnevRakúsku,odvolacísúdvplnejmiereodkazujenaodôvodneniesúduprvejinštancie,zktorého

jednoznačne vyplýva, že predmetný tovar mal žalovaný po jeho dodaní vo svojej držbe, čo sám svojou
výpoveďou i mailovou komunikáciou so žalobcom potvrdil.

9. Nakoniec odvolací súd preskúmal aj odvolaním žalovaného napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie správne vychádza z pomeru

úspechu strán v spore a je správne po vecnej i právnej stránke odôvodnené.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto by mu patrila náhrada trov
odvolacieho konania. Keďže mu však preukázane v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací

súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).