Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce, Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 3, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/200/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110208933
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5110208933.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o

maloletého: V. Y. , nar. XX.X.XXXX

bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,

dieťa rodičov: matky D. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., X. XXXX/X a otca V. Y., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom K. N. V., T. XXXX/XX, o úpravu práv a povinností k maloletému, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 100 EUR mesačne s
účinnosťou od 1. 3. 2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.3.2010 do 31.7.2011 vo výške 310 EUR súd p o v o ľ u j
e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod

následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Konanie o návrhu otca v časti zverenia maloletého V. do striedavej starostlivosti rodičov súd z a s t
a v u j e .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 15Nc 111/96-16 zo dňa 31.5.1999 v časti

výživného na maloletého V..

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 25.3.2010, domáhala, aby súd zvýšil
výživného na maloletého V., vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k
zmene pomerov. Žiadala zvýšiť výživné na sumu 200 EUR mesačne od 1.3.2010. Vo svojom písomnom
podaní doručenom súdu dňa 13.12.2010 žiadal zvýšiť výživné od 22.3.2007.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu došlom Okresnému súdu v Žiline dňa 20.7.2010 navrhol
zveriť maloletého do striedavej starostlivosti rodičov.

Súd nariadil vo veci pojednávanie. Návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zverenie
maloletého do striedavej starostlivosti rodičov spojil na spoločné konanie.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu. Výživné žiada spätne tak ako
uvádzala v návrhu. Na otázku súdu, prečo nepodala návrh v čase odkedy žiada zvýšiť výživné uviedla,
že v tom čase bola na tom finančne dobre a nechcela ísť na súd. Uviedla, že pokiaľ syn chodieva k
otcovi len posledné tri roky. Pokiaľ je syn u otca, stará sa o neho babka, ktorá mu zabezpečuje stravu,
varí mu. Otec chodieva cez víkendy do práce a prespáva u priateľky, takže otec riadne nezabezpečuje
starostlivosť o maloletého. Otec prispieva na výživu podľa posledného rozhodnutia súdu. Otca žiadala,

aby prispel aj na iné výdavky, čo otec odmietol a z peňazí, ktoré dáva synovi 20 EUR každý týždeň, 10
EUR zoberie, 10 necháva synovi, alebo sú použité na stravu pre syna. So synom bývajú v dvojizbovombyte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Platí poplatok za bývanie vo výške 150 EUR, platí si mobilný
telefón 35 EUR mesačne. Jej mesačný príjem je okolo 300 EUR v hrubom. Okrem bytu nie je vlastníčkou
iných nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Uviedla, že synovi zakupuje oblečenie, syn je

zvyknutý na značkové veci. Keď nemá prostriedky, tak si nekúpi ona, alebo si požičia. Výdavky na syna
za zvýšia od septembra, pretože bude chodiť na gymnázium do triedy s rozšíreným jazykom nemeckým
a do školy bude musieť dochádzať. Uviedla, že otec uhrádzal v roku 2010 bežné výživné vo výške 35
EUR, v januári 2011 vôbec nezaplatil na výživu, vo februári poslal 30 EUR po synovi, v marci 40 EUR, v
apríli 50 EUR, v máji 40 EUR, v júni 80 EUR. Otec platil synovi doučovanie, na ktoré chodil do polovice

februára roku 2011.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že syn trávil u neho čas viac ako 190 dní v roku približne 8
rokov dozadu. Syn býva u neho každý víkend v mesiaci, počas sviatkov, letných prázdnin a tiež v čase,
keď je chorý. Keď syn príde k nemu, býva aj u jeho rodičov. Celý deň trávia spolu, večer otec odchádza
k priateľke. Matka posiela po synovi listy, ktoré mu syn odovzdáva. Posielal pravidelne výživné vo výške

35 EUR za rok 2010. Za rok 2010 navyše poslal za marec, apríl, máj, jún 80 EUR, v septembri 60 EUR,
v novembri 60 EUR, v októbri 80 EUR, v decembri 40 EUR, za január nevie v akej výške výživné zaplatil,
vo februári 80 EUR a tiež aj za máj, jún, v apríli sú jarné prázdniny, preto bol syn u neho, takže zaplatil 60
EUR navyše. Uviedol, že synovi dal v lete 100 EUR. Spoločne so synom našli na internete doučovanie a
toto doučovanie mu otec platil. Nevidí dôvod, aby platil matke výživné, keďže on má v starostlivosti syna

viacej dní v roku ako matka a okrem toho mu kupuje ďalšie veci. Uviedol, že keď bol v strate v podnikaní,
musel si brať pôžičku, aby mohol zakúpiť dobytok. Tento rok mal príjmy z predaja dobytka. Výdavky sú
v súvislosti s nákupom obilia, nafty. Podniká v oblasti poľnohospodárstva. Minulý rok dostal dotáciu vo
výške 13.000 EUR. Dotácia je zahrnutá v príjme a od štátu je poskytnutá na vykrytie straty, ktorú má.

Z výsluchu maloletého V. na pojednávaní súd zistil, že by chcel byť počas vyučovania cez týždeň u
mamy a u otca by býval každý víkend, všetky sviatky a prázdniny. Taktiež by chcel byť s otcom cez
Vianoce. Keď chodí za otcom, chodieva k jeho rodičom, teda starým rodičom. Nechcel by byť zverený
do striedavej starostlivosti rodičov. Chcel by sa stretávať s otcom tak ako doteraz. Je pravdou, že otec
mu dáva peniaze ako výživné pre mamu, ktoré mame odovzdáva, každý týždeň 20 EUR, okrem letných

prázdnin, vianočných sviatkov, jarných prázdnin, keď je dlhšie u otca. Takto to funguje už asi dva roky.
Niekedy sa mohlo stať, že tých 20 EUR nedostal, avšak myslí si, že za rok 2011 otec dával 80 EUR každý
mesiac. Keď otec zabudol, potom doplatil. Nepamätá sa, že by otec nezaplatil 20 EUR za týždeň. Mama
mu hovorila, aby povedal, že si nepamätá odkedy mu otec dáva peniaze, ktoré nosí na výživu. On si však
pamätá, že otec mu tieto peniaze dáva minimálne dva roky. Otec mu hovoril, že má hovoriť pravdu a

na mamu, aby nehovoril zlé veci Približne od februára 2011 začal chodiť na doučovanie. Týždenne otec
platil 22 EUR. Na doučovanie chodil približne do apríla. Má dobrý vzťah s obidvoma rodičmi. Nechce byť
zverený do starostlivosti otca, pretože mu vyhovuje pokiaľ počas školského roka cez týždeň je s mamou,
pretože bol prijatý na strednú školu v D.. Bude navštevovať krúžok bojového umenia, kde poplatok je
10 EUR mesačne, otec mu bude prispievať.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že čo sa týka výšky výživného, syn trávi
čas u matky aj u otca, ako bolo preukázané, obidvaja rodičia hradia jeho výdavky. Čo sa týka spätného
výživného, matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo nepodala návrh už skôr.

Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 súd zistil, že
matka podávala daňové priznanie za rok 2010, pričom základ dane predstavoval 2.510,26 EUR.

Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otca za rok 2010 súd zistil, že
otec podával daňové priznanie za rok 2010, pričom základ dane predstavoval nulu. Príjmy za rok 2010

predstavovali 20.635,80 EUR a výdavky 21.925,81 EUR. Daňová strata predstavovala 1.290,01 EUR.

Z výkazu o príjmoch a výdavkoch otca za obdobie k 26.5.2011 súd zistil, že príjmy predstavovali 5.930
EUR, výdavky 6.020 EUR.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov

konania, matky, otca, kolízneho opatrovníka a maloletého V., dospel súd k záveru, že návrh matky na
zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu
v Žiline č.k. 15Nc 111/96-16 zo dňa 31.5.1999, ktorým bola schválená rodičovská dohoda v tom znení,
že maloletý V. sa zveruje do starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať mu na výživu výživným vo
výške 1.000,-Sk mesačne. Otec mal príjem od 5.000 do 6.000,-Sk. Okrem V. mal ešte dve vyživovacie

povinnosti. Matka bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného
tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov
navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého V..

Matka je v súčasnej dobe samostatne zárobkovo činnou osobou, základ dane za rok 2010 predstavoval
2.510,26 EUR. Uviedla, že v hrubom jej priemerný mesačný zárobok predstavuje 300 EUR. Otec je
samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine
predložil súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Predložil súdu daňové priznanieza rok 2010, peňažný denník za rok 2010 a za rok 2011 za obdobie do 26.5.2011. Otec v roku 2010
vykazovalstratu.Jenepochybné,žedošlokzmenepomerovnastraneV.,ktorýodseptembra2011bude
žiakom gymnázia. Zvýšili sa tak jeho výdavky v súvislosti so stravou, ošatením a tiež so školou. Bolo

preukázané, že otec zabezpečuje starostlivosť o maloletého počas všetkých víkendov, cez jarné, letné,
zimné prázdniny, počas Vianoc a taktiež keď je V. chorý. Túto skutočnosť potvrdili obidvaja rodičia a
taktiež maloletý V., ktorý bol v konaní vypočutý. Otec uviedol, že už dlhšiu dobu prispieva matke vyšším
výživným, to znamená, že v v rozhodnom období, od času ako určoval súd výživné, od marca 2010,
otec platil v roku 2010 bežné výživné 35 EUR a okrem toho zasielal k rukám matky po synovi každý

týždeň navyše 20 EUR. Otec platil navyše za marec, apríl, máj, jún, október po 80 EUR, september
a november po 60 EUR, v decembri 40 EUR, za rok 2011 neplatil bežné výživné, za február, marec,
máj, jún zaplatil výživné vo výške 80 EUR a za apríl 60 EUR, za január nevedel uviesť v akej výške
výživné zaplatil. Skutočnosť, že otec platil výživné navyše, potvrdil aj V., ktorý uviedol, že otec posielal
20 EUR každý týždeň. Nevedel však presne vyčísliť túto sumu. Uviedol, že niekedy sa mohlo stať, že
otec zabudol poslať 20 EUR, ale následne túto sumu doplatil. Matka však uvádzala, že otec neprispieval

vyšším výživným ako uvádzal. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla sumy, ktoré otec posielal na
výživu syna za rok 2010 navyše a to v 3/2010- 40 EUR, 4/2010- 40 EUR, 5/2010- 50 EUR, 6/2010-
40 EUR, 7/2010 navyše žiadna úhrada, 8/2010 navyše žiadna úhrada, 9/2010- 60 EUR, 10/2010- 60
EUR, 11/2010- 40 EUR, 12/2010 navyše žiadna úhrada. Na pojednávaní na otázku súdu, či vie vyčísliť
v akej výške posielal navyše výživné v roku 2011, matka uviedla, že v januári vôbec neposlal na výživu,

vo februári 30 EUR, v marci 40 EUR, v apríli 50 EUR, v máji 40 EUR, v júni 80 EUR. Súd poukazuje
na jej rozdielne výpovede na pojednávaniach ohľadne platenia výživného, pretože na pojednávaní dňa
28.2.2011 uviedla, že z peňazí, ktoré otec dáva synovi, 20 EUR každý týždeň, 10 EUR zoberie a 10
necháva synovi, alebo sú použité na stravu pre syna, na pojednávaní dňa 13.4.2011 uviedla, že otec
posiela po synovi 20 EUR za týždeň navyše okrem výživného od septembra 2010, pričom tieto peniaze

posiela za mesiac vo výške 60 EUR, teda trikrát po 20 EUR a z týchto prostriedkov časť spotrebuje
pre syna, časť si zoberie aj syn. Na pojednávaní dňa 3.8.2011 uviedla, že otec od marca 2010 uhrádzal
bežné výživné vo výške 35 EUR a v roku 2011 vôbec nezaplatil na výživu v januári, vo februári poslal
30 EUR, v marci 40 EUR, v apríli 50 EUR a v máji 40 EUR, v júni poslal 80 EUR. Súd vychádzal z
výpovede maloletého V., ktorú považoval za hodnovernú, jeho výpoveď potvrdzovala výpoveď otca

ohľadne výživného plateného navyše. Neuveril tvrdeniam matky, ktorá vo svojich výpovediach uvádzala
rozdielne skutočnosti ohľadne navyše plateného výživného. Treba tiež uviesť, že V. pri pohovore uviedol,
že“mamamuhovorila,abypovedal,žesinepamätáodkedymuotecdávapeniaze,ktorénosínavýživu“.
Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 EUR mesačne od 1.3.2010,
od začiatku mesiaca v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného. Podľa názoru súdu takto

určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, vzhľadom k možnostiam a
schopnostiam otca, vzhľadom na jeho príjmy. Otec aj v predchádzajúcom období prispieval okrem
bežného výživného synovi vo výške 80 EUR mesačne a súd je toho názoru, že aj naďalej môže otec
prispievať synovi v tejto výške. Treba tiež poznamenať, že otec platil synovi doučovanie, zaplatil mu
športový krúžok- džudo, ktorý navštevoval. Ako uvádzal V., otec mu zakupuje knihy, prispieva mu

vreckovým, takže podľa názoru súdu výživné vo výške 100 EUR je postačujúce. Otcovi od posledného
rozhodovania súdu ubudli dve vyživovacie povinnosti. Je pravdou, že syn trávi veľa času u otca, ale
taktiež býva počas školského roka u matky, ktorá mu zakupuje stravu, ošatenie, pomôcky do školy
a vyživovaciu povinnosť si plní aj formou uspokojovania bytových potrieb maloletého. Matka poberá
rodinný prídavok na maloletého, takže časť odôvodnených potrieb maloletého môže matka uhradiť aj z

tohto rodinného prídavku. Matka podávala návrh dňa 25.3.2010, pričom žiadala zvýšiť výživné spätne
od 22.6.2007. Podľa názoru súdu matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, prečo návrh
nepodala už v tomto čase, odkedy žiada zvýšiť výživné, pretože matka uviedla, že v tom čase bola na
tom finančne dobre, nechcela ísť na súd a preto nepodávala návrh. Treba uviesť, že je povinnosťou
obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho

dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine.
Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné
slúžinielennauspokojovanievšetkýchodôvodnenýchhmotnýchpotrieb(jedlo,ošatenie,obuv,bývaniea

podobne), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby a podobne). Treba poukázať tiež na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v
máji roku 1999 a v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývojživotných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla
odôvodniť zmenu výšky výživného.

Naposledy bolo výživné určené vo výške 1.000,-Sk, čo predstavuje 33,19 EUR. Nedoplatok na výživnom
za obdobie od 1.3.2010 do 31.7.2011 vo výške 310 EUR (17 mesiacov krát 66,81 - rozdiel medzi
naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným = 1.135,77 EUR mínus suma, ktorú otec navyše na
výživu zaplatil, tak ako je vyššie uvedené, to znamená za rok 2010 vo výške 660 EUR teda za mesiace
3,4,5,6,10 vo výške 80 EUR za mesiace 9,11, vo výške 60 EUR, za december vo výške 40 EUR, v lete

100 EUR, za 1 až 12 roku 2010 -35 - 33,19 - rozdiel medzi plateným výživným a naposledy určeným
výživným =18,10 EUR a v roku 2011 vo výške 147,67 EUR, za január otec nevedel uviesť, mesiace
2,3,5,6, vo výške 80 EUR, apríl vo výške 60 EUR spolu 380 - 7 x 33,19 suma bežného výživného=232,33
EUR) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 EUR k rukám matky spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na výšku nedoplatku. Pri nezaplatení jednej

splátky sa stane splatným celý nedoplatok.

Vo zvyšnej časti návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné vo výške 200 EUR od 22.3.2007, súd
zamietol.

. Otec sa domáhal zverenia maloletého V. do striedavej starostlivosti. V priebehu konania sa však rodičia
dohodli, že nie je potrebné upravovať striedavú starostlivosť, ani upravovať styk otca s maloletým. Z
toho dôvodu otec zobral svoj návrh späť a súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletého V. do
striedavej starostlivosti zastavil.

V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 15Nc
111/96-16 zo dňa 31.5.1999 v časti výživného na maloletého V..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.