Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Pavel Rohárik
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/49/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115202058
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6115202058.4
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobkyne D. M.,
nar. XX. O. XXXX, XXX XX N., G. XX, zastúpenej JUDr. Kornéliou Múkerovou, advokátkou, 974 01
Banská Bystrica, ČSA 25, proti žalovaným - 1) A. G., nar. XX. O. XXXX, XXX XX N. N., G. X, a 2) A. Š.,
nar. X. M. XXXX, XXX XX N. N., Z. Y. XX, zastúpenej JUDr. Romanom Grigelom, advokátom, 974 01
Banská Bystrica, Nad Plážou 16, o zaplatenie 42.182,54 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 7.106,71 Eur s príslušným úrokom z omeškania.
Žalovaní 1) a 2) s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 32.462,01 Eur s
8,05 % úrokom z omeškania od 3. apríla 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu 53,92 % trov konania od žalovaných 1) a 2).
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa žiadala žalobou doručenou súdu dňa 5. februára 2015 uložiť žalovaným 1) a 2) povinnosť
zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 42.182,54 Eur s príslušenstvom. Argumentovala, že ako
záložca založila v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. svoj byt na zabezpečenie
zmluvy o úvere, ktorú so Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzavreli žalovaní. Pretože žalovaní úver riadne
nesplácali, uhradila za nich žalobkyňa splátky v celkovej sume 2.613,82 Eur, predala založený byt a z
časti kúpnej ceny 39.568,72 Eur uspokojila záložného veriteľa.
2. Žalovaný 1) sa k žalobe nevyjadril.
3. Žalovaná 2) uviedla, že úver brali so žalovaným 1) (v tom čase jej manželom) za účelom úhrady
jeho hráčskych dlhov a na splatenie úveru žalobkyne (americkej hypotéky) v sume 6.706,71 Eur.
Tvrdila, že ona z úveru nedostala žiadne finančné prostriedky. Namietla premlčanie celej žalovanej
sumy predstavujúcej bezdôvodné obohatenie v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaná
2) sa bránila i tvrdením, že žalobkyni uhradila sumu 400 Eur dňa 13. júna 2012 na jej účet a sumu
800 Eur v roku 2009 v hotovosti. Poukázala na to, že jej manželstvo so žalovaným 1) bolo v konaní
sp.zn.7C/104/2011 dňa 30. apríla 2012 (právoplatne dňa 30. júna 2012), so žalovaným 1) si do 3 rokov
BSM nevyporiadali. Preto je vyporiadané domnienkou v zmysle § 149 ods. 4 O.z. a treba majetkové
práva a pohľadávky rozdeliť medzi bývalých manželov rovnakým dielom, pričom nie je možné, aby v
súčasnosti plnili dlh spoločne a nerozdielne.
4. Žalobkyňa v reakcii na obranu žalovanej 2) zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 6.706,71
Eur ( ktorú dostala z úveru žalobkyňa) a sumy 400 Eur ( ktorú uhradila žalovaná 2) na účet žalobkynedňa 13. júna 2012). Preto súd konanie v tejto časti rozhodnutím vyhláseným na pojednávaní dňa 10.
januára 2017 (s príslušným úrokom z omeškania) zastavil.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej 2) a oboznámením sa so stranami
navrhnutými listinnými dôkazmi - zmluvou o zriadení záložného práva, výpismi z účtu žalobkyne, kúpnou
zmluvu, potvrdením o hotovostnom vklade, rozsudkom č. k. 7C/104/2011- 85 zo dňa 30.apríla 2012,
zmluvou o splátkovom úvere, výzvou na zaplatenie omeškaných splátok, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:
6. Žalovaní uzavreli so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „pôvodný
veriteľ“) dňa 26. mája 2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej im pôvodný veriteľ poskytol sumu 40.700
Eur a oni sa zaviazali vrátiť ju s úrokom 6,2 % ročne v 360 mesačných splátkach po 254,17 Eur. Na
zabezpečenie zmluvy o úvere uzavrela žalobkyňa s pôvodným veriteľom dňa 26. mája 2009 zmluvu o
zriadení záložného práva, ktorou založila svoj byt č. XX v N. N. na G. X., súp. č. XXXX, zapísaný na LV
č. XXXX v katastrálnom území F.. Listom zo dňa 18. októbra 2011 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného
1) na zaplatenie omeškaných splátok na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s upozornením, že v prípade
nevyplatenia do 10 dní bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a následne realizovaný výkon
záložného práva. Podľa výpisov z účtu uhradila žalobkyňa za žalovaných na účet uvedený vo výzve
sumy 1.693,82 Eur dňa 11. novembra 2011, a 4 x 230 Eur v dňoch 20. decembra 2011, 20. januára 2012,
20. februára 2012 a 20. marca 2012 (platby označené ako „splátka úveru G.Š. A.“). Kúpnou zmluvou
zo dňa 19. apríla 2012 predala žalobkyňa so súhlasom pôvodného veriteľa byt založený záložnou
zmluvou kupujúcej I. N.. S. čl. S.. bode 7.2 a) kúpnej zmluvy dohodli, že časť kúpnej ceny 39.568,72 Eur
vyplatí kupujúca priamo pôvodnému veriteľovi na úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čím v zmysle
čl. IX. dôjde k vyplateniu pohľadávky pôvodného veriteľa z titulu zmluvy o úvere. Podľa potvrdenia o
hotovostnom vklade vložila kupujúca sumu 39.568,72 Eur na tento úverový účet. Z rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 7C/104/2011-85 zo dňa 30. apríla 2012 vyplýva, že žalovaní boli právoplatne
rozvedení ku dňu 30. júna 2012. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že si nie je vedomá, že v roku 2009
dostala od žalovanej sumu 800 Eur. Z výsluchu žalovanej 2) vyplýva, že z peňazí poskytnutých titulom
zmluvy o úvere nič nedostala.
7. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania. V prípade zmluvy o úvere ide medzi žalovanými
a pôvodným veriteľom o spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. O.z., lebo pôvodný veriteľ vystupoval
v postavení dodávateľa (jeho predmetom podnikania je aj poskytovanie úverov) a žalovaní ako
spotrebitelia (podľa zmluvy nekonali v rámci obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti). Podľa § 52
ods. 2 O.z. v znení účinnom od 1. apríla 2015 sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne
ustanovenia O.z., hoci by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa má pri
absencii prechodných ustanovení aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (rozhodnutia
NS SR 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014). Ide o situácie, keď je rovnaký právny inštitút upravený v
Občianskom aj Obchodnom zákonníku, teda i o premlčanie. Preto súd na posúdenie premlčania
aplikoval § 100 a nasl. O.z., a nie § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, napriek tomu, že základom
právneho vzťahu účastníkov je zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka. Rovnaký právny režim má aj záložná zmluva ako akcesorický právny vzťah.
Preto je nutné premlčanie posúdiť podľa O.z.
8. V prípade dlžných splátok úveru, ktoré žalobkyňa plnila za žalovaných z vlastných finančných
prostriedkov prevodom na úverový účet, sa žalovaní bezdôvodne obohatili podľa § 454 O.z., lebo
žalobkyňa za nich plnila to, čo mali plniť sami. V tomto prípade nejde o zmluvné plnenie z titulu záložnej
zmluvy, lebo žalobkyňa neplnila za žalovaných z predmetu zálohu, t.j. z titulu svojho postavenia záložcu.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí podľa § 107 O.z. v subjektívnej dvojročnej
lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení dozvedela.
Žalobkyňa dobrovoľne plnila prevodom z jej účtu, a preto sa o bezdôvodnom obohatení, i o tom, kto
sa na jej úkor obohatil, dozvedel už v momente úhrady uvedených súm. Preto od dátumov úhrad
žalobkyne začala plynúť uvedená premlčacia doba, ktorá uplynula pri jednotlivých plneniach v dňoch 11.
novembra 2014, 20. decembra 2014, 20. januára 2014, 20. februára 2014 a 20. marca 2014. Pretože
žalobkyňa podala žalobu až dňa 5. februára 2015, zmeškala premlčaciu dobu a jej žaloba je v časti
úhrad zaplatených na úverový účet spolu v sume 2.613,82 Eur nedôvodná, a súd nemal inú možnosť
ako ju v tejto časti zamietnuť.9. V časti, v ktorej žalobkyňa uspokojila pôvodného veriteľa z predmetu zálohu, nejde o bezdôvodné
obohatenie, ale o plnenie na základe záložnej zmluvy. V tomto prípade má podľa ustálenej rozhodovacej
činnosti súdov záložca nárok na náhradu od dlžníka s použitím analógie (§ 853 O.z.) ako keby išlo o
ručiteľa podľa § 550 O.z. (R 89/2000). Pretože pre tento nárok nepozná O.z. osobitnú premlčaciu dobu,
premlčí sa vo všeobecnej trojročnej dobe podľa § 101 O.z. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa,
kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa úhrady sumy pôvodnému veriteľovi (19. apríla
2012), lebo v tento deň vzniklo žalobkyni právo žiadať od žalovaných náhradu za poskytnuté plnenie.
Premlčacia doba by uplynula dňa 19. apríla 2015, žalobkyňa však podala žalobu pred týmto termínom,
čím prerušila plynutie premlčacej doby a jej nárok na zaplatenie sumy 39.568,72 Eur nie je premlčaný.
Keďže žalobkyňa uznala obranu žalovanej 2) v sume 7.106,71 Eur (ohľadom ktorej súd konanie zastavil)
má ako záložca nárok na zaplatenie zostatku sumy - 32.462,01 Eur. Súd nemohol akceptovať tvrdenie
žalovanej 2), že v roku 2009 už uhradila žalobkyni z dlžnej sumy 800 Eur, lebo žalovaná 2) v tejto časti
neuniesla dôkazné bremeno. Ako dôkazný prostriedok navrhla vypočuť žalobkyňu, ktorá však úhradu
tejto sumy poprela. Preto súd uložil žalovaným zaplatiť žalobkyni sumu 32.462,01 Eur.
10. V časti sumy kúpnej ceny uhradenej kupujúcou založeného bytu Evou Blahovou priamo pôvodnému
veriteľovi namieta žalovaná 2) aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne s tým, že v tejto časti sa nemohla
bezdôvodne obohatiť na jej úkor. Súd už konštatoval, že v prípade uspokojenia pôvodného veriteľa z
predmetu zálohu nejde vôbec o bezdôvodné obohatenie, ale o plnenie na základe záložnej zmluvy. Je
tiež irelevantné, či kupujúca uhradila kúpnu cenu priamo pôvodnému veriteľovi alebo najprv žalobkyni,
ktorá by ju následne uhradila pôvodnému veriteľovi, lebo ide len o spôsob plnenia, a v oboch prípadoch
je oprávneným na prijatie tejto sumy pôvodný veriteľ, ktorý vystupoval na základe záložnej zmluvy ako
záložný veriteľ. Preto súd považuje uvedenú obranu žalovanej 2) za nedôvodnú.
11. Súd uložil žalovaným plniť spoločne a nerozdielne v zmysle § 511 O.z. Z povahy plnenia zmluvy
o úvere vyplýva, že žalovaní boli povinní plniť (vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky) pôvodnému
veriteľovi spoločne a nerozdielne, lebo poskytnuté peňažné prostriedky boli v zmluve vyjadrené jednou
sumou (40.700 Eur), ktorá nebola medzi žalovaných rozdelená. Žalovaní boli v zmluve o úvere označení
spoločne pojmom „dlžník“ a všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere tak mali plniť spoločne,
ako keby išlo o jedného dlžníka. Žalobkyňa má od žalovaných nárok na náhradu plnenia za rovnakých
podmienok ako mal pôvodný veriteľ. Preto je oprávnená požadovať ho od žalovaných plnenie spoločne a
nerozdielne.Obranažalovanej2),ževzhľadomnavyporiadanieBSMžalovanýchzákonnoudomnienkou
došlo i k vyporiadniu ich spoločného dlhu, a preto ich nemožno zaviazať na plnenie spoločne a
nerozdielne neobstojí. Hoci súdna prax pripustila v rámci tzv. širšieho vyporiadania BSM vyporiadať
medzi manželmi aj spoločné záväzky (dlhy), ostávajú napriek tomuto vyporiadniu všetky práva veriteľa
nedotknuté (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/113/2007). Preto sú pôvodný veriteľ i žalobkyňa, hoci
bolo BSM žalovaných vyporiadané zákonnou domnienkou, oprávnení požadovať od žalovaných plnenie
naďalej za pôvodných podmienok, teda spoločne a nerozdielne.
12. Pri dlžníkoch zaviazaných spoločne a nerozdielne je veriteľ v zmysle § 511 ods. 1 O.z. oprávnený
požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich s tým, že splnením jedným z dlžníkov zanikne povinnosť
ostatných. Za tejto situácie nemožno prisvedčiť ani obrane žalovanej 2), že zo zmluvy o úvere mal
prospech len žalovaný 1) na pokrytie jeho hráčskych dlhov. Pre rozhodnutie súdu je irelevantné, ako
si žalovaní finančné prostriedky z úveru. Preto súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovanou - výsluch
svedkov O. A. a M. G., ktorí mali preukázať, že úver si žalovaní zobrali na úhradu dlhov žalovaného
1). Nie je však vylúčené, aby si žalovaní prípadné vzájomné nároky medzi sebou vyporiadali postupom
podľa § 511 ods. 2 a 3 O.z. a žalovaná 2) by mohla voči žalovanému 1) uvedenú argumentáciu uplatniť.
Určené plnenie spoločne a nerozdielne neodporuje dobrým mravom, lebo neuložením povinnosti
žalovanej 2) by bola ukrátená žalobkyňa, ktorá má v zmysle vyššie uvedeného rovnaký nárok na
zaplatenie uvedenej sumy od oboch žalovaných. Žalovaná by stratila svoje chránené postavenie
veriteľky voči solidárnym dlžníkom, ktoré jej priznáva zákon. O rozpore s dobrými mravmi by bolo
možné uvažovať napr., ak by žalobkyňa donútila žalovanú 2) vstúpiť do zmluvného vzťahu s pôvodným
veriteľom s vedomím, že nebude mať z plnenia žiadny prospech a pod. Žalovaná 2) však podpísala
zmluvu o úvere dobrovoľne a uvedené takéto okolnosti v konaní nevyšli najavo.
13. Žalobkyňa si z dlžnej sumy uplatnila aj príslušný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z. a §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od 20. apríla 2012 do zaplatenia. Pretože v tejto veci nebola
splatnosť priznanej náhrady stranami dohodnutá, ani nevyplýva zo zákona alebo rozhodnutia súdu, súžalovaní povinní plniť od prvého dňa po tom, čo ich o to žalobkyňa požiadala. Žalobkyňa ani netvrdila,
že by pred podaním žaloby žalovaných na úhradu dlhu vyzvala, za takúto výzvu možno považovať
až doručenie žaloby žalovaným, ktoré nastalo dňa 1. apríla 2015 (s doručením platobného rozkazu).
Žalovaní boli povinný plniť dňa 2. apríla 2015 a do omeškania sa dostali nasledujúci deň - 3. apríla 2015.
Preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania až od tohto dátumu a len z priznanej sumy 32.462,01 Eur
a vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol.
14. Náhradu trov konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP pomerne rozdelil. Žalobkyňa bola úspešná v časti
32.462,01 Eur (76,96 %), žalovaní vo zvyšku, v ktorom súd žalobu zamietol (2.613,82 Eur - 6,19 %).
Žalobkyňazároveňzavinilazastaveniekonanievčastiozaplateniesumy7.106,71Eur(16,85%),vktorej
zobrala žalobu späť, lebo uznala obranu žalovanej 2). Úspešnejšia v konaní tak bola žalobkyňa, ktorej
čistý procesný úspech predstavuje 53,92 % ako rozdiel jej úspechu (76,96 %) a úspechu žalovaných
spolu s časťou, v ktorej zastavenie konania zavinila žalobkyňa (23,04 %). O výške trov rozhodne súd v
súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
15. Žalovaná 2) si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 2 CSP vzniknutých
v súvislosti s pojednávaním dňa 22. novembra 2016, ktoré podľa nej zmarila žalobkyňa svojou
neodôvodnenou neúčasťou. Súd konštatuje, že na toto pojednávanie sa žalobkyňa nedostavila z dôvodu
choroby (prechladnutia) a jej neúčasť ospravedlnila jej právna zástupkyňa. Uvedený dôvod neúčasti
žalobkynepovažujesúdzaospravedlniteľný.Súdzároveňpoukazujenato,žepodmienkoupriznaniatzv.
separátnych trov je v zmysle uvedeného ustanovenia CSP, že by tieto trovy neboli bez zavinenia strany
vôbec vznikli. Dané pojednávanie však bolo riadne otvorené, strany na ňom predniesli svoje vyjadrenia
(žalobu a obranu), a preto neúčasťou žalobkyne nedošlo k vzniku trov, ktoré by inak nevznikli. Preto nie
je dôvod na priznanie separátnych trov žalovanej 2).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.