Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909202290
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6909202290.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: H. X. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., X. Q. XXX, zat. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom v Hnúšti,
Partizánska č. 197, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o zaplatenie sumy 37.361,39 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/65/2009 - 276, zo
dňa 10.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Konanie v časti týkajúcej sa sumy 2.364,20 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 2.364,20 Eur od 08.01.2009 do zaplatenia, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne
zo sumy 34.997,19 Eur od 08.01.2009 do zaplatenia, s a
z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 34.997,19 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 08.01.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sú splnené všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu žalobcovi. Súd mal za preukázané, že zo strany PSS

došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2007 formou odstúpenia
v dôsledku začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia voči žalobcovi uznesením vyšetrovateľa
OR PZ v Rimavskej Sobote. Ak by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, došlo by na strane žalobcu
ku rozmnoženiu jeho majetku v roku 2007, pretože by nebola zmarená príležitosť žalobcu získať províziu
za celý rok 2007 vo výške minimálne sa rovnajúcej vyplatenej provízii žalobcovi za rok 2006. Súd
dospel k záveru, že medzi ušlým ziskom žalobcu a nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa OR PZ
v Rimavskej Sobote je vzťah príčiny a následku, ktorý je priamy a bezprostredný. Pokiaľ ide o výšku

nároku na ušlý zisk, súd má za preukázané, že do konca roka 2007 by mal žalobca reálnu možnosť
zarobiťnaprovíziáchsumuzodpovedajúcupredmetnémunároku.Súdmázato,žežalobcapredložením
listín, vyhotovených PSS v dňoch 05.02.2007, 08.02.2007 a 14.01.2011 uniesol dôkazné bremeno na
preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia o výške jeho nároku na ušlý zisk. Predmetné listiny vyhotovilaPSS ako bývalý zmluvný partner žalobcu, ktorá v dôsledku predčasného ukončenia zmluvného vzťahu
odstúpením od zmluvy bola so žalobcom v súdnom spore za neplatnosť tohto odstúpenia, a preto ich
vzťah možno hodnotiť skôr ako konfrontačný, a nie účelovo ústretový. Súd v konaní nezistil žiadny

záujem PSS na tom, aby so svojich podaniach uvádzala nepravdivé údaje s cieľom privodiť žalobcovi
majetkový prospech. Okresný súd považoval aj nárok na náhradu škody titulom trov trestného konania
vo výške 193,69 Eur za dôvodný, nakoľko šlo o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, ktorým
zodpovedali dôvodné úkony obhajcu. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania s poukazom
na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Rozhodnutie oprel o ust. § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, 3, § 27b ods. 1 zákona
o zodpovednosti štátu č. 517/2008 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 3 CSP.

3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, a to proti druhému a tretiemu výroku rozsudku. Rozsudok
navrhol zmeniť tak, že súd žalobu žalobcu zamietne. Namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté

dôkazy, a to znalecké dokazovanie za účelom ustálenia výšky ušlého zisku. Má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a výška ušlého zisku nebola dostatočným spôsobom v konaní preukázaná.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.10.2016 sp. zn. 25Cdo/2858/2015. Uviedol,
že súd sa otázkou nákladov na dosiahnutie uplatňovaného ušlého zisku vôbec nezaoberal. Škoda
žalobcovinevzniklaakopriamyabezprostrednýnásledoknezákonnéhouzneseniaovzneseníobvinenia

(žalobca nebol vo výkone trestu, resp. väzby, v dôsledku ktorej bola obmedzená možnosť výkonu
jeho podnikateľskej činnosti), ale vznikla ako bezprostredný dôsledok jednostranného úkonu zmluvného
partnera žalobcu - teda odstúpenia od zmluvy. To, že žalobca prestal vykonávať podnikateľskú
činnosť pre jeho zmluvného partnera, nebolo spôsobené vydaním predmetného uznesenia o vznesení
obvinenia, ale bolo spôsobené tým, že PPS využila svoje právo a od predmetnej zmluvy o obchodnom

zastúpení odstúpila. K vzneseniu obvinenia v danom prípade došlo uznesením zo dňa 30.11.2006 a k
uzatvoreniu samotnej zmluvy o obchodnom zastúpení došlo dňa 12.02.2007 (teda v dobe po vydaní
uznesenia o vznesení obvinenia), pričom k odstúpeniu od zmluvy došlo až listom zo dňa 20.03.2007
(teda mesiac po uzatvorení predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení). Je zrejmé, že žalobca v dobe
uzatvárania mal vedomosť o tom, že mu bolo vznesené obvinenie. Namietal nesprávnosť právneho

posúdenia súdu vo vzťahu k záveru o nezákonnosti predmetného uznesenia vyšetrovateľa PZ. Podľa
§ 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci platí, že ak tento
zákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. Z doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,

že predmetné uznesenie o vznesení obvinenia nebolo formálnym spôsobom z dôvodu nezákonnosti
zmenené, ani zrušené. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 163/2013. Ak by mal
zákonodarca v úmysle odškodňovať aj osoby v pozícii žalobcu, teda osoby, voči ktorým bolo vznesené
obvinenie, ich trestné stíhanie však bolo zastavené (avšak neboli stíhaný väzobne), neupravoval by
osobitneprípadyväzbyvust.§8ods.5zákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci. Poukázal na to, že zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2007 nadobudla účinky až odo
dňa 12.02.2007. Právo PPS na odstúpenie od zmluvy v dôsledku vznesenia obvinenia žalobcovi, teda
z hľadiska časovej pôsobnosti právnej normy, mohlo vzniknúť len v tom prípade, ak by žalobcovi bolo
vznesené obvinenie v termíne po 12.02.2007.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom II. a III.
výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne

posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu
z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán,
súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa
kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry aobsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Rozhodnutie
je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré

uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

7. Námietky žalovaného uvádzané v odvolaní nie sú dôvodné.

8.Žalovanývodvolaníneuviedolanepreukázalžiadneskutočnosti,ktorébybolirelevantnýmdôvodoma

mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S ním namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný
súd a nebolo účelné ani dôvodné, aby ich odvolací súd opakoval.

9. Rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k priznaniu ušlého zisku je dostatočne odôvodnené,
preskúmateľné a odvolací súd sa s úsudkom okresného súdu v plnom rozsahu stotožňuje. Je zrejmé,
že pri vyčíslení ušlého zisku okresný súd vychádzal z listín, ktoré predložil žalobca , a ktoré vyhotovila

PSS. Súdna prax je jednotná v tom, že ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného
nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať
s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa tak neprejavuje zmenšením majetku poškodeného,
ale stratou očakávaného prínosu. Na vznik nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku nestačí
iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto preukázané, že pri pravidelnom behu

vecí (t.j. nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, resp.
vzniku škodnej udalosti. Pri posudzovaní ušlého zisku teda nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia
majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené na isto, že pri pravidelnom behu vecí,
pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho

majetku. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje práve poškodeného - žalobcu. Vznik nároku na
náhradu škody z titulu ušlého zisku tak musí byť podložený existujúcimi a reálne dosiahnuteľnými
okolnosťami,zktorýchjemožnéusudzovať,žeškodnáudalosťskutočnenegatívnezasiahladopriebehu
konkrétneho deja (pravidelného chodu vecí) vedúceho k určitému zisku. Pre výšku ušlého zisku je
rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná

udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. V prípade ušlého zisku
ide teda o ujmu nastalú (vzniknutú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti.
V prejednávanej veci žalobca ako poškodený tvrdený ušlý zisk preukázal hodnoverným listinným
dôkazom, a preto nebolo potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie tak, ako namieta žalovaný.
Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že uvedený listinný dôkaz je nehodnoverný. Zo

sledu relevantných skutočností vyplývajúcich z doposiaľ zisteného skutkového stavu, aj podľa názoru
odvolacieho súdu možno dospieť k záveru, že bola preukázaná priama vecná súvislosť príčiny a
následku, t. j. začatia trestného stíhania a odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení so zmenšením
majetku žalobcu. Preto možno súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého bolo v
konaní preukázané splnenie jedného zo zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu

spôsobenú žalobcovi podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a to príčinná súvislosť medzi začatím trestného
stíhania žalobcu a ukončením zmluvného vzťahu zo strany PSS odstúpením od zmluvy. Uvedená
skutočnosť jednoznačne vyplýva z listu PSS zo dňa 20.03.2007 adresovanému žalobcovi (č.l. 34). V
konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti ohľadom toho, že by PSS mala záujem na tom, aby vo
svojich podaniach uvádzala nepravdivé údaje s cieľom privodiť žalobcovi majetkový prospech.

10. Pokiaľ žalovaný v bode C svojho odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď
okresný súd poukázal na judikát R37/2014, uvedená odvolacia námietka nie je dôvodná. Žalovaný v
tejto súvislosti poukazoval príkladne na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 163/2013, ako aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/64/2008 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov ako aj najvyššieho súdu,

pričom odvolací súd dodáva, že rozhodnutie najvyššieho súdu 1Cdo/64/2008 z 30.09.2009, na ktoré
poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní sa týkalo náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. Je pravdou,
že najvyšší súd v poslednom odseku na strane 6 tohto uznesenia uviedol, že „uznesenie o vznesení
obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je
vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin (až na podklade zistených

skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou). Ak dôjde
k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo
vydanénesprávne(vrozporesustanoveniamiTrestnéhoporiadku).Jednotlivédôvodyoslobodeniaspod
obžaloby nemajú z hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesenie obvinenia rovnaký význam“.Nemožno však prehliadnuť predposledný odsek na siedmej strane tohto uznesenia, ktorý obsahuje text,
v zmysle ktorého „z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby,
právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia; takéto právo by nemal iba vtedy,

ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len preto, že nie je za trestný
čin trestne zodpovedný, resp. že mu bola udelená milosť alebo, že trestný čin bol amnestovaný“.

11. Okresný súd teda správne vo svojom rozhodnutí poukázal na judikát R37/2014. Rozhodnutie
najvyššieho súdu z 18.08.2010, sp. zn. 4MCdo/15/2009 sa týkalo náhrady škody podľa zák. č. 514/2003

Z.z.,bolopojehoprerokovaníobčianskoprávnymkolégiompublikovanévZbierkestanovískNajvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R37/2014, na ktorý okresný súd odkazuje
a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje, pričom právna veta tohto judikátu
znie: „zmyslu a účelu § 6 ods. 1 veta práv zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia,
v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania

a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa
nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným“.

12. Aj keby z rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní vyplývala
odvolateľom tvrdená rozdielnosť rozhodovania najvyššieho súdu, tak tu odvolací súd poukazuje na to, že

táto rozdielnosť rozhodovania bola už prekonaná postupmi a mechanizmami zodpovedajúcimi právnej
úprave účinnej do 30.06.2016; t.j. v súčasnosti táto rozdielnosť neexistuje.

13. V čase po rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/15/2009 najvyšší súd nevydal rozhodnutie,
ktoré by v porovnaní s týmto rozhodnutím bolo založené na odlišných právnych záveroch. Je možné

poukázať v tomto smere aj na závery vyjadrené v uvedenom rozhodnutí, napr. v rozhodnutiach
z 30.03.2011 sp. zn. 3Cdo/194/2010, z 30.01.2011 sp. zn. 4Cdo/54/2011, z 12.12.2012 sp. zn.
7Cdo/145/2011, z 19.06.2013 sp. zn. 7Cdo/87/2012 a z 19.02.2014 sp. zn. 7MCdo/27/2012. Tieto
rozhodnutia spočívajú na právnych záveroch zodpovedajúcich záverom ústavného súdu, ktorý v
rozhodnutí zo 07.07.2016 sp. zn. I.ÚS 320/2016 konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej

začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného
stíhania, je neskorší výsledok trestného konania“, a ktorý k tomu v ďalšej časti svojho rozhodnutia dodal,
že „pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je
rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich

podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhania konkrétnej
osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, skutok nie je
trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie
vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na
základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca“.

14. Od publikovania judikátu R37/2014, na ktorý sa odvoláva okresný súd vo svojom rozhodnutí, sa
rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálila (nie je rozdielna) v tom, že vtedy, keď došlo k zastaveniu
trestného stíhania (prejednávaný prípad) alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhania proti

nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto
posudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimmeradlom
zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Nedôvodná je
teda argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní, ktorý tvrdí opak.

15. Okresný súd správne vychádzal pri rozhodovaní z toho, že zodpovednosť štátu za škodu je
objektívna. V posudzovanom prípade sa podozrenie zo spáchania trestného činu proti žalobcovi
nepotvrdilo. Potom je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné rozhodnutie,
ktoré zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

16. Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za jasný a zrozumiteľný, presvedčivý a
preskúmateľný, odkazujúci na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky
otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Odôvodnenie rozhodnutia okresnéhosúdu, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu a inú právnu ochranu.

17. Odvolací súd ešte vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013,
na ktorý sa žalovaný odvoláva vo svojom odvolaní uvádza, že tento nález sa na vec nevzťahuje, nakoľko
týmto nálezom bola riešená otázka, či do škody uplatnenej poškodeným podľa zák. č. 514/2003 Z.z. má
byť započítaná aj škoda, ktorá mu vznikla v príčinne súvislosti s väzbou, v prípade, ak si poškodený
uplatnil nárok na náhradu škody len z titulu nezákonnosti obvinenia. Uvedený nález ústavného súdu

nerieši otázku nároku na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ako nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v prípade zastavenia trestného stíhania. Táto otázka
je výslovne riešená tak, ako to už bolo uvedené vyššie, napr. nálezom Ústavného súdu SR I.ÚS
320/2016-49 zo dňa 07.07.2016.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).