Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614218807
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6614218807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu S.. J. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom V. ul. č. XXX/XX, Y., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Veľký
Krtíš, Mierová č.1, proti žalovanému Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, so sídlom 9. mája
479/40, Poltár, IČO: 00 196 231, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou so sídlom
Lučenec, M. Rázusa 29, o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva,
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/174/2014-363 z 21.
júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“,
event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 21. 06. 2017 návrh na prerušenie konania zamietol (prvý
výrok).Ďalejžalovanémuuložilpovinnosťzdržaťsakonania,ktorýmbyakýmkoľvekspôsobomžalobcovi
bránil vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti, užívaní nehnuteľnosti parcely registra. „E“ č. 890/2 -
orná pôda o výmere 55.816 m2, zapísanej na LV č. XXX, nachádzajúcej sa v okrese, obci a kat. území

Poltár a aby akýmkoľvek spôsobom na túto nehnuteľnosť vstupoval a ju obhospodaroval (druhý výrok).
Vo zvyšku žalobu zamietol (tretí výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný
má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 43,1 % (štvrtý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal
uloženia povinnosti zdržať sa konania, ktorým by mu akýmkoľvek spôsobom bránil vo vykonávaní
poľnohospodárskej činnosti, užívaní nehnuteľnosti a aby akýmkoľvek spôsobom na tieto nehnuteľnosti

vstupoval, ich obhospodaroval, pričom išlo o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a kat.
úz. Y. ako parc. reg. „E“ na mape určeného operátu, parc. č. 896/6 - orná pôda o výmere 42.871 m2,
parc. č. 897/3 - trvalé trávnaté porasty o výmere 16.817 m2, parc. č. 903/2 - orná pôda o výmere 8.946
m2, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca, ako aj parcelu zapísanú pôvodne na LV č. XXXX (toho
času na LV č. XXX) pre obec a kat. úz. Poltár parc. reg. „E“ evidované na mape určeného operátu
ako parc. č. XXX/X, orná pôda, o výmere 55.819 m2, ktorej je žalobca je podielovým spoluvlastníkom
v1/4-ine, parcely zapísané na LV č. 2338 pre obec a kat. úz. Poltár ako parc. reg. „E“ parc. č. 889/5 -

trvalé trávnaté porasty, o výmere 10.571 m2, parc. č. 891/5 - orná pôda, o výmere 37.995 m2, ktorých
je žalobca podielovým spoluvlastníkom v1/4-ine a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX/X pre obec a
kat. úz. Y. vedenú ako parc. reg. „E“ evidovanú na mape určeného operátu parc. č. 2923/2 - orná pôdao výmere 22.274 m2, ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom v 2/4-inách. Počas sporu žalobca
vzal späť žalobu týkajúcu sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, § 2, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003
Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu 15. 12. 2014 (ďalej aj „zák. č. 504/2003 Z. z.“,
resp. „ZNPP“), § 39, § 48 ods. 1, § 126 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, § 663, § 665 ods.
1, § 676 ods. 1, § 677 ods. 1, § 678, § 680 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 162

ods. 1 písm. a), ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a konštatoval dôvodnosť žaloby
ohľadne parc. registra „E“ č. 890/2 - orná pôda o výmere 55.816 m2, zapísanú na LV č. XXX (v čase
podania žaloby zapísanú na LV č. XXXX), nachádzajúcu sa v okrese, obci a kat. úz. Poltár. Uviedol, že
v čase podania žaloby bol žalobca iba podielovým spoluvlastníkom uvedenej parcely v 1/4-ine, avšak
ku dňu rozhodovania už bol jej výlučným vlastníkom, a to z titulu darovacej zmluvy zo dňa 23. 10. 2014.
Poukázal na rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 28. 01. 2013 prijaté nadpolovičnou

väčšinou vlastníkov parc. č. 890/2 a to so spoluvlastníkmi I. L., L. D., T. E., J. Q., J. I. a F. I., podľa ktorého
spoluvlastníci súhlasili s tým, aby žalobca požiadal vydanie predmetnej nehnuteľnosti do jeho užívania,
následne tak aj učinil výzvou voči žalovanému zo dňa 23. 08. 2013 s lehotou vydania predmetnej parcely
do dňa 15. 09. 2013, ktorú žalovaný odmietol z dôvodu nepredloženého ukončenia nájomnej zmluvy
zo strany ostatných spoluvlastníkov a údajnej obnove nájomných vzťahov s niektorými spoluvlastníkmi.

Prvoinštančný súd sa s argumentáciou žalovaného o neurčitosti právneho úkonu rozhodnutia o vydaní
nehnuteľnosti nestotožnil, pretože forma dohody nie je zákonom stanovená a vzhľadom na hlasovanie
spoluvlastníkov týkajúceho sa predmetnej parcely, bol žalobca oprávnený požadovať jej vydanie za
rešpektovania v tom čase platných nájomných zmlúv podľa § 12 ods. 1 ZNPP a contrario. Uzavretie
nájomnej zmluvy č. 709/P/13 zo dňa 06. 11. 2013, ktorou I. L. prenajala žalovanému predmetnú parcelu

na obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2022 považoval za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ,
pretože táto zmluva bola uzavretá dňa 06. 11. 2013 menšinovou spoluvlastníčkou v rozpore s vôľou
všetkých spoluvlastníkov prejavenou dňa 28. 01. 2013. Ohľadne parc. č. 923/2 nezistil spoluvlastnícku
dohodu podľa § 139 ods. 2 OZ, a preto žalobu ohľadne tejto parcely zamietol z dôvodu, že žalovaný
mal uzavreté k tejto parcele nájomné zmluvy s F. Z. na obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2022,

zmluvu s F. H. podpísanú dňa 30. 12. 2005 na dobu určitú od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2015, s I. L.
na dobu určitú od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2015 na základe zmluvy zo dňa 30. 12. 2005 a zmluvy zo
dňa 06. 11. 2013 na dobu určitú od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2022, ktorú v časti prenájmu tejto parcely
považoval prvoinštančný súd za platnú, vzhľadom na neexistenciu spoluvlastníckej dohody o nakladaní
s touto nehnuteľnosťou. Ohľadne parc. č. 890/2 na základe tzv. negatórnej žaloby uložil povinnosť

žalovanému zdržať sa zásahov v rozsahu vymedzenom vo výroku rozhodnutia. Napriek nadobudnutiu
spoluvlastníckych podielov žalobcom k parc. č. 923/2 dňom 23. 10. 2014, s poukazom na pred týmto
dátumom uzavreté nájomné zmluvy dňa 30. 12. 2005 a 06. 11. 2013 s trvaním nájmu do 31. 12. 2022
mal za to, že nájomné zmluvy trvajú naďalej, pričom v čase podania žaloby bol žalobca iba menšinovým
spoluvlastníkom parc. č. 923/2 v podiele 6/40-ín, a keďže nepreukázal hlasovanie spoluvlastníkov, tak

ako to bolo v prípade parc. č. 890/2, nebol nárok žalobcu dôvodný, pretože žalovaný mal platne uzavreté
nájomné zmluvy k parc. č. 923/2. Navyše žalobca nepreukázal dátum nadobudnutia spoluvlastníckeho
podielu od R. H. k parc. č. 923/2, keďže predložil iba darovaciu zmluvu, ktorá sa tejto parcely netýkala,
a preto vzhľadom na fikciu trvania nájomného vzťahu aj po dátume 31. 12. 2015, teda po ukončení
platnosti pôvodnej nájomnej zmluvy, bol žalovaný oprávnený túto parcelu užívať a podľa § 680 ods. 2

OZ po zmene vlastníctva žalobca vstúpil do právneho postavenia pôvodných spoluvlastníkov, pričom
bol viazaný nájomnými zmluvami, resp. fikciou predĺženia nájomných vzťahov podľa § 12 ods. 2 ZNPP
k parc. č. 923/2. Žalobca vstúpil do právneho postavenia pôvodných prenajímateľov a viazanosťou
nájomnými zmluvami. V súvislosti s dohodou o urovnaní k parc č. 923/2, ktorej vklad bol povolený až ku
dňu 07. 04. 2017, pôvodní spoluvlastníci S. H. a F. Z. prenajali túto parcelu žalovanému do 31. 12. 2022

ako väčšinoví spoluvlastníci a vypovedať nájomné zmluvy uzavreté na dobu určitú mohol po zmene
vlastníctva len nájomca, teda žalovaný.

4. Návrh na prerušenie konania prvoinštančný súd podľa § 162 ods. 1 písm. a), a ods. 3 CSP
zamietol, pretože skutočnosť, či žalobca nadobudol ďalšie podiely k parc. č. 890/2, nebola relevantná

pre rozhodovanie súdu s poukazom na preukázané spoluvlastníctvo žalobcu v rozsahu1/4-iny v čase
podania žaloby, ako aj rozhodnutie o nakladaní s predmetnou parcelou zo dňa 28. 01. 2013 prijaté
vtedajšími spoluvlastníkmi, od ktorých žalobca počas sporu nadobudol ich spoluvlastnícke podiely.5. trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP, keď ohľadne
parciel zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX vzal žalobca žalobu späť, pričom žalovaný tieto
parcely nemal záujem obrábať, a to napriek tomu, že ich užíval na základe nájomných zmlúv, preto

žalobca späťvzatím žaloby v tejto časti zavinil zastavenie konania, a v uvedenej časti bolo dôvodné
pomerne priznať náhradu trov konania žalovanému. Žalobca bol úspešný ohľadne parc. č. 890/2 o
výmere 55.816 m2 a neúspešný ohľadne parc. č. 923/2 o výmere 22.274 m2, pričom podľa pomeru
úspechu a neúspechu vzhľadom na výmeru sporných parciel bol úspech žalobcu 28,45 %, úspech
žalovaného 71,55 % a čistý úspech žalovaného po zohľadnení procesného zavinenia žalobcu na

zastavení konania bol 43,10 % (71,55 % - 28,45 %), v ktorom rozsahu priznal žalovanému náhradu trov
konania voči žalobcovi.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, konkrétne proti
tretiemu výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobu vo zvyšku zamietol a navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v uvedenej časti zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

7. Namietal záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní dohody spoluvlastníkov nehnuteľnosti o
hospodárení s parc. č. 923/2, ktoré konštatovanie považoval za neúplné a nevystihujúce podstatu
veci, pretože spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú Ing. J. H., na ktorého majetok bol vyhlásený

konkurz, boli zriadené viaceré exekučné záložné práva v pomere 1/6-ina, ďalším spoluvlastníkom je už
mŕtva F. H., pričom dedičské konanie nebolo prejednané, rovnako ani u toho času mŕtvej spoluvlastníčky
F. H., ktorá vlastnila 1/20-inu, kde tiež v rámci dedičského konania nebol podiel prejednaný s tým, že on
je už spoluvlastníkom v podiele 41/60-ín. Ak nadobudol nehnuteľnosť od predchádzajúcich vlastníkov
na základe notárskych zápisníc, tak to bolo bez tiarch a upozornení, že by predchádzajúci vlastníci

uzavreli nájomné zmluvy a prvoinštančný súd neakceptoval jeho právo väčšinového spoluvlastníka
podľa § 137 ods. 1, § 139 ods. 2 OZ v nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou. Dohodu s už
mŕtvymi spoluvlastníkmi a so spoluvlastníkom, kde viazlo exekučné záložné právo nemohol uzavrieť
a ako väčšinový spoluvlastník mal právo rozhodovania o užívaní predmetnej nehnuteľnosti, pričom
žalovaný neplatí za jej užívanie a napriek tomu mu v užívaní pozemkov bráni. Zároveň poukázal na

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/64/2015 zo dňa 23. 02. 2015 ohľadne parc. č.
923/2, podľa ktorého mal prvoinštančný súd skúmať, či disponoval súhlasom ostatných spoluvlastníkov
o užívaní poľnohospodárskej pôdy, akú časť ideálneho spoluvlastníctva by chcel užívať a či má k
nehnuteľnostiam prístup, pričom s týmito skutočnosťami sa prvoinštančný súd nevysporiadal a jeho
rozhodnutie je nejasné a nezákonné, pretože žalovaný si uzurpuje právo užívania nehnuteľnosti, ktorá

patrí mŕtvym spoluvlastníkom a tým, ktorý nemôžu rozhodovať o uzavretí akýchkoľvek zmlúv. Namietal
taktiež výrok o trovách konania, pretože spor začal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), pričom ustanovenia CSP neobsahujú tak ako predchádzajúce OSP, ustanovenia,
ak sa vezme žaloba späť pre správanie protistrany. Preto mal právo na náhradu trov konania podľa
predchádzajúcej úpravy, pričom na žalobe ohľadne ďalších nehnuteľností netrval pre správanie

žalovaného, ktorý mu ich vydal. Okresný súd mal preto aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 s tým, že
úspech žalovaného bol menej ako v 1 - ici, napriek tomu náhradu trov konania nerozdelil a nevyslovil
prípadne, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, konkrétne proti

druhémuvýroku,ktorýmmubolauloženápovinnosťzdržaťsakonania,ktorýmbyakýmkoľvekspôsobom
žalobcovi bránil vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti, užívaní nehnuteľnosti parc. reg. „E“ č. 890/2
- orná pôda, o výmere 55.816 m2, zapísanej na LV č. XXX, pre okres, obec a kat. úz. Poltár, a aby
akýmkoľvek spôsobom na túto nehnuteľnosť vstupoval a ju obhospodaroval, a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu

trov konania.

9. Zotrvával na všetkých predchádzajúcich argumentoch, či dôkazoch, a zároveň poukázal na konanie
vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C/80/2014, pričom ak obe veci boli pridelené tomu
istému zákonnému sudcovi, najskôr mala byť rozhodnutá vec vedená pod sp. zn. 6C/80/2014 a až

následne táto vec vzhľadom na neskôr podanú žalobu. Vyčítal prvoinštančnému súdu, že sa nezaoberal
dôsledne zisťovaním nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku, a to napriek
spochybneniu jeho vlastníctva protestom Generálnej prokuratúry SR. Poukázal na uzavreté nájomné
zmluvy s vlastníkmi parc. č. 890/2, napriek ktorým nájomným zmluvám spoluvlastníci súhlasili s vydanímpredmetnej parcely žalobcovi, pričom sa nedohodli na žiadnej dobe, kedy má žalobca požiadať o
vydanie parcely, či na ukončení platných nájomných zmlúv, ktoré podľa neho naďalej trvajú. Vzhľadom
na pochybnosti o spôsobilosti listín na zmenu, resp. nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom v

zmysle notárskych zápisníc, požiadal o prešetrenie postupu pri ich vydávaní a zápise do katastra
nehnuteľností. Protestu Generálnej prokuratúry SR, ktorý bol predložený prvoinštančnému súdu nebolo
doposiaľ správnym orgánom vyhovené a vec by mala byť postúpená Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR vzhľadom na podané odvolanie. Následne Okresný úrad Banská Bystrica vyhovel protestu
prokurátora GP SR, ktorým ruší opatrenie - záznam Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor Z

516/2015 zo dňa 02. 06. 2015, a teda protestom prokurátora bola spochybnená forma nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcu k parc. č. 890/2, pričom aj prvoinštančný súd mohol vzhľadom na dĺžku
konaniaposúdiťspôsobilosťlistinynazápisvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíakopredbežnú
otázku. Popieral, že bez vedomia vlastníkov nabil do pôdy hydraulickými mechanizmami koly, pre
ktoré konanie dôvod neexistoval, a to napriek tomu, že parc. č. 890/2 nemá v prírode presne určené
hranice, jej užívanie je však dané súčasťou kultúrneho dielu, pôdneho bloku, ktorý má určené hranice

a na uvedenom pozemku už založil úrodu pšenice. Po vydaní rozhodnutia Okresného súdu Lučenec
o nariadení predbežného opatrenia uznesením č. k. 5C/146/2014-50 zo dňa 10. 11. 2014 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/64/2015-99 už spornú parcelu neužíva, a
to napriek tomu, že na nej založil úrodu na jeseň v roku 2014, ktorú následne zobral žalobca. Keďže
na uvedenom pozemku už nehospodári a užíva ho výlučne žalobca, nepoberá ani žiadne dotácie.

Preto nie je pravdivé tvrdenie prvoinštančného súdu o zasahovaní do uvedenej nehnuteľnosti aj v čase
rozhodovania. Napriek konštatovaniu dohody o užívaní spornej parcely, pre ktorú nie je stanovená
písomnáforma,nájompodľazák.č.504/2003Z.z.musítrvaťnajmenej5rokov,danáúpravaješpeciálna
a podľa rozhodnutia okresného súdu by spoluvlastníci mohli uzavrieť takúto dohodu a nasledujúci deň
by oprávnená osoba mala začať s obhospodarovaním poľnohospodárskeho pozemku. Poukázal na

podmienky úspešnosti negatórnej žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ, a to preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu, neoprávnenosť zásahov, ktorých zákaz sa sleduje, ako aj zákaz určitého správania, pričom
vlastnícke právo žalobcu bolo spochybnené, nepreukázal nedôvodnosť zásahov do vlastníckeho práva,
pričom výrok rozsudku prvoinštančného súdu je nejasný, nejednoznačný a tiež nevykonateľný.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý tretí výrok rozsudku súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania prvoinštančného, ako aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní popierajú existenciu
právnej úpravy týkajúcej sa nájomných vzťahov podľa zák. č. 504/2003 Z. z. Predmetnú žalobu
považoval za nedôvodnú a poukázal na predchádzajúce vyjadrenia k veci.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a k vyjadreniu žalovaného poukázal na viazanosť
rozsahom odvolania, pričom podľa neho podal žalovaný odvolanie len proti druhému výroku a nie aj proti
výroku o trovách konania, a preto sa nemôže domáhať rozhodnutia o trovách v rozsahu 100 %, keďže
nejde o závislé výroky. Poukázal na neuvedenie dôvodov, pre ktoré považuje žalovaný rozhodnutie

prvoinštančného súdu za nesprávne a druhý výrok rozsudku okresného súdu považoval za správny.
Naďalej zotrvával na svojom odvolaní proti tretiemu a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie,
pretože jeho odvolanie je dôvodné.

12. V doplnení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného a k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu

poukázal na výlučné vlastníctvo žalobcu k parc. č. 890/2 vzhľadom na rozhodnutie Okresného úradu
Poltár, katastrálny odbor, zo dňa 13. 10. 2017 na základe dohody o urovnaní zo dňa 19. 09. 2017, ako
aj LV č. XXXX, podľa ktorých bol v čase rozhodovania súdu väčšinovým spoluvlastníkom parc. č. 923/2
v čase rozhodovania prvoinštančného súdu.

13. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a
podanom odvolaní.

14. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že napadol nielen tretí výrok, ktorým
prvoinštančný súd žalobu vo zvyšku zamietol, ale zároveň aj výrok o trovách konania a zotrval na

všetkých predchádzajúcich vyjadreniach.15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie, ktorého rozhodnutie považuje za vecne
správne, pretože predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust.
§ 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia rozhodnutia uvedené v ust.

§ 220 ods. 2 CSP.

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení jasne a zrozumiteľne uviedol, čoho sa žalobca domáhal, rovnako
aj podstatu obrany žalovaného. Z jeho odôvodnenia vyplývajú prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, ktoré strany sporu využili. Súd prvej inštancie jasne a logicky vysvetlil, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Logicky a zrozumiteľne uvedením jednotlivých
úvah uviedol, ako vec právne posúdil.

19. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP)

poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu a žalovaného
uvedené v odvolaní.

20. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým (erga omnes), takže
im zodpovedá povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci.

Ak však dôjde k porušeniu tohto práva, zabezpečuje OZ vlastníkovi účinnú obranu vo forme vlastníckych
žalôb. Použitie vlastníckych žalôb uvedených v § 126 OZ nie je neobmedzené. Pri práve vlastníka
domáhať sa ochrany je potrebné prihliadať na prípadné obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré vyplývajú
z právnych vzťahov, do ktorých vstupuje vlastník, a na zákonné obmedzenia obsiahnuté v § 127 a §
128 OZ. Subjektom oprávneným na podanie vlastníckej žaloby je predovšetkým vlastník veci (§ 126

ods. 2 OZ).

21. V ustanovení § 126 ods. 1 OZ sú zakotvené dve typické vlastnícke žaloby, a to: a) negatórna
žaloba (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a b) vindikačná,
resp. reivindikačná žaloba (žaloba na vydanie veci). Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti

inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (actio rei vindicatio)
má miesto tam, kde dochádza k porušeniu vlastníckeho práva neoprávneným zadržiavaním veci, tzv.
zapieracia žaloba (actio negatoria) smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než
je neoprávnené zadržiavanie veci. V oboch prípadoch ide o žalobu na plnenie. (Fekete, L: Občiansky
zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 623)

22. Žalobou o zdržanie sa zásahov do práv vlastníka veci (zapieracou žalobou) sa vlastník veci
domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do tohto jeho práva neoprávnene zasahuje
a ruší ho vo výkone jeho vlastníckeho práva. Takouto žalobou sa žiada, aby súd zakázal žalovanému
neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, čomu treba klásť na roveň aj

zaviazanie žalovaného, aby sa zdržal neoprávneného rušenia. V širšom zmysle treba za zapieraciu
žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa žalobca domáha aj toho, aby žalovaný odstránil následky už
vykonaných rušivých zásahov. Aj takáto žaloba sa opiera o ustanovenie § 126 ods. 1 OZ (R65/1972,
s.237).

23.Základnoupodmienkouúspechuvšetkýchžalôbvovlastníckychveciachjepreukázanievlastníckeho
pravá žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný
domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi; z úspešného preukázania vlastníctva však ešte
nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým samotným opodstatnený. Žalovaný môžemať totiž právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad
samotným vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žalobca na ochranu vlastníckeho práva nebude
maťúspech.Taktomubudenajmävprípadoch,akžalovanývykonávaoprávnenievyplývajúcezvecných

bremien, platných zmlúv alebo z iných skutočností (R 65/1972, s. 230 ods. 3). (Fekete, L: Občiansky
zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 624-625).
24. Podielové spoluvlastníctvo spočíva v tom, že subjektom vlastníckeho právo je viacero fyzických
či právnických osôb. Nadobudnutím podielu spoločnej veci sa tieto osoby stávajú spoluvlastníkmi a
v závislosti od výšky svojich podielov sa zúčastňujú na užívaní a hospodárení so spoločnou vecou.

Spoluvlastníckypodieltaknepredstavujenejakúreálnučasťspoločnejveci,aleideoideálnypodiel,ktorý
vyjadrujemieruakousaspoluvlastnícipodieľajúnaprávachapovinnostiachtýkajúcichsaspoločnejveci.
Dohodou si môžu spoluvlastníci upraviť hospodárenie so spoločnou vecou ohľadne práv aj povinností.
25.Ustanovenie§139ods.2OZpreprijímanierozhodnutiaspoluvlastníkovohospodárenísospoločnou
vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre
rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú) formu, ani výslovne nedefinuje

jeho náležitosti. Dohodu o užívaní spoločnej veci môžu preto spoluvlastníci uzavrieť písomne, ústne aj
konkludentne. Počet spoluvlastníkov hlasujúcich za prijatie určitého rozhodnutia alebo proti jeho prijatiu
nie je právne významný. Spoluvlastníci, ktorí boli ostatnými spoluvlastníkmi prehlasovaní, sa musia
rozhodnutiu väčšiny podriadiť. Pokiaľ väčšina spoluvlastníkov prijala rozhodnutie urobiť určitý právny
úkon v súvislosti s hospodárením so spoločnou vecou nevyžaduje, aby tento úkon urobil (podpísal) aj

prehlasovaný spoluvlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 162/2004).

26. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného spochybňujúce nadobudnutie vlastníckeho práva
žalobcu k parc. č. 890/2, v ktorej časti bol žalobca úspešný, odvolací súd udáva, že táto skutočnosť je
irelevantná, nakoľko žalobca bol v čase podania žaloby spoluvlastníkom predmetnej parc. č. 890/2 a

postupne nadobudol aj ďalšie podiely k tejto parcele, avšak dôvodom pre vyhovenie žalobe ohľadne
tejtoparcelybolopráverozhodnutieostatnýchspoluvlastníkovohospodárenísospoločnouvecouprijaté
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov dňa 28. 01. 2013, na ktoré rozhodnutie spoluvlastníkov reagoval
žalobca výzvou na fyzické odovzdanie tohto pozemku. Preto nie je vôbec podstatná okolnosť, že
žalobcapostupnepozačatísporunadobúdalajďalšiespoluvlastníckepodiely.Rovnakojebezvýznamná

odvolacia argumentácia žalovaného o potrebe rozhodnúť spor skôr v konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod sp. zn. 6C/80/2014 a až následne prejednávanú vec v tomto spore, pričom aj v tomto
smere na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd dáva do
pozornosti odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/80/2014 - 284, a to v bodoch 42.,
43., 44. Pokiaľ ide o argumentáciu o neužívaní parcely č. 890/2 žalovaným po nariadení neodkladného

opatrenia, odvolací súd dodáva, že neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením vydaným
v konaní vedenom Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 5C/146/2014-50 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/64/2015-99, právoplatným dňa 02. 03. 2015, bolo
rozhodnutím, ktoré bolo nariadené z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, a to aj spornej parc.
č. 890/2, ku ktorej si žalovaný uzurpoval nárok s poukazom na ním tvrdené platné nájomné zmluvy,

a zároveň však bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní, čo aj
učinil. Preto potreba a dôvodnosť podanej žaloby vyplýva nielen z predmetného rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia, ale aj z dôvodu trvalého zamedzenia rušivých zásahov zo strany žalovaného
do vlastníckeho práva žalobcu. V tomto smere odvolací súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť,
že v podanom odvolaní žalovaný naďalej poukazuje na špeciálnu právnu úpravu uvedenú v zák. č.

504/2003 Z. z., ktorou argumentáciou de facto spochybňuje rozhodnutie spoluvlastníkov o hospodárení
so spoločnou vecou. Rovnako za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku
žalovaného o nesplnení podmienok úspešnosti negatórnej žaloby žalobcu, ktorý však preukázal
vlastnícke právo k spornej parcele č. 890/2, resp. spoluvlastnícke právo, rozhodnutie spoluvlastníkov o
hospodárení so spoločnou vecou, ako aj neoprávnenosť zásahov zo strany žalovaného a sformuloval

dostatočne určitý, vykonateľný petit, ktorý korešponduje s výrokom negatórnej žaloby a zabezpečuje
nerušený výkon vlastníckeho práva žalobcu vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti, v užívaní a v
obhospodarovaní parc. č. 890/2. Žalobca teda žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
zásahovdovlastníckehoprávadôvodne,sosprávneformulovanýmpetitom,pretožežalovanýakorušiteľ
je povinný zdržať sa určitého konania (presne vymedzeného rušenia), ktorým neoprávnene zasahuje

do práva vlastníka veci (omittere), a preto je druhý výrok napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu
vecne správny.27. Odvolacia argumentácia žalobcu proti zamietajúcemu tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie
je podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľná a v tomto smere odvolací súd poukazuje na záver
prvoinštančného súdu o nepreukázaní dohody, resp. rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou

a to parc. č. 923/2, ku ktorej má žalovaný užívacie právo na základe nájomných zmlúv, pričom je
nepodstatná okolnosť, že niektorí zo spoluvlastníkov predmetnej parcely sú mŕtvi, prípadne, že bolo
zriadené exekučné záložné právo na podiel niektorého zo spoluvlastníkov, ktorá okolnosť mala podľa
žalobcu byť prekážkou na uzavretie obdobnej dohody či rozhodnutia s ostatnými spoluvlastníkmi aj
ohľadne tejto parcely. Z uvedených dôvodov je teda povinnosťou žalobcu rešpektovať nájomný vzťah

žalovaného k tejto parcele založený platnými nájomnými zmluvami, resp. predĺžením nájomného vzťahu
fikciou pokračovania podľa § 15 ods. 5 ZNPP. Správne preto prvoinštančný súd poukázal na menšinový
spoluvlastnícky podiel žalobcu k parc. č. 923/2 v čase podania žaloby, ako aj nepreukázanie hlasovania
spoluvlastníkov ohľadne tejto parcely a dôvodnosť užívacieho práva zo strany žalovaného na základe
nájomných zmlúv. Prvoinštančný súd sa teda zaoberal otázkou súhlasu ostatných spoluvlastníkov o
užívaní parc. č. 923/2, ktorá skutočnosť v konaní preukázaná nebola a dôvodne v uvedenej časti žalobu

zamietol.

28. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov,
na ktoré poukazoval žalobca a žalovaný vo svojom odvolaní, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

32. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť v prvom

rade to, že v civilnom sporovom konaní (žalobca verzus žalovaný) sa ohľadne náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, a teda sporovej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná
nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 256
CSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci vyjadrenej v
ustanovení § 255 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd zaviaže na náhradu trov konania protistrany tú

stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na
strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad ak podal žalobu vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo
prekážka litispendencie alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť.

33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na to, že o náhrade trov konania tak podľa
§ 151 ods. 1 OSP ako i podľa aktuálne účinného CSP (§ 262 ods. 1), súd rozhodoval a rozhoduje v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP musí súd aplikovať i
intertemporálne ustanovenia obsiahnuté v ustanovení § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP. Nová právna
úprava dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, znamenajúci, že sa nová

právna úprava použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP. Ak teda
súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania, hoci z časti prebehnutého za účinnosti OSP, bol
povinný na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať ustanovenia CSP, ako správne i postupoval.
Súd prvej inštancie sa pritom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia v časti o náhrade trov konania
riadne a vyčerpávajúco vysporiadal s tým, prečo považoval za rozhodujúci pomer úspechu strán vo veci.

34. Tvrdenie žalobcu, že na žalobe ohľadne istých nehnuteľností netrval pre správanie žalovaného, ktorý
mu ich vydal, sa nezakladá na pravde, nakoľko k späťvzatiu žaloby ohľadne nehnuteľností zapísaných
na LV č. XX. došlo dňa 20. 05. 2016 a to po rozhodnutí Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/80/2004-174 zo
dňa 17. 06. 2015, v ktorom konaní bol žalovaný v postavení strany sporu žalobcu úspešný proti žalobcovi

v postavení žalovaného o zdržanie sa zásahov do nájomného práva vykonávaného žalobcom (Združené
poľnohospodárske družstvo Poltár) do doby trvania nájomného vzťahu. Procesne preto žalobca zavinil
zastavenie konania ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXX.35. Odvolací súd preto konštatuje, že okresný súd vecne správne odôvodnil aj výrok o náhrade trov
konania (štvrtý výrok), pretože náležite vychádzal z miery úspechu a neúspechu strán v spore podľa
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.

36. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní nebola úspešná ani jedna strana sporu, preto podľa §

255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá žiadna zo strán sporu.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).