Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/307/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413214979
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413214979.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci žalobcu N. P.,
rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Paučom, so
sídlom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice slovenskej č. 6, proti žalovaným 1/ O. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, 2/ Z. Z., rod. A., pobytom na neznámom mieste, 3/ L. P., rod. Q., pobytom na neznámom

mieste, 4/ X. V., rod. Q., pobytom na neznámom mieste, 5/ X.. L. M., bytom M. G. XXX/XX, Z., 6/ O.
A., rod. Q., pobytom na neznámom mieste, 7/ F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. S. A., R. X/XX, 8/
R. U., rod. Q., pobytom na neznámom mieste, 9/ L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, 10/ V. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, 11/ W. Q., pobytom na neznámom mieste, 12/ L. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. XXX, 13/ O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, 14/ L. C., rod. Z., pobytom na neznám
mieste, 15/ L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, 16/ L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X, X., 17/

X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. G. XXX/X, Z., 18/ Z. Z., rod. A., pobytom na neznám mieste, 19/
Z. Z., rod. A., pobytom na neznámom mieste, 20/ L. P., rod. Q., pobytom na neznámom mieste, 21/ X.
V., rod. Q., pobytom na neznámom mieste, 22/ X. Q., pobytom na neznámom mieste, 23/ O. A., rod.
Q., pobytom na neznámom mieste, 24/ R. U., rod. Q., pobytom na neznámom mieste, 25/ V. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom E. XX, 26/ W. Q., pobytom na neznámom mieste, 27/ L. C., rod. Z., pobytom na
neznámom mieste, 28/ L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, 29/ O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom

E. XXX, žalovaní pobytom na neznámom mieste zastúpení Slovenským pozemkovým fondom Búdková
36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania Slovenského pozemkového
fondu Bratislava ako zákonného zástupcu neznámych vlastníkov proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 4C/161/2013-72 zo dňa 04. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (v ďalšom aj „súd prvej inštancie“, eventuálne „prvoinštančný súd“ ) napadnutým
rozsudkom určil, že žalobca N. P. je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XX ako C-KN parc. č. XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a
nádvoria, C-KN parc. č. XX/X o výmere XXX m2 - záhrady a E-KN parc. č. XXX o výmere XXX m2
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej okresný súd konštatoval, že všetci

účastníci sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností uvedených vo výroku rozsudku, avšak stav evidencie
nehnuteľností nezodpovedá právnemu stavu. Žalobca preukázal, že jeho rodičia kúpili nehnuteľnosť od
W. Z. kúpnou zmluvou z 08. 07. 1960 a užívali ju až do roku XXXX, kedy otec žalobcu zomrel. Od tej
doby nehnuteľnosť užíva sám ako vlastník na základe osvedčenia 10D 1191/2002 žalobca. Obdobný
stav uvedenej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve riešil ďalší podielový spoluvlastník v konaní
9C/172/2011. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie

vlastníckeho práva k veci vydržateľom okamihom uplynutia vydržacej doby, ktorý nastáva priamo
zo zákona. Žalobca preukázal, že od 05. 12. 2002 užíval nehnuteľnosti ako vlastné, preto 05. 12.2012 uplynula 10 ročná vydržacia lehota. Žalobca preukázal naplnenie všetkých zákonných náležitostí
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu, lebo žalobca, ktorý mal vo veci úspech, si trovy konania

neuplatňoval. Na základe námietky Slovenského pozemkového fondu o tom, že žalobca v žalobe označil
účastníkov, ktorí sú mŕtvi, následne žalobca cestou svojho právneho zástupcu doplnil okruh účastníkov
konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote zákonný zástupca neznámych vlastníkov odvolanie

odôvodnenétým,žežalobcaužvžalobeoznačilžalovaných,ktoríbolimŕtvipredjejpodaním,tedastratili
spôsobilosť byť účastníkmi konania, čoho následkom malo byť jeho zastavenie. Žalobca identifikoval
mnohých žalovaných uvedením ich príbuzenského vzťahu k ďalším žalovaným, dokonca aj ku svojím
rodičom - žalovaná v 12., 16., 31. a 35. rade je sestra žalobcovej matky, alebo žalovaná v 2., 20. 21.
rade je matka žalobcovej matky. Títo žalovaní preto nepožívajú status neznámeho vlastníka a Slovenský
pozemkový fond nie je oprávnený ich zastupovať. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

zmenil alebo zrušil a rozhodol, že nikto z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení z 28. 05. 2015 k podanému odvolaniu uviedol, že v
upresnení okruhu účastníkov na strane žalovaných označil právnych nástupcov zomrelých vlastníkov
a do spisu doložil dôkazy (rozsudok 9C, rozhodnutie štátneho notárstva, úmrtné listy, rozhodnutie o

určení súpisného čísla, uznesenie okresného súdu z roku 1961 a ďalšie). Listom z 10. 09. 2014 bola
uskutočnenáúpravažalobynaurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvydržaním,doručenásúdu
v patričnom množstve exemplárov. Upresnenie okruhu účastníkov zaslal právny zástupca žalobcu súdu
18. 12. 2014. Súd správne konal s právnymi nástupcami, z ktorých ani jeden nepodal proti rozsudku
odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaná v 12. rade v písomnom vyjadrení z 28. 05. 2015 k podanému odvolaniu uviedla, že v konaní
vystupovala ako účastníčka za zomrelú bezdetnú O. Z., svoju tetu, za svoju matku, zomrelú R. Z., ako
aj sama za seba. S podanou žalobou sa naprosto stotožňuje, súd rozhodol vecne správne a navrhla,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Žalovaná v 1. rade písomným

podaním doručeným prvostupňovému súdu 01. 06. 2015 uviedla, že sa k odvolaniu nevyjadruje, nakoľko
výška jej spoluvlastníckeho podielu je známa z listu vlastníctva č. XX a z listu vlastníctva č. XXX. V
podaní z 02. 03. 2015 prejavila súhlas s podanou žalobou. Ostatní žalovaní sa k podanému odvolaniu
nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario
a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§391 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba Obč. zák.) vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na

základe iných skutočností ustanovených zákonom.

8. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

9. Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, v zmysle ustanovenia
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, v súčasnosti podľa § 137 písm.
c) CSP treba preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto
určení jestvuje najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že

sa prvoinštančný súd existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaoberal, či
zistil alebo nezistil jeho existenciu a v čom tento spočíva. V prejednávanej veci totiž naliehavý právny
záujem nevyplýva z právneho predpisu (ako je to v prípade napr. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka),
kedy by ho nebolo potrebné osobitne preukazovať podľa § 137 písm. c) CSP.10. Naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti nie je daný, ak nesmeruje
proti všetkým osobám (ktoré vlastnícke právo žalobcu popierajú), ktoré sú ako vlastníci zapísané v

katastri nehnuteľností. Procesným predpokladom účasti fyzickej osoby na súdnom konaní je procesná
subjektivita - spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 61 CSP) fyzickej osoby, či inak povedané
spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita, ktorá
vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby. Ak ju strana stratí počas konania, musí súd so
zreteľom na konkrétne okolnosti posúdiť, či má konanie zastaviť, prerušiť alebo v ňom môže pokračovať.

Ak strana konania nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, ide o neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej,
ale konanie musí zastaviť. Žalobca už v žalobe tvrdí, že žalovaná O. Z. je sestrou jeho matky, ktorá
zomrelabezdetnáanehnuteľnostipreviedlanarodičovžalobcu.Tototvrdenienekorešpondujesvýpisom
z listu vlastníctva č. XX ani s výpisom z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu Žiar nad Hronom,
katastrálny odbor, obidva pre katastrálne územie obce E., v ktorých je O. Z. zapísaná ako podielová

spoluvlastníčka nehnuteľností. V podaní zo dňa 10. 09. 2014 žalobca cestou svojho právneho zástupcu
uvádza, že právnou nástupkyňou O. Z. je jeho matka L. P.. Predložil síce úmrtný list O. Z., nar. XX. XX.
XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, avšak svoje tvrdenie o právnom nástupníctve nepreukázal. Okresný súd
s O. Z. (pôvodne označenou ako žalovaná v 12., 16., 31. a 35. rade) nepokračoval bez odôvodnenia
svojhopostupuabezvydaniapotrebnéhorozhodnutia.AkO.Z.včasezačatiakonanianebolanositeľkou

procesnej subjektivity, bolo namieste konanie voči nej zastaviť. Ak je jej právnou nástupkyňou žalobcova
matka L. P., okresný súd túto skutočnosť po jej preukázaní uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia.
V podaní z 10. 09. 2014 samotný žalobca uvádza, že R. Z., označená ako žalovaná v 13. a 32. rade,
zomrela XX. XX. XXXX, pričom tvrdí, že jej právnou nástupkyňou je opäť jeho matka L. P.. Z predloženej
fotokópie rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom v dedičskej veci po poručiteľke R. Z.,

rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX sp. zn. D 223/86 z 10. 04. 1986 však vyplýva,
že dedičom tam uvedených nehnuteľností je V. M., nar. XX. XX. XXXX, keď ako dedičia zo zákona
prichádzali do úvahy L. P., F. M., V. M., N. Z., L. M., F. M., W. M., ktorí dedičstvo neodmietli. Okresný
súd nezdôvodnil, akým spôsobom má preukázané právne nástupníctvo po R. Z.. Rovnako okresný
súd postupoval v prípade pôvodne žalovaného v 7. rade X. Q., zomrelého XX. XX. XXXX, za ktorého

právneho nástupcu bol žalobcom označený F. P., nar. XX. XX. XXXX (vnuk poručiteľa) bez preukázania
právnehonástupníctva.Vprípadežalovanéhov9.radeW.Q.bolažalobcomzajehoprávnunástupníčku
označená jeho nevesta L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, v prípade žalovanej v 14. rade X. C.
za jej právneho nástupcu žalobca označil jej syna O. C., nar. XX. XX. XXXX. Právne nástupníctvo týchto
osôb hodnoverne preukázané nebolo.

11. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva žalobcu k pozemku C-KN parc. č. XX o výmere
XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemku C-KN parc. č. XX/X o výmere XXX m2, záhrady
nachádzajúcich sa v obciach v kat. úz. E. zapísaných na liste vlastníctva č. XX Okresného úradu Žiar
nad Hronom, katastrálneho odboru a k pozemku E-KN parc. č. XXX o výmere XXX m2 zapísaného na

liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru katastra nehnuteľností. Predmetom
kúpnej zmluvy uzatvorenej v E. 08. 07. 1960 medzi predávajúcim W. Z. a kupujúcimi X. a L. P., od ktorej
odvodzuježalobcasvojevlastníckeprávo,všakniesútaktooznačenénehnuteľnosti,alepozemnoknižná
parcela č. XXX zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XX pozemkovej knihy obce E., ktorá bola
podľa žalobcom predloženého uznesenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 27. 05. 1961 (spisová

značka neuvedená) zapísaná do novej zápisnice č. XXX kat. úz. E.. Stotožnením parciel tvoriacich
predmet sporu a parciel označených v listine, ktorá má tvoriť nadobúdací titul vlastníckeho práva, sa
súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal napriek tomu, že žalobca k žalobe ako listinný dôkaz
pripojil fotokópiu odpisu výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX Ústavu geodézie
a kartografie pre Stredoslovenský kraj, Stredisko geodézie pre okres Žiar nad Hronom, vyhotovený

v Banskej Štiavnici dňa 29. augusta, rok zhotovenia nečitateľný. Stotožnenie parciel je podstatné aj
v spojitosti s potrebou vymedzenia riadneho okruhu účastníkov konania. V predloženom dedičskom
rozhodnutí Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom sp. zn. D 223/86 v dedičskej veci po poručiteľke R.
Z. sú totiž predmetom dedenia nehnuteľností zapísané v pozemkovej knihe obce E. v pozemnoknižnej
vložke č. XX, nie však parcela č. XXX.

12. Okresný súd sa s vyššie uvedenými aspektmi v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal,
nedostatočne sa riadil ustanovením § 157 ods. 2 Obč. súd. por. (v súčasnosti § 220 ods. 2 CSP) a
v nadväznosti na to možno uzavrieť, že rozsudok nemá dostatočné objektívne odôvodnenie, ktoré jepodstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia. Riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumuteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými

a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa.

13. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom, preto
odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť (§ 389

ods. 1 písm. a), b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

14. Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, doplní dokazovanie
v potrebnom rozsahu a vo veci opätovne rozhodne.

15. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).