Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511200638
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3511200638.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. T. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX, XXX XX K., 2/ Bc. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX K., obaja právne
zastúpení Mgr. L. V., advokátkou, so sídlom T. námestie XX, XXX XX N., proti žalovaným: 1/ Z. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. R. XX/XX, XXX XX B. T. nad P., a 2/ P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. R. 50/

XX, XlX XX B. T. nad P., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou U., o odstránenie káblov, o
odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. júna 2016,
č. k. 10C/20/2011-451, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania medzi
stranami sporu z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným
1/ a 2/ trovy konania vo výške 155,96 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.535,88 Eur k rukám
právneho zástupcu žalovaných do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal ich
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti pozemku C-KN parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 120 m2, vedeného Správou katastra U. katastra B. T. nad P. na LV č.XXXX, pre katastrálne
územie B. T. nad P., tak, že rozdelí spoločnú parcelu na dve časti o rovnakej výmere. Ďalej žiadali,
aby žalovaný 1/ odstránil káble vedúce po plynovom rozvode na nehnuteľnosti žalobcov a zdržal sa
umiestňovania rôznych vývesných tabúľ, oznamov, vizitiek, upozornení na vstupnej bráne.

3. Rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.12.2012, č. k. 10C/20/2011-201
súd výrokom I. konanie v časti uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ vybudovať oplotenie pozdĺž hranice
novovytvorených pozemkov, ktoré vznikli na základe geometrického plánu, ustanoveného znalca,
reálnym rozdelením pôvodného pozemku parc. reg. " C " č.XXX o výmere 120 m2 k.ú. B. T. nad P., v
lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia zastavil; výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu

zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 09.02.2013 a výroku II. v časti zamietnutia návrhu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 17.07.2013.

4. Súd následne v ostatnej časti rozhodol Rozsudkom č. k. 10C/20/2011-360 zo dňa 25.03.2014 tak,
že vo výroku I. uložil žalovaným 1/ 2/ povinnosť na vlastné náklady odstrániť všetky svoje káble, ktoré

vedú od nosného múra na konci podbránia, ktorý je postavený na spoločnom pozemku, C-KN parcela
č. XXX, katastrálne územie B. T. nad P., pozdĺž zadnej časti rodinného domu, súpisné č. XXXX, smeromk rodinnému domu súpisné č. XX, katastrálne územie B. T. nad P., v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, vo výroku II. návrh o uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ zdržať sa umiestňovania
akýchkoľvek vývesných tabúľ, oznamov, vizitiek, upozornení a grafických úprav na vstupnej bráne na

nehnuteľnosť, C-KN parcelu č. XXX v katastrálnom území B. T. nad P. zamietol. O trovách konania
mal súd rozhodnúť samostatným uznesením. Na podklade odvolania účastníkov konania rozsudok č. k.
10C/20/2011 nadobudol právoplatnosť len v jeho zamietajúcej časti.

5. Žalobcovia doručili súdu dňa 20.04.2016 v elektronickej forme podanie, ktorým vzali žalobu v plnom

rozsahu späť, pričom dodali, že súd v danej veci rozhodoval o ,,preložení sporných káblov". Späťvzatie
odôvodili tým, že uvedené káble v tomto čase už nezasahujú do nehnuteľnosti žalobcov v rade 1. a 2..

6. Žalovaní so späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas podaním doručeným súdu v elektronickej forme dňa
20.04.2016, v dôsledku čoho súd za aplikácie ust. § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. konanie zastavil.

7. O trovách konania rozhodol za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovia si prostredníctvom
právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 27.04.2016 vyčíslili trovy konania a trovy právneho
zastupovania v prvostupňovom konaní a 2 x druhostupňovom konaní celkovo vo výške 2.971,62
Eur. Žalovaní si vyčíslili trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.435,58 Eur podaním
doručeným súdu dňa 25.04.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalobcovia uplatnili v predmetnom

súdnom konaní viac nárokov, súd tak o trovách konania rozhodoval v jeho častiach. Žalovaní boli v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zdržanie sa umiestňovania nápisov
na vstupnej bráne úspešní, preto im patrí náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným žalovaným

1/ a 2/ tak priznal náhradu trov právneho zastúpenia v zákonnom rozsahu podľa § 14 a nasl. Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (účinnej do 30.06.2013); § 10, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 2
písm. b), § 13 ods. 2, ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu

vo výške 1.535,88 Eur a tiež titulom spotrebovaného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške
56,46 Eur (2 x 28,23 Eur) a zaplateného súdneho poplatku za odvolanie zo dňa 07.04.2014 vo výške
99,50 Eur. V časti konania o odstránenie káblov súd o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1
O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal, a to s prihliadnutím na
skutočnosť, že v tomto štádiu nie je možné konštatovať či bola žaloba v tejto časti podaná dôvodne.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalobcovia 1/, 2/
prostredníctvom právnej zástupkyne, a to v časti ktorou súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov
konania medzi stranami sporu navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu, a to tak, že žiadnemu z
účastníkov nebude priznaná náhrada trov konania, prípadne, že napadnuté rozhodnutie bude zrušené

a vec bude vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci poukázali na to, že súd priznal len náhradu trov právneho zastúpenia v prospech
žalovaných 1/, 2/ z titulu úspechu vo veci, nevzal však vôbec do úvahy, že v časti bolo konanie
zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby zo dňa 20.04.2016, a to pre správanie žalovaných 1/, 2/,
nakoľko títo počas konania po 4 rokoch v roku 2015 premiestnili káble, čoho sa v súdnom konaní

aj domáhali žalobcovia. Súd vôbec neskúmal možnosť nepriznať trovy ani jednej strane z dôvodov
hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Vôbec nebral do úvahy pri rozhodovaní o trovách,
že žalovaní už niekoľkokrát súhlasili s mimosúdnym urovnaním, pričom medzi stranami počas celého
konania bolo niekoľkokrát pojednávanie odročované s cieľom mimosúdneho usporiadania, pričom
žalovaní opakovane urovnanie zmarili, a to aj vtedy, keď už bola vypracovaná dohoda o urovnaní, čoho

dôkazom je obsah súdneho spisu. Taktiež samotný zákonný sudca počas súdnych konaní opakovane
sa vyjadroval, že zváži aplikáciu ust. § 150 O.s.p. s tým, že strany si budú znášať svoje náklady každý
sám s ohľadom na špecifickosť prípadu, a to, že sa jedná o spory z podielového spoluvlastníctva. Majú
za to, že v prípade, ak by ani jedna strana nebola zaviazaná na znášanie trov protistrane, vzájomne
by to protistrany nezaťažilo. Poukázali na to, že pred podaním žaloby prebiehala medzi stranami aj

písomná komunikácia, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že mali snahu sa mimosúdne dohodnúť, avšak
pre neochotu žalovaných, boli nútení podať žalobu na ochranu svojich práv. Súd bez právneho základu
a náležitého odôvodnenia rozhodol, že strane žalobcov trovy právneho zastúpenia neprizná, s odkazom
na rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže nie je možné predpokladať, že žaloba bola podaná dôvodne.Takýto záver neobstojí o premiestnenie káblov sa usilovali od roku 2011, pričom k nemu došlo až v roku
2015. Samotné rozhodnutie odvolacieho súdu nevylučuje, že sa mohlo jednať o v tejto časti dôvodne
podanú žalobu. Predmetným rozhodnutím došlo k arbitrárnemu postupu, keď bez riadneho skutkového

a právneho základu súd sa nezaoberal aplikáciou ust. § 257 CSP (predtým § 150 O.s.p.), čím podľa ich
názoru porušil zásadu rovnosti účastníkov konania.

9.Žalovanívosvojompísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniuuviedli,žepostupsúduprvejinštancie
považujú za správny a navrhovali potvrdenie rozhodnutia.

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP
s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou rozhodol o náhrade trov
konania medzi stranami sporu, je potrebné za použ. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a v tejto časti vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem.Rozhodnutiesúduprvejinštancievjehozostávajúcej-zastavujúcejčastinepreskúmaval,keďže
táto suspenzívnym účinkom odvolania napadnutá nebola.

14. Žalobcovia podaným odvolaním napadli rozhodnutie súdu prvej inštancii v časti, ktorou rozhodol
o náhrade trov konania medzi stranami sporu a vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní, zaviazal
žalobcov, ako neúspešnú stranu sporu k ich náhrade žalovaným za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Domáhali sa vzhľadom k okolnostiam sporu aplikácie § 257 CSP (predtým § 150 O.s.p.).

15. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. V sporovom konaní
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu § 255 ods. 1 CSP t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Ak mala strana
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP). Táto všeobecná zásada môže byť prelomená
aplikáciou ustanovenia § 257 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný zaoberať
sa tiež existenciou okolností využitie takéhoto postupu indikujúcich a to aj bez ohľadu na to, či to strany
sporu požadujú.

16. Ustanovenie § 257 CSP z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho opodstatnenosť spočíva v tom,
že prísna aplikácia v konkrétnych prípadoch môže viezť k nežiaducim tvrdostiam, preto zákon stanovuje
podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a
náhradu trov konania, ktoré dopadá na tú zo strán, ktorá by inak vzhľadom na zásadu úspechu mala

právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia, je existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov inak úspešnej, či strane a existencia výnimočnosti
takéhoto prípadu. Aplikácia tohto ustanovenia je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť
natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v
medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých, môže

dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu
pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.17. Ustanovenie 257 CSP teda nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Rozhodujúcim pre potreby
rozhodovania o náhrade trov konania bude preto tiež zistenie, či možno od strany, ktorá má nárok na
náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s
predmetným sporom hradila sama.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. § 257 CSP vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a
zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Žalobcovia nesprávnosť
rozhodnutia v časti náhrady trov konania vzhliadajú vychádzajúc z obsahu odvolania v nezohľadnení
okolností sporu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodol za aplikácie
ust. § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady úspechu. Uvedené ustanovenie aplikoval ako

uvádza v odôvodnení len v časti konania o odstránenie káblov, pričom však dôvody ním uvedené
(dôvodnosť žalobného návrhu v tejto časti) nie sú pod aplikáciu tohto ustanovenia subsumovateľné.
Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, že by súd prvej inštancie otázku náhrady trov konania
komplexne posudzoval z hľadiska existencie okolností umožňujúcich mu vyššie uvedený výnimočný
postup (predtým § 150 O.s.p.)., v dôsledku čoho ani strany sporu, nemali priestor na vznášanie

prípadných námietok k možnej aplikácii tohto ustanovenia.

19. Z práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva povinnosť súdu vytvoriť
pre strany sporu procesný priestor, umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému

využitiu tzv. moderačného práva podľa § 257 CSP, pokiaľ sa taký postup zvažuje, strana má teda právo,
byť explicitne vyzvaná, aby včas k nemu zaujala stanovisko, prípadne vzniesla dôkazné návrhy, ktoré
by mohli aplikáciu tohto ustanovenia ovplyvniť, čo je významné hlavne v odvolacom konaní, kde po
rozhodnutí už nemá strana procesný nástroj uplatnenia námietok na rozdiel od rozhodnutia súdu prvej
inštancie, kedy tieto námietky môže uplatniť aspoň ex post v odvolaní.

20. Keďže súd prvej inštancie otázku náhrady trov konania z hľadiska vyššie uvedeného aspektu
dostatočne a komplexne neposudzoval, z dôvodu vytvorenia procesného priestoru stranám sporu na
vyjadrenie svojho stanoviska k možnej aplikácii ust. § 257 CSP, v záujme zachovania dvojinštančnosti
súdneho konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu, odvolací

súd rozhodnutie v tejto časti za použ. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

21. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude vyzvať strany sporu na vyjadrenie sa k možnej
aplikácii ust. § 257 CSP, posúdiť (ne)existenciu okolností umožňujúcich využitie tzv. moderačného

práva, v prípade kladného záveru vysporiadať sa tiež s prípadnými námietkami vyplývajúcimi z ich
vyjadrení (samozrejme v prípade ak budú produkované) a z hľadiska zákonných predpokladov daných
uvedeným ustanovením posúdiť, existujúce okolnosti indikujú využitie tohto výnimočného postupu a
o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodnúť, pričom je povinnosťou súdu sa vysporiadať
aj s ďalšími rozhodujúcimi námietkami v odvolaní. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný

odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

22. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

23. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov

odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).