Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0T/272/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013660

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119013660.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. P. L., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na

Okresnom súde Trnava dňa 12. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: P. L., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. nad L., P. ulica XXXX/XX,

je vinný, že

dňa 17.10.2019 v čase okolo 21.55 hod. v spálni rodinného domu na adrese V. nad L., P. XXXX/XX
pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej bývalej manželke T. L.ovej, strhol z nej paplón, priľahol
ju v posteli, ľavou rukou ju chytil za ľavé stehno a pravou rukou zovretou v päsť sa jej vyhrážal slovami
„kľudnebysomŤazabilarádsitoodsedím“,čímupoškodenejT.L.ovejsvojimkonanímvzbudildôvodnú
obavu o jej život a zdravie,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

Za to

sa odsudzuje:Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 36
(tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 a § 51 ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ako súčasť
probačného dohľadu ukladá nasledovné povinnosti a obmedzenia:
- zákaz požívania alkoholických nápojov,

- príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 19.10.2019 postupom podľa § 204 ods. 1
Trestného poriadku na obžalovaného obžalobu na skutkovom a právnom základe uvedenom vo výroku
tohto rozsudku.

O obžalobe rozhodol sudca pre prípravné konanie trestným rozkazom zo dňa 21.10.2019 (čl. 64-65),
ktorým obžalovanému uložil rovnaký trest, ako týmto rozsudkom, pričom obžalovaný si ponechal lehotu
na podanie odporu a následne podal odpor s odôvodnením, že uvedený trest považuje za neprimerane
prísny a namietal tiež, že súd neprihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného

zákona,tedažepredspáchanímtrestnéhočinuviedolriadnyživot,keďžedoposiaľnebolsúdnetrestaný.
Obžalovaný v odpore ďalej uviedol, že mu súd mal uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby resp.
mohol podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona upustiť od jeho potrestania. (čl. 68)

Keďže obžalovaný podal proti trestnému rozkazu odpor, súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom

obžalovaný po prednesení obžaloby prokurátorom a po poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po
porade s obhajcom urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu v obžalobe
sa cíti byť vinný, ktoré súd prijal. (čl. 74-75)

Poškodená T. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o náhradu škody nežiada. (čl. 74)

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o
treste a oboznámil odpis registra trestov obžalovaného a výpis z ústrednej evidencie priestupkov.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. (čl. 43)

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát
priestupkovo prejednávaný, z toho jedenkrát za porušenie pravidiel cestnej premávky, jedenkrát pre
porušenie povinnosti podať žiadosť o vydanie nového zbrojného preukazu najneskôr 30 dní pred
skončením platnosti zbrojného preukazu a dvakrát pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Pokiaľ ide o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, v prvom prípade dňa 22.06.2018 vulgárne
nadával poškodenej (v tom čase jeho manželke) do „kuriev a píč“ a v ten istý deň na adrese trvalého
bydliska hodil o zem notebook, ktorý zobral z izby svojho syna a následne ho vyhodil na dvor cez
dvere vedúce z kuchyne, čím úmyselne spôsobil škodu vo výške 250,- Eur a v druhom prípade dňa
03.03.2019 v mieste trvalého bydliska v telefonickom rozhovore svojej bývalej manželke uviedol, že keď

príde domov, že sa tam nedostane, že „jej zbalí veci a môže ísť do piče“, pričom v čase o 20.30 hod.
keď jeho bývalá manželka chcela ísť domov, jej zabránil dostať sa do domu tak, že nechal vložený kľúč
z vnútornej strany dverí a tak poškodená tieto nevedela odomknúť. (čl. 42)

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona (2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť

na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona (3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona (8) Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej

hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej
sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona (1) Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona (2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu

na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného
dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas
výkonu väzby.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona (3) Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze
b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona (4) Povinnosti spočívajú najmä v príkaze
j) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Páchateľ prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona sa potrestá trestom
odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, preto súd

v jeho prípade zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l). Pokiaľ ide o riadne vedenie
života a zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, túto súd nemohol
zohľadniť napriek tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný z dôvodu priestupkových postihov
obžalovaného. Pokiaľ by išlo len o priestupok na úseku cestnej premávky a priestupok za neskoré
podanie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, tieto sú druhovo iného charakteru, než je prečin

spáchaný obžalovaným. Navyše v prípade priestupku na úseku cestnej premávky bola obžalovanému
uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur za porušenie povinnosti mať náležite osvetlené vozidlo a v
prípade priestupku spáchaného tým, že obžalovaný oneskorene požiadal o vydanie nového zbrojného
preukazu, tento bol riešený len napomenutím bez sankcie, z čoho potom súd vyvodzuje, že ak by bol
obžalovaný priestupkovo prejednávaný len za tieto dva priestupky, bolo by možné prijať záver, že pred

spáchaním prečinu viedol riadny život.

Uvedená úvaha však neplatí v prípade priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa
obžalovaný dopustil v oboch prípadoch voči poškodenej. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť,že správanie sa obžalovaného voči poškodenej postupom času nabralo na intenzite a závažnosti, keď v
prvých dvoch prípadoch išlo o konania, ktoré neboli trestnými činmi a v prípade prejednávaného skutku
už ide o také konanie, ktoré má znaky trestného činu - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené preto nie je možné prijať názor obžalovaného, že pred spáchaním trestného činu
viedol riadny život.

Súd v prípade obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, a preto v súlade s ustanoveniami § 38

ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona aplikujúc výpočet podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona znížil
hornú hranicu trestnej sadzby z 36 mesiacov na 26 mesiacov a obžalovanému ukladal trest v upravenej
trestnej sadzbe od 6 mesiacov do 26 mesiacov. (36 - 6 = 30, 30 : 3 = 10, 36 -10 = 26)

Vo vzťahu k zavineniu súd konštatuje, že obžalovaný spáchal prečin v priamom úmysle podľa § 15 písm.
a) Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
pretože v konaní obžalovaného bola obsiahnutá tak vedomostná ako i vôľová zložka jeho konania.

Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný spáchal prečin pod vplyvom alkoholu a voči poškodenej sa v rozpore so zákonom nesprával

po prvýkrát, nebolo dôvodné obžalovanému uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Trest vo
výmere 12 (dvanásť) mesiacov je trestom v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby, zohľadňujúc formu
zavinenia obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho nápravy. Tento trest je zároveň podľa názoru súdu
trestom, ktorý je spôsobilý plniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o
prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že vzhľadom na
mieru zavinenia obžalovaného a skutočnosť, že tento prečin je vyvrcholením dvoch predchádzajúcich
protiprávnych konaní vo vzťahu k poškodenej, závažnosť spáchaného prečinu nemožno hodnotiť ako

nepatrnú.

Vo vzťahu k podmienečnému odloženiu výkonu trestu odňatia slobody súd uvádza, že v prípade
obžalovaného na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, k spáchaniu trestného činu sa

priznal, tento oľutoval, a preto možno dôvodne predpokladať, že aj uloženie trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu splní svoj účel.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal prečin pod vplyvom alkoholu a z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že obžalovaný nedokáže svoje prejavy vo vzťahu k poškodenej držať v medziach

zákona je súd toho názoru, že je výkon trestu možné podmienečne odložiť, avšak za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Obmedzenie a povinnosť, ktoré
súd obžalovanému obligatórne uložil súvisia s okolnosťami, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Súd
preto obžalovanému uložil zákaz požívania alkoholických nápojov, pretože prečin obžalovaný spáchal
pod jeho vplyvom a pokiaľ ide o príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa

na psychologickom poradenstve, tento vychádza zo skutočnosti, že obžalovaný má zjavný problém s
komunikáciou s poškodenou.

Na tomto mieste súd dopĺňa, že evidentný problém v komunikácii obžalovaného vo vzťahu k poškodenej
sa prejavil aj pri prednese záverečnej reči obžalovaného, ktorý sa obrátil na poškodenú prítomnú v

pojednávacej miestnosti, pričom ako dôvod svojho konania resp. správania sa označil práve poškodenú,
a to bez toho, aby ho táto akýmkoľvek spôsobom vyprovokovala. Obžalovaný a poškodená sú bývalými
manželmi, ktorí žijú aj po rozvode v spoločnej domácnosti a spávanie sa obžalovaného má zrejme pôvod
v rozchode s poškodenou. O to viac je podľa názoru súdu dôvodné, aby sa obžalovaný naučil zvládať
krízové situácie a nereagovať tak, že poškodenej bude vulgárne nadávať alebo sa jej vyhrážať.

Okolnosti spáchania prečinu ako i predchádzajúce útoky na poškodenú sú potom dôvodom, prečo súd
obžalovanému určil skúšobnú dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, keď považuje za potrebné, aby správanie
sa obžalovaného bolo sledované po dlhší čas.Vo vzťahu k možnosti upustenia od potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd
poznamenáva, že obžalovaný neprejavil účinnú snahu po náprave, čo súd vyvodzuje z jeho správania

sa k poškodenej pri prednese záverečnej reči. Ani istý časový odstup medzi výsluchom obžalovaného
pred sudcom pre prípravné konania a hlavným pojednávaním sa neprejavil pozitívne v tom smere, že by
od obžalovaného bolo možné dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí
na jeho nápravu. Správanie sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd len utvrdilo v tom, že trest,
ktorý bol obžalovanému uložený už v trestnom rozkaze, nie je trestnom neprimerane prísnym. Súd preto

nemohol aplikovať ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.