Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Csp/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204651
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719204651.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného
advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 01 Bratislava, IČO: 42
185 190, proti žalovanej Ľ. D., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Š. XXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie sumy 62,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 62,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 62,- Eur od 03.06.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 70,- Eur z titulu odplaty, sumy 210,- Eur z titulu poplatkov za
upomienky a zmluvného úroku vo výške 68,80 % ročne zo sumy 250,- Eur 28.09.2015 do 02.11.2015,
zo sumy 209,- Eur od 03.11.2015 do 04.01.2016, zo sumy 168,- Eur od 05.01.2016 do 01.04.2016, zo
sumy 137,- Eur od 02.04.2016 do 02.06.2016, zo sumy 107,- Eur od 03.06.2016 do 02.12.2016, zo sumy
87,- Eur od 03.12.2016 do 02.03.2017, zo sumy 67,- Eur od 03.03.2017 do 02.06.2017 a zo sumy 62,-
Eur od 03.06.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III/ V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV/ Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2019 cez portál eŽaloby domáhal voči žalovanej
zaplatenia istiny vo výške 62,- Eur, odplaty vo výške 70,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur,
poplatkov za upomienky vo výške 210,- Eur, zmluvného úroku vo výške 68,80 % ročne zo sumy 250,-
Eur 28.09.2015 do 02.11.2015, zo sumy 209,- Eur od 03.11.2015 do 04.01.2016, zo sumy 168,- Eur
od 05.01.2016 do 01.04.2016, zo sumy 137,- Eur od 02.04.2016 do 02.06.2016, zo sumy 107,- Eur

od 03.06.2016 do 02.12.2016, zo sumy 87,- Eur od 03.12.2016 do 02.03.2017, zo sumy 67,- Eur
od 03.03.2017 do 02.06.2017 a zo sumy 62,- Eur od 03.06.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 177,- Eur od 29.09.2016 do 02.12.2016, zo sumy 157,-
Eur od 03.12.2016 do 02.03.2017, zo sumy 137,- Eur od 03.03.2017 do 02.06.2017, zo sumy 132,-
Eur od 03.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodňoval nárokom zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 605900009 zo dňa 28.09.2015 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“),
na základe ktorej poskytol ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 250,- Eur, ktorý sa žalovaná

zaviazala vrátiť spolu s odplatou a úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho
splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu vo výške 242,- Eur, t.j. zaviazala sa zaplatiť
žalobcovi celkovo sumu 492,- Eur. Úver spolu s odplatou a úrokom sa zaviazala žalovaná vrátiť do
28.09.2016.2. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VP“) sa strany
zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodli, že v prípade, ak žalovaná ako spotrebiteľ neuhradí celkovú

čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa vyplatiť žalobcovi ako
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Strany zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa tiež dojednali
aj na úhrade sumy 30,- Eur za zaslanú upomienku. Žalovanej bolo doručených 7 upomienok, preto si
žalobca uplatnil titulom poplatkov za upomienky sumu 210,- Eur.

3. Nakoľko žalovaná si nesplnila povinnosti dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere a záväzok
voči žalobcovi neplnila riadne a včas, podal žalobca na súde žalobu, ktorou sa domáhal vyplatenia
istiny, odplaty, zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky, ako aj zmluvného úroku a zákonného úroku
z omeškania.

4. Žalobu spolu s uznesením v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako

aj s poučením o procesných právach a povinnostiach strany sporu žalovaná prevzala dňa 08.11.2019.
Vo vyjadrení uviedla, že sa snažila so žalobcom dohodnúť na odklade splátok, alebo ich znížení, čo
žalobca odmietol.

5. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

6.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala zákonom stanovenú

sumu 1.000,- Eur, súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania. Oznámenie termínu
verejného vyhlásenia rozsudku bolo zákonným spôsobom uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu
ako aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Strany sporu sa aj napriek tomu na verejné vyhlásenie
rozsudku neustanovili. Súd vo veci o žalobe rozhodol na základe listín doložených žalobcom k žalobe.

8. Súčasťou žaloby resp. jej prílohou bola Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 28.09.2015. Žalobca uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako
veriteľ, žalovaná uzatvorila túto zmluvu ako dlžníčka, spotrebiteľka. Záhlavie zmluvy obsahuje údaje

o veriteľovi a spotrebiteľovi s tým, že v bode 1. sa zaviazal veriteľ na žiadosť spotrebiteľa bez
zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť
spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 250,- Eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo

sumu 242,- Eur. Teda sa zaviazal spotrebiteľ zaplatiť celkovú čiastku 492,- Eur. Podľa bodu 2. odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola 70,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
vo výške 28 % (RPMN), ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca
uvedeného vo VP, a ktorú spotrebiteľ zobral na vedomie. Podľa bodu 3. úrok z úveru bol dojednaný vo
výške 68,80 % ročne a to z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho

splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 172,- Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť
celkovo čiastku 492,- Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 28.09.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo
VP, t.j. vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.
Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 28.09.2016. Následne v ďalších

odsekoch bola uzavretá dohoda ohľadom zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, ak spotrebiteľ neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zároveň sa strany zmluvy
dohodli aj na záväzku dlžníka uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, a to do 5-
tich dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Predposledný odsek zmluvy upravuje výšku priemernejhodnoty RPMN, ktorá v čase podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola 24,67 %. Ďalej na zmluve
je uvedený dátum 28.09.2015, čas 16 hod. 10 min., meno mandatára, podpis mandatára, tiež podpis
spotrebiteľa. V záverečnej časti zmluvy je potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru, kde je vyznačené,

že spotrebiteľ žiada poskytnúť úver zmenkou, keď v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň
svojim podpisom potvrdil prevzatie zmenky. Nasleduje ďalej za týmto potvrdením o spôsobe poskytnutia
úveru dátum 28.09.2015 a podpis spotrebiteľa.

9. Na výzvu zo strany súdu adresovanú žalobcovi na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods.

2 CSP, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 23.03.2020 doručil podanie elektronické cez
portál eŽaloby, ktorým vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 70 Eur z titulu odplaty, sumy 210,- Eur
z titulu poplatkov za upomienky a zmluvného úroku vo výške 68,80 % ročne zo súm špecifikovaných v
žalobnom návrhu a za obdobia špecifikované v žalobnom návrhu.

10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Nakoľko žalobca pred otvorením pojednávania vzal žalobu v časti späť, súd konanie v tejto časti
zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP, keď súhlas žalovanej s čiastočným

späťvzatím žaloby sa nevyžadoval, pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením
pojednávania.

14. Prílohou žaloby boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (VP), z ktorých
vyplýva, že sa jedná o všeobecné podmienky, ktoré mali byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

tieto mali upravovať ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán, nie sú osobitne stranami zmluvy,
predovšetkým spotrebiteľom podpísané.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Súd nemal žiadne pochybnosti a žalobca to ani nespochybňoval, že spor vznikol zo zmluvy

uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti, teda žalobcom ako veriteľom a
žalovanou ako spotrebiteľkou jeho úverovej služby, ktorá zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba, ktorá pri
jej uzatvorení a plnení nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalovaná uzavretie zmluvy nespochybnila. Vo veci tak súd nemal žiadne pochybnosti, že
predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú

uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčenému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti
ich modifikácie spotrebiteľom. Žalovaná mala v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a
veriteľ mal postavenie dodávateľa. To znamená, že v danej veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, pričomvzťah z nej vyplývajúci je spotrebiteľský, na ktorý je potrebné preto aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách(§52anasl.Občianskehozákonníka).Uzatvorenú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nakoľko
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o zmluvu, žalovaná má tak s poukazom na § 2 písm. a/

uvedeného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonala v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca má s poukazom na § 2 písm. b/ uvedeného
zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Charakter zmluvy ako
spotrebiteľskej je daný i § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, v zmysle ktorého ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z ods. 3 a od. 4 tohto zákonného ustanovenia
vyplýva, že dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

20. Predmetnú zmluvu súd podrobil súdnej kontrole vzhľadom na ochranu žalovanej, pretože táto má
v konaní postavenie spotrebiteľa, najmä či táto spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená v súlade so
zákonom č. 129/2010 Z.z..

21. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
a platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.)
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť

finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa ustanovenia § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní tejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa písm. i/ tohto
ustanovenia ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené

sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa
§ 19.

23. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Podľa ods. 2 na účely výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či saoperácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady, používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej
spotrebiteľom. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa
vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná v dohodnutý čas a že
veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský
úverbezpovoleniapodľatohtozákonaaleboosobitnéhopredpisu,uzatvorenázmluvaospotrebiteľskom
úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v
neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len

skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota,
v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté
finančné plnenie naraz.

25.Podľa§53ods.1aods.5OZ,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 53d OZ, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení,
ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná.

29.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31.Podľa§39aOZ,neplatnýjeprávnyúkonurobenýfyzickouosobounepodnikateľom,priktoromniekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

32. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

33. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

34. Podľa § 545a prvá veta OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

35. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., odplatu pri poskytnutí peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

36. Podľa ustanovenia § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú
inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke
ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt,

ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa
predchádzajúcej vety.

37. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Žalobca ešte v podaní, ktoré bolo doručené súdu elektronicky cez portál eŽaloby dňa 23.03.2020
uviedol, že žalovaná sa pri podpise zmluvy o úvere oboznámila s obsahom zmluvy o prehlásila, že
súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, že nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje

sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok. V tejto
súvislosti je potrebné ďalej zdôrazniť, že zmluvná pokuta je fakultatívna náležitosť, ktorá nemusí byť
priamo v zmluve zakotvená, a je teda na dohode veriteľa a dlžníka akým spôsobom si ju dojednajú.
V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 33,- Eur v prípade, že ak
spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Jeho

nárok na úhradu zmluvnej pokuty je daný, keďže preukázal, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti a je
dlhodobo omeškaná s úhradou istiny. Občiansky zákonník síce súdu priznáva moderačné právo, ktorým
možno zmierniť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, nie ju však úplne zamietnuť. Rovnaké tvrdenia vo
vzťahu k nemu a k zmluvnej pokute vo výške 33,- Eur konštatoval v odôvodnení rozsudku Okresný súd
Žiar nad Hronom sp.zn. 24Csp/39/2019 zo dňa 18.06.2019.

40. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu cez portál eŽaloby dňa 23.09.2019 zapísanou tunajším
súdom dňa 26.09.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny, odplaty, zmluvnej pokuty,
poplatkov za upomienky, úrokov z úveru a zákonného úroku z omeškania na základe zmluvy ospotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 28.09.2015. Po oboznámení sa s listinami
doloženými žalobcom a tvrdeniami žalobcu súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné v
celom rozsahu vyhovieť. Je nepochybné, že žalovaná uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere so

žalobcom, ktorá podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z., ako i všeobecným ustanoveniam
Občianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,konkrétne§52anasl..Žalovanáuzavretiezmluvy
o spotrebiteľskom úvere nerozporovala a ani nerozporovala tvrdenia žalobcu, že na základe tejto
spotrebiteľskej zmluvy žalovanej poskytol úver v čiastke 250,- Eur tak, ako to napokon vyplýva zo znenia
samotnej zmluvy. Žalovaná nespochybnila výšku vyplateného úveru a ani tvrdenú skutočnosť zo strany

žalobcu, že úver v takejto výške jej bol poskytnutý. Preto súd túto skutočnosť vyhodnotil za nespornú
a mal zato, že sumu 250,- Eur v podobe úverových prostriedkov žalobca žalovanej poskytol. Pokiaľ
žalovaná žalobcovi nevrátila tieto poskytnuté finančné prostriedky v dojednanej lehote do 28.09.2016,
kedy nastala splatnosť tohto úveru, keďže žalovaná sa zaviazala úver vrátiť jednorazovo so splatnosťou
dňa 28.09.2016, pričom v konaní žalovaná nepredložila žiadne dôkazy o tom, že by žalobcovi finančné
prostriedky v celej výške poskytnutého úveru 250,- Eur vrátila, súd žalovanú zaviazal na vrátenie

finančných prostriedkov z titulu istiny úveru, avšak len v čiastke 62,- Eur, tak ako to žalobca žiadal
žalobou, nakoľko žalobca žiadal z istiny poskytnutých finančných prostriedkov od žalovanej vrátiť len
túto čiastku s tvrdením, že doposiaľ žalobcovi žalovaná na istinu úveru uhradila sumu 188,- Eur (250,-
Eur - 188,- Eur = 62,- Eur). Súd preto žalobe žalobcu o zaplatenie istiny úveru v sume 62,- Eur vyhovel.

41. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd v tejto časti žalobe
žalobcu nevyhovel a v tejto časti žalobu zamietol.

42. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že strany si dojednali z
úveru ročný úrok z úveru 68,80 %. Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v

eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) v septembri 2015, kedy zmluva o
spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená činili pre domácnosti pri spotrebiteľských a ostatných
úveroch poskytnutých na obdobie do jedného roka 7,55 % (stav) a 7,16 % (nové obchody)
ročne (zdroj: www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-
urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank ). Podľa súhrnných
informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2015
RPMN pri obdobných spotrebiteľských úveroch činila 24,67 %. Na základe uvedeného potom dojednaný
ročný úrok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere stranami zmluvy je viac ako 9 násobný ako priemerné
úrokové sadzby zverejnené Národnou bankou Slovenska. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov,

najmä Najvyššieho súdu SR, takto dojednaný ročný úrok z úveru súd vyhodnotil za neprimeraný a
odporujúci dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012). Z
uvedeného je zrejmé, že takto dojednaný zmluvný úrok niekoľko násobne prevyšuje priemerné úrokové
sadzby, za ktoré banky v rozhodnom období poskytovali obdobné spotrebiteľské úvery. Je pravdou, že
žalobca je nebankovým subjektom, avšak pokiaľ úrok za úver bol dojednaný v takejto neprimeranej

výške, bol tento povinný v konaní preukázať racionálnu odôvodnenosť dojednania takejto neprimeranej
výšky úrokov v porovnaní s bankovými subjektmi. V tomto ohľade žalobca nepredložil žiadne dôkazy.
Preto dojednanie takejto odplaty nepožíva právnu ochranu. Takéto dojednanie je absolútne neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež podľa §

3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí

3Cdo/137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka treba považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu
s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch
stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho,

kto právo alebo povinnosť vykonáva. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade
ustálil, či výška úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi, keďže žiaden právny predpis, ani
Občiansky zákonník, ani iný právny predpis nelimitujú výšku dojednania úrokov z pôžičky, z úveru.
Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov a problematiku dobrých mravov, táto úzko súvisí s doktrínou oneprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v
prípade tradičnej „úžery“. Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam, a slúži určitým
spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Táto našla odraz i v ustanovení § 52 ods. 6

Občianskeho zákonníka, ako i v § 39a Občianskeho zákonníka o tzv. „úžere“.

43. V posudzovanom prípade dojednané úroky v zmluve odporujú dobrým mravom, takéto dojednanie je
absolútne neplatné. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany
nebankových subjektov bola uskutočnená zákonná úprava, kedy do civilného práva bol zavedený pojem

„úžery“ a to zákonom č. 106/2014 účinným od 01.06.2014 § 39a, ktorým bol novelizovaný Občiansky
zákonník. S poukazom na vyššie uvedené, dojednanie úrokov je v spotrebiteľskej zmluve absolútne
neplatným dojednaním. K uvedenému dojednaniu súd vyslovil právny názor napriek tomu, že žalobca
vzal žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov späť.

44. Žalobca žalobou uplatnil i nárok na odplatu za úver vo výške 70,- Eur. Preskúmaním zmluvy súd

dospel k záveru, že v spotrebiteľskej zmluve bola vypočítaná RPMN vo výške 28 % s použitím výlučne
odplaty vyčíslenej v čiastke 70,- Eur. Do RPMN nebol zahrnutý dojednaný úrok z úveru. Takýto postup
žalobcu pri uvedení RPMN je zjavne v rozpore so zákonom a možno ho hodnotiť ako nekalý postup
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.). K nároku žalobcu na odplatu vo výške 70,- Eur súd

rovnako zaujal právny názor napriek tomu, že žalobca vzal žalobu v tejto časti späť.

45. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový resp. aj inak
označený finančný produkt. RPMN má zohľadniť teda všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v
súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok

za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady. RPMN musí zohľadňovať
všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť, či nevýhodnosť jednotlivých
produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových
či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru.
Uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady znamená, že spotrebiteľ nemá úplné a

dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúkať práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci
komplexné náklady včítane úrokov. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň
priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd v danom
prípade konanie veriteľa považoval za nekalo súťažné a v rozpore s dobrými mravmi, keď tento
neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak

úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať a malo podľa názoru súdu bez pochyby
vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno
priznať ochranu. Pokiaľ žalobca použil nesprávne údaje pre výpočet RPMN a uviedol v spotrebiteľskej
zmluve zjavne nižšiu mieru nákladov spojenú s poskytnutím úveru bez zohľadnenia úroku, je tento
údaj zavádzajúci, nakoľko navádza dojem, že poskytnutý úver z hľadiska odplatnosti je pre spotrebiteľa

výhodný. Pokiaľ žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade so zákonom, keď uviedol nesprávny údaj
o RPMN, súd predmetnú zmluvu vyhodnotil za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d/
zákona č. 129/2010 Z.z..

46. V ďalšom nároku žalobou si žalobca uplatňoval aj poplatky za upomienky v celkovej výške

210,- Eur, keď tvrdil, že žalovanej doručil 7 upomienok z dôvodu nesplácania úveru. Odvolával sa
pritom na všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tu súd preskúmaním zmluvy a týchto podmienok zistil, že uvedené
dojednanie nebolo súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, tak ako sa
na ne odvolával žalobca, ale bolo súčasťou samotnej úverovej zmluvy (bod 3, ods. 5). Uvedený poplatok

30,- Eur za jednu upomienku presahuje náklady, ktoré môže mať veriteľ so zasielaním upomienok a
preto tento poplatok vo vzťahu k upomienke súd považuje za neprimeraný. Navyše zaslanie upomienok
žalovanej žalobca v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Jeho tvrdenie nie je podložené
žiadnymi dôkazmi, pričom zo žiadneho dôkazu v konaní predloženého žalobcom nevyplýva, že skutočnežalovanej doručil upomienky v počte 7 kusov. Navyše takto dojednaný poplatok z hľadiska jeho
výšky súd vyhodnotil ako poplatok, ktorý je spôsobilý privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránatovneprospechspotrebiteľa.Súdtakétodojednaniehodnotíakoneprijateľnúzmluvnú

podmienku a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z neplatnej zmluvnej podmienky
žalobca nemohol uplatňovať svoj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 210,- Eur. Je
treba uviesť, že uvedený poplatok za upomienku nie je účtovaný za službu vyžiadanú zákazníkom t.j.
spotrebiteľom, ale účtovaný výlučne v záujme žalobcu v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej
riadne uhrádzať dlh. Účelom tohto poplatku preto nemá byť získavanie majetkového prospechu vo forme

akejsi finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ale výška takýchto poplatkov by mala odrážať
reálne náklady dodávateľa spojené s realizáciou tohto úkonu. Tieto žalobca v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal. Na sankcionovanie účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť slúžia iné právne možnosti.
K uvedenému súd zaujal právny názor napriek tomu, že i v tejto časti vzal žalobca žalobu späť.

47. Ďalším nárokom, ktorý žalobca v žalobe uplatnil, bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume

33,- Eur, ktoré dojednanie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v bode 3, v ods. 5. Aj v tejto
časti súd považoval nárok uplatnený žalobou za nedôvodný. V zmluve sa zmluvné strany dohodli na
tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Zmluvná pokuta
ako zabezpečovací prostriedok zabezpečovala teda záväzok žalovanej zaplatiť veriteľovi úver riadne

a včas včítane všetkých nákladov úveru. Aj dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve
súd vyhodnotil ako absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré nemôže zakladať nárok na prisúdenie. Žalobca v zmluve požadoval
neprimerane vysoké úroky za úver, nesprávne uviedol RPMN do spotrebiteľskej zmluvy, čím nekalým
spôsobom postupoval voči spotrebiteľovi. Aj napriek v minulosti vysloveným záverom súdmi Slovenskej

republiky, čo je známe zo súdnej praxe, žalobca ako veriteľ naďalej poskytuje spotrebiteľom úvery za
úroky, ktoré možno označiť za úžernícke a nekalým spôsobom, nesprávne tiež uvádza výšku RPMN
do spotrebiteľských zmlúv bez ohľadu zohľadnenia všetkých nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom a to v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko žalobca uviedol v rozpore so zákonom do zmluvy
o spotrebiteľskom úvere úrokovú sadzbu, nesprávny údaj o RPMN, a nakoľko zmluvná pokuta bola

dojednaná vzhľadom na návratnosť úveru včítane všetkých nákladov, i dojednanie o zmluvnej pokute je
absolútne neplatné a nemožno mu priznať právnu ochranu. Z týchto dôvodov súd žalobcovi nepriznal
zmluvnú pokutu v sume 33,- Eur, nakoľko spotrebiteľská zmluva je v tejto časti tiež neplatná, t.j. je v tejto
časti, ktorú možno oddeliť od ostatnej časti, absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoľko dohoda
o zmluvnej pokute nie je platná, neprichádzalo do úvahy moderačné právo súdu o znížení prípadnej

neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Pokiaľ žalobca poukazoval na odlišný právny názor uvedený v
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 24Csp/39/2019 zo dňa 18.06.2019 ohľadne tohto
svojho nároku, na dôvody tohto rozsudku, súd v tejto veci nie je viazaný právnym posúdením nároku
žalobcu na zmluvnú pokutu, ktorý bol vyslovený v inom súdnom konaní, ktoré navyše prebehlo len pred
prvoinštančným súdom. Nakoľko dohoda o zmluvnej pokute nie je platná, neprichádzalo do úvahy už

moderačné právo súdu o znížení prípadnej neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.

48. Žalobca má nárok len na vrátenie istiny, keď súd potom žalovanú zaviazal k povinnosti vrátiť
žalobcovi len to, čo podľa zmluvy dostala, a čo žiadal žalobou vrátiť žalobca na istine, teda čiastku 62,-
Eur, ktorú žalovaná nerozporovala.

49. Okrem dlžnej istiny súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania zo sumy 62,- Eur odo dňa
03.06.2017 do zaplatenia, keď žalovaná v tomto období nepochybne bola v omeškaní s vrátením istiny
úveru žalobcovi. Preto žalobca má nárok na zaplatenie z prisúdenej istiny i úrokov z omeškania až do
ich zaplatenia. Zákonná výška úroku z omeškania predstavuje 5 % ročne z priznanej istiny v zmysle

§ 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení.
V prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o zákonné úroky z omeškania, súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko
žalobca nepreukázal čiastkové plnenia žalovanej tak, aby súd mohol ustáliť, v akých čiastkach žalovaná
bola v omeškaní s úhradami, navyše žalobca požadoval zaplatiť zákonný úrok z omeškania z vyššej

sumy, než zo sumy istiny 62,- Eur, a preto nepodal návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania dôvodne.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. V konaní bola úspešnejšia žalovaná, keď k jej úspechu treba pripočítať aj tú časť konania, v ktorej
žalobca vzal žalobu späť, preto jej v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP patrí nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi pomerom úspechu a neúspechu v konaní. Žalovanej však v
konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, že
sa jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).