Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200547
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6415200547.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne
- Slovenská republika, so sídlom Palatínova 10 - 12, 945 05 Komárno, IČO: 00 585 688, právne
zastúpený advokátom JUDr. László Lengyel, Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, proti žalovanému:
Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom Jána Hollého 10, 917 66 Trnava, IČO: 00 419
702, právne zastúpený advokátom JUDr. Marianom Janotom, Čajakova 28, 831 01 Bratislava, o určenie

vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 23.01.2015 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom

evidovaným na LV č. XXXX k.ú. M. E., obec Ž. A. M., na LV č. XXXX k.ú. Q., obec D. Q., na LV č. XXX
k.ú. D. F. W., obec D. F. W. a na LV č. XXX k.ú. X. S., obec X. S.. Súčasne žiadal nariadiť predbežné
opatrenie, ktorým bude žalovanému do právoplatného skončenia konania zakázané vstupovať na tieto
pozemky, dať tretej osobe pokyn na vstup na tieto pozemky, ďalej vykonať na nich akúkoľvek činnosť
sám alebo prostredníctvom tretej osoby, brániť žalobcovi vo vstupe na uvedené pozemky a napokon
nakladať s týmito pozemkami v rozsahu ich založenia, zaťaženia vecným bremenom alebo iným vecným

právom, vypožičania, vloženia do majetku právnickej osoby a prenajímania.

2. Tunajší súd uznesením č.k. 10C/22/2015-51 zo dňa 03.07.2015 návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol, konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Súd vychádzal z toho, že žalobca ešte pred podaním žaloby stratil právnu subjektivitu a tým aj
spôsobilosť byť účastníkom konania a tak muselo byť konanie zastavené.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/268/2017-112 zo dňa
15.08.2017 predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie uvádzajúc v podstatnom
nasledovné (odseky 9. až 12. zrušujúceho uznesenia):

„9. Žalobca ako Rehoľný dom Benediktínov je jeden z inštitútov zasväteného života, pričom v zmysle

Kán. 634 § 1 CIC 1983, Kán. 120 § 1 CIC 1983 a Kán. 584 CIC 1983 je cirkevnou právnickou osobou,
ktorá zaniká, ak ju kompetentná vrchnosť, v danom prípade Apoštolská stolica, zákonne zruší.

10.ŽalobcavýmazomzevidencieMinisterstvakultúrySRnezanikolakoprávnickáosoba,nakoľkokjeho
zániku mohlo dôjsť iba na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice, ktorá takéto rozhodnutie nevydala.
Žalobca v súvislosti s výmazom z registra organizácií poukazoval na ust. § 1 zák. č. 540/2001 Z. z. a

stanoviska Ústavného súdu SR (PL ÚS 10/08) a Ústavného súdu ČR (PL ÚS 6/02 č. 4/2003 Zb.) s tým,že zápis do registra alebo výmaz z neho nemá žiadny vplyv na vznik alebo zánik dotknutej právnickej
osoby.

11. Súd prvej inštancie konštatoval zánik subjektivity žalobcu bez prihliadnutia na osobitný charakter
tohto subjektu a aplikáciu jemu zodpovedajúcej právnej úpravy (okrem iného zákon č. 308/1990 Zb. o
slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností z ust. § 4 ods. 1 a 4, z ktorého
nemožno bez ďalšieho vyvodzovať, že neregistrované cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú právnu
spôsobilosť), vychádzajúci iba z výpisu z registra organizácií, majúce výlučne informatívny charakter,

ako aj bez toho, aby sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu spochybňujúcimi jeho zánik, obsiahnutými už
v návrhu na začatie konania.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľné, vychádza z
predčasných a neodôvodnených záverov, pričom forma rozhodnutia - uznesenie o zastavení konania,
nepochybne má za následok odňatie možnosti konať pred súdom.“

4. Po vrátení veci na ďalšie konanie tunajší súd rešpektujúc záväzný právny názor odvolacieho súdu
opätovne dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

5. Podľa § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka platí, že právnickými osobami sú aj iné subjekty,

o ktorých to ustanovuje zákon.

6. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

7. V tomto smere z ust. § 13 ods. 1 písm. g) a § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode
náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v platnom znení možno vyvodiť, že
cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú podľa § 4 ods. 3 cit. zákona samé právnickými osobami,
si v rámci svojich základných vnútorno-organizačných dokumentov (štatút, poriadok atď.) môžu určiť
aj ďalšie svoje útvary disponujúce právnou subjektivitou. Tieto potom Ministerstvo kultúry SR vedie

v evidencii právnických osôb ako právnické osoby, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od tej-
ktorej cirkvi, či náboženskej spoločnosti (§ 19 ods. 1 cit. zákona). Z toho vyplýva, že aj takéto útvary sú
právnickými osobami podľa § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka.

8. Z listín založených v spise je potom nepochybné (a tvrdil to takisto aj sám žalobca v podanej

žalobe, resp. vo svojom odvolaní), že žalobca vznikol ako samostatný právny subjekt s vlastnou právnou
subjektivitou odvodenou od Rímskokatolíckej cirkvi, ako je to zrejmé najmä z potvrdenia Ministerstva
kultúry SR zo dňa 28.04.1994 (č.l. 70 spisu). Takisto niet pochýb, že právna subjektivita žalobcu ako
právnickej osoby sa odvíja od predpisov kánonického (cirkevného) práva Rímskokatolíckej cirkvi, pričom
dôvodne a správne žalobca poukazoval na ustanovenia Kán. 634 § 1 CIC 1983, Kán. 120 § 1 CIC 1983

a Kán. 584 CIC 1983, podľa ktorých k zrušeniu a zániku žalobcu môže dôjsť len na základe rozhodnutia
Apoštolskej stolice. Potvrdzuje to aj list Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti
apoštolského života zo dňa 19.01.2015 (č.l. 83 spisu).

9. V súlade s Kán. 360 a 361 § 1 CIC 1983 v spojení s čl. 13, čl. 106 § 1 a čl. 108 § 1 Apoštolskej

konštitúcie o Rímskej kúrii potom menovaná kongregácia je oprávnená rozhodnúť o zrušení žalobcu a
prechode jeho majetku. To uvádzal aj samotný žalobca poukazujúc na to, že k jeho zrušeniu a zániku
nemohlo dôjsť na základe dekrétu trnavského arcibiskupa zo dňa 05.11.2014 č. 8037/14.

10. Je však faktom, že dekrétom zo dňa 13.11.2015 č. 17421/1990 (č.l. 96 a nasl. spisu) Kongregácia pre

inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života (ako kompetentný orgán) zrušila žalobcu,
čím tento stratil postavenie takého útvaru Rímskokatolíckej cirkvi, ktorý by v nadväznosti na jej vnútorný
predpis mal právnu subjektivitu uznávanú ust. § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka v spojení
so zákonom č. 308/1991 Zb.

11. Preto súd musel konanie zastaviť podľa § 64 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca počas
konania zanikol a nie je tu právny nástupca, s ktorým by bolo možné pokračovať. Kvôli tomuto
neodstrániteľnému procesnému nedostatku vedúcemu k zastaveniu celého konania nebolo možné savecne zaoberať ani predbežným (neodkladným) opatrením, ohľadne ktorého by bol nadbytočným ďalší
zastavujúci výrok.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému
(ktorý zastavenie konania nezavinil) náhradu trov konania nepriznal, pretože v dôsledku zániku žalobcu
niet subjektu, ktorý by mal trovy znášať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).