Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/9/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118209009
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118209009.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa
rodičov: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, A., a M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, D., o zmenu
výchovného prostredia a zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 30. októbra 2019, č.k. 39P/9/2019-66, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého V., nar. XX.XX.XXXX, do
osobnej starostlivosti matky (výrok I.). Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou
130 eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2019 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok
II.), zároveň určil zročné výživné za obdobie od 1.6.2019 do 31.10.2019 v sume 450 eur, ktoré je otec
povinný zaplatiť v splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným (výrok III.), návrh otca
na zvýšenie výživného zamietol (výrok IV.) a matke a maloletému uložil povinnosť spolupracovať s
Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Vajnorská 98D, Bratislava, za účelom
zlepšenia prospechu a správania maloletého na čas do 30.6.2020 (výrok V.), čím zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/206/2017-49 zo dňa 30.1.2018 v časti zverenia a výživného
(výrok VI.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec sa domáhal návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 9.1.2018 zvýšenia výživného na maloletého, ktorého mal zvereného v svojej starostlivosti
zo sumy 50 eur na 250 eur mesačne, z dôvodu, že naposledy bolo matke určené výživné v januári 2018,
od tejto úpravy sa pomery zmenili, nakoľko v tej dobe bol otec zamestnaný. V súčasnosti je starobný
dôchodca, hľadá si aj nejaké vhodné zamestnanie, čo sa mu však nedarí. Maloletý navštevuje 8. ročník
základnej školy, chodí na doučovanie matematiky, na krúžky šachu a hudobný. O syna sa stará sám,
všetko potrebné mu kupuje, či už je to strava, hygiena, oblečenie. Matka sa o syna zaujíma minimálne.
Matkamaloletéhosanávrhomdoručenýmsúduprvejinštanciedňa29.5.2019domáhalazmenyzverenia
maloletého, ktorý návrh odôvodnila tým, že maloletý býva u otca, kde aj navštevuje základnú školu.
Na základe zvýšených počtov telefonátov zo strany otca, ktorý opakovane žiadal, aby si syna vzala k
sebe, začala pátrať po dôvodoch. Po komunikácii so synom sa dozvedela o komunikačných problémoch
medzi otcom a synom. V. sa sťažoval, že otec s ním nedokáže komunikovať inak ako s krikom. Po
zmienke, že maloletý by mal ísť bývať k nej, otec ho vydiera, že mu nič nedá, že ho už nechce, že už
nie je jeho syn. Maloletý je v pubertálnom veku, kedy potrebuje veľa pozornosti v citovej oblasti, čo sa
mu podľa jeho slov od otca nedostáva. Matka si berie syna každý druhý víkend od piatka do nedele a
nikdy sa synovi nechce vracať k otcovi. Psychický vývoj syna nie je dostačujúci vzhľadom k jeho veku.Otec má 69 rokov, čo je veľmi veľký rozdiel v chápaní a komunikácii so svojím synom. Často máva stavy
zúrivosti a následne často mení názory. Maloletý ju prosil, aby zariadila, aby mohol ísť k nej, že to s
otcom už nevydrží. Súd ex offo začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia a uznesením zo dňa
29.5.2019 nariadil na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej neodkladné opatrenie,
ktorým určil otcovi povinnosť odovzdať maloletého V. do osobnej starostlivosti matky a prispievať na
výživu maloletého sumou 40 eur mesačne. Opatrovník na pojednávaní uviedol, že pomery prešetril na
všetkých adresách. Maloletý pôsobil úplne inak ako predtým, keď bol v prítomnosti otca. Bol uvoľnený,
spokojný, bezprostredne reagoval. Odmietal komunikovať keď tam bol otec, aj keď bol vonku, maloletý
sa vyjadril, že chce vyrastať v rodine, ako majú ostatné deti. On by chcel oboch rodičov. Striedavá
starostlivosť neprichádza však do úvahy, keď rodičia žijú v rozdielnych krajoch. Maloletý má 15 rokov,
je schopný vyjadriť svoj názor. Navrhli, aby súd vo veci zverenia rozhodol v súlade s jeho záujmom.
Výšku výživného nechávajú na úvahu súdu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 5
Zákona o rodine, podľa § 24, podľa § 28, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 psím. d), § 43 ods. 1, § 62,
§ 75 zákona o rodine. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu matky na zmenu
zverenia maloletého a jeho zverenie do jej osobnej starostlivosti je potrebné vyhovieť a zároveň zaviazať
otca prispievať na výživu maloletého, pričom za primeranú považoval sumu 130 eur mesačne. Súd aj
na návrh opatrovníka dieťaťa vychádzal najmä z výsluchu maloletého, prihliadol na jeho názor, ktorý
vyslovil aj v rámci šetrenia pred procesným opatrovníkom, vychádzal okrem názoru maloletého aj z
prejavov otca, u ktorého súd nadobudol pochybnosti o vhodnosti jeho výchovného prostredia pre zdravie
a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Matka po čase zverenia maloletého do starostlivosti otca dospela
k záveru, že táto nie je pre syna vhodná, pričom v konaní boli preukázané dôvody uvádzané v návrhu a
to komunikačné problémy medzi otcom a synom, že otec nedokáže s maloletým komunikovať inak ako
s krikom, často dochádza aj k psychickým vydieraniam. Maloletému sa nikdy nechcelo vracať od matky
k otcovi. Vždy, keď má ísť späť, je podráždený, nervózny. Otec často máva stavy zúrivosti, často mení
názory. Zo správy procesného opatrovníka z mája 2019 vyplynulo, že s maloletým začínajú výchovné
problémy.Maloletýodmietapokynyučiteľov,ignorujevyučovacíproces.Prípravanavyučovaniejeslabá,
reaguje arogantne, agresívne, až teatrálne, má syndróm podceňovania. Agresívne prejavy doma a
nezhody s otcom, ktoré negatívne prejavy sa zmiernili po istej dobe v starostlivosti matky, teda výchovné
prostredie u matky je vhodnejšie. K námietke otca ohľadne pomerov u matky súd uvádza, že pomery
na strane matky na oboch jej adresách boli prešetrené opatrovníkom, pre maloletého bude dôležitá
spolupráca rodičov a ak je to možné, jednotný prístup vo výchove dieťaťa, nakoľko problematická a
často sa meniaca rodinná situácia môže znásobovať jeho ťažkosti v správaní aj v učení. Je potrebné
jasne určiť pravidlá a tie dodržiavať oboma rodičmi. Otec maloletého poberá starobný dôchodok vo
výške 209,20 eur mesačne. Za obdobie od 1.6.2019 do 30.9.2019 mal aj príjem zo zamestnania a to v
priemere 539 eur netto mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka sa zamestnala od 15.10.2019
ako kuchárka s príjmom 900 eur brutto. Výška výživného 130 eur je na spodnej hranici možností
otca a vzhľadom k odôvodneným potrebám dieťaťa s prihliadnutím na jeho výdavky, vek, zdravotný
stav, vzhľadom aj k príjmu matky, súd považoval sumu 130 eur za primeranú. V dôsledku nedoplatku
otca na výživnom vzniknutom za obdobie od 1.6. do 31.10.2019 vo výške 450 eur rozhodol súd o
povinnosti uhradiť tento v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným. Súd prvej inštancie
tak návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti vyhovel, otcovi určil výživné,
čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/206/2017-49 zo dňa 30.1.2018 v časti
zvereniaavýživného,keďžetýmtorozsudkombolmaloletýzverenýdovýchovyotcaamatkebolourčené
prispievať na jeho výživu sumou 40 eur. Návrh otca na zvýšenie výživného, keďže maloletý bol zverený
matke, súd ako nedôvodný zamietol. Súd tiež uložil matke a maloletému povinnosť spolupracovať s
Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave, za účelom zlepšenia a
prospechu správania dieťaťa na čas do 30.6.2020, nakoľko z dokazovania vyplynula potreba takéhoto
rozhodnutia, ktoré je v záujme maloletého, keď potrebu takéhoto výchovného opatrenia potvrdil aj
opatrovník maloletého.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného otcovi a zročného výživného
podal odvolanie otec maloletého. Uviedol, že na súdnom pojednávaní 26.6.2019 na návrh matky bol
maloletý zverený do opatery matky a jemu súd určil výživné 40 eur mesačne. Toto pojednávanie sa
odročilo na 30.10.2019, kde súd zmenil svoje rozhodnutie a uložil mu platiť výživné až vo výške 130 eur
mesačne a zročné výživné 450 eur. S týmto rozhodnutím nesúhlasí, pretože súd nebral do úvahy jeho
príjmy a výdavky, ku ktorým mal podklady so sebou na súde. Poberá starobný dôchodok 209,20 eur,
mzdu vo výške 450 eur mesačne v čistom. Predložil aj výpoveď zo strany zamestnávateľa, kde sa jeho
pracovný pomer končí 20.12.2019. Po tomto dni jeho príjem zostane už len starobný dôchodok 209,20eur. Navrhol preto, aby súd svoje rozhodnutie zrušil, vzal do úvahy jeho potreby a možnosti a uložil mu
povinnosť platiť výživné najviac do výšky 30 eur mesačne.
3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedol, že v záujme maloletého V. je,
aby výška výživného určená rozsudkom, zostala nezmenená. Preto navrhli rozsudok potvrdiť.
4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Otca
maloletého považuje za nebezpečného člena tejto spoločnosti. Po ukončení súdnych pojednávaní sa
jej opakovane vyhráža, že ju zničí. Doposiaľ si voči synovi plní vyživovaciu povinnosť v sume 40 eur
mesačne, ktorá bola určená neodkladným opatrením. Aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie
vystupoval otec maloletého agresívne a verbálne útočil na zúčastnených. Prizvaný príslušník PZ bol na
pojednávaníprítomný,keďhootecvyzval,abyhostrelildohlavyalebomupožičalzbraň,žetourobísám.
Tohto bol svedkom aj maloletý. Otec maloletého, pokiaľ sa týka jeho výdavkov tvrdil, že tieto znáša sám,
avšak na adrese K. XX, D., žije so svojím starším synom F., ktorý je pracujúci a prispieva na domácnosť
a v neposlednom rade je tu aj snúbenica otca maloletého, ktorá je spoluvlastníčkou domu na uvedenej
adrese, teda tiež sa spolupodieľa na chode tejto domácnosti, takže v odvolaní predložené výdavky otca
považuje za nepravdivé a účelové. Navrhla rozsudok v časti výživného a zročného výživného potvrdiť.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti určenia
výživného otcovi a v súvisiacom výroku o zročnom výživnom vecne správny.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 39P/9/2019 je zmena výchovného
prostredia maloletého a jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, na základe návrhu matky a tiež
zvýšenie výživného matke na základe návrhu otca.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou 130 eur mesačne od
1.6.2019 a zároveň určil zročné výživné za obdobie od 1.6.2019 do 31.10.2019 sumou 450 eur, ktoré
povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným a to potom, ako zmenil
výchovné prostredie maloletého a tohto zveril do osobnej starostlivosti matky, čím zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/206/2017-49 zo dňa 30.1.2018 v časti zverenia a výživného a
návrh otca na zvýšenie výživného zamietol.
8.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite logicky
aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a
právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v
podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
9. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa iba nasledovné: Z obsahu
podaného odvolania vyplýva, že otec má za to, že súd nesprávne posúdil jeho majetkové pomery, teda
jeho výšku príjmov a tiež výšku výdavkov a tak dospel k nesprávnemu záveru o výške primeraného
výživného. Odvolací súd však otcovi v tomto smere nedal za pravdu, keď nemal dôvod sa nestotožniť
so záverom súdu prvej inštancie o možnostiach a schopnostiach otca, pričom zhodne so súdom prvej
inštancie považoval s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania výšku výživného za určenú
správne sumou 130 eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť
nielen na jeho skutočné príjmy ale tiež najmä na jeho schopnosti ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Odvolací súd doplnil dokazovanie
dopytom na zamestnávateľa otca, keďže tento tvrdil, že bude uňho zamestnaný len do konca roka
2019, pričom však zamestnávateľ E., s.r.o., B. XXXX, C., súdu oznámil, že M. B. je v ich organizácii
zamestnanýod22.11.2018nazákladepracovnejzmluvyajehopríjemzaobdobie odaugusta2019do1.
apríla 2020 bol v priemere 523 eur netto mesačne, s tým, že pracovný pomer menovaného je uzatvorený
na dobu určitú do 18.12.2020. Takže z toho vyplýva, že tvrdenie otca, že jediným jeho príjmom je
starobný dôchodok vo výške 209,20 eur sa nezakladá na pravde. Okrem starobného dôchodku otec
poberá ešte pravidelný mesačný príjem v priemere 523 eur mesačne. Z celkového príjmu 732 eur
mesačne a žiadnej inej vyživovacej povinnosti súdom určená výška výživného 130 eur mesačne je
v možnostiach a schopnostiach otca a tiež je primeraná odôvodneným potrebám a veku (15 rokov)
maloletého.
10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v časti určenia výživného na maloletého V. otcovi v sume 130 eur mesačne z dôvodu jeho
vecnej správnosti a tiež aj v časti určenia zročného výživného, ktoré súd prvej inštancie takisto určil
správne, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
za použitia ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.