Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309213276
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2309213276.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35776005, proti povinnému: I. X., nar.
XX. XX. XXXX, adresa A., I. N. XXX/XX, pre vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Romanom Liščákom, so sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala

5/A, pod sp. zn. EX 2733/2009, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo
dňa 16.1.2019 č.k. 20Er/595/2009-36, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Výrokom II. zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo
výške 39,83 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdu bol dňa 21.02.2017 doručený podnet súdneho exekútora na

zastavenieexekúcievzmysle§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuzdôvodu,žemajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z obsahu exekútorského spisu súd zistil, že súdny exekútor prešetril
majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Je vlastníkom
motorového vozidla zn. Škoda Felicia, r.v. 1997, ktoré je blokované exekútorským úradom so skorším
poradím. Povinný nemá založený bankový účet. Povinný by mal byť zamestnaný v spol. AT-log, s.r.o.,
dňa 23.02.2016 bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, zamestnávateľ do súčasnosti

neodpovedal na súčinnosť a nevykonal zrážku zo mzdy. Nepoberá žiadny dôchodok ani dávky, z ktorých
by bolo možné vykonávať zrážky. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani
nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval
aspoň na krytie trov exekúcie. Preto súd exekúciu z úradnej moci v zmysle horeuvedeného zákonného
ustanovenia v celosti zastavil. Súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur, pričom
v odôvodnení rozsah priznaných trov podrobne špecifikoval.

3. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podkladom na vykonanie
exekúcie bol exekučný titul, a to blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2386539 zo dňa 31.7.2007,
vykonateľný dňa 16.8.2007. S poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
účinného do 31.08.2008 oprávnený tvrdil, že v lehote 3 rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie pokuty

bolo potrebné rozhodnutie vykonať, tj. výkon rozhodnutie nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel
byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti.Oprávnený mal za to, že súd mal exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku
z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty
na jeho vykonanie. Oprávnený žiadal zaviazať na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora

povinného.

4. K odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor podaním zo dňa 28.5.2019 v ktorom uviedol, že voči dôvodom
zastavenia konania nie je prípustné odvolanie (§ 358 Civilného sporového poriadku). K tvrdeniam
oprávneného o údajnej preklúzii exekučného titulu uviedol, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím

trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
možno konštatovať, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné
zastaviť z dôvodu preklúzie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok

pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné ako neprípustné
odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP.

6. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 10.8.2009 bol spísaný Návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe čoho ho okresný súd poveril dňa 27.8.2009 vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydané Okresným
riaditeľstvom PZ v Trnave č. AA 2386539 zo dňa 31.7.2007. Uvedeným rozhodnutím bola povinnému
uložená pokuta vo výške 2.000,- Sk (66,38 Eur). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 31.7.2007

a vykonateľnosť dňa 16.8.2007.

7. Najskôr sa odvolací súd zaoberal napadnutým uznesením čo do výroku I. o zastavení exekúcie.

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

13. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však
dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom
vo veci.

16. Keďže oprávnený v odvolaní nenapáda rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale žiada iba zmenu
právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, čím napáda len dôvody tohto rozhodnutia,odvolací súd jeho odvolanie proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 386
písm. c) CSP odmietol.

17. Odvolací súd aj napriek odmietnutiu odvolania považuje za potrebné k oprávneným namietanej
skutočnosti, že v prejednávanej veci exekučný súd napadnutým uznesením nesprávne rozhodol, keď
exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
a nie z dôvodu prekludovania práva priznaného v exekučnom titule podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučnéhoporiadkuuviesť,žeZákonopriestupkochdoprijatianovelyvykonanejzákonomč.298/2008

Z.z. účinnej od 1. septembra 2008 v jeho tretej časti, v ustanovení § 88 ods. 1 označenom ako Výkon
rozhodnutia stanovil 3-ročnú lehotu, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok
vykonať. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením prekluzívnej lehoty upravenej v § 88 ods. 1 zo zákona
o priestupkoch, vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za
priestupkyzhľadiskalehoty,doktorejjemožnérozhodnutievydanésprávnymorgánomnútenevymáhať,
spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku. Uvedená zmena bola vykonaná bez toho, že

by bolo v prechodných ustanoveniach upravené, ako sa posudzuje beh lehoty na vykonanie takéhoto
rozhodnutia, ak lehota začala plynúť pred týmto dátumom a do dátumu 31.08.2008 neskončila. Pri
strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanom prijatím novely zákona je treba v
prípade absencie prechodných ustanovení vychádzať zo všeobecných zásad platných pre konkrétne
odvetvie práva. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa okrem iných týkala novela

tohto zákona vykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z., bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o
priestupkoch, ktorá upravuje konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Pri
riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového treba preto
vychádzať zo zásad typických pre procesné právo, pre ktoré vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia
zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré

boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon
z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré
sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona.
Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak bol exekučný titul vydaný pred 1. septembrom 2008 a 3-
ročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia o pokute začala plynúť pred týmto dátumom, pričom
pokračovala a plynula aj po 1. septembri 2008 tak, ako je to aj v prejednávanej veci, jej beh je nutné
posudzovať už podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 292/2008 Z.z., ktorou bolo ust. § 88

v ods. 1 z pôvodnej právnej úpravy bez prechodných ustanovení vypustené. Keďže v novelizovanom
zákone o priestupkoch, účinnom od 1. septembra 2008 nie je stanovená žiadna lehota na výkon
rozhodnutia o uložení blokovej pokuty, musí sa na výkon rozhodnutia o uložení blokovej pokuty aplikovať
ust. § 71 ods. 3 Zákona o správnom konaní, ktoré má povahu všeobecného predpisu a uplatní sa len
vtedy, ak osobitný predpis výkon rozhodnutia neupravuje inak. Z ustanovenia § 71 ods. 3 Zákona o

správnom konaní jednoznačne vyplýva, že v trojročnej lehote treba výkon rozhodnutia iba nariadiť.

19. S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho právneho názoru, že tvrdenie oprávneného o
tom, že došlo k preklúzii práva priznaného v exekučnom titulu nie je správne, a teda nebol daný dôvod
na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku ex offo, keďže po

vydaní rozhodnutia o pokute, právo ktoré z tohto rozhodnutia vyplynulo pre oprávneného a bolo mu
priznané, nezaniklo.

20. Pokiaľ ide o tú časť odvolania oprávneného, ktorá smeruje voči výroku II. napadnutého uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu

trov exekúcie vo výške 39,83 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, voči tomuto
rozhodnutiu odvolanie prípustné tiež nie je (§ 386 ods. 1 písm. c) CSP).

21. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov

účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.22. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 do 30.6.2016, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

23. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

24. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením rozhodol o trovách exekúcie podľa

ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie.
Oprávnený podal dňa 16.4.2019 proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie.

25. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že
o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred
1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom

prípade však podal súdny exekútor odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri
2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to
znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo
s účinnosťou od 1.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované
zákonné ustanovenie v znení účinnom od 1.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade

trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku výslovne nestanovuje.

26. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku výslovne
neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 CSP), odvolanie proti takémuto

rozhodnutiu nie je prípustné.

27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie zákon nepripúšťa. Preto odvolací súd
odvolanie proti uzneseniu podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.

28. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím

sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,

nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

30.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu

spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

31. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania

oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní

nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.32. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).